Homeopatia bez predsudkov | Tomáš Výboch, homeopat a lector

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Čoraz viac ľudí hľadá odpovede na svoje zdravotné problémy aj mimo klasickej ambulancie.

Prečo?

Ako sa na zdravie pozerá homeopatia?

Aké sú jej možnosti a aké sú limity?

A čo sa za mnoho rokov práce s ľuďmi naučil človek, ktorý sa jej venuje prakticky celý profesijný život.

Mojím hosťom je Tomáš Výboh, praktický homeopat a riaditeľ Medzinárodnej akadémie homeopatie.

>> Prajem vám pekný deň, Tomáš.

>> Dobrý deň. Vitajte. Ďakujem za pozvanie.

>> No a ja keď som si študovala o tej homeopatii, čomu sa vy venujete, tak napadla mi taká jedna vec. Kým teda začneme naozaj o tej homeopatii hovoriť, že keď vy niekomu poviete, že ja som homeopat, tak ako ľudia reagujú?

>> A väčšinou ani nehovorím, že som homeopat. Ja poviem, že som terapeut. A keď sa pýtajú ďalej viac, tak poviem, že som homeopat, že robím vlastne špecifickú formu alternatívnej medicíny a keď o tom vedia, tak viac nepokračujem a keď nevedia, tak vysvetlím im, čo presne robím.

>> Mňa zaujímalo, že či sú možno takí prekvapení alebo zvedaví, či ich to natkne alebo či majú možno takú rezistenciu voči tomu, s čím sa stretávate.

>> To je veľmi individuálne. Vlastne záleží to, v akej bubline človek žije, ale eh myslím si, že áno, myslím si, že väčšinu ľudí to aj prekvapí, lebo je to nevšedné, nie troška nevšedné.

>> No ale vy dokonca ste prezidentom, alebo teda šéfom, tak to poviem, Medzinárodnej akadémie homeopatie, ale k tomu viedla dlhá cesta vaša, možno dlhé roky štúdia potom aj tej praxe a zaujímania sa o všetky tie veci. Tak povedzte, máte v tom vašom príbehu eh nejaké momenty, ktoré boli pre vás zásadné, lebo ja som sa dozvedela, že vy ste inžinier. Teraz neviem, či technického zamerania alebo možno ekonomického, ale to je veľmi zaujímavé pri vás.

>> No viete, ja som pôvodne študoval ekonómiu. Ja som vyučený ekonóm, ale moja veľká výhoda bola, že ja som veľmi skoro v živote pochopil, že chcem byť homeopat. To ja som mal 18 rokov vtedy a v tom čase som vlastne začal študovať knižky. Ešte najprv som si ich len požičiaval. Dokonca som chodil do knižnice a požičiaval som si ich domov a prepisoval som ich a tak som sa učil eh, čo tam je. No a keď som vlastne začal zarábať, hneď ako som začal zarábať, tak som sa prihlásil na štvorročné štúdium na školu. Po škole som eh rok robil asistenta doktorovi a potom som si otvoril svoju vlastnú prax. Krátko na to som začal učiť už na škole, tam kde som sa vlastne pôvodne ja eh vzdelával a nakoniec som si otvoril nedávno vlastnú školu, vlastnú akadémiu.

>> Ale hovoríte, že v 18 rokoch ste sa začali o to zaujímať a čo bolo tým podnetom? Čo sa stalo, že taký mladý človek eh ho to ťahá k takejto zaujímavej veci?

>> Tak ja som vždy veľmi inklinoval k psychológii. Psychológia ma veľmi zaujímala a ten príbeh bol jednoduchý. Vlastne ja som bol na chate, bol som s priateľmi a ochorel som. Dostal som nejakú akútnu infekciu a úplne ma to položilo do postele s tým, že som myslel, že to je koniec výletu pre mňa. No a na tom výlete bola jedna homeopatka a ona mi dala liek a ja som bol do dvoch, troch hodín v poriadku a ja som tomu nerozumel. Som sa jej pýtal, čo to má znamenať. Veď ja keď mám akútnu infekciu, tak to trvá týždeň, kým sa z toho dostanem. A ona mi vysvetlila, že o čo vlastne ide. Mňa to veľmi zaujalo. Som si pozeral názvy tých liekov, lebo oni majú latinský názov. Mne sa latinčina vždy veľmi páčila a pamätám sa, že potom som začal viac sa o to zaoberať a požičal som si prvú knihu a keď som sa dočítal, že ten princíp liečby, ako to vlastne funguje a čo sa na liečbu používa, tak som veľmi hneď cítil. Pamätám si presne ten moment, keď som cítil, že toto je to, čo ja musím alebo chcem robiť.

>> Tak povedzte aj nám, čo to homeopatia vlastne je, lebo asi každý človek to počul, lebo to nie je novinka na svete. Ale možno tomu, kto o tom vie veľmi málo, ako by ste mu ju predstavili?

>> No veľa ľudí si myslí, že homeopatia je akoby eh liečenie nejakými bylinkami, že tak ako sa lieči bylinkami, tak sa lieči homeopatiou. Ale to je veľmi chybné. Homeopatia je veľmi špecifický odbor alternatívnej medicíny. Ona vznikla eh koncom 18. storočia. Založil ju eh Nemec Samuel Haneman a ona funguje na princípe podobnosti. To je asi najdôležitejší princíp homeopatie, kým klasická medicína funguje na opačnom princípe. Čo to presne znamená, že eh ako to vysvetliť tak jednoducho, že vlastne látka, ktorá u zdravého človeka vyvolá nejaké príznaky, tak táto látka u chorého človeka eh tieto príznaky dokáže liečiť. Poviem konkrétny príklad. Napríklad keď sa človek otrávi arzénom, tak začne mať hnačky, potenie, začne eh žalúdočné ťažkosti a úzkosť. To je možno počiatočný stav otravy. A to znamená, keď arzén dokáže takéto príznaky produkovať, tak dokáže takéto príznaky aj liečiť. Napríklad keď sa napríklad zjete eh pokazené mäso, tak môžete mať veľmi podobné príznaky, žalúdočné ťažkosti, eh potenie.

>> OK.

>> Úzkosť napríklad sa môže stať. A to znamená, že v takomto stave môžete podať človeku homeopatický arzén a ten veľmi oveľa rýchlejšie vylieči ako nejaké bežné postupy, ktoré sa pritom bežne používajú.

>> Áno, toto je zaujímavé, lebo tie lieky, povedali ste mi, že eh tie homeopatika sú naozaj zaradené medzi lieky, takže nevolajme to liečiva, ale fakt, že lieky. A mňa zaujalo na tomto, že to naozaj môžu byť vlastne aj jedy, jedovaté látky, eh, alebo aj napríklad zvieracie produkty. Tak povedzte, prekvapili vás eh tie lieky alebo to, z čoho tie lieky sú, keď ste začínali? Bolo to pre vás zaujímavé, možno šokujúce?

>> No veľmi na začiatku eh ešte keď som robil hlavne takú konzervatívnejšiu homeopatiu, tak až tak nie, lebo vlastne to, čo vám rozlišuje, či je niečo jed alebo liek, je množstvo. Viete, soľ je zdravá, ale keď zjete 1 kg, tak môžete zomrieť. A to je, že to je pri všetkom. Tak a aj hadí jedy sa bežne používajú v medicíne.

>> Uhm.

>> Ale keď si ho dáte veľa, tak zomriete. A to je takto to je s každou látkou, s každou substanciou. Takže to, čo rozhoduje o tom, či vás to vylieči alebo otrávi, je množstvo. No a mňa fascinovalo, čo všetko sa používa vlastne. My máme lieky z rastlinnej, živočíšnej a minerálnej ríše. To, že sa používajú rastliny, to možno nie je prekvapujúce pre nikoho, ale že používame eh produkty alebo lieky vyrobené zo živočíšnych, pôvodná látka je živočích, napríklad mlieka z cicavcov, tak to je fascinujúce. Predstaviť si, keď som videl, že eh na liečbu nejakých úzkostných porúch sa používa mlieko z vlka, tak to ma fascinuje. To je podľa mňa úžasné. Alebo že na liečbu eh chorej, nekontrolovateľných pohybov sa používajú eh pavúky alebo vlastne samotné macerované pavúky, lieky z pavúkov. Tak to je prekvapujúce. Je to zaujímavé.

>> Tak to naozaj je. Mňa zaujalo to vlčie mlieko alebo mlieko vlčice.

>> Uhm.

>> Ale to ako sa získa vlčie mlieko?

To ako?

[smiech] Lebo to by človek potom mal pocit, že to je nejaká kuleha, že tam to vlčie mlieko asi nie je.

Tak vysvetlite nám to, že čo to je.

>> Rozumiem. Ja som bol tiež veľmi skeptický na začiatku. Hlavne keď som videl takéto zvláštne lieky, ako mlieko z vlka, alebo ja neviem z čoho ešte, však z rôznych cicavcov, tak som tomu troška aj neveril. Veď dokonca my máme lieky z vtáčich, lieky z vtákov, tak si človek pomyslí, že to je nejaká ezoterická hlúposť.

No ale to sú reálne naozaj lieky z týchto substancií. Oni sa vyrábajú v lekárni. Sú známe lekárne po svete, ktoré to vyrábajú. Dokonca najväčšia lekáreň na svete je v Eisenštate, hneď blízko. A to získali, ja neviem presne ako to získali z toho vlka, ale myslím, že ten liek z vlka, toto mlieko z vlka, je z nejakého vlka, ktorý bol v zoo. Eh, pristúpili k nemu a zobrali mu to mlieko. A potom tam je dôležité ešte to, že keď už sa raz zoberie tá substancia a ona sa začne pripravovať v lekárni, tak z jedného z jednej zložky vzorky máte tisíce liekov. To nie je tak, že oni každú chvíľu idú za vlkom a zoberú mu mlieko.

>> Uhm.

Čiže ako keby, ako to ja chápem, tam ako keby ani nešlo úplne o to. Možno práve pri tomto lieku, pri tom vlčom mlieku, ako keby nešlo úplne o to, že aké látky sú v tom chemicky, ale skôr akú informáciu nesie to vlčie mlieko.

Ale skúste to vysvetliť, lebo to je veľmi zložitá vec.

>> To je veľmi zložitá a neviem, či ju viem úplne dokonale vysvetliť tak, aby ste boli spokojní, pretože my v skutočnosti nevieme vysvetliť mechanizmus účinku homeopatie. Sú pokusy, sú rôzne teórie o tom, aký je princíp homeopatie, ako funguje. Ale keď chceme byť naozaj korektní, tak my nevieme ako funguje, ale vieme, že funguje.

A tak ako hovoríte, vieme, že nejde o to, koľko molekúl alebo aký vplyv má na telo daná substancia. To nie, tam nie je riešenie. Ono pravdepodobný účinok je, súvisí s informáciou, s informačným poľom.

A teraz sa človek môže spýtať, že no ale ako vieme, že akú informáciu nesie to vlčie mlieko? A na to, aby sa zistilo, čo vlastne môže liečiť alebo koho môže liečiť, tak sa robia skúšky liekov.

A skúška lieku sa robí vlastne spôsobom, že sa zoberie tá substancia, vytvorí sa z toho liek a dáva sa citlivým jedincom, ktorí sa stretnú na nejakom mieste. Máme tam, hovorí sa tomu proving, máme tam jedného človeka, ktorý na to celé dozerá. Oni užijú ten liek a pozorujú svoje príznaky, ktoré majú. Začnú mať rôzne príznaky, ja neviem, napríklad bolesti v žalúdku alebo ja neviem, akékoľvek bolesti, kolená. To sa zapisuje a na konci sa urobí analýza príznakov, ktoré sa opakovali u týchto ľudí, tak sa zapíšu a to vlastne je akoby obraz toho lieku. Ukáže sa, že na čo ten liek je, čo vlastne lieči.

Lebo som ako na začiatku hovoril, že v homeopatii látka, ktorá dokáže nejaké príznaky produkovať, dokáže takéto isté príznaky liečiť. Inak tento princíp podobnosti je starý, teda nie, princíp podobnosti je starý niekoľko tisíc rokov. O tom už vedel eh, áno, Hypokrates.

>> Tak ono je to veľmi prastará vec, táto homeopatia.

>> Hypokrates. To bol grécky lekár, slávny. Tento bol.

No ale čiže robia sa v podstate testy aj na tieto lieky, tak ako v klasickej medicíne, takže tam asi nemali by mať ľudia obavy, že to je nejaká ezoterická záležitosť. Ale je ich teda veľa, a vy musíte zistiť, keď príde k vám nejaký človek, ktorý má nejakú starosť fyzickú alebo možno aj psychickú, musíte zistiť, ktorý z tých prípravkov mu máte podať a koľko to má brať. No proste všetky tieto záležitosti. Vy to ako zisťujete? Je nejaký rozdiel medzi vyšetrením v homeopatickej ambulancii a v klasickej ambulancii? Ako to prebieha vôbec?

>> To je obrovský rozdiel. Tá homeopatická konzultácia, prvá konzultácia trvá približne u mňa 75 minút. A teraz, čím to začína, je, že sa rozprávam s človekom o jeho ťažkostiach, ktoré ho trápia. Napríklad povedzme, že trpí migrénami, tak sa snažím zistiť jednotlivé faktory, ktoré ho ovplyvňujú tú bolesť hlavy. Hlavne faktory, ktoré ju zlepšia alebo zhoršia, lebo tam je obrovská možnosť, obrovské pole možností.

Niekomu sa zlepší bolesť hlavy vtedy, keď je v tme. Nepotrebuje počuť žiadny zvuk doma a inému sa zlepší tá bolesť hlavy vtedy, keď sa vonku prechádza na vzduchu. A to nám diferenciuje lieky jednotlivé. Tam sú rôzne, niekoho bolí hlava v záhlaví, niekomu za ľavým okom a toto všetko vám diferenciuje lieky. Keď podáte nesprávny liek, tak on vlastne neurobí nič. Takže potrebujete získať túto symptomatiku.

Ale pre mňa v homeopatii, ktorú robím, je oveľa dôležitejšia etiológia. Čo to spôsobilo? A ja sa vlastne spýtam životný príbeh toho človeka. Pre mňa je najdôležitejšia otázka: čo sa dialo vo vašom živote krátko predtým, ako tie bolesti začali? A ten človek mi porozpráva nejaký príbeh.

Samozrejme, niekedy je si toho vedomý. Vo väčšine prípadov si človek vie, čo prežíval. A v niektorých prípadoch to tak nie je, že si nie je ničoho vedomý.

Napríklad si spomínam na jeden prípad, keď mal jeden pán bolesti hlavy každý deň, neviem koľko rokov. Bolo to veľa, osem, deväť rokov. A on ani homeopatii moc nedôveroval. Jeho poslala pani manželka a bolela ho hlava a nič mu nepomáhalo. On nedokázal fungovať doobeda vôbec. No a pýtal som sa, čo sa dialo krátko predtým, ako problémy začali. A on mal vlastne veľmi silnú pracovnú záťaž a dialo sa mu v práci to, že on už nestíhal sa učiť nové veci v práci, pretože prišli nejaké nové technológie a on ich nevedel používať. Už bol krátko pred dôchodkom a nestíhal a videl, že prichádzajú noví, mladší ľudia, ktorým to ide oveľa ľahšie. Porovnával sa s nimi a vtedy sa vlastne začala tá bolesť hlavy. A ja som mu predpísal liek, ktorý súvisí s touto situáciou — situáciou, že ste krátko pred dôchodkom a nestíhate na ľudí, nestíhate sa vzdelávať tak ako tí mladší. Na to som predpísal liek a tá bolesť hlavy zmizla.

>> A to je aký liek? Lebo to je fakt veľmi špecifické. Aký liek ste mu predpísali?

>> Eh, to bolo galium metalicum.

>> Aha.

>> To je minerál v periodickej sústave prvkov. Keď sa pozrite, on je akoby v 13. štádiu.

>> A počkajte, a keby mal niekto rovnakú bolesť hlavy ako tento pán, ale príčina tej bolesti by bola iná, že by ste cez ten životný príbeh odhalili, že tá príčina je niekde inde, tak dostane iný liek, lebo toto galium by mu nezabralo?

>> Presne tak. Presne tak. Aha, sa rozišli so svojím, tak potrebujete pravdepodobne natárium sulfuricum.

>> A to je?

>> Prečo?

>> Pretože nátriové soli sú veľmi dobré lieky na ochorenie po strate niekoho. Keď ide o partnera, tak je tam sulfurická zložka.

Keď stratíte kamaráta alebo vám zomrie kamarát, tak je tam fosforická zložka. To sa takto vlastne skladá stále.

No, čiže tam je skutočne na každú situáciu ako keby fungovalo niečo iné. Dokonca sa môže vám zdať zvláštne, že prečo telo reaguje rozdielne, keď vám zomrie alebo keď stratíte kamaráta a keď stratíte partnera. To sú dva rozdielne lieky. Ale je to tak.

To je dokázané. Keď podáte nesprávny liek, neurobí nič a zrazu si uvedomíte, že troška inak to je, a dáte ten nátrium fosfórikum a človek je vyliečený.

Vy ako keby ste sa pozerali na tie fyzické nedohy človeka vlastne cez tú ako keby psychológiu. Preto ste povedali asi o sebe, že ste aj terapeut. Hovoríte teda, že to, čo máme niekde vnútri v sebe, veľmi ovplyvňuje náš zdravotný stav. Lebo jedna vec je, že keď máme nejakú stratu v živote – to úmrtie – to je naozaj stresová situácia, ale môže ísť aj o také viac skryté veci, nejaké úzkosti alebo rodinné traumy. Aj to môže ovplyvňovať naše zdravie a my si vôbec neuvedomujeme, že máme nejakú traumu.

>> No úzkosť sama o sebe je už problém. To už je patológia. To je vlastne inak problém, s ktorým ku mne chodia ľudia najviac. Moja najčastejšia diagnóza, ktorú liečim u ľudí, je úzkostná porucha alebo panická porucha.

No a samozrejme v homeopatii sa vždy vychádza z toho, že akýkoľvek problém, ktorý máte fyzický alebo duševný, pokiaľ je chronický, teda trvá dlhšie ako niekoľko mesiacov, tak má pôvod, má príčinu v nejakom stresovom fakte. Bol tam nejaký stres v živote, ktorý ho spôsobil. To je vždy tak.

To je preto pre mňa oveľa dôležitejšie to, čo človek zažíval a čo prežíval, ako úplne aké presné má príznaky a aké sú detaily jeho príznakov. Samozrejme, zaujíma to aj diagnóza, ale je to pre mňa druhoradá záležitosť.

A samozrejme, ako ste hovorili, niekedy je to skryté. Niekedy si človek neuvedomuje, prečo ochorel. Vtedy je to zložitejšie. Vtedy zvyčajne potrebujem viac času, aby som človeku vedel pomôcť.

Ale ja to vždycky skúmam. Snažím sa zistiť v jeho živote nejaké opakované schémy, ktoré v živote zažíva. Lebo človek sa často dostáva do podobných situácií. Napríklad keď je niekto konfliktný človek, bol konfliktný v detstve, tak veľmi často, keď si nájde prácu, je tiež konfliktný. Tie situácie sa akoby kopírujú, len majú troška iný charakter, ale vzorec je ten istý. Ja hľadám tieto vzorce a na základe týchto vzorcov predpíšem liek.

Alebo vy dávate teda otázky tomu človeku, ale čo keď ten človek si možno ani nepamätá a odpovedá vám, že neviem, neviem, neviem. Viete sa možno cez správne otázky dostať k tomu, čo potrebujete vedieť?

>> Áno, veľmi často. Potom máte nejaký iný mechanizmus. Napríklad teraz to bude znieť veľmi ezotericky, ale naozaj to takto je. Predstavte si, že trpíte úzkosťou. A poviem človeku: „Kedy to celé začalo?" A on vám povie, že neviem, mal som to celý život. Tak nájdite inú stratégiu a poviete: „Popíšte mi, ako sa cítite, aké to je, keď je to úplne najhoršie."

A on vám povie: „Ja sa cítim ako malé dieťa, ako malé vystrašené dieťa, ktoré stratilo rodičov."

Povedzte mi o tom viac. Porozprávajte mi, čo vtedy potrebujete.

Ja vtedy potrebujem, aby ma niekto držal za ruku – môj partner alebo zavolám rýchlo mame a aby ma upokojila.

A čo vám ešte pomáha?

Veľmi mi pomáha kúpeľ, keď som v teplej vode, vo vani, a tam sa upokojím.

Aký je to pocit? Ako sa vtedy cítite?

Ja keby som bola v maternici – a vtedy môžete si urobiť hypotézu, že tam bola trauma počas tehotenstva. Znie to veľmi ezotericky. Ja viem, možno to pre niekoho pôsobí veľmi nedôveryhodne, ale ja mám svoje výsledky.

Máme my všetci homeopati výsledky a to je potvrdenie. Pretože môžem mať hypotézu, že to je intrauteríná trauma, ale ide o to, či ho vyliečim. Ale ja viem, ktoré lieky sú dobré na takýto typ traumy. Tie lieky predpíšem a keď ho vyliečia, tak moja hypotéza bola správna. Mám dôkaz.

>> A prečo myslíte, že ľudia v tejto dobe stále viac a viac vyhľadávajú aj alternatívne spôsoby liečby a aj homeopatiu? Je to podľa vašich skúseností skôr preto, že im tá klasická liečba nezaberá, alebo prečo? Aký je váš pohľad na to?

Viete, klasická medicína je výborná, pokiaľ ide o životohrozujúce situácie, kedy človeka treba zachrániť. Tam je nenahraditeľná, alebo keď naozaj treba odstrániť nejaký orgán, pretože choroba pokročila už príliš. Ale pokiaľ ide o liečbu chronických ochorení, tak klasická medicína nemá príliš veľa riešení. Ona nevie, ako pomôcť dlhodobo.

Napríklad keď máte Crohnovu chorobu alebo nejaké iné autoimunitné ochorenie. Na to klasická medicína nemá riešenie. Dáva pacientom kortikosteroidy, ktoré tlmia zápal, ale musia ich užívať do konca života. A samozrejme, tie lieky majú vedľajšie účinky. Ľudia už nie sú často ochotní toto ďalej akceptovať. A viď, že vlastne nie je riešenie. Alebo koľkokrát lekári nenájdu príčinu, prapríčinu, prečo človek ochorel, tak tí ľudia hľadajú ďalej.

>> A keby ste mali možno nejakému skeptikovi dať nejaké argumenty, že prečo homeopatia je dobrá a zásadná vec, čo by ste mu povedali? Lebo iste sú aj ľudia, ktorí tomu nedôverujú. Veď to je tiež v poriadku. Každý môže dôverovať tomu, čomu chce. Ako by ste mu možno obhájili tento svoj odbor?

>> Eh, ja sa nikdy nepúšťam do takýchto debát s ľuďmi, ktorí tomu nedôverujú, pretože argumentačne, pokiaľ ide o nejaké vedecké dôkazy, oni ma prebijú. Ja by som skutočne neviem takýmto spôsobom argumentovať. Ale ja mám iný argument a to sú moje výsledky. Ja mám veľmi dobré výsledky a to mne stačí.

A ja ani nie som typ osobnosti, ktorý má potrebu alebo chce presviedčať ľudí, aby mu verili. Nepotrebujem to. Ten, kto to potrebuje, si ma nájde. A kto tomu neverí, je to úplne v poriadku, nech využíva klasickú medicínu, ak mu to vyhovuje. Je to v poriadku. Ja súhlasím s tým. Každý má používať to, čo chce.

A myslíte si, že keby tieto dva smery spolupracovali – klasická medicína s homeopatiou – že by to posunulo zdravie ľudí dopredu?

>> Tak to jednoznačne. Ale to sa deje. Ja spolupracujem s lekármi.

>> Áno.

>> Tiež panuje názor, že lekári homeopatii neveria, pretože nie je vedecká. Ale ja mám niekoľko lekárov, ktorí mi posielajú pacientov. Mám aj psychiatrov, ktorí mi posielajú pacientov, a dokonca v Poľsku ja vyučujem homeopatiu lekárov – lekárskú asociáciu homeopatickú. Tam je neviem koľko presne študentov, ale to sú lekári.

Tak takže ja spolupracujem s lekármi. Často keď lekár nevie pomôcť alebo povie pacientovi, že ešte by mohol vyskúšať niečo iné, tak ho pošle ku mne. Tá spolupráca je určite potrebná a dôležitá.

Tak to je dobré, že sa už deje. To som nevedela. Tak to je myslím veľmi dobrá správa.

Ale možno, keby niekto chcel sa stať homeopatom, eh môže ísť študovať asi na tú vašu akadémiu, lebo vy ste to študovali v Grécku, pokiaľ ja viem.

Vtedy sa nie, nie, nie, nie.

Ja som čítala.

Tak prečo?

Vidíte? Tak, eh, povedal mi Google zlú informáciu.

Tak kde ste študovali?

Tak povedzte.

Ja som študoval tu na Slovensku a potom ja sa vzdelávam ešte vo svete. Keď, eh, niekedy cestujem do Holandska, každý rok cestujem tam, sa vzdelávam. Alebo veľmi veľa webinárov z akých zahraničných, z celého sveta sledujem.

Takže čiže je to taká celoživotná, celoživotné štúdium asi táto homeopatia. Ale môže sa stať homeopatom aj človek, ktorý nemá nejaké primárne lekárske vzdelanie alebo vzdelanie v zdravotnom smere. Takže hocikto to môže byť, kto to možno tak cíti a kto sa jednoducho chce učiť a chce sa tomu venovať. Čiže tam nie sú žiadne limity.

Nie sú tam limity na Slovensku. Zákon, eh, to neokliesťuje, že kto môže byť homeopat alebo nemôže, ale, hm, tam sú potrebné určité osobnostné predpoklady, aby to človek dokázal robiť.

Napríklad, on sa musí naozaj vedieť učiť, lebo to nie je, to nie je biflovanie, že si zoberiete niekoľko papierov a naučíte sa, nabiflíte sa, na čo je liek. Musí, musí vám to dobre myslieť. Musíte sa vedieť, eh, mať dobrú kombinatoriku, musíte byť veľmi vnímaví voči ľuďom, potom aj také morálne predpoklady.

Človek nemôže byť, nemôže súdiť druhých, lebo ten klient to okamžite cíti. A tí klienti vám povedia veľmi intímne, veľmi, eh, áno, tak veci, za ktoré sa môžu hanbiť. A on musí cítiť prijatie. Takže musí mať človek určité osobnostné predpoklady, aby to dokázal robiť.

Ja musím vedieť dávať aj tie špeciálne otázky, lebo, to asi nie je úplne jednoduché.

Presne tak, klásť otázky človeku, ktorý stále odpovedá, že neviem, lebo fakt nevie, však, že nájdete tú správnu otázku, aby ste zistili o ňom viac.

No, ale keď sa pozriete vy na tú svoju cestu homeopata, čo vám dala ako človeku?

Hm. Určite mi dala, eh, to, že spoznávam viac sám seba cez to, ako pomáham druhým, tak viac rozumiem sebe. Určite je úžasné na homeopatii aj to, že, eh, čím hlbšie idete, čím viac sa rozprávate s človekom, tým menej ho súdite.

Viete, vysvetlím, že ako sa to deje, že človek vám môže povedať, že má, eh, veľmi temné myšlienky, že neznáša svoju matku alebo svojho otca. A človek sa na prvý pohľad môže, môže to odsudzovať, prečo sa takto správa. Ale keď sa rozprávate s ním a počúvate jeho životný príbeh, tak vo vás vrastie súcit. A čím viac človeka poznáte, tým viac s ním súcítite a rozumiete mu. Nemusíte s ním súhlasiť, ale rozumiete mu.

A to je veľmi pekná kvalita, vlastne nesúdiť ľudí. Myslím, že už to je samodostačujúce.

Ale tiež mi homeopatia dala množstvo vecí. Je to, ja som veľmi zvedavý človek. Ja milujem spoznávať svet a život a rozumieť mu. A to je neustále štúdium. Ja som vlastne veľmi šťastný, že to, že to môžem robiť. To bol pre mňa, neexistuje zaujímavejšia práca ako je homeopatia.

Tak to ste šťastný človek. To je výborné.

No a na záver, čo by ste tak povedali človeku? Možno takú jednu radu nejakú životnú, aby sa starali o svoje zdravie a o seba samého, aby nemusel navštíviť ani lekára, ani homeopata.

Tak určite by som poradil, aby napríklad sám sebe, by som poradil, keď sa pozriem do minulosti. Ak ako predísť tomu, aby človek ochorel, je aby sa mal rád, aby mal lásku nielen voči druhým ľuďom, ale voči sebe. Pozeral na svoje potreby, sledoval svoje telo, ako sa správa, ale aj duševný, vnútorný, duševný život. A reagoval na to, aby bol slobodný. A jednoducho v súzvuku sám so sebou, so svojou dušou.

Takto ste povedali pekne. Ja vám ďakujem, že ste tu boli. Aj za všetko, čo ste povedali. Pekný deň ešte želám.

Ďakujem pekne za pozvanie. Ďakujem.

Rozprávala som sa s Tomášom Výbochom, praktickým homeopatom a riaditeľom Medzinárodnej akadémie homeopatie. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa nabudúce.