Pavel Lupták: Evropa se mění v projekt proti Rusku a vlastním národům

A celé je to vlastne o tom, že ak chceme utiahnuť a splniť ten cieľ agendy 2030, ktorý v podstate znamená zrušenie národných štátov, to, že sa ešte budeme volať Slovensko alebo Česká republika, Slovenská Česká republika, to je pekné, ale reálne nebudem mať žiadne kompetencie, žiadne významné kompetencie a menová suverenita je významná ekonomická kompetencia. Tak to je de facto zrušenie tých národných štátov ako takých.

Ale niekedy sa to riešilo vojnou, nie? Že sa potrebujeme dobyť územie. Tak to bola prvá, druhá svetová vojna a samé vojny. A teraz sa to rieši touto finančnou cestou a vytvorením konglomerátu štátov, ktorý na tejto planéte nikdy nebol. Toto je ekonomický experiment. Táto Európska únia vôbec sa nedá porovnávať s ekonomikou v Spojených štátoch, lebo tie vznikali nejak ináč.

Spojené štáty — všetci vieme ako — európski migranti a ľudia s veľkými očakávaniami tam prišli, vyhladili pôvodnú rasu. Nemajú Američania nejakú tisícročnú historiu, tisícky rokov nejakú spoločnú históriu, boje medzi sebou a tak ďalej. V Spojených štátoch nie je jazyková bariéra. V Európskej únii viete — historicky sa nenávideli Francúzi, Angličania a ja neviem kto a Maďari a s kýmkoľvek. Lebo tu boli všelijaké ríše — Habsburgovci, Rakúsko-Uhorsko, Nemci. Keď sa teda zjednotili tie rôzne kniežstvá a krajiny do nejakého toho veľkého Nemecka, tak samozrejme zasa riešili výboje voči ostatným krajinám.

A takéto niečo urobiť z toho — superštát, odnárodnený a dobre premiešaný nejakou tou migrujúcou sa rasou — to znamená riadená migrácia plánovaná. Dovedieme sem iné rasy, aby sa oslabilo to pôvodné etnikum. Tak toto je politika rozohratu. A ak si ničíme vlastný štátnotvorný základný prvok, ktorým je národ — národ, ktorý žije, vytvorí si nejaký štát, ktorý má nejaké hranice, tie hranice si bráni voči vonkajším vplyvom, aby nám sem niečo neliezlo, aby nás nikto neobsadil, a mohli sme si žiť ako my chceme, ako bude chcieť vláda, ktorú si my zvolíme, nie ktorá nám bude nadiktovaná.

Toto všetko sa postupne, krok za krokom ruší, ale takým kvázi pomalým tempom, že teraz, hoci sme už tesne pred finále, stále veľmi malé percento ľudí si tento problém uvedomuje v celej šírke a už vôbec sa nevedia uvedomiť, aké negatívne dopady to bude mať na každého jedného občana.

Ja som nadobudol presvedčenie — to je môj osobný názor — že celý ten projekt z Európskej únie, že toto na silu zlučuje. Berú sa národným štátom kompetencie. Už sa hovorí o európskej armáde. Už máme Európske súdy, európskeho prokurátora, európskych audítorov, európske všetko — európsku vládu. Čiže Európska komisia, Európsky parlament, ktorý zase nemá zákonodavnú iniciatívu.

Tak to bolo postupne lepené a presadzované už snáď od konca 50. rokov. Už sa hovorilo o tom tej vízii budúcej zjednotenej Európy, kde nebudú vojny. Lebo to bolo pod vplyvom tých emócií z tej druhej svetovej vojny — ako bude dobré, keď sa budeme zjednocovať.

Podľa mňa tí ľudia si to naprojektovali do takých rozmerov, ako je to teraz. Dávajú nám to desiatky rokov po kvapkách s jediným cieľom — vytvorenie európskej armády a postaviť to ako armádu voči Ruskej federácii, alebo vtedy ešte Sovietskemu zväzu. Teraz Ruskej federácii. To je môj názor. Ale hovorím ho verejne, lebo ten cieľ — nikdy tie takzvané elity, a im hovorím satanské elity, ktoré si uzurpovali práv, že budú určovať osud sveta cez moc a cez peniaze — sa nikdy nevzdali toho plánu. Že teda zmocníme sa ruských zdrojov a rozprašíme to tam.

Takže ďalej — krajina, ktorá vstúpi do eurozóny. Teraz tie hlasy znejú v Českej republike. Nech vám povedia, čo to bude Českú republiku stáť. Že musíte sa vzdať časti svojho zlata a vložiť to do Európskej centrálnej banky. Jednoducho dať tam pekných pár ton zlata, ktoré už nikdy neuvidíte ako zbezpeku, ako prískočné. Takto by som to povedal.

Na Slovensko som nezachytil v mainstreame, keď boli tie reči o tom prístupe k euru, že takéto niečo sa musí urobiť. To som sa dozvedel až ako poslanec, až keď som sa už pýtal na rokovanie ako člen finančného výboru v národnej banke — či je to s tým zlatom. Dá sa to vrátiť, nedá sa to vrátiť, výhody, nevýhody, aké operácie sa s tým dejú. No tak som sa tam dozvedel, že chceli sme sa vzdať — ja neviem, tuším 2 alebo 3 tony zlata — ako prískočne, že sme vstúpili do eurozóny.

Tak toto si púšťajte v Čechách. Nech vám povedia, koľko vás to bude stáť zlata, ktoré si pracne nakupujete ako Česká republika do svojich devizových rezerv, menových rezerv. Pretože vám to zlato Tošovský predal, vymenil za dlhopisy a urobil veľký nevýhodný obchod. Ale to alternatíva to dobre vie v Českej republike, ako to bolo.

Tisícky zmlúv, tisícky nariadení. Ekonomika tak zdeformovaná a skorumpovaná tými mechanizmami tých európskych fondov a všelijakých fondov a plánov obnovy, že premiér Fico povedal — som to zachytil možno sedem, osem rokov dozadu — že bez európskych fondov by sme ani neprežili. To ako on to asi myslel tak pozitívne — že ako je dobré byť v tej Európskej únii, že môžeme čerpať tie európske fondy. Zatiaľ. Lebo každý ten štát sa postupne preklápa z čistého príjemcu do čistého platiča, že sa bude viacej platiť, než sa z EÚ dostáva.

Ale keď sa nad tým zamyslíme, to je tragédia. Ak by sme bez cudzích peňazí, bez nejakých eurofondov neboli schopní prežiť, no to znamená — tak čo sme tu od tej revolúcie budovali, akú ekonomiku? Že teraz musíme pod nejakými kritériami, sankciami kolenačky chodiť, aby nám dali peniaze z plánu obnovy, ktoré sú aj tak pôžička, aby sme mohli čerpať pár fondov — nie na to, čo potrebujeme, na to, čo nám určia.

Povedia — na toto, na toto, na toto môžete. Ešte to budú robiť tie firmy. Ešte je tam aj korupcia. Ešte sa musíme verejne poďakovať. A na tej stavbe, postavená za eurofondiek, je to nejaké zateplenie školy alebo nejaká nová budova — ešte je veľká tabuľa — že a toto bolo postavené z eurofondov vďaka Európskej únii. Aby sa masírovala verejná mienka.

To sme sa kam dostali, že premiér štátu povie, že bez eurofondov by sme neprežili. A ja tomu verím. Čiže sme v totálnom otroctve podriadenosti. Ale to nie je to, čo nám sľubovali — že dobehneme západ, že západ nám bude pomáhať.

Nie. My sme sa stali absolútnou kolóniou.