M. KÉRY: ZODPOVEDNOSŤ ZA SLOVENSKO VERZUS OPOZIČNÝ AMATERIZMUS: KTO SKUTOČNE CHRÁNI SOCIÁLNY ŠTÁT?

Mňa teší teda výsledok, že 78 poslancov sa rozhodlo podporiť súčasnú vládnu koalíciu. Mrzí ma však, že tie argumenty, ktoré zaznievali – a to je, že sme, že nevieme spravovať krajinu a že verejné financie sú v zlom stave – tak to boli väčšinou tí poslanci, ktorí v rokoch 2020 podporovali vlastne vlády postupne Matoviča, Hegera a Ódora.

A spomeniem, že v roku 2023 bola v národnej rade legislatívna smršť v hodnote 1,6 miliardy € a väčšina týchto zákonov začala platiť až od 1. januára 2024. To znamená, že sme to zdedili my a proti tomu sa bolo veľmi ťažké nejakým spôsobom bojovať.

Čo sa týka vyrovnaného rozpočtu od vzniku Slovenskej republiky od 1. januára 1993, nemali sme žiadnu vládu, ktorá by bola schopná urobiť vyrovnaný rozpočet. To je prvá poznámka.

Druhá vec, pán poslanec, je pravda, že sme v roku 2019 odovzdali deficit na úrovni 1,2% hrubého domáceho produktu. Je to pravda. Je pravda, že v rokoch 2020 až 2023 tie vlády tých troch pánov – Matoviča, Hegera, Ódora – urobili deficit 24 miliárd €. Takže toto sú východiskové pozície.

My za túto tvrdú konsolidáciu sme zaplatili stratu politickej dôvery. Boli to nepopulárne opatrenia a keby sme ich nerobili, o pár rokov by bol deficit na úrovni 75% hrubého domáceho produktu a vyhliadka na rok 2040 je 136%.

Takže viete, je náročné. Na jednej strane chcete od vlády, aby šetrila, aby robila nepopulárne opatrenia. Na druhej strane hovoríte, že málo robíme, čo sa týka prorastových opatrení. Viete, nedá sa aj pridávať plyn, aj brzdiť. Treba to nejakým spôsobom vybalansovať.

Pri tej konsolidácii tak to bremeno zodpovednosti sme nepreniesli na bežných ľudí a nešli sme nejakým spôsobom rušiť výdobytky sociálneho štátu. My sme nerušili 13. dôchodok, nerušili sme alebo neznižujeme materskú dávku, rodičovský príspevok. A v tomto výpočte by som mohol pokračovať, pretože keď bol Smer – Slovenská sociálna demokracia pri vláde, či to bolo v rokoch 2006 alebo potom 2012, vždy sme sa snažili posilňovať sociálny štát, čo sa nám naozaj v podstatnej miere podarilo.

Odmietam to, že ideme gréckou cestou. Európska komisia povedala, že oceňuje konsolidačné úsilie vlády Slovenskej republiky.

Ten postoj sa naozaj mení. No postoj sa mení, pani redaktorka, viete prečo? Vy si pamätáte, keď premiér povedal, že pre nás je absolútnou prioritou, aby pokračoval tranzit ropy cez ropovod Družba. Ten bol zastavený jednostranným rozhodnutím prezidenta Zelenského. Už vtedy sme hovorili, že aj takýmto spôsobom sa ukrajinský prezident snaží ovplyvniť výsledky volieb v Maďarsku. Toto sa splnilo. My sme spokojní. Cez ropovod Družba tečie na Slovensko ropa. To je prvá vec.

Druhá vec, pán poslanec, my sme vôbec nezmenili, čo sa týka Ukrajiny a členstva v Európskej únie. My sme hneď na začiatku povedali, že vieme si predstaviť niekedy v budúcnosti, že Ukrajina bude členským štátom Európskej únie, ale odmietame akékoľvek skratky. Odmietame, že by Ukrajina mala na základe politických dôvodov byť členským štátom Európskej únie. Odmietame aj návrh Nemecka o tom, že Ukrajina by mohla byť nejakým takým neoficiálnym členom a tvrdíme, že Ukrajina musí splniť všetky prísne kritériá tak ako Slovenská republika kedysi a bolo by nespravodlivé, aby sme dnes dali zelenú Ukrajine alebo trebárs Moldavsku na úkor štátov západného Balkánu.

Určite mi dáte za pravdu. Aj ste navštívili sám viaceré štáty západného Balkánu, že sú to štáty, ktoré sú oveľa viac pripravené na vstup do Európskej únie a začína napríklad Čierna Hora, ktorá má napríklad aj spoločnú menu Euro, potom Albánsko, Srbsko. Tieto tri štáty – dnes by sme mali urobiť všetko a preto, aby boli čo najskôr členom Európskej únie.

Viete čo, súhlasím, že tie kritériá, tie prísne kritériá mali platiť pre všetkých.