Do živého | Na Slovensko prichádza demografická zima

Vitajte pri najnovšom vydaní Debaty do živého.

Dnes vysielame už 30. reláciu, takže máme takú také maličké jubileum.

Vítam pri dnešnej debate Vladimíra Palka.

>> Dobrý deň prajem.

>> Dága Daniša.

>> Dobrý deň.

>> A Petra Števko.

>> Dobrý deň.

Ja sa volám Jaroslav Daniška a dnešnými témami budú americko-izraelské vzťahy. Samozrejme, že to priamo súvisí s vojnou v Iráne, ale čoraz viac vecí sa vynáša na povrch zo vzťahov Ameriky a Izraela. Je to veľmi zaujímavé. Budeme o tom hovoriť.

Druhou veľkou témou bude demografia. Celosvetový prepad demografie, neuveriteľne katastrofálne čísla a povieme si, čo sa deje. A napokon treťou takou doplnkovou témou bude Sagrada família a návšteva pápeža Leva v Španielsku.

Ale ešte predtým, než sa dotkneme týchto troch dôležitých tém, keďže začali majstrovstvá sveta vo futbale a v normálnej dobe by sme museli sa venovať najmä tomu futbalu, tak začnime aspoň trošku s tým futbalom, aj keď doba je nenormálna.

Ehm, no tak komu fandíte a čo čakáte od týchto majstrovstiev? Kto vyhrá?

>> Od majstrovstiev čakám, že občas si tak posedím pri dobrom zápase. Nebudem to tak vášnivo sledovať ako za mladí, ale určite tomu budem venovať nejaký čas. A fandím Brazílii, pretože Brazíliu fandím celý život, lebo Brazília to je niečo nádherné, čo sa toho futbalu týka. No potom ešte fandím Čechom, lebo sú to blízki susedia, my tam bohužiaľ nie sme. Budem fandiť prekvapujúco Rakúsku, lebo mám vnučku, ktorá je Rakúšanka a fandím Chorvátsku, samozrejme.

>> Ehm, 48 mužstiev, to sa vám to je prvýkrát tak veľa. To už sa mi zdá byť trošku priveľa. Asi je to vec nejakého biznisu a teda, že to prinesie viac peňazí.

Ehm, trošku smútku sledujem to, že politika v podstate sa nevyhýba ani majstrovstvám sveta. Iránci, keď budú hrať zápasy v Amerike, tak vlastne nemôžu tam byť nejak akože trvalo. Musia sa po zápase vrátiť do Mexika, kde majú svoj hlavný stan. No a Irán si to Američanov vracajú tak, že členovia iranskej výpravy majú tuná na klope saka taký odznačik s číslom 168, čo je počet tých zabitých dievčat v tej škole iránskej, ktorú Američania zbombardovali. No proste tej politiky sa nezbavíme, zdá sa, nikdy.

>> Uhm.

Je to prvýkrát teda, čo krajina, ktorá napadla inú krajinu, jej robí ešte aj pri a organizuje majstrovstvá sveta, jej robí takéto reštrikcie. To sa doteraz nestalo na majstrovstvách sveta o futbale.

Ďalší dvaja znalci futbalu. Dák, ehm, ako sa tešíš na majstrovstvo sveta?

>> Vieš, že nemám rád tieto tvoje zákerné otázky o futbale, ale vrátim ti to. Ehm, v nedeľu sa skončil veľký tenisový turnaj v Roland Garos. Onedl je Wimbledon a ty sa tu zaoberáš futbalom a musíš uznať, že to nie je normálne.

>> No ale tak niekomu snáď fandíš na majstrovstvách sveta.

>> No ja som chcel fandiť našim chlapcom, ale ráno som sa dozvedel, že nehrajú, čiže ostávam bokom týchto veľkých udalostí.

Peter, ja fandím Česku a teda nielen preto, že keby som nefandil, tak by sme mali u nás tichú domácnosť, ale celkovo ehm bratom Čechom samozrejme fandím, ale som aj antifanúšik jednej krajiny a to je Francúzsko. A nie preto, že by som Francúzov nemal rád, ale pretože ich mám rád. A v modernom Francúzsku sme si zvykli, že keď sa dostanú do semifinále a či už vyhrajú alebo prehrajú, tak zvykne horieť Paríž. Takže toto im neprajem.

>> Hm.

Tam sa veľa čaká, ako bude fungovať. Mbappé prináša problémy v posledných mesiacoch. Tak uvidíme, že ako to bude fungovať, že či sa neporazia Francúzi sami.

>> Dodám ešte Španielov, ktorým sa u nás doma vždy fandilo Španielom od detstva. Tak ehm a Španieli majú samozrejme silné mužstvo a sú jeden z favoritov adeptov na majstra.

Ešte predtým, než prejdeme k tým našim témam, o ktorých hovoríme najradšej a sú najvážnejšie, tak ešte ehm v najbližších dňoch, konkrétne budúcu sobotu o týždeň si pripomenieme 50. výročie toho, ako Slováci v základe československej reprezentácie, ako Československo vyhralo majstrovstvá Európy vo futbale v Belehrade. Je to 50 rokov, takže Vládo, ty si ten zápas určite pamätáš, tak ehm spomienka patrí tebe.

>> No ehm tak ja si myslím, že pre Čechov a Slovákov v mojej generácii to je najväčší futbalový úspech pre naše národy v histórii a bolo to naozaj niečo neopakovateľné, aj keď si tam v mojom prípade trošku paradox, lebo v ten záverečný turnaj to boli len štyri mužstva. V tých časoch to bolo, čiže hrali sme semifinále s Holandskom a potom to víťazné finále s Nemeckom západným.

No a to Holandsko to bolo mužstvo hviezd. Tam bol Johan Cruijff a Neskens a Krol a proste úžasní, úžasní hráči. A Československo ich porazilo 3:1. No a ja som ten zápas nevidel, lebo som mal vtedy ehm rande, >> ale keď som sa vracal už ako nočnou Bratislavou tmavou, tak nejaký človek išiel oproti mne, som sa spýtal, že ako ten futbal dopadol, povedal mi, že sme vyhrali. No ale potom už samozrejme finále som videl a to bolo, to bolo niečo úžasné.

A rád by som pripomenul, že ehm z tej základnej 11, ktorá nastúpila, tam bolo osem Slovákov.

>> Čiže ľahšie vymenujem tých Čechov ako tých troch ako osem Slovákov.

>> No a ehm osobne poznám jedného z tých majstrov Európy u nás v Petržalke neďaleko, tam býva Jozef Čapkovič. Tak občas sa náhodne stretneme na ulici a pozdravíme sa, prehodíme pár slov a bol to proste úžasný, úžasný stoper. Ehm, on vlastne ustrážil toho Johana Cruijffa ehm v v tom semifinále, takže no proste to bol veľký zážitok a nikdy na to nezabudneme.

>> Uhm.

Dopraval by som všetkým ôsmim, aby mali ulice na Slovensku. To proste by malo sa pripomínať a pamätať viac, no.

Ehm napriek kráse futbalu a všetkým tým zápasom, ktoré sú teda v takých hrozných nočných hodinách alebo skorých ranných hodinách, ale však budeme sa snažiť pozerať, napriek týmto, napriek kráse športu sa musíme venovať aj škaredosti vojny. Ehm pokračuje, obnovila sa, naberá opäť trošku na intenzite vojna v Iráne. To samo o sebe stojí tiež za pozornosť, ale ešte zaujímavejšie je, kam sa, čo tá vojna vypovedá, odhaľuje o vzťahoch v Spojených štátoch a Izraela.

Ehm, čo sa vlastne deje v americko-izraelských vzťahoch? Ehm, obidvaja ste o tom tento týždeň písali. Ehm, Dak upozornil na to, že americké médiá prišli s takými informáciami, že Izrael zvyšuje špionáž v Amerike a Amerika má zvýšiť ochranu pred špionážou štátu, ktorý bojuje vo vojne len vďaka Amerike a s americkou podporou. Obidvaja ste to komentovali ako vec, ktorá sa je známa, vedelo sa o nej, ale takto sa o nej doteraz nehovorilo a nepísalo.

Čo sa dozvedáme o americko-izraelskych vzťahoch a aké to je vážne?

>> Takto to americké tajné služby ehm dali výstrahu pred ehm intenzitou ehm израelskej špionáže, to nie je nič nové. Ehm to je povinnosť ehm vojenských tajných služieb amerických ehm už roky a zrejme sa to dialo aj v minulosti.

Nové je to, že z toho začali robiť veľkú kauzu médiá americké a konkrétne mainstreamové médiá ako New York Times.

Vytiahli to, dostali sa k týmto informáciám, zverejnili to a to je to nové. To sme to doteraz nemali.

Myslím si, že tým udreli dve muchy jednou ranou. Je to kritika izraelských tajných služieb a je to zároveň kritika Trumpa, ktorý pôsobí ako proizraelský líder alebo proizraelský politik. Dlho má túto nálepku, že sa snaží slúžiť Izraelu.

A tá snaha médií, ja ju čítam tak, že to je snaha potlačiť ten vplyv izraelských tajných služieb a zabrániť Trumpovi, aby pokračoval vo vojne proti Iránu alebo aby sa opäť dal vtiahnuť.

A ty si v tej úvodnej otázke spomenul, že to napätie medzi Izraelom a Spojenými štátmi, že súvisí s vojnou v Iráne.

Áno, z pohľadu Izraela je to tak. Izraelu záleží na tom, aby Trumpa držali v bojovej pohotovosti.

Ale pokiaľ ide o Američanov, tak tam to súvisí skôr s vojnou na Ukrajine, lebo to sú spojené nádoby. To sme videli už aj minulý rok, aj tento rok, že keď sa Američania príliš vložili do vojny proti Iránu a vystrieľali si protiraketovú muníciu, tak potom prestali byť prioritou Ukrajina. Eh, je to úplne pochopiteľné, nie? Nemôžu intenzívne bojovať na oboch frontoch alebo zásobovať dva fronty s brňami.

A celé to čítam tak, že tie mainstreamové médiá protitrumpovské sa vlastne snažia otočiť tú Trumpovu bezpečnostnú politiku, že prioritou nemá byť Izrael a vojna proti Iránu. Prioritou má byť to, čo bolo prioritou za Bidena. To znamená masívne vyzbrojovanie Ukrajiny.

A pokiaľ ide o Izrael, tak áno, ochrana Izraela, samozrejme, ale nie bezpodmienečná a nie podpora pre izraelské vojny, povedzme s Iránom, ktoré sú riskantné a nákladné.

Čiže vnímam to tak, že je to snaha protitrumpovských médií vrátiť hru tam, kde bola za Bidenovej vlády. To znamená, priorita má byť Ukrajina, ukrajinský konflikt. A ono to aj k tomu smeruje.

Na programe summitu NATO VAR má byť otázka ďalších 70 miliárd eur pre Ukrajinu. Bude to riešiť summit NATO. Krajiny sa na to majú zaviazať, že poskytnú ďalšie peniaze.

Tú tému tuším otvorilo Nemecko, ktoré má dojem, že dáva príliš veľa aj z národného rozpočtu, aj z rozpočtu Európskej únie na Ukrajinu a žiada, aby sa aj ďalšie krajiny na to angažovali viac a aby platili viac.

Predpokladám, že narážali Nemci hlavne na Spojené štáty, ktoré vycúvali z financovania Ukrajiny a možno čiastočne aj na Britániu, ktorá je mimoriadne aktívna v boji alebo vojne o Ukrajinu, ale platí veľmi málo. Platí to Európska únia, z ktorej Británia odišla.

>> Vrátim sa ešte k americko-izraelským vzťahom. Čo dôležité sa deje?

Pozorujeme tento týždeň, ostatné dva týždne zásadnú zmenu dynamiky v tom celom konflikte americko-izraelsko-iránskom.

Prvýkrát sa stalo, že by Irán zaútočil na Izrael sám. Preto, lebo Izrael útočí na nejakú tretiu stranu. Izrael nerešpektoval, respektíve pokračoval vojnu s Hizbaláhom, militantnou skupinou, iránskym spojencom.

Irán od začiatku trval, že prímerie, ktoré trvá od apríla, také nepokojné prímerie sa má sťahovať aj na Libanon. A toto bolo veľmi ťažké v tých rokovaniach nejako doriešiť.

Keďže ten konflikt pokračoval, Irán zaútočil raketovým útokom na Izrael. To sa stalo prvýkrát, pretože keď si vymieňali palbu v roku 2024 a 2025 Irán s Izraelom, vždycky zaútočil až potom, ako naňho prvý udrel Izrael.

Prvýkrát to bolo po tom, čo Izrael zničil iránsky konzulát v Damašku. A druhýkrát to bolo po tom, čo Izrael a USA začali 12-dňovú vojnu a bombardovali iránsky jadrový program.

Ale nielen, že Američania po tomto raketovom útoku automaticky neodpovedali úderom na Irán, ale ešte Trump verejne vyzval Netaniahua, že nemá odpovedať, že obidvaja ste niečo spravili a vykašlite sa na to. Nemysliteľné, nemysliteľné pred niekoľkými mesiacmi.

Takže ukazuje sa, že Američania a teda ani Izrael už nie sú pánmi situácie. Pokiaľ je ten váš nepriteľ odvážnejší a robí veci, ktoré by predtým nerobil, tak to ukazuje, že asi vojnu nevyhrávate. To treba povedať.

Druhá vec je, že čoraz viac informácií ide na verejnosť o tom, že Trump je čoraz viac asertívnejší, až agresívnejší voči Nethovi, že ho kritizuje.

Podľa informácií portálu Axios Trump priamo vulgárne nadával Netaniaovi v telefonáte. Hovoril mu, že je šialený. Všetci, všetci teraz Izrael neznášajú. Prestaň, prestaň, prestaň.

A Trump to potom priznal. Trump priznal, že mali takýto telefonát. To je druhá zásadná zmena.

A teraz je otázka, pozorujeme naozaj nejakú zmenu v týchto americko-izraelských vzťahoch alebo je to divadlo?

Ja sám neviem a pripúšťam obidve teórie.

Totižto Trump je asi najviac proizraelský prezident americkej histórie a je prepojený rodinou s Kušnerovcami. Jeho zať Jared Kušner, jeho bývalý poradca je manžel Ivanky Trumpovej a Jared Kušner je niekto, u koho v izbe spával Netanyahu, keď navštívil New York.

Otec Jereda Kušnera, Charles Kusner je teraz ambasádorom vo Francúzsku, ktorý tam je, zdá sa, preto, aby vždycky, keď Francúzsko náhodou sa ozve proti Izraelu, tak vždycky sa ozval, že vy ste antisemiti.

A Trump čelí domácej opozícii aj zo strany republikánov, pretože tá vojna je nepopulárna a čoraz väčšie percento, čoraz väčší podiel Američanov sa stavia kriticky voči Izraelu od začiatku kriticky voči tejto vojne a potrebuje vyzerať ako ten pán situácie, ktorým nie je.

Takže ja to čítam takto, že asi tu bolo by pochopiteľná aj nejaká ozajstná frustrácia, že pravdepodobne je naozaj frustrovaný z toho Netaniahua, pretože podľa všetkých správ New York Times, Wall Journal, Washington Postu, to bol Netaniaahu, kto nakoniec presvedčil Trumpa, aby do tej vojny šiel.

Takže keď sa nenaplnili očakávania o páde režimu, tak to musí na niekoho zhodiť. Ale môže to byť aj do istej miery divadlo.

>> Deje sa toho naozaj veľa.

Ten Netanahu absolvoval aj také kolečko po veľkých západných médiách, kde ho kritizovali tí novinári. Niekde mal dohodnuté interview alebo jeho ľudia, ktorí hovoria jeho odkazy, mali dohodnuté interviu a napríklad redaktorka Ekonomistu mala pred časom interview, kde ho tak veľmi ostro napádala.

A Netanu sám v parlamente povedal toto. Pustíme si ukážku.

צריך להיות מסו.

>> No to, čo sme počuli, to vlastne charakterizuje istý princíp izraelskej politiky, teda nielen voči Spojeným štátom, ale aj voči Spojeným štátom.

A to znamená, že majú nejaký cieľ a oni proste idú naplno, do plného, ak sa hovorí, a že nevyjednávajú, ale tlačia až kým nedosiahnu svoje.

A myslím si, že tento princíp platí, to nie je nič nové.

A ani to, že správa o tom, že trebárs izraelskí agenti si dovolia robiť špionáž voči Amerike, nie je nič nové, pretože ten princíp, že Izrael ide tvrdo za svojím cieľom, ten platí desaťročia aj vo vzťahu k Amerike.

A keď som si trošku pozrel do tých vzťahov, keď som sa pozrel na tie vzťahy medzi týmito dlhými štátnymi minulosťami, tak som videl, že k dramatickým situáciám dochádzalo už dávno.

Pripomeniem jednu vec, jednu udalosť, ktorá sa stala v roku 67, keď počas šesťdňovej vojny medzi Izraelom a Egyptom, tak vtedy izraelská armáda povedala, že bude potápať v Stredozemnom mori všetky egyptské lode, ale aj akékoľvek iné neoznačené lode.

No len tam sa stáva taká vec, že Izraelci vypálili torpédo na americkú loď USS Liberty, ktorá nebola neoznačená a tam zahynulo...

Táto loď bola ťažko poškodená nad Sínským poloostrovom na pobreží Stredozemného mora. Tam zahynulo 34 amerických námorníkov. To bol masaker.

A to nebol útok jedným torpédom. To bol hodinový útok. Tam boli torpédové člny, prišli. Áno. Neviem, či dokonca myslím, že aj letectvo na nich zaútočilo, ale to bol koordinovaný útok na jednu loď.

A na tom vidíme, že Izrael si ide za svojím. Izrael povedal, že to bol omyl a ospravedlnil sa za to a potom zaplatil aj nejaké odškodnenie. Ale Američania, vláda, prezident Johnson a McNamara, ministri povedali, že bolo to nedorozumenie, bol to omyl.

Áno, ale tam boli významné osoby amerického verejného života a armády, ktorí otvorene hovorili, že to nemohol byť omyl, že to je úplne vylúčené.

No vtedy veliteľ amerického námorníctva bol admirál Moorer a ten povedal, že to proste nebol omyl, že to bol zámer.

A Moorer nebol nejaký pochybný človek. On pár rokov potom sa stal predsedom zboru náčelníkov štábov. To znamená, že to je vojak číslo jeden v americkom vojsku.

A Moorer hovoril roky to opakoval, že to Izraelci urobili zámerne, aby ukázali, že keď niečo povedia, tak to musí byť.

Všetci tí námorníci o tom boli tiež presvedčení. Stretávali sa neskôr.

Áno. To presvedčenie vládne, že to bolo zámerné.

Boli vyznamenaní na tajnej ceremónii, uzavretej. Moorer povedal, že potom neskôr, že ho vždycky dráždilo. Ak je to možné, že Izrael si vydobije na amerických politikoch všetko, čo len chce.

Uhm.

Čiže to hovorí o tých vzťahoch, že sú komplikované.

To je síce pravda, však je tu ten starý slávny príbeh izraelského špióna Jonathana Polarda, ktorý bol prepustený z amerického väzenia a v Izraeli bol privítaný ako hrdina.

Áno, ako hrdina, čo Američanov rozčuľuje, ale veľmi málo sa to rieši, ako sa o tom hovorí. A teraz sa o tých veciach hovorí stále otvorenejšie.

Dokonca aj takí neokoni ako Rumsfeld alebo Cheney kritizovali to, že teraz americký ambasádor v Izraeli Mike Huckabee sa stretol s Poiardom. On ho privítal myslím na ambasáde alebo neviem, či to bolo presne na ambasáde, ale stretol sa s ním na nejakom oficiálnom stretnutí. Absolútne nemysliteľné.

Kritizovali to ľudia zo CIA, títo neokoni, ako som spomínal. Polard bol priamo platený Izraelom za to, aby vynášal z amerických spravodajských služieb Izraelu informácie. To je človek, prosím pekne, ktorý dneska navrhuje, aby Palestínčania z Gazy boli presťahovaní do Írska. No proste nádherná bytosť.

A preto si dosť pripúšťam teóriu, že toto celé, ten konflikt medzi Trumpom a Netaniahovom je divadlo, lebo to je najviac izraelská vláda, že to podľa mňa škodí samotnému Izraelu. Lebo to eventuálne tak poškodí imidž Izraela v Amerike, že tú Ameriku stratí.

Chcel som ešte k jednému takému sporu z minulosti z 80. rokov za Reaganovej vlády. Tam bol zase taký konflikt medzi AIPAC-om, to je amerícko-израelský výbor pre verejné záležitosti, čo je vlastne hlavná súčasť izraelskej lobby, ktorá sa snaží zabezpečovať, aby Amerika robila politiku, ktorá je v súlade s záujmom Izraela.

Vtedy Reaganova vláda chcela a aj to urobila, chcela dať lietadlo so systémom AWACS Saudskej Arábii a AIPAC bol veľmi proti tomu. A samozrejme AIPAC mal veľký vplyv medzi kongresmanmi a senátormi.

Čiže vláda to urobila, čiže presadila svoje, ale ľudia z AIPAC-u sa sťažovali a aj spätne o tom píšu, že FBI proste išla proti nim a robila proti nim nejaké vyšetrovanie a dávala im najavo, že pozor, pozor.

No a musím povedať, že ten vplyv na americkú vládu bol vždycky veľmi veľký, ale predsa len v tom minulom storočí až do tých 80. rokov nebol až taký veľký.

Uhm.

Proste ten vplyv narástol potom v 90. rokoch a po roku 2000. A ten vrchol bol asi povedal by som, že invázia do Iraku. Mearsheimer aj Walt vo svojej knihe o tom píšu, že to bol vrchol toho vplyvu, keď Amerika urobila niečo, čo vôbec nebolo v jej záujme, ale bolo to v záujme Izraela.

No.

No Irán sa na to podobá.

A ten vplyv sa končí kvôli demografickým faktorom. Mladí jednoducho nepodporujú... Mladí republikáni už vnímajú Izrael negatívne.

Ešte predtým, ako Hamas zaútočil na Izrael a zabila cez tisíc Izraelčanov, bol podľa prieskumov Izrael v Amerike vnímaný viac pozitívne. Väčšina verejnosti vnímala pozitívne. To sa otočilo po vojne v Gaze.

A Izraelčania vedia, že ten vplyv sa končí.

A teraz podľa mňa sa snažia lobby aj izraelská vláda vyžmykať z tej Ameriky, čo sa dá z toho geopolitického vplyvu. Takže nebudú chcieť pustiť. Robia všetko preto, aby Trump pokračoval v vojne s Iránom.

Ja si nemyslím inak, že na ňom majú niečo v rámci Epsteinových spisov. Epstein nebol kamarát s Netaniahovom. Epstein bol kamarát s Ehudom Barakom, ktorý bol konkurent Netaniahu.

Trump je Netaniahuovec. Trump sa rozišiel s Epstinom niekedy okolo roku 2002, 2003, 2004, myslím.

Ani štátnych spisov zatiaľ nič také nevyplávalo. Trump má naozaj Izrael rád, až by som si dovolil povedať, že príliš. Má veľmi rád Netaniahu a toto robí z presvedčenia, ale vstúpil do niečoho, čo ho teraz nevie ako vyliezť.

Toto video pozeráte vďaka čitateľom, ktorí finančne podporujú Marke.sk. Ak sa vám páči obsah, ktorý pre vás tvoríme, pomôžte nám pokračovať. Choďte na marker.sk, kliknite na tlačidlo Podporte nás a vyberte sumu, ktorou chcete prispieť.

Pridajte sa k podporovateľom marker.sk.

Ďakujeme vám.

No ešte dodám, idem k otázke k Dagovi, ktorá sa bude týkať opäť širšieho regiónu, ale ešte dodám, že teda naozaj vychádzajú von veci, o ktorých sa kedysi, ktoré mali kedysi nálepku, že sú to konšpirácie.

Eh, tento týždeň sa hovorilo o tom, že izraelská tajná služba sa pokúsila umiestniť odpočúvacie zariadenie do auta amerického prezidenta. Veď to už sme tiež v minulosti počuli, ale to boli také pochybné správy, hej, že chodia a médiá to buď neriešili alebo a teraz sa to o tom proste mediálne hovorí, alebo napokon to, čo sa stalo.

Barry Wise, ktorá odišla, americká novinárka, ktorá odišla z New York Times kvôli tamojším pomerom — eh, progresívnym — ale je veľmi proizraelská a stala sa riaditeľkou NBC, povedzme, že verejnej televízie, štátnej televízie americkej. Tak eh ona vstúpila do rozhovoru, ktorý sa tam uskutočnil eh a vlastne celá tá sféra ľudí to rieši, že či už ona kvôli obsahu toho, čo sa rozprávali, do toho vstúpila a zastavila ten rozhovor.

Eh, to sú veci, ktorým sa iní ľudia posmievajú, že však toto sa robilo v Sovietskom zväze, že všetci to nerobilo. V Sovietskom zväze to vyzeralo inak, ale také rozhovory by nemohli vznikať a tam, ale predsa len takéto veci z Ameriky na povrch nevychádzali a vždy sa to týka — vždy tá vec, čo vychádza na povrch, nejako poškodzuje meno Izraela. Je toho skrátka naraz veľa.

No ale tá otázka, ktorú chcem ešte na Daga položiť, sa týka širšieho regiónu, lebo na toto dianie a na tú izraelskú politiku voči Iránu a aj Libanonu reagoval teda v parlamentnom vystúpení aj turecký prezident Erdogan, ktorý povedal: „Plne si uvedomujeme, aký je konečný cieľ ilúzie o veľkom Izraeli. Ak Boh dá, nikdy to nedovolíme."

Je to pomerne dôležitý výrok kvôli tomu, že eh na Turecko už začala kritika. A najskôr teda tú kritiku — prvý, koho som si ja všimol, bol bývalý izraelský premiér Naftali Bennett, ktorý sa vracia do izraelskej politiky a povedal, že po porážke Iránu a Libanonu by mal Izrael vyriešiť problém — že najbližší veľký rivál je Turecko. Pomerne v zápätí sa začalo hovoriť v západných médiách o rôznych tureckých problémoch s korupciou a s kadečom. Čiže taký ten bežný scenár, že eh sa na Turecko uprahuje pozornosť.

A Erdogan, ktorý občas kritizoval Izrael — eh kritizoval genocídu v Gaze — ale nikdy nič neurobil, tak eh zdá sa, že môže zmeniť prístup. Alebo sa mýlim.

Turecko je vo veľmi zvláštnej situácii, lebo áno, na jednej strane sú Turci nervózni z toho, čo robí Izrael, a nie je to v ich záujme, aby Turecko stratilo tú nárazníkovú zónu eh a aby Izrael svojím vplyvom naráol. Čiže oni asi zakročia, aj keď možno nie priamo, ale Turecko je člen NATO. Čiže si skúsme predstaviť nejakú hypotetickú situáciu, že naozaj eh Turci stratia trpezlivosť, eh zaútočia na izraelske vojenské ciele. Izrael opätuje paľbu a dostane sa do konfliktu s krajinou NATO a štáty NATO podľa zmluvy by mali byť povinné chrániť Turecko, aj Spojené štáty. A to sa samozrejme nemôže stať.

Ak by bol Izrael v konflikte s Tureckom, tak Spojené štáty nebudú na strane Turecka. To je nezmysel.

A vrátim sa ešte k tomu výroku Netanyahua. Eh, predsa len mi to nedá, lebo ja si myslím, že ten výrok je v poriadku. Ak premiér akejkoľvek krajiny povie, že povinnosťou predsedu vlády je občas vedieť povedať nie prezidentovi Spojených štátov, tak to je normálna vec. Ja dokonca by som povedal, že to isté vyžadujem a očakávam od slovenských premiérov — všetkých, nie jedného, dvoch — od všetkých, že nastanú situácie, keď treba prezidentovi Spojených štátov povedať nie. To je výborná vec, keď eh keď človek vie eh keď sa vie zastať vlastných záujmov.

Ale eh ten problém je opačný. To znamená, že prezident Spojených štátov sa musí naučiť povedať nie na požiadavky Izraela.

>> Uhm.

>> A to sa učila aj Bidenova vláda, však?

Eh Bidenova vláda podporovala eh aj bombardovanie Gazy, vyzbrojovala Izrael, eh dodávala peniaze, eh mlčala, keď Izrael eh bombardoval Sýriu, eh keď vtrhol do Libanonu. Eh ale keď už Izrael tlačil Bidenovu vládu do veľkej vojny s Iránom, tak tam Bidenovi poradcovia povedali jednoznačne nie.

>> Uhm >> to by bolo nákladné, riskantné. Pre nás je priorita Ukrajina.

Tak tam urobili červenú čiaru.

Teraz sa to nie — eh voči Izraelu učí hovoriť aj Trump. Eh jeho Izrael dvakrát vtiahol eh do vojny — aj minulý rok, aj tento rok — eh proti Iránu. Eh tento rok si Trump popálil ruky. Zistil, že to vôbec nebude také jednoduché. Zistil, že eh sila Iranu je oveľa väčšia, ako predpokladali, a cúva.

Áno, je to to, čo Peter spomínal, tak eh tak to je teraz, že Trump je nervózny eh z Netanyahua, tlačí naňho a celý problém eh aj toho Netanajuovho výroku je zrejme o tom, že Spojené štáty teraz tlačia na Izrael, aby sa stiahol z Libanonu, eh aby prestal vojensky útočiť na Libanon, na suverénny štát. Je to požiadavka Iránu. Eh Spojené štáty na to nemajú páky. No tak eh Netanyahu mu povedal nie, tak eh my budeme ďalej bojovať si s Hezbollah eh na území Libanonu a aj sa tak deje.

>> Áno.

>> Eh môžem k tomu naučeniu sa povedať nie.

>> Eh čo teda Netanyahu sa chváli tým, že on to vie, ale ako Dago správne povedal, že americký prezident sa to musí naučiť. Eh, totiž tak, že je to tak, myslím, že americký prezident je schopný povedať eh Izraelu, keď niečo chce od Ameriky, aby urobila, tak asi v zásade je schopný povedať, že nie, že ja to neurobím. Ale keď má byť, keď majú Američania povedať nie na niečo, čo Izrael chce urobiť, tak Amerika v zásade nevie povedať nie, neurobíš to.

uh >> aj keď má naň všetky možné páky, finančné, vyzbrojovanie a tak ďalej.

Uhm.

>> Tak nakoniec, však vlastne ehm, to sa potvrdilo — to Marco Rubio, že prečo táto vojna, prečo vlastne Amerika zaútočila na Irán — teraz, lebo preto, že Izrael by zaútočil eh tak či tak.

>> No tak už teda tá Amerika už rovno šla s ním.

Bol ďalší potvrdenie — rozhovor eh Farid Zakaria mal rozhovor s bývalým poradcom prezidenta Obamu, ktorý hovoril o tom, ako vyjednávali tú zmluvu s Iránom. Hovoril, že Izraelci — a teda Netanyahu — bol veľmi aktívny. Izraelci sa snažili, aby tá zmluva nebola uzavretá a eh prezident Obama mal povedať celému tímu, že budú chodiť s rôznymi materiálmi a nebudeme to brať vážne. Nebudeme to brať vážne.

Dozvedáme sa skrátka z americko-izraelských vzťahov veľmi veľa nových súvislostí a podrobností, ktoré môžu byť znakom eh novej epochy, ale to uvidíme.

>> Aj všetci — aj Trumpovi poradcovia okrem Petera Hexeta — mu všetci hovorili, že eh netreba, aby to bral vážne, že toto je typická izraelská stratégia — eh nadhodnocovať tie hrozby. Eh šéf — si aj Redcliff povedal, že určite do toho nechoď — meno — ale neposlúchal ich. Poslúchol Netanjaua a uvidíme, či bude poslúchať naďalej.

Druhá veľká téma — demografia. Eh, v skutočnosti je téma demografie témou číslo jeden.

Ona je vlastne témou nad všetkými inými témami.

Mimo krajín, ktoré sú bezprostredne vo vojne, tak ide o najvážnejšiu globálnu tému našej doby.

Čísla hovoria, že v roku 2023 už sme globálne ako celá planéta sa dostali pod úroveň reprodukcie, čiže globálne sa rodí menej ako 2,1 dieťaťa na ženu.

66% štátov je pod úrovňou reprodukcie.

Mnohé krajiny dosahujú tak nízku mieru reprodukcie, že to proste zmení nielen demografickú realitu, ale aj politickú realitu sveta, ako ho poznáme dnes.

Čína mala v roku 2025 0,93 dieťaťa na ženu a na tento rok sa očakáva, že to bude ešte menej — 0,99 na ženu.

India nemá reprodukčnú schopnosť samoreprodukcie, čiže aj tam klesá — 1,9.

Potom sú tu krajiny, ktoré napríklad Japonsko, kde zomiera každý rok dvakrát viac ľudí, ako sa narodí.

My teda Európa, mimo Francúzska a časti Škandinávie patríme k takému veľkému pásu sveta spolu s Ruskom, Čínou, Japonskom a časťou Ázie, kde zomiera viac ľudí, ako sa narodí.

Niektorí ľudia, ktorí sa snažia upozorniť na tú vážnu situáciu, tak používajú dramatické prepočty — že Thajsko, ktoré má teraz 63 miliónov obyvateľov, tak ak by sa prepadalo demograficky tým trendom, akým sa prepadá teraz, tak do roku 2200 by malo 2 milióny obyvateľov.

To samozrejme nikto nehovorí, že bude mať 2 milióny obyvateľov.

Nevieme, čo sa za 170 rokov stane, ale tie trendy sú proste zničujúco hrozivé.

U nás na Slovensku sa o tom nehovorí.

Malou výnimkou som si všimol tento týždeň billboardy, ktoré dala strana Hlas, kde prezentuje nejaké svoje návrhy — chce dať 1000 €, eh pri narodení dieťaťa, ale to je volebná kampaň.

Ale politici o tom nehovoria.

Nie je to problém, nie je to téma.

Nerozmýšľame o tom, čo s tým robiť, ako predísť, aspoň čiastočne predísť niektorým tým najväčším škodám.