Koniec vojny v Iráne?! | Tomáš Alner, bezpečnostný analytik

V siedmom nebi sa možno cítia herci a herečky z tohto amerického seriálu.

Možno aj vy, vážení diváci, keď tento seriál sledujete, no asi to neplatí, ale ľudia na Blízkom východe sa rozhodne ako v siedmom nebi cítiť nemôžu. Eh, prebieha tam vážny konflikt.

Ja som veľmi rád, že naším hosťom v relácii Bielik online v priamom spojení je bezpečnostný analytik Tomáš Alner.

Dobrý večer.

>> Dobrý večer prajem.

>> Pán Alner, vyzerá to tak, že by sa tá vojna, aspoň tá horúca fáza mohla skončiť, prerušiť. Eh, vyzerá to tak, že by Spojené štáty americké a Irán na eh mohli podpísať spolu eh nejakú formu dohody už v piatok? Akú tomu dávate šancu?

>> Tak podpísaniu tej dohody v piatok dávam veľkú šancu. Tá asi bude podpísaná. Nie je dôvod, prečo by nebola podpísaná.

Predovšetkým preto, že zatiaľ to memorandum – nedá sa ani hovoriť celkom o dohode. Je to nejaké memorandum o tom, že eh sa na 60 dní vyhlási prímerie. Je to – si treba uvedomiť, že eh nehovoríme teraz o nejakomej trvalej mierovej dohode, ale o v podstate 60dňovom prímerí, keď teda svetové trhy a médiá sa tvária, ako keby išlo o naozaj o nejaký trvalý mier. Burzy prudko vzrástli včera a tak ďalej, ale ide o 60dňové prímerie, ktoré má určité podmienky, ktoré si každá strana vysvetľuje po svojom.

Eh, čiže to prímeriu dávam veľkú šancu, ale to, že na konci tých 60 dní budú obe strany spokojné a dôjdu naozaj k nejakému riešeniu, tam som dosť skeptický.

>> Uhm.

No takže nejaké to siedme nebo naozaj Blízky východ nečaká.

Irán navyše trvá na tom, že svoje vojenské operácie v Gaze a najmä v Libanone musí zastaviť aj Izrael. Je to jedna z tých štyroch zásadných podmienok, o ktorých hovoril aj minister zahraničných vecí Iránu.

Eh, je to eh vo vláde Benjamína Netanyahua eh priechodné? Je na to ochota?

>> Nielen vo vláde, ale v celej izraelskej spoločnosti absolútne nie je nálada nejaká eh nechať sa ostreľovať a potom alebo útočiť na seba a potom neodpovedať a nevyriešiť ten problém. Tam naopak vládne v celej spoločnosti veľká rozhodnosť eh definitívne poraziť, najmä Hizbaláh v Libanone.

Aby ste to pochopili, tu sa to možno podáva tak, že Izrael je pravicová vláda, kde sú nejakí vojnoví štváči, ale v skutočnosti eh ľudia v severnom Izraeli tlačia na vládu, aby bola rozhodnejšia a hovania, my vydržíme nejakým spôsobom ešte tento konflikt, ale mal by to byť posledný konflikt a mal by sa ten problém s Libanonom, s Hizbalahom definitívne vyriešiť.

Eh, čiže eh, ak aj opozícia kritizuje vládu za niečo, tak ju kritizuje za to, že nie je schopná eh nejakej definitívnej vojenskej porážky Hizbaláhu a to, čo trvalo tak dlho s Hamasom v Gaze, nakoniec.

>> Uhm.

Takže z tohto pohľadu musí byť eh návrh toho memoranda sklamaním pre Izrael, keď sa teda hovorí aj o tom eh zastavení eh bojov, respektíve ak o to žiada eh Irán ako o zásadnú podmienku podpísania takéhoto memoranda.

>> Absolútne, absolútne v Izraeli, vo všetkých kruhoch eh koaličných, opozičných eh je to považované za veľmi zle vyzerajúci návrh na eh prímerie, ktorý nič nevyriešil.

Z izraelského pohľadu nevyriešil predovšetkým zatiaľ aspoň eh iránsky obohatený urán. To je prvá vec. Eh nevyriešil problém s Hizbalahom na izraelských hraniciach, ktorý útočil v posledných dňoch na Izrael a predtým niekoľkokrát a opakovane.

Čiže v Izraeli je rozhodne vládna nálada, že ak by takto mal dopadnúť ten mier, ako zatiaľ vyzerá to prímerie, že by to bolo veľmi zlá alternatíva pre Blízky východ.

>> Uhm.

Eh, pre západný svet – keď som počúval aj predstaviteľov eh krajín, ako je Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia – je dôležité, aby Irán nemal jadrovú zbraň.

Eh z tohto pohľadu eh je teda tá misia splnená. Eh ten obohatený urán sa má zničiť. Bali sme tu alternatívy, že by ho prevzalo Rusko, eh že by sa vyviezol eh z Iránu.

Eh teraz sa hovorí o zničení eh za účasti eh myslím atómovej agentúry eh svetovej atómovej agentúry, ktorá by mala na ten proces dohliadať.

Z tohto pohľadu je teda tá misia naplnená?

>> Keby k tomu došlo, bol by to obrovský krok eh vpred pre svetovú bezpečnosť.

Ani sa nejedná len o Blízky východ, pretože viete, eh je to niečo, čo sa nepodarilo v Kórei. Eh Bill Clinton, ktorý sa prejavil vtedy ako slabý prezident, eh jednal tak dlho so severokoreójskou vládou o presne o tomto probléme, až Severná Kórea všetko podpísala, všetko odsúhlasila a nakoniec mala jadrové zbrane.

Eh, lenže v tej južnej Ázii, juhovýchodnej Ázii by sa jednalo o nejaký pravdepodobne obmedzený konflikt, keby aj došlo k nejakému jadrovému konfliktu, čo samozrejme všetci dúfame, že nedôjde.

Na Blízkom východe by to malo ďalekosiahle dôsledky pre minimálne pre Európu aj pre celý svet, ale predovšetkým pre Európu.

Čiže bol by to obrovský krok dopredu.

Ale ja len upozorňujem, že toto rozhodne zatiaľ iránsky režim nepotvrdzuje a číta tú dohodu úplne ináč. Hej?

Čiže my si – samozrejme sú tu nejaké návrhy zo strany rôznych amerických predstaviteľov a nápady o tom, že ten urán má byť rozpustený eh nejako zriedený – doslova zriedený eh na nejaké nižšie percento obohatenia, že má byť odovzdaný, že má byť odovzdaný Amerike, že má byť odovzdaný Rusku, že má byť zriadený na mieste – ale nič také zatiaľ iránski predstavitelia nepotvrdili.

>> Uhm.

No budeme sa musieť teda eh obrniť trpezlivosťou aspoň do piatku, keď sa majú vo Švajčiarsku stretnúť predstavitelia oboch strán. Spojené štáty americké má zastupovať eh pán Vens.

Uvidíme, ako to bude zo strany Iránu.

Eh vy hovoríte teda, že eh táto dohoda je alebo nie je riešením eh problémov na Blízkom východe?

>> Ja najmä nevidím zatiaľ dohodu. Ja vidím zatiaľ návrh primeria na 60 dní a počas tých 60 dní sa majú vyriešiť tieto spory, čo by bolo v poriadku, hej? Čo je vždy v poriadku? Veď nemusíme bojovať, môžeme sa rozprávať a môžeme tie veci riešiť.

Ja samozrejme mám veľké podozrenie, že z pohľadu iránskeho režimu ide len o zdržovaciu taktiku. Oni už dávno sa aj verejne vyjadrovali v Iráne, že jednoducho počkajú, budú sa to snažiť naťahovať, kým Trump nebude prezidentom. Potom dúfajú, že príde nejaký slabší prezident alebo niekto, kto im bude viacej naklonený alebo kto nebude mať chuť jednoducho eh do nejakého konfliktu.

A ja by som to skôr videl tak, že budú – že toto prímerie sa skončí nejakými nejnosnými sľubmi a potom sa budú mesiace a mesiace naťahovať o to, že kedy to odovzdajú, komu to odovzdajú, ako to odovzdajú, až kým Donald Trump nebude prezidentom a vtedy povedia, že to neodovzdajú. To je moje čítanie tejto dohody.

>> Uhm.

No, čo sa týka ale vývoja na Blízkom východe – eh, opravte ma, ak sa mýlim – blížia sa voľby v Izraeli, eh, ktoré môžu byť pomerne zásadne ovplyvnené eh práve eh týmito otázkami.

To znamená, eh, aký typ tej dohody, ak vôbec eh príde k jej pretaveniu z memoranda na dohodu, eh to bude, ako aký bude osud toho uránu?

Eh, myslíte si, že napríklad Benjamin Netanjahu, ktorý sa rozhodol opäť kandidovať so svojou stranou Likud, aj keď už o tom boli pochybnosti vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a tak ďalej, sa bude môcť prezentovať s takýmto výsledkom ako víťaz, ako pomstiteľ za to, eh čo sa stalo na začiatku eh týchto udalostí, keď eh z pásma Gazy prenikli ozbrojenci na izraelské územie a zabíjali tam civilistov?

Eh, takto predovšetkým Benjamin Netanjahu za posledných niekoľko rokov podľa všetkých prieskumov nemal žiadnu šancu stať sa znovu predsedom vlády. Eh, to hovoria prieskumy a hovoria to aj teraz. V žiadnom modeli, ani keď bol na vrchole svojich vojenských úspechov, ktoré určite aj prišli po takej potupnej eh nejakej forme porážky 7. októbra. Eh, keď prenikli teda tí bojovníci Hamasu hlboko do Izraela, do pohraničia, eh čo bolo považované za veľké zlyhanie aj jeho osobné zlyhanie, ale on nikdy odvtedy eh nemal dostatočnú silu. Tá jeho koalícia nemala v prieskumoch dostatočnú silu na to, aby zostavila vládu. Naopak, eh podľa všetkých prieskumov zostaví vládu opozícia.

Eh, otázka je, či tá opozícia bude potrebovať eh arabské strany na svojej strane alebo nebude. Bolo by pre ňu jednoduchšie, keby ich nepotrebovala. To je vždy také kontroverzné. Tie arabské strany z časti sú dosť eh proti izraelské. Eh a je to vždy taký problém. Ale inak eh je nepravdepodobné, že sa Benjamin Netanjahu pri akomkoľvek výsledku, aj pri tom najlepšom výsledku stane znovupredsedom vlády v Izraeli, i keď je to zase politik, ktorý vie prekvapiť. To je druhá vec.

>> Uhm.

To znamená, že sa mu môže pripisovať takýto výsledok eh eh toho tohto konfliktu eh na Vrúb. To znamená, že sa o to sám pričinil, lebo eh zatiaľ to vyzerá tak, že on nemal možnosť zasahovať nejako do znenia či už toho memoranda alebo eh tej dohody, ktorá sa pripravuje.

Eh >> Benjamin Netanjahu nemal možnosť zasahovať. On už tak dlhodobo eh sa veľmi miešal do americkej politiky, viac než by to bolo milé eh aj Izraelčanom, aj Američanom. Ehm a teraz má ako partnera prezidenta, ktorý je veľmi citlivý na takéto veci. Eh, napriek tomu, že je to priateľská administratíva, eh on asi nemohol viacej urobiť, ale to neznamená, že mu to nebude eh opozícia v Izraeli vyčítať a ona mu to vyčíta aj teraz. Vyhadzuje mu to na oči, že je neschopný, že sa mu proste nedarí presadiť eh záujem Izraela a tak ďalej. Ehm, ale myslím, že to veľmi nehýbe s tou eh eh s tým pomerom tých voličov eh v Izraeli, ktorí ho budú voliť a ktorí ho nebudú voliť. Zatiaľ nič tomu nenasvedčil.

>> Uhm.

Chcem sa ešte opýtať na ruskú menšinu v Izraeli. Eh, ako je to s ňou? Ona je organizovaná eh tiež tak, ako sú povedzme arabské strany, ktoré ste spomínali, alebo sa už ruská menšina normálne rozplynula eh v bežnom obyvateľstve Izraela a v podstate hlasuje podľa eh vlastných preferencií jednotlivci tak, ako chcú?

Eh, ruskou menšinou myslíte teda tých asi milión židovských občanov eh >> ktorí utiekli kedysi práve cez Československo zo Sovietskeho zväzu po druhej svetovej vojne a podobne.

>> Nie, nie. Takže väčšina z nich odišla úplne otvorene a legálne v 90. rokoch alebo na konci 90. rokov, okolo roku 2000 tam bola obrovská vlna. To bola veľká väčšina z týchto ľudí. Taká malá menšina išla cez Viedeň, hlavne eh skôr eh no, eh oni tvorili takú svojbytnú skupinu vtedy, keď ich tam bolo tak strašne veľa. Naraz tam bolo proste strašne veľa ľudí, ktorí hovorili po rusky a boli tam všade ruské obchody s ruskými potravinami a tak ďalej.

Eh a teraz už tam vyrástla v podstate druhá generácia, ľudia, ktorí síce možno doma v rodinách hovoria po rusky, ale už majú izraelské školy a tak ďalej a oni mali pôvodne také zaujímavé volebné preferencie, pretože to spektrum eh v Izraeli je od ľavice po pravicu a od eh sekulárnych eh voličov až po takých veľmi ortodoxne náboženských a oni to bola taká zaujímavá kombinácia. Títo ľudia zo bývalého Sovietskeho zväzu boli väčšinou pravicoví a sekulárni, eh nenáboženský. Eh a to boli ich volebné preferencie, ale dnes už eh sa v podstate zaradili do tej väčšinovej spoločnosti a nedá sa až tak veľmi hovoriť o nejakej svojbytnej menšine.

>> Pýtam sa preto, lebo eh je tam ešte jedna veľmi zaujímavá veta v návrhu toho memoranda, respektíve ako jeden bod na diskusiu a to, že aj viackrát to povedal americký prezident Donald Trump, že Spojené štáty nebudú investovať v Iráne. Ako si vy vysvetľujete túto vetu? Kto tam teda bude investovať? Eh, Rusko, Čína, eh prípadne okolité krajiny, možno ľudia, ktorí eh sa budú vedieť skôr dohodnúť s Iráncami. Eh, ako si to vy vysvetľujete tento výrok?

Tie najozajstné problémy pre Irán začnú na konci vojny. A teraz hovorím o ekonomických problémoch. Nikto nebude investovať v Iráne. Donald Trump to zdôrazňoval preto, pretože eh iránsky režim kreslí túto dohodu svojim občanom ako veľký úspech a ako sľubuje im, že nastane teraz prosperita, že sa tam bude investovať, že oni budú vyberať poplatky eh za priechodí, eh prieplavu ľudí hormúzskym, teda prielivom a tak ďalej.

A a na toto si myslím, že Trump reagoval a hovoril: nie, nie, nie, nikto, my určite nebudeme v Iráne investovať. Eh, Rusko rozhodne nie je v stave, aby kdekoľvek teraz investovalo. Čína rozhodne je, ale Čína mala takýchto dohôd s Iránom už množstvo a nikdy to neurobili, pretože je to jednoducho pri dnešnom stave byrokracie a iránskej ekonomiky mimoriadne nevýhodné. Čiže veľmi veľmi nepravdepodobné, že ktokoľvek bude v Iráne teraz investovať a už vôbec nie tie arabské krajiny, ktoré Irán počas vojny odstreľoval. Hej, to tie tie už vôbec nie.

>> No, budú sa s tým musieť nejako vysporiadať. Predpokladám, že ten režim bude ešte tvrdší, ako bol doteraz, jednoducho sa bude musieť nejako udržať pri moci aj vzhľadom na ekonomické problémy, na možno problémy so zásobovaním, eh, ktoré určite po takomto rozsiahlom konflikte v tej krajine eh nastanú.

Eh, je Irán dnes eh po tom všetkom, čo sa udialo v posledných mesiacoch, pre svet menej nebezpečný? Dá sa to aspoň z tohto hľadiska považovať za isté pozitívum toho, čo sa udialo?

Eh, dočasne je menej nebezpečný, dlhodobo. Pokiaľ sa tento konflikt a toto prímerie alebo tento mier neskončí tak, že bude Iránu odobratá možnosť eh produkovať nukleárne zbrane, eh tak sa ten problém len oddiali. Eh a v tom prípade áno, svet a Blízky východ získa niekoľko rokov a to je všetko.

>> Uhm.

Eh, ako to vnímate z hľadiska eh imageu, ktorý eh má v tejto chvíli Izrael vo svete? Videli sme pokusy prijať rezolúciu aj na pôde eh európskej. Eh, čo sa nepodarilo. Vidíme eh pomerne rozdielne postoje.

Ja som spomínal už tradíciu bývalého Československa – veľmi pevné spojenectvo práve s Izraelom, čo vyplýva ešte z histórie po druhej svetovej vojne.

Potom zase vidíme rôzne prejavy niektorých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí prišli práve z bývalých arabských krajín. V súčasnosti už sú občanmi Európskej únie, ktorí zase veľmi kritizujú postoje Iránu.

Myslím si, že v hádke medzi Donaldom Trumpom a Benjaminom Netanyahuom dokonca zaznelo to, že Benjamína Netanyahua už nikto nemá rád.

Aký je teraz imidž Izraela a je to vôbec pre Izrael dôležité, ako sa naňho pozerá okolitý svet?

Myslím si, že dôležité to je. Dá sa povedať, že Izrael prehral informačnú vojnu, prehral tú imidžovú vojnu. To sa nedá poprieť a všetci si to uvedomujú.

Keď si porovnáte, koľko je na svete Izraelčanov, alebo aj Židov celkovo, a koľko je na svete moslimov, ktorí veľmi sú kritickí a berú to ako konflikt islamského sveta so židovským svetom, tak máte hneď vysvetlenie po ruke. Ale áno, je to nepopierateľný fakt, že Izrael prehral informačnú vojnu.

Čo sa teda bude diať teraz ďalej v Gaze a v Libanone?

Myslíte si, že Izrael bude akceptovať tie podmienky, kde iránsky minister zahraničných vecí jednoznačne povedal, že na jednej strane stoja Spojené štáty americké a Izrael, ale na druhej strane stojí Irán a Hizbalách?

To znamená, že Hizbalách by mal byť zahrnutý do tejto dohody ako dočasne nedotknuteľný alebo niečo podobné. Jednoducho tie útoky v Libanone a v Gaze sa budú musieť nejako obmedziť a zastaviť. Aspoň to je tá požiadavka.

Bude toto Izrael akceptovať podľa vás?

Myslím, že nie. Musel by byť veľmi tlačený Spojenými štátmi naozaj veľmi vehementne. Inak tam na toto apetít absolútne nie je.

Irán, ak ste sa pýtali, či je menej nebezpečný – Irán je menej nebezpečný než pred touto vojnou, alebo pred týmito všetkými udalosťami, ktoré už trvajú nejaké minimálne dva roky. Je menej nebezpečný v tom, že prišiel predovšetkým o sýrsky režim, ktorý plne ovládal, a tam došlo k výmene režimu. To bola jedna vec.

Bol veľmi oslabený Hamas v Gaze a bol veľmi oslabený Hizbalách v Libanone. To boli dve obrovské straty. Iránský režim má pocit, že už si nemôže dovoliť, a predovšetkým Hizbalách, čo sú jeho najbližší spojenci – vlastne je to jeho predsunutá armáda – iránský režim má pocit, že ich nemôže stratiť a že musí urobiť všetko preto, aby sa Hizbalách zachoval, aby si zachoval svoje dominantné postavenie v Libanone.

Ale rovnako dôležité je pre Izrael, aby Hizbalách bol porazený, čiže nejako neutralizovaný. A to môže byť ešte veľmi silný tretí bod ďalšieho vývoja na Blízkom východe.

>> No tak hlavne ak sa Donald Trump s Iránom na niečom dohodne a Izrael to nebude rešpektovať, v podstate by mohol potom torpédovať akékoľvek ďalšie dohody. Je tam veľmi napätá situácia.

Videli sme tie veľmi emotívne prejavy, keď tam došlo k nejakému drobnému útoku a už bola odhrozená celá dohoda. No tak naozaj to stojí asi na vrakých nohách.

Vy sa zaoberáte prioritne bezpečnosťou. Keď si otočíte tú šachovnicu – čo pomohlo vlastne Iránu dosiahnuť takýto stav? Že sa napriek všetkému ten režim nezosypal, že si udržal tú moc a že v podstate až do poslednej chvíle si udržal aj schopnosť odpovedať na útoky? Keďže bol schopný odpovedať na útoky na svoje ropné zariadenia práve balistickými strelami smerom ku spriazneným krajinám Spojených štátov amerických alebo priamo na americké základne.

>> Áno, áno. Išlo tam o asymetrickú vojnu.

Došlo tam k asymetrickej vojne. To je vojna, ktorá sa veľmi ťažko bojuje a ktorá bola v podstate postavená na to, že kto dlhšie vydrží byť bitý, kto dlhšie vydrží straty.

Irán – iránsky režim sa rozhodol jednoducho najprv veľmi brutálne umlčať svojich vlastných občanov. Nevie sa, koľko ich tam v januári tohto roka presne zomrelo, ale tie vyššie odhady sú nad 42 000 ľudí zabitých režimom pri tých demonštráciách.

Oni si vtedy pozvali irskými milíciami, ktoré do tých ľudí proste strieľali a tak ďalej. Čiže spacifikovali vlastne ten domáci front, aby nedochádzalo k nejakým sociálnym nepokojom. A potom jednoducho čakali, že áno, síce oni prišli o celú protilietadlovú obranu, protiraketovú obranu, čiže sa nevedeli tým útokom brániť, ale vedeli na ne stále odpovedať, čo je oveľa jednoduchšie.

Mali sme videli záber v civilných tuneloch v mestách – boli tam poskrývané, v podstate tam boli zaparkované tie odpaľovacie zariadenia. Vždy s nimi išli, odpadli nejakú raketu, zacúvali tam späť a tak ďalej. Takže sa na tento scenár dlho pripravovali a vlastne celá tá ich armáda nebola príliš funkčná, ale tieto raketové sily ostali funkčné, a plus použitie dronov sa im podarilo.

A to im stále dáva možnosť dlhodobo odpovedať alebo aktívne sa zúčastňovať akéhokoľvek konfliktu ďalšieho.

>> Uhm. To znamená, tá vojna bola asymetrická z toho dôvodu, že vlastne Američania a Izrael mali kontrolu vzdušnú. Tam nemali akúkoľvek alternatívu, to znamená tam ich nemal kto ohroziť. Ale napriek tomu množstvom tých obranných jednotiek, ktoré boli schopní takýchto odpovedí, ten Irán vytrval. To znamená, mal pripravené také množstvo jednotiek, ktoré týmito leteckými alebo tou leteckou nadvládou nebolo možné poraziť. Rozumiem tomu správne?

>> No ja by som nepoužil slovo jednotiek. Mali pripravené toľko rakiet a dronov, že jednoducho – ani Američania, ani arabské štáty, na ktoré predovšetkým Spojené Arabské emiráty boli teda obeťou tých útokov – ani Izrael neboli schopné tak zasiahnuť, aby dokonale túto hrozbu eliminovali.

Vždy proste nejaké balistické rakety prešli tou obranou, či už izraelskou, či už americkou. Tie základne boli jednoznačne poškodené – americké, alebo sa jednalo o Spojené Arabské emiráty, Bahrajin, iné krajiny, zo začiatku aj Saudskú Aráziu.

Čiže boli schopní neustále útočiť a pomerne efektívne útočiť. Nie len útočiť.

Tie rakety jednoducho neboli všetky zostrelené a na toto treba obrovské silné nervy na tej druhej strane, aby boli tie štáty ochotné v takejto vojne pokračovať.

A vtedy majú výhodu práve autoritatívne režimy, ktoré nemusia hľadieť na verejnú mienku alebo nehľadia na verejnú mienku, ktorá tam bola veľmi samozrejme naladená proti režimu, proti vojne, ale oni jednoducho každý odpor potlačili.

Aj čo sa týka týchto striel, keď si spomeniem na železnú kupolu, ktorú má nad sebou Izrael, tam sa tiež hovorilo, že tým množstvom sa v podstate podarilo prekonávať aj túto železnú kupolu.

To znamená, že nestíhal ten systém obranný zasahovať také veľké množstvo cieľov, ktoré prichádzali jeho smerom.

Ono to má svoje nuansy, pretože ten názov Železná kupola alebo hebrejsky železná čiapka doslova, on je používaný na rakety stredného doletu, ktoré predovšetkým boli odpaľované na Izrael dlhodobo z Gazy a z Libanonu.

On nerieši rakety dlhého doletu. Tieto balistické strely, ktoré tam narobili tú veľkú škodu, to boli rakety, ktoré sú riešené iným systémom a je to veľmi drahé.

Je to mimoriadne drahé, nákladné zlikvidovať takúto balistickú strelu.

A jednoducho tých interceptorov, je to taká súťaž, že kto vyrobí viacej rakiet a kto vyrobí viacej interceptorov. To znamená tých rakiet, ktoré kineticky tie útočné rakety zastavia.

Nepochybne tá izraelská obrana bola veľmi efektívna a nepochybne nebola dokonale efektívna.

Čiže ak tá železná kupola zastaví cez 90, možno cez 95% dokonca rakiet, tak čo sa týka tých rakiet dlhého doletu, to bolo oveľa menšie percento.

Možno tri z 10 preleteli a narobili veľkú škodu.

Kam sa nám vlastne posúva celkovo vojenská stratégia po tom, čo sme videli rôzne inovácie na bojisku ukrajinskom, na bojisku blízkovýchodnom – hovoríme najmä o dronoch, hovoríme o hypersonických zbraniach.

Je toto ešte v ľudských dimenziách alebo sa už dostávame naozaj niekde, kde sme to vydávali v filmoch, ako bol Terminátor, ako boli tie rôzne science fiction filmy, kde už naozaj vraždiace roboty neboli výnimkou?

Sme generácia, ktorá zažíva veľkú revolúciu v oblasti umelej inteligencie.

V priamom prenose to vidíme. Táto umelá inteligencia sa teraz začína používať na bojisku.

Ja by som povedal, že dve také rozhodujúce veci.

Jednak pozorujeme aj na Ukrajine, aj na Blízkom Východe používanie takých lacných zbraní, predovšetkým dronov, FPV dronov a podobných technológií, kde vie jeden človek s dronom narobiť veľké problémy sofistikovanej armáde.

Môže zničiť tank, môže zničiť radar za desiatky miliónov, za niekedy stovky miliónov.

To je jedna vec. Takže je to taká povedal by som demokratizácia technológií.

A potom máme asi opačný trend, kde tí najsofistikovanejší hráči, ako sú napríklad Spojené štáty, ako je Izrael, ako možno sú ešte pár iných krajín na svete – predpokladám, že Čína, predpokladám, že možno Británia má niečo podobné – tak sú schopní ovládať celé vlnové spektrum na bojisku a to je obrovská neskutočná výhoda.

Ale má svoje limity a na niečo takéto sa už nasadzuje umelá inteligencia a my sa dočkáme o pár rokov robotických zbraní, ktoré už budú často plne autonómne.

A tam zatiaľ je to naozaj v oblasti science fiction, že ako budú teraz navzájom bojovať možno roboti na jednej strane s robotmi na druhej strane.

Tí roboti samozrejme to asi nebudú humanoidní roboti.

To sú presne nejaké dróny, ktoré vydržia lietať dlhodobo nad nejakým cieľom, vyčkávať, rozhodovať sa sami a tak ďalej.

Nevyzerá to veľmi pozitívne čo sa týka bezpečnosti a slobody jednotlivcov do budúcnosti.

Naozaj sa asi budeme musieť viac spolčovať, viac organizovať, viac zameriavať na obranu, keďže takéto technológie, žiaľ údajne sa už dostali aj do rúk organizovaného zločinu a do budúcnosti určite už budeme zaznamenávať aj trestné činy, ktoré sa budú páchať dronmi stále viac a viac.

Myslím si, že vy ste momentálne v Prahe, ak sa nemýlim.

Áno.

Tak ak stretnete pána Jižho Macháčka, toho vynikajúceho herca a speváka z kapely Mig 21, tak mu povedzte, že mal obrovskú pravdu niekedy pred 10 rokmi, keď skladal pesničku, ktorá má taký zaujímavý text: V dnešnom svete počítačov pravdu májem bouchačka.

Určite mu odkážem, keď ho stretnem.

A je to pravda aj podľa vás?

Je to zložitejšie pravdepodobne, ale rozhodne nové technológie prinášajú obrovské výzvy aj v civilnom, aj vo vojenskom živote.

A súhlasím s vami, že budeme čeliť výzvám, na ktoré nie sme pripravení.

A oba tieto konflikty – aj Blízky východ, ale aj konflikt na Ukrajine – myslím si, že sú takým budičkom pre Európu a odráža sa to naozaj.

Ono sa o tom možno toľko nehovorí, ale európske štáty vo veľkom nakupujú zbrane.

Čiže každý, kto dnes vyrába zbrane, zarába veľmi dobre a vo veľkom Európa nakupuje zbrane, najmä obranné zbrane presne proti dronom, proti raketám a tak ďalej.

Darí sa aj slovenským zbrojárom.

Už sme niekde na 3% hrubého domáceho produktu, čo sa týka príspevku našich zbrojárov k nášmu celkovému hrubému domácemu produktu.

Veľmi pekne vám ďakujem za vašu odbornú analýzu, pán Alner.

Budem rád, keď sa budeme môcť spojiť v niektorej z ďalších relácií.

Želám príjemný večer.

Tešilo ma.

Prajem pekný večer.

Dámy a páni, my budeme pokračovať v našom vysielaní ďalšou reláciou, v ktorej budem moderovať.

Tentokrát to bude zo záznamu relácia téma s Petrom Bielikom s veľmi zaujímavými hosťami – súčasným ministrom školstva Tomášom Druckerom a bývalým ministrom školstva Jánom Horeckým.

Zostaňte a sledujte kanál S.