7 dní v kocke: Jaro Naď má problém. Navaril referendum, ktoré ho potápa

Sedem dní v kocke. Jaro Nať má problém.

Navaril referendum, ktorého potápa.

V rubrike Sedem dní v kocke zo dňa 3. júla 2026 komentujeme hlavné témy týždňa.

Referendum 2026.

O pár dní bude na Slovensku referendum. Ak to veľmi neriešite, znamená to, že ste mentálne v poriadku. Referendum riešia hlavne Naďovi demokrati.

Na referende 2026 je čarovné, že pôvodne malo byť kampaňou pre Naďovu stranu, kampaňou na štátne náklady. Nakoniec je to presne naopak. Je z toho antikampaň, ktorá demokratov potápa.

Nemení sa len to, že účty zaplatí štát. Nad Hegerom a Šeligom s prekvapením zisťujú, že sú v defenzíve a hneď na dvoch frontoch, politickom aj komunikačnom.

Politicky je nať opustený. Apeluje na kolegov, opozíciu, aby sa po jeho boku rozhýbali do kampane. Kolegovia však nedvíhajú telefón. Pochopiteľne.

Referendum 2026 bude zrejme prepadák.

Komunikačne sú na tom demokrati podobne. Sú zahnaní do kúta. Bojujú proti tým, ktorým je referendum určené, proti hlasom zdola. Zápasia proti verejnosti, ktorá namieta, že ide o zbytočne vyhodené peniaze.

Demokrati zverejnili celé mená ľudí, ktorí sa na sociálnych sieťach ozvali s kritickými námietkami. Polemizujú s nimi, vyviňujú sa. Ich kampaň je čistá katastrofa. Návod, ako sa to nerobí.

Napokon to isté platí o celom nápade s referendom 2026. Malo to byť mobilizačné referendum o predčasných voľbách. Pritom to boli práve Nať s Hegerom a Šeligom, ktorí do roku 2023 takéto referendum odsudzovali ako protiprávny nezmysel.

Keď sa začiatkom roka 2023 menila ústava, návrh umožniť referendum o predčasných voľbách Šeliga potopil. Potom prominenti z demokratov prešli voľbami. Skončili na ulici ako mimoparlamentná strana a prišiel obrat. Usúdili, že Slovensko potrebuje celoštátne referendum o skrátení volebného obdobia. Pribalili aj otázky o Ficovej rente a o obnovení špeciálnej prokuratúry.

Demokratom treba uznať, že vynikajú v jednej pozoruhodnej vlastnosti, v bezočivosti. Petičný výbor zastupoval Šeliga.

Ďalšie chyby, ktoré predvádzali demokrati, boli taktické. Nemali nijaký plán B, ak by prezident otázku o predčasných voľbách nepripustil. Presne to sa nakoniec stalo. Pellegrini sa odvolal na ústavu a prvú hlavnú otázku vyhodil. Zvyšným otázkam, o ktorých bude referendum, chýba váha.

Robiť referendum o rente pre expremiéra alebo o tom, ako sa majú nazývať útvary prokuratúry a polície, je trápne. Verejné námietky, že to bude zbytočné referendum so zbytočne vyhodenými peniazmi, sú celkom presné.

Referenda majú zmysel, ak sa národným hlasovaním rozhoduje o dôležitých sporoch a ak majú širšiu politickú a verejnú podporu. Demokrati neponúkajú ani jedno, ani druhé. Je to akcia jednej mimoparlamentnej strany. Zaplatia ju daňoví poplatníci. Náklady budú viac ako 12 miliónov € a prínos pre autorov nápadu bude záporný.

Demokrati ukázali, že majú nulovú autoritu v opozícii. Pokiaľ ide o ich verejnú podporu a výtlak, výsledok sa dozvieme cez víkend. Zrejmé to bude bieda.

Mimochodom, merné jednotky úspechu si nastavil sám Jaro Nať. Podobné referendum v réžii Smeru a Hlasu, v tom čase opozičných strán z januára 2023, vysmial ako neúspešné a dosť sa v tom sekol. Referendum 2023 bolo síce formálne neplatné, no podporilo ho 1,2 milióna ľudí, teda takmer toľko voličov, koľko vo voľbách 2020 stačilo Matovičovej koalícii na ústavnú väčšinu.

Referendum 2026 bude niečo celkom iné. Paródia na slovo demokrati.

>> Toto video pozeráte vďaka čitateľom, ktorí finančne podporujú marker.sk. Ak sa vám páči obsah, ktorý pre vás tvoríme, pomôžte nám pokračovať. Choďte na marker.sk, kliknite na tlačidlo Podporte nás a vyberte sumu, ktorou chcete prispieť. Pridajte sa k podporovateľom marker.sk. Ďakujeme vám.

Militantná pohoda.

Druhý bod prehľadu venujeme bláznivému nápadu ťahať na festival Pohoda veliteľa gruzínskej légie. Kontroverzný Mamuka Mamulašvili má na diaľku vystúpiť v debate o Ukrajine.

Festivalu Pohoda sa už roky vyčíta, že nie je len o hudbe, je aj o politickom aktivizme. A v posledných rokoch aj o propagande, vrátane vojnovej propagandy.

Plánované vystúpenie Mamulašviliho je však extrém. Nie, nebudeme mu vyčítať, že podľa SIS a Fica sa mal na Slovensku podieľať na nejakom prevrate. Nie sú na to dôkazy a podľa všetkého to bol nezmysel, alebo rovno výmysel.

Legionár Mamulašvili minulý rok neprišiel na Slovensko robiť prevrat. Prišiel za kamarátmi z denníka N a z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá veliteľa Gruzínskej légie finančne podporila údajne menšou sumou na liečbu.

Mamulašvilimu budeme vyčítať niečo iné a oveľa vážnejšie. Jeho gruzínska légia bola založená ako súkromná polovojenská, neskôr vojenská organizácia. Za éry gruzínskeho premiéra Sákašvilleho pracovala pre tajné služby ako takzvaný kontraktor. Vykonávala špeciálne úlohy, špinavú prácu v Gruzínsku aj v zahraničí, hlavne v krajinách geopolitického záujmu Spojených štátov a NATO.

V rokoch 2013 a 2014 boli bojovníci Gruzínskej légie aktívni v Kyjeve na Majdane. Niektoré zdroje vrátane západných, talianskych ich obviňujú, že boli ozbrojení a že sa podieľali na provokáciách a zrážkach s ukrajinskými bezpečnostnými službami. Gruzínska légia to poprela. Nepoprela však priamu účasť agentov légie na Majdane, ukrajinskom štátnom prevrate.

Krátko po prevrate v roku 2014 ostala Gruzínska légia ďalej aktívna na území Ukrajiny. Ozbrojenci Gruzínskej légie sa zapojili do bojov na Donbase. Cieľom bolo zlomiť proruský Donbas vojenskou silou a následkom bol útek milióna ukrajinských občanov z východu Ukrajiny do Ruska.

Neskôr boli velitelia Gruzínskej légie vyšetrovaní a stíhaní doma v Gruzínsku. Nová vláda ich obviňovala z protištátnej činnosti, prípravy atentátu a služby cudzej moci. Nemala však na nich nijaký dosah. Boli už v službách Ukrajiny.

V roku 2023 ukrajinská armáda formálne ukončila spoluprácu s gruzínskou légiou. Jej bojovníkov začlenila do žoldnierskych jednotiek. Gruzínska légia ako súkromná polovojenská agentúra však existuje ďalej. Zdroje na svoju činnosť si zháňa v krajinách, ktoré podporujú Ukrajinu. Časť verejných zbierok končí na účtoch zakladateľov Gruzínskej légie. Špeciálne úlohy, ktorým sa aktuálne venujú, pritom nie sú známe.

Najnovšie má Mamulašvili pozdraviť účastníkov festivalu Pohoda. Má prehovoriť na akcii, kde sa organizuje ďalšia zbierka pre Ukrajinu. Samozrejme, mierová zbierka.

Keďže Mamulašvili bol medzinárodne hľadaný a stíhaný, z bezpečnostných dôvodov sa pripojí len formou online videa.

Pri agentoch ako Mamulašvili nikdy neviete. Jeho príhovor má byť súčasťou debaty na pódiu Asset Science Stage. Veda má na festivale Pohoda naozaj divoké podoby.

>> Toto video môžete pozerať vďaka tým, ktorí finančne podporujú marker.sk. Ak sa vám páči obsah, ktorý pre vás tvoríme, podporte nás. Choďte na marker.sk, kliknite na tlačidlo Podporte nás a vyberte ľubovoľnú sumu. Marker prežije v roku 2026 iba vďaka vám.

Asymetrická vojna.

Asymetrická vojna.

Vojna o Ukrajinu v posledných mesiacoch prerástla do celkom novej fázy. Je čoraz viac asymetrická.

Rusko si drží prevahu a postup na Doneckom fronte. Ukrajina na to odpovedá útokmi hlboko v ruskom vnútrozemí. Mohli by sme to nazvať pokračovanie operácie Kursk s inými prostriedkami.

Ukrajina útočí na ruské územie, no tentoraz bez toho, aby ho chcela obsadiť a vymieňať za územné ústupky na Donbase. Stačí, že ho ostreľuje a ničí ruské rafinérie.

Cieľ: Ukrajina chce týmto tlakom donútiť Rusko k ukončeniu bojov na fronte a k zmrazeniu konfliktu. Rusko to odmieta. Ukrajina preto útoky stupňuje.

Zelenský sľubuje 40dňovú špeciálnu operáciu SBU, ktorá má Rusko zlomiť. Útoky na Rusko z územia Ukrajiny sú viac-menej v réžii Američanov, ktorí dodávajú spravodajské informácie a zbrane umelej inteligencie a Palantír.

Európa v stredu uvoľnila ďalšie miliardy eur na drony pre Ukrajinu. O ďalších desiatkach miliárd eur pre Ukrajinu a na útoky na Rusko sa bude rozhodovať na summite NATO.

Ruské vedenie je pod rastúcim tlakom, aby podniklo tvrdú odvetu buď na územie Ukrajiny alebo na jej európskych spojencov, konkrétne na ich zbrojárske kapacity, ktoré chŕlia drony pre Ukrajinu. Tento krajný scenár je však, dúfajme, stále málo pravdepodobný.

Presne to je totiž želanie Ukrajiny. Chce rozšíriť konflikt na zrážku medzi NATO a Ruskom. Putin to odmieta.

Pravdepodobným zámerom Ruska je vydržať provokácie a útoky na vlastné územie a dokončiť ofenzívu na Donbase. Rusko chce zrejme nahradiť čiastočné výpadky svojich rafinérií dovozbou paliva.

Ráta s pomocou spojencov – Číny, Severnej Kórey. Nákupy nemajú byť priame, ale sprostredkované cez Bielorusko, aby Čína ďalej mohla deklarovať zdržanlivosť.

Bieloruský prezident Lukašenko po porade s Putinom vyrazil na ázijské turné. Prijali ho v Číne.

Pre Rusko podľa všetkého stáva prioritou Donecký front aj za ceny pokračujúcich útokov Ukrajiny a jej spojencov na ruské územie. Otázne však ostáva, aké budú v takom prípade eskalačné plány Ukrajiny a Európy a kde sa to zastaví.

Bombardovanie jadrovej veľmoci a testovanie jej trpezlivosti musí mať svoje hranice. Kde sú, to nevedia spoľahlivo odhadnúť ani európski stratégovia, ani čoraz aktívnejšia umelá inteligencia. S riadením rizík to dnes nevyzerá dobre.

Nordstream a ukrajinská stopa.

Na záver si doprajeme aj dobré správy. V Nemecku prokuratúra ukázala odvahu. V stredu podala obžalobu v kauze útoku na Nordstream. Obžalovaný je Ukrajinec Sergej Kuznecov.

Po štvrtok nemecká prokuratúra dodala, že Kuznecov konal na pokyn ukrajinských štátnych predstaviteľov.

Nemecko je vo vyšetrovaní útoku aktívne od začiatku. Nordstream bol nemecko-ruský majetok. Útok na nemeckú civilnú infraštruktúru sa považuje za vojnový zločin a Nemecko z neho viní štátnych predstaviteľov Ukrajiny.

Treba oceniť, že nemecká prokuratúra sa nezľakla a o prípade informuje otvorene. Pôvodne totiž niektoré slabšie zorientované hlavy za útok na Nordstream vinili Rusko. Keď sa tieto hlúpe obvinenia ukázali ako neudržateľné, rátalo sa aspoň s tým, že vyšetrovanie uviazne. Nemecko je predsa kľúčový spojenec a sponzor Ukrajiny.

Vyšetrovanie však neuviazlo. Dôkazy smerovali k Ukrajincom. Najskôr sa to zľahčovalo tým, že išlo o dobrovoľníkov, jachtárov. Nakoniec sa ukazuje, že útok vykonal bývalý príslušník ukrajinských ozbrojených síl a pracoval na pokyn zástupcov Ukrajiny.

Nemeckí vyšetrovatelia a prokuratúry si zaslúžia rešpekt. Dotkli sa výbušnej témy. Proces môže mať silné politické následky.

Samozrejme, aj po obžalobe v kauze Nordstream platí, že sa ukazuje len polovica pravdy. Vieme dosť o vykonávateľoch úlohy a o ich ukrajinskom štátnom pozadí. No stále sa hovorí málo o objednávateľovi.

Podozrenia padajú na západné bezpečnostné služby a na Bidenovu vládu, teda na ďalšieho spojenca Nemecka. Bol to predsa Joe Biden, kto varoval Rusov, že ak udrú na Ukrajinu, bude to znamenať koniec Nordstreamu. Stalo sa jedno aj druhé.

Rusko vstúpilo do vojny na Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2014. Pár mesiacov na to vybuchol Nordstream, ktorý zásoboval Nemecko plynom a umožňoval obísť Ukrajinu s Poľskom, dvoch blízkych amerických spojencov.

Otázku, na čí pokyn konali štátni predstavitelia Ukrajiny, nemecká prokuratúra neuzavrela. Jej právomoci sú obmedzené. Nemecko nemôže predvolávať a vypočúvať ukrajinských lídrov a aj keby mohlo, veľa by sa od nich asi nedozvedelo. Iba ak to, že potrebujú od EÚ 90 miliárd eur.

Ak ste dopočúvali až sem, chceme vás ešte poprosiť o podporu. Vaša finančná pomoc nám dovolí v nahrávaní audio komentárov aj v budúcnosti. V popise nižšie nájdete číslo účtu, na ktorý môžete vložiť ľubovoľnú čiastku. Do poznámky prosím uveďte audiokomentár. Ďakujeme vám.