Naď aktívne oslovuje vojakov a snaží sa z nich vytiahnuť citlivé údaje. Bestro v HS

Pokiaľ je pravdou to, že sa vojakov pýtal na konkrétne umiestnenie nového systému protivzdušnej obrany Barak, na počty rakiet, na druhy rakiet a podobné informácie, tak ho upozorňujem, že sa pýta vojakov na utajované skutočnosti a tým pádom ich v určitom zmysle nabáda k porušovaniu zákonov.

A keď vojaci niečo o Jaroslavovi Naďovi hovoria, tak je to presne toto, že ich štve, lezie im na nervy, že sa od nich snaží vyťahovať tento typ informácií a adresuje mu teda druhú verejnú výzvu aj cez toto médium, aby to prestal robiť.

---

Milé dámy, vážení páni, dnešné pozvanie do štúdia hlavných správ prijal generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky ministerstva obrany Slovenskej republiky pán Róbert Bestro.

Dobrý deň, ďakujem pekne za váš čas.

>> Dobrý deň prajem.

>> Pán Bestro, máme viacero tém. Začnem asi tou, ktorá už nie je momentálne až tak aktuálna, ale ľudí dosť zaujíma. Pred nejakým časom pán Naď vo svojich videách opakovane hovoril, že mu vyvolávajú vojaci, ktorí sa sťažujú na rôzne problémy a nedostatky v rezorte, ktoré vraj súčasné vedenie ministerstva obrany nerieši. Vy ste sa rozhodli na to zareagovať a trošku uviesť veci na pravú mieru. O čo tam vlastne išlo?

>> Ja by som si dovolil na začiatok taký úvodník, keď sme pri pánovi Naďovi a aj pri nápadoch jeho strany, ktoré často považujem za nedemokratické. Ja by som chcel na pôde tohto média povedať, že pevne verím, že už sa nikdy nestane, že budeme na Slovensku blokovať médiá, ktoré nijakým spôsobom nepôsobia proti štátu, proti demokracii, ani proti ničomu, čo je pre našu spoločnosť dôležité.

Médiá, ktoré možno nie vždy hovoria to, čo si jednotlivé vlády predstavujú, ale na druhej strane prinášajú veľmi dôležité informácie pre ľudí, veľmi dôležité pohľady na vec. Myslím si, že to, čo sa dialo počas minulého volebného obdobia a čo napríklad aj Jaroslav Naď a celá strana Demokrati dnes otvorene hovoria, že budú robiť aj ďalšie volebné obdobie v prípade, že by dostali možnosť zvládnuť.

Pevne verím, že toto sa už nikdy na Slovensku diať nebude. Je to nedemokratické. Je to totalitná praktika a držím vám palce, aby sa vám už nikdy nestalo, že vás niekto vypne.

>> Ďakujeme pekne.

>> Toto je v prvom rade, čo som chcel na tejto pôde povedať.

>> A teraz k pánovi Naďovi a k jeho telefonátom s vojakmi. Pán Naď je bývalý minister obrany. Ako sám o sebe hovorí, od roku 2003 sa pohybuje na ministerstve obrany v rôznych pozíciách. On tam toho preskákal naozaj veľmi veľa. Vieme o ňom aj to, že bol voľakedy členom Smeru. Vieme o ňom aj to, že využíval rôzne príležitosti pre svoju kariéru za rôznych vlád. Čiže v celom tom systéme preskakoval hore-dole tak ako mu vyhovovalo.

A teraz momentálne u neho vidíme veľmi jasný vzorec, že vždy keď na niečo nemá zdroj, ale chce silou-mocou povedať nejaké silné tvrdenie, tak sa vyhovára na vojakov, že oni mu volali a oni mu povedali. Ja si myslím, že vojaci vôbec Jaroslavovi Naďovi nevolajú v takej intenzite, ako on tvrdí. Akékoľvek nepríjemné tvrdenie, ktoré by musel doložiť dôkazom, je odôvodnené tým, že mu to niekto zvnútra ministerstva obrany povedal.

A moje informácie sú, že mu tieto veci nikto zvnútra ministerstva obrany nehovorí. A teda považujem tento vzorec za veľmi jasný: keď potrebujem povedať klamstvo, vyhovorím sa na vojaka. A vyjadril som sa tak v minulosti už aj verejne.

Ďalšia vec je, že pokiaľ je pravdou to, že sa vojakov pýtal na konkrétne umiestnenie nového systému protivzdušnej obrany Barak, na počty rakiet, na druhy rakiet a podobné informácie, tak ho upozorňujem, že sa pýta vojakov na utajované skutočnosti a tým pádom ich v určitom zmysle nabáda k porušovaniu zákonov.

A keď vojaci niečo o Jaroslavovi Naďovi hovoria, tak je to presne toto, že ich štve, lezie im na nervy, že sa od nich snaží vyťahovať tento typ informácií a adresuje mu teda druhú verejnú výzvu aj cez toto médium, aby to prestal robiť.

>> Takže ono veci sa majú skôr tak, že nie vojaci vyvolávajú pánovi Naďovi, ale naopak on kontaktuje ich a snaží sa zisťovať rôzne info, ktoré by nemal vedieť. Som si istý, že keď už medzi nimi nejaký kontakt je, tak ten kontakt je iniciovaný zo strany pána Naďa. Takéto informácie mám ja.

>> Ako sme momentálne na tom s protivzdušnou obranou? Vieme, že už nejaké systémy by tu mali byť z tých nových zabezpečených.

>> Vieme, že situácia v roku 2023, keď sme prišli na ministerstvo obrany, bola taká, že protivzdušná obrana bola v skutočnosti nulová. Ako naozaj aj tie systémy, na ktoré sa on vyhovára, tak to nemôžeme v žiadnom prípade považovať za náhradu za systém typu S300.

My sme ihneď po príchode na ministerstvo obrany začali rokovať s rôznymi subjektami o tom, kto nám vie poskytnúť najvýhodnejšie podmienky, či už cenové alebo – a to bolo v tomto prípade veľmi dôležité – v podobe skorých dodávok, pretože máme problém na trhu obranného priemyslu európskom v zmysle, že tie dodávky naozaj nedokážu kopírovať potreby jednotlivých štátov, či už v NATO alebo v Európskej únii.

Takže sme museli hľadať takú možnosť, ktorú vieme získať dajme tomu najneskôr do dvoch rokov. A toto sa nám v spolupráci s Izraelom podarilo. Myslím si, že v tomto prípade aj cena aj termín dodávky boli veľmi výhodné pre Slovensko.

A pre nás je zásadné to, že dneska už vieme povedať, že jednu batériu Barak MX aj s príslušným vybavením máme na Slovensku a tým pádom nenachádzame sa v situácii, že by nám chýbal systém protivzdušnej obrany ďalekého dosahu alebo stredného dosahu. A to je pre protivzdušnú obranu ako takú veľmi dôležité.

A ďalej nemôžeme zabúdať ani na to, že sme umožnili, aby nám mohlo prísť prvých desať kusov lietadiel F16. Pretože ani tu nebolo nič pripravené pre príchod týchto lietadiel. My sme prišli do situácie, kedy s infraštruktúrou pre stíhacie lietadlá F16 sa nerobilo absolútne nič a boli sme nútení do troch mesiacov nájsť riešenie, čo sa podarilo konkrétne na vojenskom letisku Kuchyňa.

Čiže to je ďalší veľmi dôležitý element v rámci protivzdušnej obrany a ochrany vzdušného priestoru.

Na záver tejto časti konštatujem, že dnes sme v úplne inej situácii, ako sme boli na konci roka 2023. A či už občan alebo aj celý štát má dnes oveľa väčšiu istotu v ministerstve obrany a v ozbrojených silách, pretože jednoducho už majú to vybavenie.

>> No minister Kaliňák, keď tu bol pred niečo vyše rokom, tak povedal, že Slovensko bolo odhalené ako nemluvňa a bezbranné po tom darovaní všej našej vojenskej techniky. Koľko batérií Barak by ešte malo prísť a v akom časovom horizonte? Lebo objavili sa aj informácie, že to bude dosť výrazne meškať. Preto, lebo Izrael je sám teraz jedným z hlavných aktérov konfliktu na Blízkom východe a vraj veci, ktoré bude potrebovať vo výrobe v prvom rade pre seba.

Poviem vám, že čo považujem za výrazné meškanie.

Za výrazné meškanie považujem to, že podpíšete zmluvu na bojové vozidlá 8x8 v roku 2022, čo teda Jaroslav Nať podpísal. A v roku 2026 nemáte jeden bojový kus tejto techniky. To považujem za výrazné meškanie.

V prípade Izraela majú oni samozrejme svoje národné problémy, o čom všetci vieme, ale neočakávame, že by tam malo nastať nejaké výrazné meškanie. To znamená ďalšie batérie, má ich byť ešte päť ďalších, majú postupne prichádzať v ďalších rokoch už od roku 27. Čiže momentálne nerátame s tým, že by príchod ďalších batérií bol nejakým spôsobom výrazne omešaný.

A keď to porovnáme s inými kontraktami, tak to meškanie aj keby nastalo, tak by bolo stále v norme. Myslím si, že je to absolútne neporovnateľné s tým, čo sa deje v kontraktoch, ktoré podpísalo bývalé vedenie ministerstva.

>> Uhm.

A tých batérií, koľko by sme ich mali mať vo?

Šesť dokopy.

>> Šesť dokopy. Uhm. OK.

S pánom Naďom v podstate dosť výrazne súvisí aj ďalšia téma, o ktorej by som sa rozprával, a to je preplatenie našej vojenskej techniky, ktorú sme darovali Ukrajine. Vieme, že tie sumy sa rôznili, ale mala nám byť preplatená pôvodne väčšina z tých nákladov. Boli tam stovky miliónov €. Tá suma sa postupne stále nejak upravovala. Teraz vieme, že ešte nám vraj nič neprišlo. Najprv to bolo blokované kvôli Orbánovi a teraz údajne v tom fonde, z ktorého sa to malo preplácať, ani nie sú peniaze, lebo všetko išlo na Ukrajinu. Je to tak?

>> Poviem to úplne úprimne.

Nachádzame sa v lete v roku 2026 alebo pred letom roku 2026 a Jaroslav Nať odišiel z ministerstva v roku 2023. Už nikoho na ministerstve nebaví to, že neustále odhaľujeme nejakých kostlivcov, ktorých nám tam zanechali. Až neuveriteľné, že minister, ktorý tam bol cca nejaké tri roky, tam zanechal toľko bordelu, ktorý teraz po ňom musí niekto opravovať.

Je jedno, či sa bavíme napríklad o zmluve na CV90, či sa bavíme o tom, akým spôsobom vykazoval pomoc Ukrajine smerom k Európskej únii, alebo či sa bavíme o tom, že to, čo sľúbil, že bude preplatené, tak v skutočnosti preplatené nie je.

Áno.

Realita dnes je, že Európska únia nám dala návrh, aby sme znížili. Európska únia nám v podstate povedala, že nemá peniaze na preplatenie 46,5% z hodnoty toho materiálu, ktorý odišiel na Ukrajinu.

Jaroslav Nať v roku 2023 nič nehovoril o tom, že by to bolo treba ešte dorokovať. Nič nehovoril o tom, že to nie je isté. Pán Jaroslav Nať naopak sľuboval celej spoločnosti. Nie 210, nie 250 miliónov. On tam strieľal 900 miliónov, miliardu, cez miliardu. Proste strieľal tam rôzne čísla, len aby si obhájil, že posiela ťažiskové stíhacie letectvo a ťažiskovú protivzdušnú obranu na Ukrajinu.

Toto je jednoducho fakt a dneska môže spraviť aj 10 tlačoviek, že to nepoprie. Sľúbil, že tieto peniaze prídu celej spoločnosti a celej svojej vlastnej vláde, odkiaľ ľudia dneska ho obviňujú, že vtedy klamal.

Dnes vidíme, že je realita úplne iná a samozrejme, aby som zareagoval aj na nejaké jeho najnovšie tvrdenia, ministerstvo obrany bojuje o to, aby to preplatenie bolo v súčasnosti čo najvyššie, ale jednoducho realita je taká, že to, čo sľúbil, sa neplní.

A to si musí aj spoločnosť vyhodnotiť, ako sa asi treba pozerať na človeka, o ktorom hovoria, že klame jeho najbližší spolupracovníci, hovoria, že klame jeho oponenti a v podstate teraz hovorí o ňom nepriamo ako o klamárovi aj samotná Európska únia prostredníctvom svojich vlastných rozhodnutí.

Je to neuveriteľné, že takýmto spôsobom dokázal obalamutiť celý vládny kabinet, ktorý vtedy vládol. Myslím si, že mnohí ľudia, ktorí tam vtedy s ním sedeli v miestnosti, dnes ľutujú, že dvihli ruku za to, aby sme oslabovali svoju vlastnú obranu.

>> Áno, v tomto štúdiu to ako prvý povedal pán Solík, že ešte vo svojom živote nestretol politika, ktorý by – neviem, či to je presný citát – s plechovým ksichtom tak klamal, že v podstate je to bežná jeho pracovná metóda. Potom to potvrdil aj pán Matovič, takže asi na tom niečo pravdy bude, že v podstate celá vláda bola uvedená do omylu.

Ja, čo si spomínam, tak tie prvotné čísla, ako sme vraveli, tie sumy sa rôznili, ale boli okolo 400 až 500 miliónov. Koľko nám teda vlastne momentálne únia je ochotná dať?

>> Momentálne je situácia taká, že my ostaneme úplne na nule, respektíve tam hrozí, že by sme ešte museli doplácať 3 milióny, tak ako už minister obrany vo svojich jednotlivých stanoviskách spomenul.

To znamená, európsky mierový nástroj ráta s tým, že momentálne doňho priplatíme cca 45 až 50 miliónov a vráti sa nám naspäť cca 45 až 50 miliónov. Záleží teraz od toho, či bude Európska únia v najbližšom kroku navrhovať skôr taký negativistickejší scenár alebo ten pozitívnejší pre nás.

Ale každopádne tie dve možnosti, ktoré sa momentálne javia ako najrealistickejšie, sú, že buď budeme úplne na nule, čo potom ja na to odpovedám, že sa nám tam neoplatí nič posielať, alebo im teda ešte za to, že sme boli veľkorysí ako štát a že sme tej Ukrajine pomohli, tak za odmenu si môžeme doplatiť ešte 3 milióny.

Samozrejme, obidve možnosti sú pre nás absolútne neakceptovateľné.

Dodám k tomu jednu vec. Skúsme si predstaviť, že by dnes vládlo Progresívne Slovensko s demokratmi a so všetkými tými ďalšími, ja neviem, tromi, štyrmi partnermi alebo koľko by sa ich muselo naskladať, aby to dali dokopy. Ako by asi reagovali v tejto situácii?

Oni úplne otvorene hovoria, že pre nich je tá Ukrajina priorita. Čiže z toho si môžeme vyčítať, že zatiaľ čo my bojujeme, oni by nebojovali určite vôbec, pretože pre nich je z môjho pohľadu dôležitejšie vždy zaplačiť sa tomu zahraničiu. A ako voľakedy aj bývalý premiér Eduard Heger povedal, oni by boli hlavne proukrajinskou vládou, nie proslovenskou.

Tam tá ich rétorika je v podstate totožná s tým, čo v danej chvíli komunikuje aj Brusel, či už je to obranná politika alebo konflikt na Ukrajine.

Viem, že vy ste boli minulý týždeň s pánom ministrom Kaliňákom v Bruseli práve riešiť nejaké obranné veci. Toto, čo ste spomínali teda o tom preplatení a že budeme zhruba na nule, tak to sú najaktuálnejšie informácie.

>> Áno, bola to jedna z tém.

Naše stanovisko tam je úplne jasné. My trváme na preplatení tej čiastky, ktorá bola pôvodne dohodnutá. Myslíme si, že momentálne je to na Európskej komisii a na jednotlivých tých entitách, ktoré spadajú buď pod komisiu alebo pod ďalšie orgány Európskej únie, aby zapracovali na riešení.

Ehm, myslím si, že keď sa našlo 90 miliárd na požičku Ukrajine, tak sa určite ehm nájdu aj miliardy na to, aby vedeli dorovnať európsky mierový mechanizmus a aby ehm tie peniaze, ktoré majú byť preplácané štátom, reálne boli preplácané štátom.

Ešte jednu vec by som k tomu povedal, pretože Jaroslav Nac sa to snažil na začiatku stočiť takým spôsobom, že je to kvôli slovenskej vláde. No to toto nemá nič spoločné so slovenskou vládou. Toto je prístup voči všetkým 27 členským štátom Európskej únie.

Ehm, tie názory vnútri v Európskej únii sú rôzne. Dohoda na tom, ehm, aké bude finálne rozhodnutie ohľadom európskeho mierového nástroja, nie je na stole ani náhodou. Ehm, je na stole len návrh zo strany Európskej únie, z ktorého my vychádzame vo svojich tvrdeniach. A napríklad také Poľsko v tom má ešte niekoľkonásobne viac peňazí ako Slovensko. Poľsko v tom má cez 2 miliardy €.

To znamená niektoré štáty vrátane nás a nie sme v tom jediní sú tým naozaj dotknuté. A či už Európska únia alebo ehm ľudia, ktorí sa vtedy tvárili vrátane Jaroslava Naďa, že toto vybavili, si musia uvedomiť, že toto je už klamstvo, ktoré je cez čiaru.

Aký je momentálny postoj Európskej únie smerom ku konfliktu v Ukrajine, k Ukrajine? Ehm, menia trošičku retoriku v tom zmysle, že by umožnili naozaj nejaké produktívne mierové riešenie alebo stále trvajú na tom svojom, čo v podstate hlásajú predchádzajúce tri roky, že Rusko zlé, treba ho zastaviť, poraziť všetkými spôsobmi, musíme byť ešte silnejší ako oni?

Úprimne nevidím veľké posuny zo strany Európskej únie samotnej, ale kde vidím posuny a možno toto je ešte dôležitejšie, sú jednotlivé členské štáty, ktoré ehm jednak sú demotivované ehm tým prístupom k preplácaniu, o ktorom sme sa rozprávali doteraz. A na druhej strane už sa pýtajú to, čo my sa pýtame od toho roku 2023 na medzinárodnej pôde.

Ehm, čo je cieľom našich snáh a aké, aké sú naše záujmy v rámci, v rámci riešenia tohto konfliktu? Ehm, prečo nie sme ako Európska únia zapojení do riešenia tohto konfliktu? Prečo sa neráta s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie v tých jednotlivých diskusiách?

Toto už sú otázky, ktoré medzi členskými štátmi sú veľmi živé. Ehm, myslím si, že je veľmi živo diskutovaná aj kríza líderstva, ktorú v Európskej únii ehm máme. Ehm, to, že ehm najvyšší americkí predstavitelia nie úplne intenzívne komunikujú s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie ehm súvisí aj s tým, že najvyšší predstavitelia Európskej únie nie sú veľmi silnými lídrami. Nie je to, nie je to líderstvo na spôsob — a nech si o nej myslíme, čo chceme — napríklad ako Angela Merkeľová. To, to je niečo, čo už dneska v Európskej únii bohužiaľ nevidíme.

Macron má historicky najnižšiu podporu. Merz myslím, že úplne najnižšia podpora v histórii, čo sa týka kancelára. Takže ono to asi má nejakú výpovednu hodnotu. Podobne je na tom aj pán Starmer v Británii, aj keď tí už nie sú v rámci únie, ale stále, stále sa zapájajú do týchto vecí.

Poďme ešte na jednu tému. Nemocnica v Prešove, ktorú vieme, že stavia práve váš rezort, ministerstvo obrany. Boli tam tie problémy s nekvalitnými materiálmi. Momentálne sa nevie, čo sa s tým bude robiť ani koľko to bude stáť. Samozrejme, obrana si za to zlízáva poriadne veľkú várku kritiky, najmä od politickej opozície, Progresívneho Slovenska. Ako to vidíte vy? Majú pravdu alebo sú tie ich výkriky až priveľmi prehnané, neoprávnené?

Pozrite, musíme sa opýtať samých seba, na čo sa na jednotlivých stavbách ehm nachádza stavebný dozor. Stavebný dozor sa tam nachádza na to, aby keď vidí problém, aby na ten problém upozornil. Ehm, myslím si, že potom, ako stavebný dozor upozornil na problém, sa veci ehm na stavbe diala veľmi rýchlo.

V konečnom dôsledku ehm bol to minister obrany, kto verejne upozornil na problémy týkajúce sa nemocnice v Prešove. Bol to minister obrany, kto spravil silné rozhodnutie a v podstate vykázal tú firmu, ehm, ktorá to stavala predtým z tej stavby, pretože sme neboli ehm spokojní s jej výsledkami.

Ehm, čo sa týka samotného problému, napríklad tých stĺpov, ehm, sú to je to ten typ problémov, ktorý na veľkých ehm stavbách sa deje relatívne bežne. Koniec koncov ehm jedna opozičná politička Jána Bita Ciganíková bola priamo na ministerstve, pozrela si všetky dokumenty k tejto stavbe a sama konštatovala, že ehm túto veľkú tému stĺpov nepovažuje za ehm nejakú obrovskú kauzu. To sú jednoducho veci, ktoré sa dejú a to sú veci, ktoré sa dajú napraviť.

Opozícia vtedy strašila, že tá stavba dopadne ako Rásochyho [Rásochy], ehm, že tá stavba bude musieť byť celá zbúraná a postavená nanovo. Ehm, že nás to bude stáť niekoľko násobok toho, ako sme tvrdili, a tak ďalej. Nič z tohto sa nepotvrdilo. Práveže sa to vyvrátilo. Dneska sa na stavbe opäť pracuje a to je to najpodstatnejšie.

Vznikol problém. Ehm, bolo na tento problém ehm, na tento problém sme korektne upozornení. Tento problém sme vyriešili. Dali sme dokopy silné slovenské firmy, ktoré v tej stavbe pokračujú, a vďaka tomu vieme už dneska pokračovať v stavbe a reálne v nej pokračujeme. Toto je, toto je to najpodstatnejšie.

A keď si všimnete všetky tie argumenty, napríklad aj zo strany ehm pána Valaška, o tom, že ehm pri prevode pozemku sme mali robiť nejakú ponukovú činnosť a mali sme to uverejniť v takom a v takom vestníku. No pánovi Valaškovi asi je na tomto mieste dôležité odkázať, že toto je presne ten dôvod, prečo oni nikdy nič v živote nepostavili, pretože ehm sa zamotali v pravidlách. Ehm, niekedy si ich dokonca interpretujú ešte prísnejšie, ako by vôbec bolo nutné, a potom iba píšu do kolečka dokumenty, analýzy, ehm vymýšľajú, ako ešte skomplikovať jednotlivé procesy. A my sme jednoducho odmietli nastúpiť na túto vlnu.

My sa snažíme, keď si keď si dáme nejaký cieľ, tak sa ho snažíme ehm splniť včas. To je, to je celá vec. Sme akčneschopnejší ako oni. To je fakt, to vidia všetci. Čiže ehm, myslím si, že by si už Progresívne Slovensko mohlo odpustiť ehm svoje komentáre k nemocnici v Prešove.

Stavba pokračuje a ehm bude dokončená iba o niečo neskôr, ako bolo pôvodne plánované, ale rozhodne ehm to budú maximálne mesiace, nie roky. Čiže myslím si, že ehm celý ten proces, tak ako ehm tak ako postupoval v priebehu posledných týždňov, bol príkladom toho, ako správne vyriešiť problém na stavbe.

Ako oni tú nemocnicu kritizujú od začiatku. Vraj tam bolo veľa vecí bez verejného obstarávania a podobne. To je jeden z ich argumentov. A mňa zaujalo aj to, že pred nejakým týždňom, dva, šéf Progresívneho Slovenska pán Šimečka povedal, že odhadujú, že sa tá nemocnica v Prešove predraží o 800 miliónov. Keď sa ho spýtal redaktor, odkiaľ má to číslo, tak povedal, že teda je to ich odhad. Ako, ako vy vidíte tieto čísla? Je na tom niečo vôbec reálne? A ak viete odhadnúť, o koľko bude to navýšenie?

Asi, takto, keď keď on niečo tvrdí, on si to musí doložiť ehm nejakými relevantnými argumentami. Ehm, 800 miliónov by nemala byť cena ani za celú nemocnicu. Čiže neviem úplne, odkiaľ, kde sa zjavila takáto cifra.

Že by to v podstate znamenalo, že by sa cena za celú nemocnicu musela viac ako zdvojnásobiť, čo si úplne neviem predstaviť prakticky, že prečo by sa to malo diať.

Takže keď strieľajú cifry do médií, tak si to musia sami nejako odôvodniť.

Koniec koncov ja som raz upozornil na sociálnych sieťach na jedno veľmi prvoplánové a primitívne klamstvo pána Šimečku, keď prišiel do jedného stavebného obchodu v Bratislave a poukazoval tam na konkrétny pisoár, že to je český Mercedes, že to je teda akože najkvalitnejší pisoár, ktorý on našiel v tom obchode a porovnávajú tam cenu pisoárov v kukurici s tým konkrétnym, ktorý našiel v tom obchode.

Ja som sa v tom obchode vtedy bol pozrieť.

Po prvé pisoár, pri ktorom stál, bol jediný pisoár v tom obchode, čiže môžeme si ho vysvetliť aj ako najkvalitnejší, aj ako najnekvalitnejší.

Ale čo je ešte dôležitejšie je, že bol to poľský pisoár od poľskej firmy Cerzanit.

Nebol to žiadny český Mercedes a bol to najlacnejší pisoár od tejto poľskej firmy bez montáže, bez radaru na splachovanie a bez všetkých týchto vecí, ktoré by sa v tom mali nachádzať.

Čiže áno, pán Šimečka má históriu veľmi primitívnych klamstiev a myslím si, že toto bude jedno z nich.

Na záver ešte jedna téma.

Predčasom tu bol pán Melicher, váš kolega, štátny tajomník ministerstva obrany.

Rozprávali sme sa okrem iného aj o dronoch, pretože tie asi vzhľadom na to, ako prebiehajú moderné vojenské konflikty, sú jednou z najdôležitejších vecí na bojisku.

Vtedy to bolo krátko po nejakom sympóziu alebo po konferencii, kde boli aj slovenské univerzity a podnikatelia, vravel, že sa budú pomerne rýchlo diať veci v tejto oblasti.

Je tam niečo nové?

My medzičasom samozrejme sa snažíme čo najrýchlejšie pohybovať v tejto oblasti.

Čiže my medzičasom si už vieme ten menší typ dronov vyrábať aj na Slovensku, dokonca pod hlavičkou štátnej firmy.

Čiže myslím si, že v tomto sme my boli opäť raz veľmi akcieschopní a snažíme sa reagovať samozrejme na dianie na bojisku, či už na Ukrajine alebo na blízkom východe.

Obidva konflikty nám ukazujú určité trendy, či už smerom dozadu alebo smerom dopredu, pretože máme obidva smery.

Na jednej strane sa vraciame naspäť k delostrelectvu, na druhej strane drony majú stále väčšiu a väčšiu úlohu v tých konfliktoch.

Čiže my náš priemysel prispôsobujeme v čase.

Myslím si, že to vypovedá aj to, že náš priemysel je momentálne náš obranný priemysel je momentálne veľmi úspešný.

Náš obranný priemysel je ťahuňom hospodárstva.

Pohybujeme sa zhruba už niekde na úrovni príspevku 2% HDP do toho hospodárstva.

Čiže naozaj je tam pozitívny a viditeľný nárast.

Obranný priemysel je dneska schopný ponúkať ľuďom naozaj nadštandardné platy.

A obranný priemysel je dneska schopný prinášať prácu do regiónov, kde veľa práce nie je.

Čiže to všetko sú pozitívne aspekty obranného priemyslu, či už sa bavíme o dronoch alebo sa bavíme o takých tých tradičnejších technológiách.

V tradičnejších sme silní tradične a čo sa týka nových, začíname byť stále silnejší a silnejší a v zahraničí téma nášho obranného priemyslu naozaj rezonuje.

Pozitívne informácie na záver.

Pán Mestro, veľmi pekne ďakujem za návštevu a za informácie, o ktoré ste sa podelili.

Nech sa darí v práci a možno opäť niekedy v budúcnosti dovidenia v štúdiu hlavných správ.

Ďakujem veľmi pekne za pozvanie a pozdravujem divákov.