Fico, Magyar a V4 | Peter Weiss, býv. veľvysl. v Maďarsku, Lubomír Zaorálek, býv. min. zahr. vecí ČR

10:05.

Dámy a páni, vo vysielaní televízie Kanál 1 budeme teraz pokračovať aktuálnou online reláciou Bielik online, v ktorej vás pravidelne informujeme o aktuálnych udalostiach v spolupráci a v rozhovore s odborníkmi na slovo vzatými.

Ja som veľmi rád, že v dnešnej relácii môžem privítať bývalého ministra zahraničných vecí Českej republiky Ľubomíra Zaoralka.

Dobrý deň.

Dobrý deň, krásne, pohodné.

Dobrý deň.

A nášho bývalého veľvyslanca v Prahe, Budapešti Petra Vajsa.

Dobrý deň.

Dobrý deň, páni.

Začnime na stretnutí V4. Dlho sme také stretnutie nevideli. Dlho sme nemali vôbec potuchy o tom, že nejaká V4 ešte vôbec existuje. Videli sme tam aj to, že asi dôležitejšie bolo, o čom sa nerozprávalo. Róbert Fico a Peter Máďar dokázali na stretnutí V4 viac-menej mlčať. Je to náznak nejakého konštruktívneho prístupu, nejakého sľubného začiatku ich vzájomných vzťahov?

Pán Vaj, to je prirodzená reakcia na tú situáciu, ako sa vyvinula pred maďarskými voľbami. Pre Róberta Fica bol Viktor Orbán politickým priateľom, jediným vlastne spojencom v Európskej únii. Spolu blokovali mnohé rozhodnutia Európskej únie, čo sa týkajú Ruska a Ukrajiny, a utrpel fatálnu porážku vo voľbách. A pre Petera Maďara vlastne je tým človekom, ktorý podporoval jeho úhlavného nepriateľa, teda Viktora Orbána.

Na druhej strane, pre Róberta Fica Peter Maďar je ten, ktorý zrušil to spojenectvo, do ktorého veľa investoval. Pretože Róbert Fico v Ostrihome pred dvoma rokmi asi povedal, že ten systém, ktorý pripravil Peter Maďar, by mal byť inšpiráciou pre Slovensko, chválil ho, že žiaden politik robil takú suverénnu politiku. No a v tomto politickom antagonizme, ktorý pred voľbami umocnili tým, že boli tam nejaké výmeny názorov, prišlo teraz k tej novej situácii.

Maďarsko má novú vládu. Róbert Fico stratil svojho spojenca a keď sa chce dostať z izolácie, v ktorej bol v niektorých oblastiach európskej politiky, tak nemôže byť nekonštruktívny voči Péterovi Maďarovi. A posledná poznámka: pred tými voľbami na našej strane, na Slovensku, vznikli dva problémy. Po prvé, to bol problém s tými pozemkami, ktoré sa konfiškujú aj po 80 rokoch na základe nariadení Slovenskej národnej rady a niektorých Benešových dekrétov.

Prezident Pellegrini vyhral voľby, okrem iného aj na tom, že sľúbil maďarským spoluobčanom, že pripraví pracovnú komisiu, ktorá tieto problémy bude riešiť ako náš vnútroštátny slovenský právny a politický problém. No a potom prišiel známy prílepkový zákon v decembri 2025, keď sa do trestného zákona dostal paragraf, že kto spochybňuje povojnové usporiadanie, to znamená Benešove dekréty, tak môže byť odsúdený na až pol roka.

No a to samozrejme vyvolalo prudkú odozvu ešte pred voľbami zo strany Petera Maďara ako opozičného politika. A to ostalo na stole.

Uhm. Váš dojem z toho stretnutia, pán Zaorálek? Bola tam taká zaujímavá chvíľa pri fotení, keď sa premiéri Česka a Slovenska stavali pod svoje zástavy, ale premiéri Poľska a Maďarska sa tam zrazili spolu a potom chvíľu trvalo, kým sa všetci premiéri dokázali spolu vyfotiť. Je to naozaj znovuzrodenie tej V4, ako sme ju poznali, alebo taká znúdzecnosť v súčasnom svete?

Nie, ja to beriem ďaleko vážnejšie, než sa o tom bežne mluví. Ja sa domnívam, že v tejto chvíli musí byť politikom všetkých týchto štyroch zemí jasné, že máme spoločné hospodárske a bezpečnostné záujmy. A ja dokonca si dovolím tvrdiť, že pokiaľ by V4 neexistovala, tak by sme ju museli vymyslieť.

Proste to, že sa dnes títo politici uvedomujú – a to si myslím, že je prejav rozvahy – že je treba, pokiaľ sú problémy, ich odložiť a že treba sa spolu baviť, tak to je podľa mňa prejav zdravého rozumu. A to nebolo prehánané, keď sa tam hovorilo, že V4 je spať. To sú veľmi dobré dôvody, pretože existujú veľmi dôležité spoločné témy, u ktorých si každý uvedomí, že pokiaľ nebudeme postupovať spoločne, tak nemáme veľa šancí.

Ja ich tu môžem vymenovať, ale ešte poviem jednu dôležitú vec. Ten dôležitý faktor, prečo k tomu dochádza, je aj to, čo sa odohráva v Poľsku, čo sa odohráva medzi Poľskom a Ukrajinou. To nie je žiadna epizóda – neúčasť napríklad Zelenského v Gdaňsku na darcovskej konferencii. To je pozoruhodná vec, to je prejav toho, čo bych nazval, že to je dosť neuveriteľný prejav arogancia zo strany Ukrajiny.

Ten konflikt bude pokračovať. Je veľmi vážny a jisté je, že Poľsko vlastne bolo vyradené z toho vlaku – Británia, Francúzsko, Nemecko – tak pochopíme ten výrok, ktorý povedal Donald Tusk: „Teraz už nás budú musieť Nemci a Francúzi brať vážne, keď tu takto sedíme spolu." To znamená Poľsko, ktoré chcelo hrať úlohu regionálnej mocnosti a myslelo si, že bude hrať oveľa väčšiu hru, dokonca si myslelo, že bude mať podporu Ukrajiny, sa najednou ukázalo, že to je inak. Tam je veľká rivalita medzi Ukrajinou a Poľskom.

Ukrajina má neskutočné ambície. Možno má pochybnosti o tom, čo bude s NATO a s EÚ, ale nemá pochybnosti o tom, že v bezpečnostnom poriadku, ktorý vznikne, chce hrať zásadnú úlohu, pretože má zásadnú armádu, technológie a podobne. Poľsko proste narazilo absolútne nečakane a vracia sa do V4, pretože si uvedomilo, že najednou – rozumiete – Tusk mal tradične dobré vzťahy s Nemeckom, ale pozrite sa, čo sa dnes deje.

Dnes tá os Kyjev a Berlín je taká, ktorá valcuje a vyraďuje Poľsko. Takže to, že sa V4 resetuje, to má veľké súvislosti a je dôležité si uvedomiť ten kontext okolo toho. A najednou, kde sa môžeme my dostať našich spoločných záujmov v energetickej bezpečnosti, v konkurenceschopnosti v jadrovej energetike, v dopravnej infraštruktúre, v rozpočte, ktorý sa bude pripravovať v Európskej únii – nemáme šancu, pokiaľ nezačneme spolu rozprávať.

To je dobrý dôvod stlmiť nejaké spory, pretože to, čo nás spája, pre nás je dnes zásadné.

No, určite je dobré dať nabok tie veci, na ktorých sa dohodnúť nevieme, a rozprávať sa o tých, o ktorých sa rozprávať vieme. Len potom sú z toho také neodpovedané vety. Jednou z nich je aj to, čo potom predseda vlády označil za FOPA médií. No, ja by som to nerad hodnotal ako novinár, ale v každom prípade tá otázka ohľadom Benešových dekrétov je relevantná, aj keď sa nemusí riešiť práve na báze V4.

Ako teda vnímате z tohto pohľadu tú perspektívu? Predsa len, obaja ste spomenuli v tejto súvislosti aj Ukrajinu. Tá sa môže nejakým spôsobom stať spoluhrá čom V4 alebo je to naša konkurencia, voči ktorej teda vytvárame takúto štruktúru? Pán Vaj?

No, V4 sa zmrazila z dosť dôvodov. Tuskova vláda a vláda Českej republiky pod vedením premiéra Fialu mali zásadne iný strategický názor na to, aké riziko predstavuje ruská agresia a ako treba pomáhať Ukrajine.

A eh Orbán s Róbertom Ficom eh presadzovali tú svoju známu politiku, ktorá bola založená na tom, že mier bude vtedy, keď nebudeme Ukrajinu podporovať a čím skôr kapituluje, tým skôr budeme mať mier. Keď to trošku zjednoduším.

A navyše tam došlo ešte k obrovskej roztržke medzi Tuskovou vládou a Orbánovou vládou bilaterálnej. To znamená, eh Poliaci dokonca odvolali svojho veľvyslanca z Budapešti, keďže Viktorova Orbánova vláda dala azyl eh dvom bývalým poslancom eh Práva a spravodlivosti, ktorí boli eh odsúdení.

A toto všetko eh Peter Maďar táto zmena vlastne zmietla zo stola a Tusk eh s Maďarom prišli znovu s tou tézou o tisícročnom priateľstve medzi Ukrajinou, medzi Maďarskom a Poľskom.

Prišli s tým veršíkom eh: Polak Vengier dva bratanky do Šablí do skláky.

A to bol signál, že oni dvaja chcú byť tou rozhodujúcou osou tej obnovenej vyšehradskej spolupráce.

Eh, Róbert Fico vzhľadom na tú pošramotenú reputáciu v Európskej únii a vzhľadom na to, v akej je situácii, eh bol rád, že sa tie staré hriechy nepripomínali a mohol vystupovať na tej tlačovke ako konštruktívny spolutvorca alebo spoluobnoviteľ Vyšehradu a prezentovať tie štyri eh priority slovenského predsedníctva na budúci rok.

Ľuboš, ty si v podstate niektoré z nich pomenoval. K tomu by som dodal ešte to eh ľudia k ľuďom, people to people, to znamená eh obnovenie tých kontaktov medzi občanmi Vyšehradskej štvorky, pretože to bol veľmi silný faktor eh jej súdržnosti.

No a eh teraz eh samozrejme vznikajú eh nové podmienky eh čo sa týka eh bezpečnosti na európskom kontinente. Čo sa týka reakcií na možný vývoj eh vojny eh ktorá je za Humnami a preto eh ma zaujala jedna vec, že eh Donald Tusk povedal, že my máme viacej možností, ako je V4.

Spomenul Vajmar, spomenul nordickú spoluprácu, spomenul eh ďalšie možnosti eh regionálnej spolupráce so severskými štátmi a tak ďalej. Ale zároveň si spomeňme na jeho výrok eh krátko po voľbách, keď povedal, že pomôže Maďarsku reintegrovať sa do Európskej únie. To bol veľmi silný výrok.

A ja som čakal po tejto deklarácii osobitných maďarsko-poľských a poľsko-maďarských vzťahov, že slovenský a český premiér využije túto príležitosť obnovy V4 po februári eh 2024. Pamätáte si? V Prahe mali posledné sedenie, kde sa pohádali a potom tá spolupráca bola zmrazená, aby ukázali, že Česko a Slovensko majú tiež nejaký špecifický vzťah daný históriou. Že sme hospodársky previazaní, že sme eh boli v spoločnom štáte, že tu máme jazykovú kultúrnu blízkosť, že tu máme prepojené rodiny. A ja som čakal, že príde eh taká nejaká spoločná prezentácia toho, čím by sme my chceli ako súčasť vyšehradskej štvorky prispieť eh do toho riešenia problémov nielen v strednej Európe, ale celko v Európskej únii.

Trochu ma to mrzí, pretože keď sme mali obnovené spoločné zasadnutie vlád Slovenskej republiky a Českej republiky, tak ja som čakal, že tam sa zrodí nejaká iniciatíva spoločná, ktorá osloví eh aj širší regionálny a európsky priestor.

>> Tak musíme to nechať na kreativitu asi aj slovenskej vlády, ako ste spomínali. Teraz budeme mať eh to predsedníctvo v rámci V4. Pán Zoralek, ak dovolíte, teraz by som sa rád upriamil na Českú republiku.

Tam sme videli eh pomarli eh ústavnú krízu s riešením Ústavného súdu eh ohľadne účasti na summite Severoatlantickej aliancie v Turecku, eh o ktorý eh o tú účasť mal veľký záujem prezident Peter Pavel. Vláda mu to nechcela povoliť. Nakoniec rozhodol eh Ústavný súd. Eh a teraz čo? Eh kto pôjde ako vedúci tej delegácie na ten summit? S kým majú spojenci rokovať, kto bude prijímať rozhodnutia, ako to vidíte?

>> Tak úplne čerstvá informácia tady v horkej Praze je teď to sa objavilo, že ministr Macinka zdil, že vedoucím delegace bude premiér Andrej Babiš. Takže, ale ja jenom bych chtěl říci, abychom se nezabývali těmi detaily té historky.

Tady jde spíš o to, že v České republice na sebe narážejí dva různé pohledy na zahraniční politiku. Tady nejde jenom o spor, kdo má kde sedět a o to, kdo bude tedy reprezentovat a kdo má autoritu reprezentovat Českou republiku.

A já bych se a ten názor, jako o který jde Babišovi, se vlastně v niečem podle mě blíží tomu, co říká Robert Fico. Já, jestli si dovolím to nějak shrnout, tak a tím bych se o trochu chtěl zastat. Fico dlouhodobě říká, že tempo zbrojení a další eskalace ho znepokojují a že Evropa podceňuje riziko přímé konfrontace mezi NATO a Ruskem. To dvakrát Fico opakoval. Já nehláším za správné, když někdo upozorňuje na toto riziko eskalace, tak ho automaticky označovat třeba za proruského a podobně. Spíš je legitimní se ptát, kam vede tato současná strategie.

A ta otázka je: má Evropa kromě vojenské podpory také realistickou diplomatickou strategii? Protože úpadek diplomacie, to je dneska něco, co je nejcharakterističtější pro to, čemu jsme si zvykli říkat západ. Vidíme, jak si stojí dneska Trenchel úplné katastrofě, že jo, v Iránu a v Evropě vlastně my podle mě také de facto žádnou diplomacií nemáme.

Víme, jak teďka dopadla poslední schůzka. Jak se ani nejsme schopni dohodnout, jestli jednat nebo nejednat s Ruskem. Ale většina zemí na té tajné schůzce, že jo, o které máme jakési informace, byla proto, aby se ten kontakt eh navázal. A je to teď ve sporu s těmi, jako je třeba právě Německo, byla Británie, kteří se tomu postavili. Ale mně teď jde o to, že tohle je legitimní debata. A v téhle vlastně teď právě Babiš vystoupil v Gdaňsku a tam ekl, že právě položí si tu otázku: jaký je cíl toho, o který usilujeme na Ukrajině? Jak má vypadat ten mír, o který usilujeme? Jak ho chceme dosáhnout? Že to je něco, co musí být součástí té debaty.

Proti tomu stojí například Kaja Kalas, vysoká představitelka, která na posledním jednání ministrů obrany dokonce ekla větu, kdy opravila jednoho z ministrů a ekla: když použil slovo mír, mír tady slovo mír ani tady nepoužívejme. To dneska do debaty v Evropě vůbec nepatří. Tady prostě my jsme tady, je to rozštepené, ty pozice stojí proti sobě. A když jsme hledali to, co může dneska spojit Slovensko a Česko, tak říkám: pozice Andreja Babiše je v niečem — nechci detailu, ale zásadně se blíží tomu, co říká i Robert Fico.

Opakuji: má Evropa kromě vojenské podpory nějakou realistickou diplomatickou strategii? Nikdo mi nevymluví, že pokud nemáte strategii jako diplomatickou, tak vedení válek už podle Klauzevice stá nesmyslným.

Uhm.

No eh napriek tomu eh vlastne ste pomenovali a rozšírili celý ten problém eh ktorý v Európskej únii máme. Eh s kým má teda a kto rokovať? Kto bude naším zástupcom pri tých rokovaniach? Eh či Česká republika teraz je reprezentovaná jedným alebo druhým najvyšším ústavným eh činiteľom alebo jedným z tých troch najvyšších ústavných činiteľov.

To sú naozaj všetko eh pomerne zvláštne otázky. A keď sa na to pozerá niekto zvonka, tak naozaj sa stále a opakuje eh tá jedna a tá istá veta.

Komu mám v tej Európskej únii zavolať, aby som sa dopracoval k nejakej odpovedi, aby som rozprával s tým človekom, ktorý môže o niečom rozhodnúť, s ktorým sa má zmysel takto rozprávať?

Pán Vaj, u nás je to trochu inak.

U nás sa žiadna bitka o to, kto pôjde na summit do Turecka Severoatlantickej aliancie, neodohrala. Je jasné, že tam ide prezident Peter Pellegrini.

No ale paradoxne vystúpil premiér a dal tej celej delegácii nejaké obmedzenia. Povedal, že tadeto vlak nejde. Odtiaľto a potiaľto rokovať môžete, ale už o nejakej zvýšenej podpore pre Ukrajinu rokovať nemôžete.

Tak kto je teda v skutočnosti šéfom tej delegácie? Prezident Pellegrini alebo premiér Fico, ktorý tam vôbec nejde?

Najprv k tomu problému Ukrajiny. Ako sa stavať k tej vojne. Po prvé, je neprípustné relativizovať, kto je agresor a kto je obeť tej vojny.

Európska únia pomáha Ukrajine v súlade s chartou organizácie spojených národov.

Tento narativ, ktorý som už spomenul, je taký, aby sme mali mier. Tak netlačme na Rusko. To je ten narativ, ktorý presadzuje už tri roky Róbert Fico alebo dlhšie, ale tlačme na Ukrajinu, aby vzdala, aby prijala kapituláciu, ktorú tlačí Putin.

To samozrejme súvisí aj s tým, aká bude situácia na boiskách. My od nej nemôžeme odhliadať. Nie som až taký super optimista, že tá vojna už skončila kvôli tomu, že Ukrajine sa podarilo teraz zatlačiť na Rusko predovšetkým ekonomicky likvidovaním ropného priemyslu, zásobovania a tak ďalej.

Ale tá bezmocnosť tej Európskej únie nie je až taká, ako sa hovorí.

Po prvé, keď bolo to slávne stretnutie amerického prezidenta Trumpa v Bielom dome s prezidentom Zelenským, tak mu povedal, že nemáte žiadne karty.

A kto zvrátil tú situáciu, keď Spojené štáty americké vlastne chceli tlačiť na Ukrajinu, aby sa vzdala? No, zvrátili ju európske krajiny, Kanada a ďalšia skupina krajín, ktorá dostala názov Koalícia ochotných.

Kto zvrátil ten pomer síl na bojisku? No, Európska únia tou masovou pomocou. To znamená, že nie je až taká bezmocná.

A plus objavila sa tu prvý návrh takého mierového plánu päťbodového, ktorý predložili spoločne Ukrajina, myslím, že Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a ešte jeden štát.

To znamená, je tu istá predstava, ale samozrejme Európska únia je v tomto smere rozdelená.

Ja nepokladám za hriech, že predseda Európskej rady Košta sa pokúšal nájsť nejaké linky na komunikáciu s Moskvou, ale to musí byť komunikácia, ktorá jasne ukazuje: vy ste zodpovední za tú vojnu.

A posledná poznámka, najpodstatnejšia pre národnoštátny záujem Slovenskej republiky a myslím si širšie aj Poľska, Česka, Maďarska a Európskej únie, je najdôležitejšie to, aby Ukrajina vzišla z tejto vojny, akokoľvek bude okyptená územne, ako nezávislý suverénny štát, ktorý sa nestane súčasťou ruskej sféry vplyvu.

O to sa a o tom musia byť aj diplomatické rokovania, nielen o tom, akým spôsobom sa tá vojna ukončí.

A naozaj tu je množstvo širších bezpečnostných otázok. Veď tu sa zrušili odzbrojovacie zmluvy. Tu Rusi rozbili celú Európsku bezpečnú architektúru.

Pán veľlanec, aby sme sa držali, prosím, v nejakých rámcoch. Prosím, aby sme sa držali v nejakých rámcoch, lebo naozaj ideme zoširoka a už naozaj začíname riešiť všetky problémy sveta, čo v rámci jednej relácie nie je možné.

Poprosím vás odpoveď na tú otázku: čo hovoríte na to, že predseda vlády napriek tomu, že nejde na summit Severoatlantickej aliancie, rámcuje kompetencie našej delegácie vedenej prezidentom Pellegrinim?

Urobil to dva dni alebo tri dni potom, čo minister obrany a podpredseda vlády Róbert Kaliňák sa zúčastnil na vyšehradskom stretnutí v Budapešti ministrov obrany, kde vyhlásili, že pôjdu na summit v NATO so spoločnou pozíciou.

No ja si neviem predstaviť, že to, čo povedal predseda vlády, že to môže byť pozícia, s ktorou bude súhlasiť minimálne Poľsko.

To znamená, je tu akási dvojkoľajnosť aj v slovenskej politike.

Budú nasledovať rokovania najvyšších ústavných činiteľov a tam sa bude zrejme dolaďovať pozícia, s ktorou Československá republika pôjde na summit NATO.

A nemyslím si, že ktokoľvek z našich ústavných činiteľov má záujem, aby sme tam ostali izolovaní.

Akým mandátom tam odchádza česká reprezentácia?

To bych jenom chtěl říci, i když dojde k tomu, že tam bude i prezident, tak v České republice je to tak, že podle ústavy je prezident ze své funkce neodpovědný a za jeho vystupování odpovídá vláda.

Já to vím z vlastní zkušenosti, protože jsem ty sumity s prezidentem absolvoval.

To znamená, i prezident, pokud tam jede, se musí ve všem, co řekne, řídit tím zadáním, mandátem, hranicemi a limity, které mu dává vláda.

Nemůže prostě dělat žádnou samostatnou zahraniční politiku, protože prezident se v Česku nemůže zodpovídat ani parlamentu, nikomu. Není možné ho pozvat na zahraniční výbor ani do sněmovny.

Tam se všude zodpovídá premiér a zahraniční politiku podle ústavy řídí ministr zahraničí.

Takže vlastně tady je jasné, že ten mandát je takto daný. A jenom bych rád, pokud mohu, tak bych chtěl říci, že já souhlasím bohužel s Petrem Vajem v tom, že ta válka skutečně nekončí.

Jenom bych chtěl upozornit, že ona má úplně opačný trend. Ona se naopak rozšiřuje.

Já jenom upozorňuju, že ty přesné zásahy v poslední době, které dělá Ukrajina na ruském území, jsou, jak spravodajci vám rychle řeknou, způsobeny přímou účastí západních zemí – Německa a Británie.

Dokonce některé ty zásahy, jak se dneska dovíte, už ani nejsou z území Ukrajiny, dokonce jsou z Baltského moře.

A tady vzniká ten obrovský problém, že vlastně členské státy na to jsou stále více zatahováy do tohoto konfliktu.

To je důvod toho, proč Rusko říká, že v tom případě na to bude reagovat.

Jestli my takto vstupujeme do té války, tak ona skutečně válčí s NATO a může klidně zítra napadnout nějakou základnu tam, kde se, kde odkud se řídí skutečně tyto operace.

Takže úspěchy Ukrajinců jsou z velké míry dány tím, že se stále pokračuje v tom, že některé země Evropy a NATO se stále významněji a zásadněji podílejí na tom, co se děje. A toto podle nás zatahuje do války.

Ukrajina o to samozřejmě neustále stojí stále více. To by dokonce byli nejraději, kdybychom se fyzicky v tom angažovali.

A proto je tady ta obava z eskalace.

A navíc u Ukrajiny je ještě další problém: jak jí narostlo sebevědomí, tak začíná mluvit o identitě způsobem, který pro nás musí být nepřijatelný.

Konflikt mezi Polskem a Ukrajinou znamená, že vlastně Ukrajina se dneska hlásí otevřeně a stále více a opakovaně k částem svých dějin, od kterých se měla naopak distancovat.

A ja sa domnívam, že ak v Európe niečo myslíme vážne, tak nemôžeme slevit z toho, aby niekto pojmenovával jednotky po jednotkách ukrajinskej povstaleckej armády, používal stále viac mená Bandera a Melnika na náměstích a ulicích, aby sa to a stále viac hlásil k niečomu, čo je v priamom rozpore s identitou Európy.

Takže sa hovorí, že chceme nezávislú Ukrajinu, ale aká bude tá Ukrajina, o ktorú tu dneska ide?

Ja sa prostě obávam, že to, čo sa dneska na Ukrajine deje, v řadě vecí hodnotově nemá nič spoločného s tým, na čom Európa stojí.

A to je to, čo je v konflikte aj medzi Polskom v tom prekvapivom, hlbokom konflikte medzi Polskom a Ukrajinou.

Takže ten problém je zložitejší a nie je to tak jednoduché, že my prostě musíme, máme len zbrane a peniaze pre Ukrajinu a nehľadíme na to, že to zavláka Európu do konfliktu, ktorý môže skončiť strašným spôsobom. A zároveň nemôžeme nevidieť, že sa Ukrajina sama vyvíja spôsobom, ktorý nás nutne musí znepokojovať.

A navyše sme v tom, ak dovolíte, pán Vaj, navyše sme v tom akoby sami, pretože prezident Donald Trump už avizoval, že za to, že sme mu nepomohli s Iránom, tak bude sťahovať postupne vojenské jednotky z Európy.

Mali sme mu pomôcť, alebo je to už úplne jednoducho, že to transatlantické spojenectvo, ktoré bolo zárukom bezpečnosti aspoň posledných 20 rokov v strednej Európe?

Pán Vaj?

>> Najprv jedna poznámka.

Ľuboš, keď ťa trápi to, čo urobil prezident Zelenskyj, ja som to ako člen Slovenskej protifašistickej hnutia kritizoval. Ale mňa trápi to, že Rusko sa nedestalinizovalo, že sa stávajú pomníky Stalina, ktorý bol masový vrah, teroristu, presúval celé generácie, a pre Rusko je teraz vzorom.

A Ukrajina napriek všetkému je demokratický štát a Rusko je osobná diktatúra jedného človeka.

A teraz k tomu, čo sa deje na rovine americkouarinánskych, teda amerikouulkajinskych vzťahov.

Ja si myslím, najprv stručne, k tomu, že Donald Trump cez Rubia odmietol tú americkú interpretáciu, že oni sa na Aljaške dohodli. Oni len sa vypočuli a Washington neuznáva existenciu nejakej aljaškej dohody.

Druhý moment dôležitý je, že Trump sa pripojil ku G7 v podpore Ukrajiny a verejne hovoril o Zelenskím oveľa priaznivejšie než predtým.

Chválil bojeschopnosť ukrajinskej armády, že Zelenskyj je chlapík a majú podporu skyline a ďalších záležitostí, Ukrajinci, ktoré im pomáhajú znášať to, že vedú asymetrickú vojnu o holistenciu. Pretože Rusko zasa podporuje Čína, materiálnotechnicky bojujú na strane Ruska severní Kórejci.

Takže je to naozaj veľmi zložitá situácia.

A čo sa týka Ukrajiny, myslím si, že Ukrajina sa snaží využiť to momentum teraz v lete, aby dotlačila Rusko k tomu, aby sa sadlo za rokovací stôl.

Ten, kto to odmietá, je Vladimír Putin jednoznačne.

>> No odmietá to aj vojenská taktika, pretože cez leto sa nerokuje. Cez leto sa vždy bojuje. Ak sa rokuje, tak sa rokuje vždy až vtedy, keď opadnú listy a tie útoky sú ďaleko ťažšie, a potom keď napadne sneh a tak ďalej.

Takže môžeme očakávať možno nejaké rokovanie až koncom roka.

Pán Zahorák, hlásili ste sa o slovo?

>> No kľudne na to môžem ísť.

Čo sa týče tej údajnej dohody z Aljašky, tak ja si myslím, že je evidentné, že bez prúžnej komunikácie medzi Washingtonom a Moskvou akákoľvek mírová iniciatíva rýchlo začne strácať silu.

A vďaka dobré, že Trump sa začal venovať Iránu. To znamená, že tá iniciatíva a aj tá energia vnovaná Ukrajine, Rusku, tá opadla po dobu.

Ten Irán skončil vlastne pre Trumpa fiaskom. A ja som skeptický, pretože dneska už sa všeobecne hovorí o tom, že po voľbách, ktoré čakajú parlament a kongres americký, bude Trump chromou kachnou.

A pokiaľ v tých voľbách opravdu zásadne uspejú republikáni, tak sa bude zodpovedať z toho rozsahu obhajovania seba, svojej rodiny a svojich priateľov. Takže bude mať úplne iné starosti.

To vlastne už teraz niektorí hovoria, že už sa vlastne tá sláva Trumpa blíži ku koncu.

Takže ja som k jeho diplomatickým schopnostiam skeptický, podobne ako vidím ako veľmi slabé schopnosti európske.

To je práve ten hlavný problém, že my máme okolo seba konflikty a nie sme schopní ani náhodou si predstaviť stratégiu, ktorá by vedla k nejakej dohode a k nejakému mieru. A zdá sa mi, že problém Ukrajiny, aby som sa k tomu ešte vrátil, je v tom, čo dneska často zaznievá v Poľsku.

My sme si mysleli, že tá Ukrajina je iná ako Rusko, ale my vlastne zisťujeme, že je vlastne strašne podobná.

To znamená, tohle je veľmi komplikovaná debata.

Spôsob, ako vláda Zelenskyj na Ukrajine, to je taký diktátorský spôsob. Vyradil politické strany, vyradil iných. To je vlastne, to všetko strašne sa podobá, a tá mentalita, to je to, čo dnes najčastejšie zaznievá, že to je sovietska mentalita, že to je sovietska arogancia.

Takže mne sa zdá, že my si tu lžeme do vrecka, keď hovoríme neustále o tom, ako bojujeme o demokraciu na Ukrajine.

Ibaže je otázka, že tam oni možno stoja tí ľudia dole, ale tá súčasná politická elita, ktorú my vlastne rešpektujeme, tá vlastne sa s demokraciou strašne rýchlo vzďaľuje. A tá vojna bohužiaľ je niečo, čo vlastne opravdu neprispieva ani demokracii, ani boju s korupciou. Naopak, tie problémy ešte prehĺbuje.

A podľa mňa falošnosť Európy je v tom, že vyvoláva zdanie, že mu budeme túto Ukrajinu prijímať do Európskej únie, do NATO a podobne, a zatvárame oči predtým, čo sa na Ukrajine opravdu deje.

Také tajomstvo je, že munačná iniciatíva Českej republiky je veľmi nepopulárna na Ukrajine a je nepopulárna preto, pretože je auditovaná a kontrolovaná a neumožňuje rozkrádanie.

Preto tam ide ľuďom niektorým segmentom veľmi na nervy.

To sú prostě reálne veci, o ktorých sa nechce hovoriť, a bez nich vlastne sa nedostavíme k tomu, aby sme strízhlivo skutočne hľadali stratégiu, ktorá je udržateľná a ktorá by vedla k tomu, že tá strašná vojna skončí.

>> Peter nesúhlasil.

Posledné vety.

>> Ja si myslím, že rovnako by sme sa mali venovať, keď tu rozprávame o Ukrajine, ktorá podľa môjho presvedčenia je napriek všetkým problémom demokratická krajina.

To vidíme na tom, ako sa reagovalo na korupčné škandály a tak ďalej.

Je to štát, ktorý bojuje o existenciu proti trikrát, štyrikrát väčšiemu nepriateľovi, a treba ho posudzovať podľa toho.

Rusko išlo dobrovoľne do vojny a jeho demokracia nemôže byť vzorom nikde v Európe.

>> Dobre.

Samozrejme, vývoj na bojisku ukáže, či tá vyčerpávajúca vojna z jednej aj druhej strany povedie k tomu, že aj Rusko bude mať vôľu, aby si sadlo za rokovací stôl.

Pretože zatiaľ čo počúvam, tak prevahu začínajú mať jastraby, ktorí hovoria, že mala by Ruská federácia ísť tvrdšie, a stále viac sa špekuluje o nasadení taktických jadrových zbraní. A to by nás malo naozaj znepokojovať.

>> Dobre.

Aj na jednej na druhej strane, páni, ak by prišlo k výmene, tak je samozrejme opodstatnená otázka, aká tá výmena by bola.

Či by napríklad Vladimíra Zelenského nasledoval niekto, kto by bol väčší demokrat ako je on alebo väčší autoritár ako je on.

A na druhej strane či by Putina vymenil väčší demokrat.

To je veľmi malá pravdepodobnosť vzhľadom na to, ako sa vyvíja momentálne tá situácia.

Nuž, veľmi pekne vám, páni, ďakujem za to, že ste nám pomohli k trošku širšiemu pohľadu na to, ako sa vyvíjajú aj vzťahy vo V4, ale aj vzťahy v širšej strednej Európe.

Budem veľmi rád, keď budete opäť našimi hosťami.

Želám vám príjemný deň.

>> Ďakujem pekne.

Príjemné popoludnie aj do Prahy.

>> Zdravím Petra Vaja na Vlachu.

Spoj zdravím.

Pekný, krásny večer.

>> Ahoj.

Ahoj.

Pozdravujem do Prahy a prípadne aj trošku predčasná gratulácia.

Mení nám pán Vaj.

Veľmi pekne ďakujem.

Ešte raz.

Želám príjemný deň.

>> Ďakujem pekne.

Áno, budeme mať spoločné.

Dámy a páni, doma pri televíznych obrazovkách vám ďakujem za pozornosť a čas, ktorý ste venovali dnešnej relácii Bielik online.

Sledujte Kanál 1.