Bruselský parlament potichu odklepol nové GMO bez označovania. Matejíčka a Sudovsky v HS

Že to nie je šľachtené a hovoria, že to je bezpečné. To sú absolútne výmysly.

A tento návrh, ktorý vlastne agrochemického priemyslu prešiel, čím sa Európa postavila na stranu tohoto priemyslu a nie občanom. Občanom sa otočili chrbtom, lebo občania vo väčšine 80–90% odmietajú GMO, chcú označovanie, chcú hodnotenie rizík. Napriek tomu to prešlo a tento návrh môžeme jednoznačne povedať, že je nevedecký. Máme na to dôkazy aj právne analýzy a je vlastne aj rozpor s právom.

Milí diváci, príjemný deň zo štúdia hlavných správ. Dnes tu mám dvoch zaujímavých hostí a ich hneď aj predstavím.

Prvý hosť je pán Samuel Matejička, geopolitický analytik a zástupca organizácie Quit Veritas, ktorý sa dlhodobo venuje analýze európskej legislatívy a mocenským tlakom v pozadí Bruselu. Vitajte.

>> Dobrý deň. Ďakujem za pozor.

Mojím druhým hosťom je Peter Sudovský, koordinátor úspešnej občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO, ktorá na Slovensku zastupuje hlas desiatok tisíc spotrebiteľov a farmárov odmietajúcich geneticky modifikované potraviny. Prajem teda obidvom dobrý deň.

>> Dobrý deň.

>> A poďme rovno na vec, pretože mám tu pre vás spoločnú otváraciu otázku. Európsky parlament pred pár dňami definitívne odklepol dereguláciu nových GMO. Mnohí diváci ani netušia, že sa niečo také dialo. Pán Sudovský, čo presne to pre nás znamená v praxi?

V praxi to znamená, že tieto nové GMO, ktoré sú vyrábané novými genomickými technikami, budú postavené na úroveň klasických plodín. To znamená, že prestanú byť regulované nejakým spôsobom, nebudú označené, nebudú mať hodnotené riziká a dostanú sa na náš trh do našich potravín, do nášho potravinového reťazca a budeme vystavení mnohým rizikám, ktoré tieto nové GMO prinášajú.

Pán Matejička, išlo o demokratické rozhodnutie alebo to bol tlak lobistov? Lebo vyzerá to podľa toho, čo pán Sudovský teraz povedal, že naozaj to nie je úplne všetko v poriadku.

>> Bol tam veľký tlak pri celom tom procese. Vlastne preto sa aj tak dlho naťahoval, lebo bol skrátka odmietaný. Celé tie procesy schvaľovania boli sprevádzané rôznymi procedurálnymi machináciami.

Napríklad pri hlasovaní v poradnom výbore pred finálnym hlasovaním v pléne europarlamentu, kde boli prítomní naši dvaja europoslanci Hojsík a Viecik, máme informácie od našich partnerov, že celá tá miestnosť bola plná lobistov. Potom, keď sa odhlasovalo, tak sa vyprázdnila a na ostatných témach už tam skrátka nejako nezostali prítomní ľudia.

Boli tam rôzne procedurálne zmeny, čo sa týka aj zloženia poslancov, ktorí tam boli. Išlo o zmeny na poslednú chvíľu poslancov, ktorých frakcia bola za dereguláciu, ale osobne boli proti. Teraz už nebudem špekulovať, akým spôsobom a prečo sa vymenili.

A potom bola aj nastavená procedúra tak, že lebo boli navrhnuté aj rôzne kompromisy a pozmeňovacie návrhy. Napríklad o tom, že by bolo povinné označovanie pre tieto nové GMO, že by sa inak nastavili patenty alebo zrušili úplne patenty na takéto rastliny. Ale nastavilo sa to tak, že najskôr sa hlasuje o tom návrhu – áno a nie – a o tých pozmeňovacích návrhoch by sa hlasovalo až potom, keby najskôr celkový návrh neprejde. Keď sa hlasovalo za, tak už o pozmeňovacích návrhoch sa vôbec nehlasovalo, čo by bola aj celkom reálna možnosť, že by nejaký prešiel, ale to by bolo pre GMO lobby veľmi nevýhodné.

Čiže toto sa mi zdá, že je prvýkrát v histórii, kedy sa stala taká vec, že vlastne sa schválilo niečo v rámci tej regulácie. Pretože veľmi dobre vieme – nechcem byť pejoratívny – že niekedy sa rozhodovalo o tom, aké zahnutie majú mať uhorky a ja neviem čo všetko. Ale v každom prípade tá tendencia v Európskej únii bola nejakým spôsobom regulovať. A prečo zrazu deregulovácia, to naozaj veľmi zaujíma.

Poďme ďalej na ďalšiu otázku. Pán Sudovský, tá je pre vás. Zástancovia, vrátane veľkých chemických a agrofiriem, argumentujú, že technika Crisper je len precízne šľachtenie. Takže my vlastne pomáhame prírode – to by sa natuurne udialo aj v prírode. Prečo teda vaša iniciatíva Slovensko bez GMO bije na poplach, že to nie je bezpečné?

No, tam bola vlastne taktika vyhnúť sa označovaniu GMO počas celého procesu. Oni to nazvali nové genomické techniky. Áno, nové genomické techniky sú nástroj, ktorými sa budú vytvárať tie plodiny. A tie plodiny alebo tie produkty z tých nových genomických techník sú GMO – geneticky modifikovaný organizmus. Na tom sa zhodla Európska komisia v tom nariadení aj Európsky súdny dvor.

A oni hovoria, že sú nové, precíznejšie. Je treba povedať, že sú presnejšie, ale spôsobujú aj veľa nezamýšľaných zmien na DNA, čo môže priniesť rastlinám alergénne, toxické alebo iné vlastnosti. Takže bez hodnotenia rizík sa tieto rizikové vlastnosti dostanú na trh.

Takže toto ich klamlivé tvrdenie – že sú presné, že to je šľachtenie – vlastne zavádzajú. To nie je šľachtenie a hovoria, že to je bezpečné. To sú absolútne výmysly. A tento návrh, ktorý vlastne agrochemického priemyslu prešiel, čím sa Európa postavila na stranu tohoto priemyslu a nie občanom. Občanom sa otočili chrbtom, lebo občania vo väčšine 80–90% odmietajú GMO, chcú označovanie, chcú hodnotenie rizík. Napriek tomu to prešlo a tento návrh môžeme jednoznačne povedať, že je nevedecký. Máme na to dôkazy aj právne analýzy a je vlastne rozpor aj s právom.

Európa teraz ale čelí veľkým sucham a zástancovia NGT hovoria, že bez odolných plodín nedokážeme do budúcna nakŕmiť ani obyvateľstvo. Nebrzdíte vy tak náhodou pokrok, ktorý nás má chrániť pred klimatickou krízou? Teraz som zlý na vás trošku.

No, my sme s pánom Sudovským natočili exkluzívny rozhovor s profesorom molekulárnej genetiky Michaelom Antonioom, ktorý pôsobil na Kings College London. On je v podstate jeden z mála expertov vo svete v tejto oblasti z hľadiska genetiky. Dívač si môže počuť jeho názor hocikedy, kde on jasne vysvetľuje, že odolnosť voči suchu je nejaká komplexná vlastnosť. Že to nie je tak, že by poznali nejaký gén, ktorý by spôsobil odolnosť voči suchu, väčšiu úrodnosť a tak ďalej.

On argumentuje tým, že tieto genetické inžinierstvo nemôžeme vidieť ako nejaké jednoduché riešenie všetkých problémov. Tieto súčasné problémy v poľnohospodárstve treba riešiť investíciami do agroekológie a podobne – systémy zavlažovania a tak ďalej.

Ďalšie problémy môžu vzniknúť. My tu nemáme len sucha. My máme teraz klímu, ktorá sa mení takým spôsobom, že je obdobie sucha a zrazu prídu prívalové dažde. Je tu aj riziko záplav. A potom takéto rastliny, ktoré by boli odolné voči suchu, tak vieme, čo by mohlo spôsobiť nadmerné množstvo vody. Takže toto sú všetko sľuby, ktoré boli aj v minulosti. Pán Sudovský to vie potvrdiť. On sa tej téme venuje dlhodobo, že toto sa sľubovalo aj pri starých GMO. To potvrdia aj profesori.

Napísali o tom aj knihu SK Robinsonovou, známou novinárkou v tejto oblasti, že tieto sľuby sa vôbec nenaplnili.

Boli pri starých gémoch a tieto priniesli v minulosti len v podstate glyfosatuodolné rastliny alebo rastliny, ktoré si vytvárajú v svojom tele insekticít a podobne nejaké ešte iné zmeny.

>> Spomínali ste ten rozhovor?

>> Možnože by bolo dobré zopakovať, na akej stránke môžu naši diváci vidieť ten rozhovor.

>> Tak naša stránka je slovenskobezgmo.org, ale je možné vidieť aj na stránke Veritas Vit Guides 2 Ritas, čo je www.veritas.sk.

>> Tak tam je aj v podstate aj na YouTube.

>> Áno.

Pán Sudovský, ako sa má slovenský biofarmár chrániť predtým, aby mu vietor nezavial peľ z geneticky upravenej kukurice od suseda a neznehodnotil mu jeho ekologickú produkciu?

>> No nedá sa v podstate nijak chrániť. Nikto sa nebude môcť chrániť.

Ani spotrebiteľ, ani ten pestovateľ, ani ekopoľnohospodár, ani producent bez GMO. Pretože, ako ste spomenuli, takto spomeniem ešte to, že osivo bude označené. Jediné osivo bude označené. Takže ja môžem si kúpiť osivo bez GMO, zasiať ho, ale nemám tú istotu, že zo susedného polia, kde pestujú GMO, sa neprepáša ten gén na moje polia a bude kontaminované.

Takže ja už nemám ani sám pred sebou čisté svedomie, že či moja úroda bude bez GMO.

A takisto ani spotrebiteľ, ktorý vlastne už ani nedostáva označenie na produktoch, ani na krmivách, ani na potravinách. Takže tieto GMO sa dostanú na trh, budú tu a nebudeme vedieť, že sú tu a že ich konzumujeme.

Budeme vedieť, že sú tu, ale nebudeme ich vedieť ako keby sa im vyhnúť bez toho označenia a bez vysledovateľnosti.

A keď sa stane nejaká šarapata na životnom prostredí alebo nejako na zdraví, tak bude veľmi ťažké to dopátrať bez tej vysledovateľnosti. Možno aj mesiace až roky.

Vypátra sa, kde bol ten problém a ako vznikol.

>> Uhm.

>> V prípade konzumácie takýchto rastlín, ktoré budú mať rizikové vlastnosti pre zdravie alebo pre životné prostredie.

Ja ešte spomeniem tú kontamináciu životného prostredia. Okrem tých poľnohospodárskych plodín sa môže kontaminovať aj voľne živúce druhy v prírode, ktoré sú príbuzné k poľnohospodárskym, napríklad repaike olejnej.

A ten gén sa môže rozšíriť na prírodu a môže to ovplyvniť ekosystémy nepriaznivým spôsobom.

Toto všetko je nepreskúmané. Napriek tomu sa to deregulovalo, čo je absolútny nonsens a nás je veľký hnev na Európsku úniu.

>> Ja by som teda doplnil. Táto deregulácia sa netýka len poľnohospodárskych plodín. Toto sa týka vlastne všetkých rastlín. Takže keď sa budú môcť potom modifikovať kvetiny, ktoré sa pestujú a tak ďalej a tak ďalej, to môže presiahnuť vlastne všetky medze.

>> Čiže aké tieto modifikácie môžu mať dopady napríklad na včely?

>> No včely, včelári veľmi negatívne vnímajú GMO v podstate tématiku dlhodobo. Včelstvo má problémy.

Napríklad už sú pokusy, už sa skúšajú vyvíjať tieto NGT plodiny aj pomocou AI. Navrhnem mi takúto rastlinu, ktorá má takúto vlastnosť, tak ona z celej tej databázy známych génov vie navrhnúť.

Vedia sa upravovať kvety tak, aby mali menšie lupienky, tak aby sa ľahšie prepelili na tom poli a tak ďalej. Je to, mohlo by to mať veľké dopady. A práve napríklad keby sa to aj dostane do voľnej prírody a skríži sa s príbuznými druhmi, tak napríklad už takýto kvet môže byť pre tú včelu menej atraktívny.

Zároveň s týmito genetickými modifikáciami. Ono je to celá tá genetika vlastne v tej bunke, ono to je vzájomne poprepájané.

Takže tým, že ja zmením jednu vlastnosť, tak neviem, aké to môže mať dopady. Menia sa nutričné hodnoty, mení sa celý chemický balans v bunkách rastlín.

Takže aj celkovo tá výživa potom včiel bude iná.

Potom je známy prípad zo Španielska, kde sa pestuje BT kukurica, ktorá obsahuje ten BT toxín, čo sa marketinguje ako zníženie postrekov. No ale sa marketinguje, že ten BT toxín škodí len cieleným škodcom, čo je do istej miery pravda. Ale sú štúdie, ktoré naznačujú, že napríklad dokrmované lienky pelom z takejto kukurice sa dožívali nižšieho veku, ako bolo priemerne zaznamenané.

Ale už sa to skrížilo s príbuzným druhom kukurice v prírode v Španielsku a tá už obsahuje tento gén s BT toxínom.

Ešte dodám, že vlastne pri tej modifikácii dosiahnu tú želanú vlastnosť, ktorú si naprogramujú, ale ten nástroj, najmä tie génové nožnice CRISPR spôsobujú aj neželané mutácie v rôznych častiach DNA. A tam sa môže pozmeniť nejaký gén alebo proteín a ten proteín môže nadobudnúť vlastnosť alergénu alebo toxickú buď pre včely alebo pre ľudí alebo pre živočíchov.

Takže bez toho hodnotenia rizík je ovplyvnené v podstate všetko. My ľudia, aj živočíchy, aj životné prostredie tými nezamýšľanými vedľajšími účinkami.

>> Áno. Áno.

Tým sa dá konštatovať, že vlastne dnes máme veľa takých chorôb, ktoré tu napríklad neboli a možnože práve nejakými týmito prínosmi tých modifikácií, že sa stáva, že ľudský organizmus prestáva byť odolný voči niektorým tým látkam alebo ináč reaguje.

Pán Matejička, vy sa dlhodobo venujete geopolitike. Takže kto sú skutoční víťazi tohto bruselského hlasovania?

Hovorí sa o obrovskom vplyve korporácií z USA, ale aj z Číny, čo ma prekvapilo.

>> Áno. Ehm, vlastne to je aj jeden z argumentov, prečo je viacero organizácií proti tejto deregulácii. Je aj vlastne nejaká suverenita Slovenska a Európskej únie. Lebo tieto korporácie a tento agrochemický komplex, všetci dobre poznáme Monsanto.

Áno, to je vlastne značka, ktorá úplne stratila svoju kredibilitu v minulosti kvôli praktikám aj skrz patenty a klamstvá o glyfosáte.

Teraz je to súčasť Bajeru. Tak to sú vlastne nadnárodné korporácie, ktorých vlastníkmi sú často Američania, ale aj Čína.

Takže týmto vlastne aj skrz tie patenty, čo som už naznačil na začiatku, tieto spoločnosti si môžu postupne hypoteticky patentovať celý genofón v prírode. Tým, že sa toto prirovnáva ku klasickému šľachteniu. Lebo všetko, čo spravím, môže teoreticky vzniknúť v prírode.

Tak už cez rôzne machinácie sa podarilo patentovať nejaké vlastnosti, ktoré vznikli prirodzeným šľachtením.

>> Čiže nadnárodné korporácie budú vlastniť vlastne práva na to, čo sa napríklad vypestuje na Slovensku.

>> Áno. Lebo čo vyšľachtíte vy nejakú novú odrodu, tak vy zistíte, že už je patentovaná tá vlastnosť, ktorú vy vyšľachíte.

Takže oni postupne si môžu celý genóm poľnohospodárskych plodín najmä obsadiť a mať nad ním kontrolu.

To hrozí. Lebo tých patentov teraz pribúda. Ako spomenul pán Matejčka, pomocou umelej inteligencie pribúdajú nové varianty, ktoré si patentujú. A nebude to mať pozitívny vplyv.

Bude to mať veľmi nepriaznivý dopad na tú suverenitu vlastne poľnohospodárstva Európskej únie a Európy, aj potravinovú bezpečnosť.

No a samozrejme áno, zlyhali naši europoslanci a slovenské ministerstvá, keď tomuto nedokázali zabrániť.

Dá sa toto rozhodnutie ešte nejako zvrátiť na Európskych súdoch?

Tak ja spomeniem iba tých našich europoslancov. Náš postoj Slovenska bol, dá sa povedať, najkritickejší. Všetci europoslanci naši hlasovali proti, čiže boli jednotní. Jeden sa nezúčastnil, ale predpokladám, že aj on by hlasoval proti tomu. Takže boli jednotný, čo je veľmi zaujímavá situácia, lebo sa spojilo v podstate politické spektrum pre niečo, čo je prospešné pre Európu a pre Slovensko.

Na rade ministrov treba vyzdvihnúť aj ministerstvo pôdoospodárstva a rozvoja pod vedením ministra Takáča. Aj tí dlhodobo odmietali GMO. Bolo to dlho blokované, ale nakoniec sa to schválilo vďaka iným krajinám, ktoré podľahli tlaku lobingu. Po tejto stránke toto hlasovanie slovenské musíme vyzdvihnúť a je to príkladné. Vlastne celospoločenský konsenzus by sa dalo povedať.

Máte prehľad, ktorých krajín sa to týkalo? Ktoré krajiny hlasovali proti?

Áno. Tak na finálnom hlasovaní rady sme boli proti my. Boli proti Rakúšania, Maďari, Slovinci, Chorváti, Rumuni a Bulhari. Zdržali sa hlasovania Nemci a Belgičania. Prešlo to takou tesnou väčšinou. Bolo potrebné 65 percent, prešlo to niečo cez 65 percent.

V týchto krajinách, napríklad Maďarsko má aj v ústave, že je krajina bez GMO, že si na tomto zakladajú. Tiež tam bol celospoločenský konsenzus. Akurát teraz vznikajú rôzne otázniky. Nevieme, čím to mohlo vzniknúť. Možno tým, že maďarská vláda chce dosiahnuť nejaké dohody s Európskou úniou. Poslanci za Fidesz hlasovali za dereguláciu vo finálnom hlasovaní, čo uvidíme, ako sa to vyvinulo. Možno to bolo len také, že nepovažovali to za dôležitú tému v tom momente, keď tieto hlasovania a rokovania prebiehali v Európskej únii veľmi rýchlo na oficiálnej báze.

Rakúšania – v Rakousku tiež nie je jednoznačný postoj k tomu vo vládnej koalícii. Hoci Rakúsko je veľmi ekologická, zelená krajina, tam sú rozpory. Liberáli vo vláde sú za dereguláciu, socialisti, ktorí ovládajú aj rezort, ktorý to má v gescii, sú proti tomu, a potom kresťanskí demokrati sa tejto téme nechcú veľmi venovať. Takže tam to nie je také jednoznačné.

Viem, že Slovinci dosť protestujú voči tejto deregulácii. No a teda ešte doplním k tým europoslancom. Naozaj Slovensko bolo vlastne jediná krajina, kde celé politické spektrum hlasovalo proti. V Slovinsku viem, že sa zdržali poslanci, ktorí boli z frakcie EPP, ktorí sú vlastne presadzujú aj túto dereguláciu, ale inak ostatní hlasovali tiež proti. Takže naozaj sme v tomto ako keby na špičke Európskej únie.

No a k vašej otázke, čo sa dá s tým robiť, nejaké súdne procesy alebo čo – či existuje už niečo v tomto zmysle v rámci týchto GMO potravín?

Áno, dá sa to napadnúť na Európskom súdnom dvore. Môže to urobiť nejaká krajina. A existuje už z minulosti nejaký súdny spor podobný, ktorý by mohol vzbudiť nejaku nádej, že sa niečo dá dosiahnuť?

Vlastne nedávno, 4. júna, vyhrali spor v Británii, lebo táto deregulácia prebiehala po celom svete. Sú snahy to deregulovať. V Británii sa to udialo pred niekoľkými rokmi a vlastne rozhodol tam súd, Najvyšší súd v podstate, že táto deregulácia bola protiprávna a iracionálna. Takže teraz sa bude vlastne rozhodovať, ako sa to pomôže, aké budú dopady. Určite áno.

Nádej je to určitá nádej. Nové pravidlá sa implementujú do praxe. Myslím, že to bude v polovici roka 2028.

A chce divák, ktorý nás práve sleduje, jesť potraviny bez akýchkoľvek genetických úprav alebo zásahov. Aká je jeho možnosť?

Obávam sa, že nijak. Pokiaľ si človek doma nevypestuje nejaký produkt a vie, že to nie je NGT, ešte tam hrozí kontaminácia z iného poľa, takže vyhnutie sa týmto produktom bude veľmi ťažké. Ja si to neviem momentálne predstaviť, že akým spôsobom by sa to riešilo, lebo životné prostredie je otvorené, prepláchavanie je možné, neoznačovanie nám spôsobí, že keby som bol napríklad producent ekopotravín, tak si kúpim nejaké produkty na vytvorenie tej potraviny a tie produkty nemusia byť označené. Takže aj ja nemôžem garantovať, že som ECO.

Vlastne toto celé je ako keby systém bez GMO padá, lebo oni to dali na rovnú úroveň konvenčných plodín. Chceli, aby sa to používalo ako konvenčné plodiny, ktoré nemuseli byť nejakým spôsobom označené. Takže toto je nesmysel.

A spomeniem to právo, tú legislatívu. Toto je v rozpore s európskym právom, so Zmluvou o fungovaní Európy, lebo strácame právo na informácie spotrebiteľa. To je zakotovené v tejto zmluve. Potom je porušený princíp predbežnej opatrnosti, lebo neexistuje vyriešená bezpečnosť vôbec. To je vedecká neistota. Oni hovoria síce, že je to bezpečné, ale mnoho štúdií už preukázalo, že to nie je bezpečné a táto vec nie je vôbec vyriešená. Treba aplikovať princíp predbežnej opatrnosti v takomto prípade, že treba regulovať a nederegulovať. To sú mnohé judikatúry v takomto prípade. Týkalo sa to vlastne nejakých chemických látok, ale toto je ten istý prípad.

Aj Kartagénsky protokol v podstate, ktorý má Európa podľahať ako medzinárodný, hovorí, že každé GMO musí byť hodnotené od prípadu k prípadu, aby sa chránili riziká, aby sa nedostali na náš trh.

Čo sa týka vyhnutia sa týmto produktom, mám zlú správu pre poslucháčov a divákov a čitateľov – neviem poradiť, ako to bude, alebo sa obávam, že sa to nebude dať vrátiť. Jediná možnosť je zastaviť to nariadenie.

Doplním ešte k tým právam. Je to aj právo konzumenta na informovanosť, ktoré si vysoko ceníme v Európskej únii. Vlastne o toto všetko prichádzame. Aj reputácia európskych potravín ako jedných z najkvalitnejších na svete, najekologickejších – o toto všetko by sme prišli úplne zbytočne cez nejaké technokratické riešenia, ktoré v konečnom dôsledku pomôžu len tým korporáciám, a v konečnom dôsledku ani zisk nemusí ísť do Európy.

Ešte doplním k argumentu, čo ste sa pýtali na začiatku, lebo toto je dôležité. Stále sa to omýľa s tým, ako je to dôležité pre potravinovú bezpečnosť, pre zvýšenie úrod, boj s hladom. No, ja som si to preštudoval aj podľa správy organizácie OSN pre potraviny. Teraz už presne si nespomeniem názov. Podľa správy jednoznačne platí, že dostupnosť potravín je veľká. Akurát príčiny hladu vo svete sú ekonomické, hospodárske.

Problém je v tom, že niektorí drancujú, niektoré krajiny, obohacujú sa na ich úkor, potom chudoba a inflácia.

Na infláciu najhoršie reagujú potraviny, hej?

Keď priemerná inflácia je takýto nejaký skok, tak potraviny vtedy vyskočia ešte viac. Hej?

A v podstate ako ľudstvo my produkujeme výrazne viac potravín, ako spotrebovávame. To minimálne 1/3 potravín ročne, čo sa vyprodukuje, sa vyhadzuje.

Takže argument o tom, že my potrebujeme tieto nové GMO, čo sa sľubovalo už aj v minulosti a neprinieslo to žiadne výsledky, tak je proste slabý a prázdny.

Čiže dostali sme sa k tomu, že viac-menej kvôli maximálnemu zisku týchto nadnárodných spoločností – ako sme už spomínali Monsanto a spol. – tak kvôli tomu, aby ovládali trhy jednotlivých krajín a tým pádom expandovali ich zisky do výšin, sa dejú takéto veci. Pretože vieme veľmi dobre, dnes máme potraviny označené – toľko cukru tam je, toľko sacharidov, toľko kalórií a tak ďalej.

Keď zjete túto tyčinku, tak musíte behať 2,5 hodiny, aby ste boli v poriadku.

Čiže toto bol tlak v 80. rokoch, dajme tomu, a teraz je úplne opačná tendencia – takže neoznačovať ani pôvod, ani spôsob, akým bola tá rastlina vypestovaná, čo je veľmi zlé.

Ja v tejto súvislosti, pán Matíčka, aby som sa vás spýtal – očakávate, že Slovensko nájde nejakú legislatívnu kľučku alebo ako obmedziť pestovanie týchto plodín, alebo že by sme sa pustili nielen my, ale aj iné krajiny do toho, aby sa zvrátil celý tento proces? Dá sa ešte vôbec vrátiť?

Áno, ako som spomenul, máme na to dva mesiace od chvíle, odkedy sa zverejní táto regulácia, čo už sa možno aj stalo alebo sa stane v priebehu niekoľkých dní. A vtedy má tá krajina právo to napadnúť na Európskom súdnom dvore.

A my sme ministerstvu poskytli všetky právne analýzy, dokumenty, ktoré potrebujú, a je to už teraz vlastne na vláde Slovenskej republiky, či k tomuto pristúpi.

Vieme, že podobné úvahy prechádzajú aj v tých krajinách, ktoré hlasovali proti – ktoré som už vymenoval predtým.

Takže Slovensko v tom nemusí byť ani samo a minimálne my to stále s pánom Sudovským hovoríme, že Slovensku by celá Európa tlieskala a je to veľmi dobrá téma, si myslím. Toto tu máme naozaj veľmi výnimočný až taký zázrak – by som povedal, že celé politické spektrum a vláda, teda opozícia, sa v tejto veci spájajú aj s občanmi.

Takže to musí byť naozaj zlé. V tomto prípade ja uvažujem, že treba proti tomu bojovať.

Tak povedzme si ešte na záver, pán Sudovský – na akej stránke môžu ľudia získať viacej informácií na internete o týchto veciach?

Tak my máme stránku slovenskobezgmo.org. Momentálne tam máme zavesené stanovisko organizácií, ktoré vyjadruje znepokojenie nad touto dereguláciou a popisuje rôzne dopady.

Takže keď má niekto nejaký právny subjekt – či už organizáciu alebo poľnohospodárske družstvo, nejakého potravináru – môže toto stanovisko podporiť. Na našej stránke je tam možnosť, že nám napíše.

Zároveň, keď má niekto možnosť aj nejakým spôsobom vplývať na ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa to napadlo. Takže tento občiansky aktivizmus je v tomto prípade veľmi potrebný, lebo tá možnosť na zvrátenie tu je.

Takže toto je tá naša základná stránka, kde sú zsumarizované vlastne informácie aj kontakty, a keď hocikto nás môže osloviť, sme otvorení k komunikácii, k nápadom, k novej spolupráci.

Takže slovenskobezgmo.org.

Takže to bol pán Sudovský, a pánu Matejčkovi ďakujem za návštevu v štúdiu a dúfam, že všetko dopadne dobre, hlavne pre spotrebiteľa.

Ďakujeme.

Do počutia, dovidenia. Ďakujem pekne.