Slovensko – jadrová veľmoc | Igor Šimko (Hlas-SD), poslanec NR SR, Karol Galek (SaS), poslanec NR SR

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zábava pre celú rodinu.

Dámy a páni, vážení diváci televízie Kanál 1.

V našom ďalšom programe budeme pokračovať naživo našou živou a priamou reláciou Bielik online, ktorú vysielame na aktuálne témy.

Ja som veľmi rád, že dnes sú našimi hosťami poslanci národnej rady za SaS Karol Galek, ktorý je aj bývalým štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva a za Hlas sociálnu demokraciu poslanec národnej rady Igor Šimko.

Páni, vitajte v Bielik online.

>> Ďakujem pekne. Pekný prajem.

>> Dobrý večer.

>> Ďakujem za pozvanie. Pekný večer.

>> Ja si teraz prehmatnem, aby som sa mohol chytiť pravou rukou na ľavej strane za srdce a prednesiem slová, ktoré dnes preniesol predseda vlády na tlačovej konferencii.

Nech žije Slovenská republika. Sme atómovou veľmocou.

Páni, súhlasíte, pán Šimko?

Ja absolútne súhlasím, pretože po zavážaní a po začatí produkcie štvrtého bloku v Mochovciach budeme naozaj s jednou z top troch krajín v rámci Európy. A povieme si otvorene, pred nami sú mocnosti ako Francúzsko, Švédsko či Švajčiarsko, ale taktiež budeme mať podiel nízkoemisnej elektriny viac ako 91%.

Sme vo V4 absolútny premiant už dnes a po zapojení na plný výkon štvrtého bloku budeme iba z 9% fosilní, keď to takto mám nazvať.

Čo by za to dali Poliaci, ktorí dodnes nemajú takéto kapacity nastavené a sú len zhruba z 30% z hľadiska obnoviteľných zdrojov nezávislí a nehovoriac o tom, že nemajú žiadnu jadrovú elektráreň.

Takže sme premiantmi a národno-štátny záujem je na prvom mieste. A to si treba vážiť, lebo tie dôležité rozhodnutia sa robili v minulosti a dnes sú z toho ovocie.

A jedným dychom aj dodám, ako je dobré, že kolegovia v predošlej vláde nestopli žiaden takýto projekt.

>> Ďakujem pekne, pán Galek.

Tak ďakujem pekne pánovi Šimkovi za toto uznanie, pretože my sme nielen že nestopli žiaden projekt, ale naopak sme pokračovali v projekte Mochoviec, kde naozaj po predošlej vláde sme našli obrovské množstvo problémov. Týkalo sa to najmä materiálových zámen. Museli sa tam meniť stovky, doslova stovky kilometrov káblov.

Toto bolo to, čo vlastne vtedajší minister Žiga, minister hospodárstva práve dlhodobo ignoroval. Jeho prvá návšteva do Mochoviec bola až po dvoch rokoch po tom, ako bol na ministerstve hospodárstva.

Nakoniec sa nám podarilo naozaj úspešne zvládnuť tento proces na Mochovciach trojke a úspešne ich uviesť do prevádzky.

Takisto som bol jeden z tých, ktorý bol pri zavážaní paliva v septembri 2022. Tiež som mal tú ruku na srdci, pretože už vtedy sme naozaj vstúpili s tým podielom jadra na výrobe elektriny na nejakých 75%.

Vtedy bolo to Francúzsko na 65 a 70. Dnes sa teda zvyšuje tento podiel na Slovensku zhruba na tých 70%.

Ale keď sa hovorí o jadrovej veľmoci, tak tam treba povedať, že naozaj je to o tých percentách, o tom podiele elektriny na výrobe tej celkovej elektriny, pretože reaktorov máme na Slovensku šesť. Začínajú, čo napríklad vo Francúzsku ich majú 56 a teda 18 elektrárny, ale samozrejme je to aj menšia krajina, menšia spotreba, takže áno, Slovensko aj vďaka tomu, že naozaj sa tu tento reaktor realizoval, tak sa stáva touto veľmocou.

Čo je škodou je, že naozaj to trvalo 14 rokov dlhšie, ako to bolo pôvodne naplánované a že to stálo zhruba o 4 miliardy viacej. To všetko sprevádzalo policajné vyšetrovania, bolo tam aj vyšetrovanie tajnej služby. Naozaj bolo to veľmi veľa.

No ale treba tiež povedať, že teda tým výrobcom nie je Slovenská republika. Je to súkromná spoločnosť EPH, ktorá vlastní 66% práve v tejto spoločnosti a Slovensko to má iba 34%, nemáme tam ani žiadne manažérske právomoci a máme ale teraz konečne príležitosť uplatniť si 17% predkupné právo.

Ja verím tomu, že pán Róbert Fico neostane iba pri tom, že áno, máme záujem, ale že nájde aj tie financie na to, aby sa to mohlo realizovať.

>> Uhm. To je zaujímavá myšlienka. Pán Šimko, chcete na to reagovať? Čo sa týka toho odkúpenia 17%.

Tu padla teda zmienka o tej sume, ktorá je vysoká. Sú to minimálne 100 miliónov a dnes až ak nie miliarda a viac.

Myslíte si, že vláda na to bude tej budúcej vláde chcieť niečo odkladať?

Z môjho pohľadu je dôležité, že sa táto veľká infraštruktúrna vec dokončila a naozaj aj keď sme videli, že bolo podpísané rozhodnutie úradu jadrového dozoru, boli spustené všetky procesy a okolo augusta by mala byť prifázovaná táto výroba priamo do elektrickej siete, keď to mám takto technicky povedať.

Tak toto sú míľniky, ktoré sa raz za desiatky rokov udejú v krajinách, v štátoch. Zo štyroch jadrových blokov za posledných 20 rokov sa práve dva dokončili alebo dokončujú na Slovensku.

To je aj signál toho, že sme naozaj veľkou investične zaujímavou veľmocou v tejto oblasti.

Ale povedzme si otvorene, ak by sme dnes mali absolútny vplyv na jadrovú energetiku a všeobecne na energetiku na Slovensku cez slovenskú elektrikáreň, tak mnoho vecí vyzerá inak.

Na mnohé veci je vplyv a ja som jednoznačne za to, aby v dnešnej chvíli štát vedel manažérsky kontrolovať slovenskú elektrikáreň.

Tých 17% by sme určite mali valuovať, čiže zhodnotiť, že čo nám to prinesie, čo to prinesie z dlhodobého hľadiska za nejakých 20 rokov Slovenskej republiky alebo 30 rokov, pretože už viac ako 20 rokov Slovenská republika nemá podiel v slovenskej elektrikárni rozhodujúci.

Prešlo to privatizáciou ešte v časoch SDKÚ. Veď povedzme si to otvorene, tá privatizácia zabolela a to zlaté vajco v podobe energetiky, to zlaté vajce je citeľné, že sme o neho prišli, nevieme hýbať cenami tak, ako by sme aj chceli.

Máme najvýraznejší podiel výroby elektrickej energie za najlepšiu cenu v rámci Európy. Bohužiaľ, poplatky, tarify nám navyšujú tieto ceny a to sú veci, ktoré by mal mať štát viac pod kontrolou.

Paradoxne s kolegom sa zhodneme aj na tom, že štát by mal mať väčší podiel v energetike, čo v minulosti takto nebolo.

A ja za Hlas jednoznačne chcem povedať, že silný štát v energetike je naša absolútna priorita a Hlas bude trvať na tom, aby sme mali obsiahnuté to budúce predkupné právo.

Otázka je, aké zdroje sa na to budú dať použiť. Ja osobne si myslím, že by sme mali naprieč politickým spektrom diskutovať, lebo zlaté vajce hospodárstva je naša energetická bezpečnosť.

Bez toho sa nezaobíde ani ľavicový, ani pravicový volič, ani žiaden iný. Toto je základ.

Či pekár alebo hutníci alebo akýkoľvek výrobný podnik či potraviny potrebujú elektrinu a domácnosti rovnako za udržateľné ceny.

>> Eh nechajme teraz možno stranou na chvíľu tú absurdnosť, že najprv sme niečo predávali a teraz hovoríme o nutnosti to naozaj kúpiť.

Pán Galek, ale povedzme si trošku ešte viac o tých nákladoch. To sú naozaj stovky miliónov, ak nie tá miliarda, o ktorej sme hovorili.

Plus pod elektrárne samozrejme patrí aj vodná elektrárň Gabčíkovo.

Tam je veľmi nutné investovať do tých vodných turbín, ktoré neboli dlho vymenené. Tam sa ráta tiež minimálne s investíciou v desiatkach miliónov.

Takže tu hovoríme o naozaj veľkých, veľkých sumách peňazí.

>> Dovolím si vás popraviť.

Vodné dielo Gabčíkovo nie je súčasťou slovenských elektrární. Bolo to pôvodne tak sprivatizované, ale potom tá privatizácia sa musela opravovať, pretože je tam medzištátna zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorá zakazovala prechod vodného diela Gabčíkovo do súkromných rúk.

Takže ďakujem za to opravenie.

Takže ale tá investícia je aj tak nutná, čo sa týka tých turbín.

Ďakujem za korekciu.

>> To je vodohospodárska výstavba, ktorá vlastní toto vodné dielo. Slovenské elektrárny to mali dlhodobo v prenájme a teraz to už spravuje samotná vodohospodárska výstavba.

Ale samozrejme, čo sa týka aj ostatných investícií v slovenských elektrárňach, treba povedať, že my máme teraz ukončenú obrovskú investíciu práve v tých Mochovciach. Stálo to 6,2 miliardy €.

Slovensko dlhodobo od podstate privatizácie nevidelo ani cent na dividende.

Takže ja som presvedčený, že naozaj minimálne toto by malo byť zohľadnené aj v rámci tej predkupnej ceny.

Ale túto predkupnú alebo toto predkupné právo my si vieme uplatniť až pol roka potom, čo bude uvedená jadrová elektráreň v Mochovciach do plnej prevádzky. To znamená, bude naplno skoladovaná. Toto sa očakáva až niekedy na konci budúceho roka.

To znamená, že predkupné právo si bude uplatňovať až ďalšia vláda.

Preto ja vyzývam aj Róberta Fica, aby naozaj na to zabezpečil tie financie, aby to nebolo o tom, že dobre, tak nechali sme vám vyhranú situáciu a vy si teraz s tým nejakým spôsobom poraďte.

Ale my sme mali na to odkup. Hovoríme o peniazoch v stovkách miliónov až miliarde. To znamená, toto má ako keby súčasná vláda odložiť budúcej vláde na to, aby mohla kúpiť 17% v slovenských elektrárňach.

No my sa bavíme o možno miliarde, možno dvoch, možno troch. To povedala dneska pani ministerka Saková.

Ja som prekvapený, že sama o tom nevie, že koľko by to mohlo byť, pretože už pol roka sa o tom aj na verejnosti zhováryme.

No a takisto my sme tu tú maliť pomoc tri roky. Tri roky sme hovorili pani ministerke: pani ministerka, zaveďte adresnú pomoc, ušetrite obrovské prostriedky.

Do dnešného dňa sa tomu tak nestalo. Bavíme sa o miliarde. Už sme mohli mať miliardu na účte ušetrenú, ktorá mohla byť napríklad použitá aj na toto odkúpenie.

Ale treba takisto veľmi otvorene povedať, že my dnes máme aj iné páky, ako zatlačiť práve na slovenskej elektrárne, ako takisto získať nejakú zlepšenú vyjednávaciu pozíciu.

Spomeňte si na memorandum, ktoré sme vyrokovali so slovenskými elektrárňmi v roku 2000 práve na tú zlastnenú elektrinu, ktorej sa dodnes uplatňuje.

Takže naozaj tie prostriedky sú tam, ale treba naozaj najprv ukončiť tú skúšobnú prevádzku, dostať dielo do plnej prevádzky a potom si uplatniť v rámci tej šesťmesačnej lehoty.

Ale toto sa nedá urobiť zo dňa na deň. Jednoducho tam naozaj treba mať tie peniaze pripravené, lebo sa fakt bavíme o pomerne veľkom objeme.

>> Spomínam si na to memorandum pod tlakom, že tu nastane zdanenie, myslím 90 alebo 99%. Takže to memorandum naozaj bolo podpísané v takýchto podmienkach.

Eh pán Šimko, nech sa páči.

>> Z môjho pohľadu trošku utópia nutiť súčasnú vládu do odkladu nejakej miliardy na budúce odkúpenie slovenských elektrární.

Akokoľvek sa na to pozrieme, tak štát si na to bude musieť odniekiaľ požičať.

Ja osobne si myslím, že aj za cenu väčšieho zadĺženia by sme mali emitovať buď dlhopisy na tento účel alebo nejakým spôsobom vstúpiť na kapitálový trh, prípadne do investičných bánk s takouto ponukou, pretože zobrať do štátneho vlastníctva — a stále to budem hovoriť — to je zlaté vajce našej energetiky.

Slovenské elektrárne sú energetickým mixom, lebo majú podiely aj v obnoviteľnej energii, aj v jadre. Samozrejme prichádza nový jadrový zdroj, ktorý je o výkone 1200 MW v Jasovských Bohuniciach.

Toto sú obrovské projekty. My sme dnes na úrovni naozaj svetových premiantov z hľadiska čistoty výroby elektrickej energie.

Nemáme ju zaťaženú žiadnymi CO2 povolenkami, čo je pri fosilných palivách, pri plyne alebo pri uhli úplný štandard. Buď sa podľa mojich informácií pohybuje alebo de facto za 100 € na tonu, keď to takto zaramcujeme vyrobeného CO2.

Ale my dnes bojujeme o to, aby sme energeticky vedeli uspokojiť priemysel, aby sme energeticky vedeli pokryť domácnosti za prijateľné ceny.

Štát dnes nebude sporiť na to, aby prípadne nejaká budúca vláda odkladala peniaze na akúkoľvek investíciu.

V energetike si štát bude musieť požičať.

A argument typu, keby ste šetrili na energopomoci, odkladali to, tak dnes máte na slovenskej elektrárne, je absolútne chybný, pretože ak by sme nedali ľuďom na energopomoc, či už tú plošnú na ktorú vy ste dali 3,5 miliardy, alebo tú adresnú, ktorá išla v stovkách miliónov, tak by ľudia sa mali na Slovensku horšie.

Ale to im nechcete povedať, pretože vy by ste to samozrejme vždy robili inak a samozrejme vždy by sa ľudia mali horšie.

Čiže jednoznačná garancia — hlas jednoznačne stojí za ľuďmi.

Ak budú zvýšené ceny či elektriny alebo plynu a bude akákoľvek kríza, tak ich bude štát pokrývať adresným spôsobom cez energopomoc.

A ak bude na to vplyv a budeme vo vláde, tak jednoznačne zabojujeme o to, aby slovenské elektrárne boli naspäť v štátnych rukách.

Je to absolútna priorita či vlády alebo hlasu vo vláde.

>> A je nutný ale tento mechanizmus — vyroביť tú elektrinu, potom ju predávať za trhové ceny a potom našim ľuďom doplácať energopomoc, aby teda tými vysokými cenami netrpeli.

Ono to nemôže fungovať tak, že pokiaľ tu máme prebytok našej energie a našej elektriny, tak aj u nás jednoducho tá základná cena bude klesať.

Ešte pán Šimko, prosím o odpoveď.

>> Samozrejme, samozrejme na to zareagujem.

My sme zviazaní európskymi pravidlami jednotného trhu s elektrinou.

Avšak výnimky, či už pre priemysel prioritne alebo domácnosti, môžeme uplatňovať z nejakého objemu vyrobenej elektriny len v prípade, ak máme nadpolovičnú väčšinu vlastníctva energetického podniku vlastneného štátom.

Čiže dnes takúto možnosť nemáme a práve preto si nevieme alokovať ten podiel elektriny, ktorý by sme potrebovali pri novom jadrovom zdroji.

Ide o 100% vlastníctvo štátu a tam už to možné je.

Čiže toto sú spojené nádoby.

Z môjho pohľadu absolútne kľúčová vec mať kontrolu.

Na druhej strane vedieť si alokovať časť elektriny z priemyslu — teda do priemyslu z vlastnej výroby — bez toho, aby podliehal takýto objem elektriny poplatkom, ktoré bohužiaľ predražuje cenu.

Či sú to tarifné alebo sú to ďalšie poplatky spojené s bursou.

>> Pán Galek nesúhlasí.

No ja sa ja si dovolím poopraviť pána kolegů, pretože ten systém, ktorý spomínal a koniec koncov, my sme ho spomínali od začiatku aj pani ministerke.

Je to francúzsky systém, ktorý bol v 2011 špeciálne určitý pre ten francúzsky trh.

Sami Francúzi si to vyrokovali a áno, tam bola tá podmienka toho, aby väčšinu vlastnil eh v rámci toho výroby v rámci tej výroby tých kapacít práve štát.

Ale pozor, eh to bola normálne, že na mieru chyta pomoc a presne tak by sme aj my mali ísť do toho Bruselu a jednoducho rovnako tú pomoc si vyrokovať tak, ako sme tu urobili v prípade memoranda so slovenskými elektrárňami, na základe ktorého dodnes vďaka strane Smer ľudia dostávajú lacnú elektrinu za predkrízové ceny.

Dnes Francúzsko už si neuplatňuje Arenhu, uplatňuje si takzvaný Winfall X od 1. januára tohto roku, čo si takisto my ako Slovensko môžeme uplatniť aj v prípade tohto jadra.

Ja si ale dovolím ešte sa vrátiť k tomu, čo hovoril pán kolega eh práve o tom, že strana Hlas sa bude zasadzovať za to, aby sme mali možnosť odkúpiť tých 17%.

No bohužiaľ táto jedna možnosť tu už bola — bola tu v minulom roku.

My sme totižto mali v zákone o kritickej infraštruktúre vloženú takú formulku, že pokiaľ sa prevádzajú podiely v rámci eh podniku, v rámci kritickej infraštruktúry, tak o tom musí alebo môže rozhodnúť vláda, či to povolí alebo nepovolí.

Paradoxne v decembri roku 2024 to bol poslanec Becík za stranu Hlas, ktorý túto formuláciu zo zákona o kritickej infraštruktúre vyhodil, normálne, že ju vypustil pozmeňovákom schovaným na výbore pre regionálne záležitosti.

A čuduj sa svete, do dvoch týždňov — do dvoch týždňov si EPH uplatnilo práve tento prevod akcií z NLU na EPH a Slovensko nemohlo povedať ani mäkké F.

Nebolo to predkupné právo v tom pravom slova zmysle, ale minimálne sme mohli mať strčenú nohu vo dverách a jednoducho rokovať o tom, čo s tým urobiť.

Čiže ja veľmi zle sa mi teraz počúva, keď eh pán kolega z Hlasu hovorí o tom, že oni budú za to bojovať, ale pritom v minulosti to boli práve oni, ktorí vypustili takéto ustanovenia a pozor, vtedy sme mali nižšie — vtedy tá cena mohla byť omnoho nižšia, pretože vtedy ešte nemali slovenskej elektrárne vykázanú takmer miliardu zisku za predošlý rok.

Teraz to už bude pochopiteľne viac.

Aj toto vďaka strane Hlas.

Pán Šimko, ja neviem, kde všade vidí pán kolega tých energetických démonov, ale vtedy, keď eh bol s nejakým pozmeňovákom v pléne problém, tak išlo jednorázovo, že o eh jadrový odpad, ďalší o že išlo o takúto oblasť.

Viete, fakty sú fakty a povedzme si otvorene — keď sa eh prevádzal majetok eh Východoslovenskej distribučnej — západnoslovenskej eh západoslovenskej distribučnej akcie Východoslovenských elektrární, Západoslovenských elektrární a pán Sulík v tom čase nezasiahol.

Eh ja zhodou okolností si to pamätám, lebo eh sme ešte nejaký čas za štát boli v dozornej rade aj s kolegami a bohužiaľ vtedy eh bolo jasne povedané, že eh také je nariadenie ministra a takto sa to musí eh rešpektovať.

Tak práve vo chvíli, keď eh sa mali odkupovať eh v energetických podnikoch práve v distribučkách, keď bol eh problém alebo bola možnosť ovplyvniť eh poplatky za distribúciu, tak práve vtedy ste vy ako SASKA neurobili nič.

Ale poďme sa vrátiť eh späť k energetike na Slovensku, ktorá je do... — mi na toto zareagovať, pretože toto je čisté klamstvo.

Čo by... — pani jednotlivo poprosím dokončí pán Šimko.

Potom vám dám ešte slovo.

Pán Galek, nech sa páči.

Pre Slovenskú republiku je absolútne kľúčové, aby sme na Slovensku mali pod kontrolou energetiku.

Ak bude na to mať štát vplyv v budúcnosti, jednoznačne by sme mali využiť odkup týchto 17% akcií, pretože je to zlaté vajce nášho priemyslu, lebo kde má štát nohu vo dverách, kde štát vie jednoznačne rozhodovať o tom eh nejakým spôsobom eh jednotne a nemusí sa spoliehať na odkývanie eh či už Nemcov, Talianov alebo Čechov, tak eh ja osobne si myslím, že je to ochrana našich národno-štátnych záujmov energetickej bezpečnosti a musíme ísť do nového jadrového zdroja.

Sme absolútny premiant vo výrobe elektriny — absolútne čistej.

Treba si to uvedomiť a treba na tom pracovať.

Pán Galek, chcem sa pohnúť už ďalej.

Nech sa páči ešte vaša reakcia.

Dobre, naozaj iba krátko, pretože ja som predtým upozornil, že tú nohu z dverí vystrčil práve Hlas a my sme to tam mali.

My sme dnes mohli mať už omnoho vyšší podiel v slovenských elektrárňach.

Bol to naozaj pán poslanec Becík.

Takže ak hovoríte o štátno-bezpečnostných záujmoch, tak bohužiaľ práve strana Hlas eh toto v minulosti zradila.

A čo sa týka tých východoslovenských elektrární, západoslovenských elektrární — takéto podniky neexistujú.

Je Východoslovenská energetika a Západoslovenská energetika.

A presne to je to, prečo ja dnes vyzývam Róberta Fica, aby naozaj zabezpečil financie práve na odkup tých 17%, pretože vy ste hovorili, že je to utópia, ale štátny rozpočet sa neplánuje na šesť mesiacov, ale na rok a k tomu odkúpeniu môže prísť už na budúci rok a takisto musí tam byť vidina ďalších dvoch rokov.

Čiže vy už musíte priamo v tom rozpočte nastaviť — ak by to bola aj pôžička, tak napríklad úroky z pôžičky.

A tá posledná vec k tomu odkúpeniu alebo neodkúpeniu Východoslovenskej energetiky.

Vtedy prišla Východoslovenská energetika a povedala: máte predkupné právo, uplatnite si ho v prvom mesiaci, kedy sme boli na ministerstve.

A vtedy sme sa ich opýtali a čo predošla vláda na to a povedali nám — minister Žiga povedal: „Nie, toto ja riešiť nebudem.

Toto je príliš veľké sústo."

Ja to posúvam — to príliš už dávno na to, aby si na to naši diváci tak do detailu pamätali.

Naozaj sa pohnime ďalej.

Je pre mňa momentálne — momentálne je pre mňa pomerne paradoxné, páni — to, keď si spomeniem aj na svoje mladé časy eh a odpor voči eh — eh atómovej energetike.

Konieckoncov veď sme videli vypínanie elektrární eh v Nemecku.

Eh videli sme eh dostávanie a nespustenie do prevádzky elektrárne eh jadrovej v Rakúsku.

Eh videli sme ten veľký odpor, ktorý bol voči eh našim eh jadrovým elektrárňam v Jaslovských Bouniciach.

Museli sme dokonca vypnúť pri vstupe do Európskej únie eh tieto elektrárne, takže to bola veľká téma.

No a dnes eh ako keby ľudia vnímali ako väčšie riziko nie jadrové elektrárne, ale veterné elektrárne.

Mali ste možnosť, páni — vidieť to verejné prerokovanie tých akceleračných zón, ako to dopadlo?

Ako si Štefan Harabin zobral eh do rúk megafón a eh v podstate zrušil to verejné prerokovanie?

Čo na to hovoríte, pán Šimko?

Ja z môjho pohľadu zdôrazním jednu podstatnú vec.

Ak niekde budujeme veterné parky, tak budujme ich v rámci Európy tam, kde sú potrebné a kde sú potrebné, tak tam, kde nie je dostatočný podiel elektriny, ktorá má CO2 neutrálny vplyv.

Keď máme na Slovensku už pri dostavbe štvrtého bloku 91% elektriny, ktorá nemá emisie, tak ja osobne, keď na to pozriem technicky, je pre nás bezpredmetné do tohto energetického mixu dávať veterné turbíny, obzvlášť keď ich ľudia na Zemplíne, na okolí Nitry alebo kdekoľvek na Tokaji nechcú.

Ja osobne, ak by som dnes bol pred rozhodnutím s dnešným energetickým mixom, tak jednoznačne nepodporím žiadne veterné parky, a to už ani nie na miestach, ktoré majú byť chránené UNESCO.

Ak je štát, ktorý má veľké medzery, ako je to Poľsko, ako je možno z časti Maďarsko, ale aj Čechy, ktoré majú len niekoľko desiatok percent bezemisnej elektriny, nech sa páči, nech idú do toho, nech si to dajú, nech to má nejaké vplyvy na ich energetickú sieť.

Ak máme na Slovensku viac ako 90% bezemisnej elektriny, nie je to z nášho pohľadu potrebné. A to teraz hovorím úplne pragmaticky.

My ideme zastaviť akékoľvek tieto chúťky na Tokaji, pretože na Tokaji chceme urobiť UNESCO zónu, ktorá bude mať za úlohu ochrániť naše kultúrne a prírodné bohatstvo, aby sa tam nemohli stavať žiadne veterné parky.

A toto je základná vec do regiónu a odkaz všetkým, ktorí dnes pochybujú o tej úprimnosti uchrániť východ od veterných parkov a turbín.

Pán Alexa, nech sa páči, veterné parky, veterná energia.

Ja ešte doplním tú jadrovú energetiku, lebo vy ste vráveli, že tu bol veľký odpor.

Ten odpor bol zo zahraničia. Na Slovensku má jadrová energetika veľmi vysokú akceptovateľnosť aj práve vďaka pomerne pozitívnym skúsenostiam.

A povedzme si na rovinu: jednoducho aj okolia Mochoviec a takýchto jaslovských elektrární sa nachádzajú najbohatšie obce na Slovensku práve vďaka tým poplatom, ktoré tieto elektrárne platia.

Čiže na Slovensku sme sa nestretli s tým, že by niekto bol proti tomu. Ak by ste chceli dnes stavať v Kecerovciach alebo na nejakej inej lokalite, tak samozrejme áno, ale toto už prechádza do toho efektu takzvaného NIMBY – to znamená „not in my backyard".

A toto sa prejavuje aj v prípade jadra, aj v prípade vetra. Jednoducho ľudia nechcú mať za humnami veľké komíny, nechcú tam mať elektrárne či rotujúce veterné, pretože to nepoznajú.

A tu došlo bohužiaľ k zlyhaniu tejto vlády, pretože postavila celý proces na hlavu. Jednoducho namiesto toho, aby najprv začala rokovať v tých regiónoch, kde plánovala stavať nejaké veterné elektrárne, tak namiesto toho najprv si nakreslila na papieri celý proces, nakreslila si, kde budú miesta pripojenia, požiadali o sieťovú kapacitu, o pridelenie, a až potom už s hotovou vecou, so zajacom, ako sa hovorí, jednoducho to išli prerokovávať na tie konkrétne lokality.

No a pochopiteľne, že tí ľudia potom boli proti tomu, keď sa z toho dozvedeli už o hotovej veci, že toto je hotová vec, ktorá je pred nich postavená.

Takže to, čo urobil Štefan Harabin, je v poriadku z vášho pohľadu, pán Galek?

No rozhodne nie, pretože naozaj, pokiaľ štát a vláda zlyhali práve v takejto základnej veci, ako je informovanie obyvateľov, tak potom sa otvára priestor pre takýchto dezolátorov, ako je napríklad aj pán Harabin z môjho pohľadu, ktorý nemá pravdepodobne žiadne bližšie informácie, ale jednoducho vezie sa práve na tej vlne.

Keď sa pozriete do Rakúska, tak tam stoja tie veterné elektrárne, a teda tam na rozdiel od Slovenska tá akceptovateľnosť veterných elektrární je vysoká, a zase nemajú radi to jadro, ale tam to prebiehalo presne tým systémom odspodu.

To znamená, najprv začali rôznymi komunitnými spoločnosťami riešiť veternu energetiku.

Ale áno, súhlasím aj s kolegom. Pokiaľ my dnes máme mix energetický, ktorý je bezemisný, tak potom ak stavať veterné elektrárne, tak naozaj iba tam, kde to nebude mať nejaký vplyv na vzhľad krajiny, kde to nebude ohľovať vtákov a kde s tým hlavne ľudia budú súhlasiť, pretože sa určite nájdu aj takí, ktorí z toho budú mať nejaké benefity.

Spomínal som iba to jadro, jednoducho aj v prípade vetra. Tie obce, kde sa stavajú takéto elektrárne a budú s tým súhlasiť, budú mať z toho nejaký finančný prospech.

Pán Šimko, nevyšlo to na tom verejnom prerokovaní. Nakoniec sa to neuskutočnilo.

Zo strany pána Galeka to už padlo slovo „dezolát" alebo „dezoláti".

Ja som si všimol, že naozaj tí ľudia, ktorí tam protestovali proti veterným parkom, akákoľvek protestu, tak boli označovaní automaticky za konšpirátorov.

Keď to porovnám napríklad s protestami voči projektu Málinec, ktoré dostávali veľký mediálny priestor, tak je to naozaj úplne odlišný postup alebo prístup médií k týmto dvom témam.

Samozrejme oni nie sú úplne totožné.

Váš názor, pán Šimko?

Viete, už prvé pomenovanie „dezoláti" si myslím, že je absolútne na mieste. Nie je to na mieste. Ak je nejaká komunita ľudí, a ja to odmietam, ak je nejaká komunita ľudí, ktorá si niečo neželá, tak má právo povedať, že to nechceme.

Na druhej strane ten verejný záujem pri veterných parkoch. No aký môže byť? Veď nie je na to jediný argument.

My dnes nevieme povedať, že prečo by mali niekde byť veterné parky, pretože máme viac ako 90% elektriny, ktorá je vyrábaná alebo bude vyrábaná. Dnes je to na úrovni 85 a viac z CO2 neutrálnych zdrojov, čiže nemáme znečistenie, ktoré by sme potrebovali kompenzovať.

Pozrime sa na drugej strane. Málinec je z hľadiska energetickej bezpečnosti podstatnejší, pretože ide o kontinuálnu spotrebu pri načerpaní do hornej nádrže a na kontinuálnu výrobu pri prečerpávaní smerom dole, čiže na výrobu v čase špičky, čiže vyrovnáva tú sieť. Kdežto je to pozitívne pre elektrizačnú sústavu.

Kdežto pri veterných parkoch nie je predpokladané, kedy fúka, kedy nefúka. Sú tam veľké vplyvy v zónach, kde sú vtáky. Proste je tam naozaj niekoľko neznámych.

Jasné, že sa to navrhuje na miestach z úrovne A. Teraz povedzme si otvorene: veď pán Heger s Budajom v čase, keď boli vo vláde – nechcem vás do toho motať, lebo vy ste na to mali najmenší vplyv ako Saska vo vzťahu k veterným parkom – ale Heger s Budajom nakúsli do Bruselu, odkývali tam jednomyseľne, že všetko, čo si nakreslila Európska komisia do plánu obnovy, tak so všetkým súhlasili.

A v pláne obnovy sú také podmienky, že sa musela pred x rokmi, neviem, tri roky dozadu alebo kedy, upravovať legislatíva na tie zóny.

Tak si povedzme otvorene: kto za toto je zodpovedný?

Jednoznačne odmietame veterné parky. Ja osobne na východe odmietam absolútne, či je to Tokaj, či je to Zemplín, kdekoľvek.

Je to absolútny nezmysel pri dnešnom nastavení energetického mixu, energetickej bezpečnosti. A okrem toho ľudia to nechcú.

Dobre, ľudia to nechcú preto, lebo nechcú ochorieť z turbíny, ktorú budú mať rovno za domom.

Lenže takto to nebude. Preto sú tam tie akceleračné zóny, aby to práve nebolo blízko pri obydliach, aby to bolo tam, kde to naozaj môže fungovať, kde sú na to vhodné prírodné podmienky a podobne.

Ale napriek tomu tá otázka: keď ľudia niečo nechcú, je to síce v poriadku, ale potom sa dostávame naozaj k tomu, že ľudia napríklad na východe nechcú, aby sa ťažil urán pri Jahodnej.

Nechceli priehradu Tichý potok napriek tomu, že východné Slovensko vysychá. Nechceli ťažbu napríklad zlata — teraz už nehovoríme o východe — v Kremnici a v Banskej Štiavnici a podobne.

To znamená, že ten verejný záujem je tu opodstatnený, asi pán Šimko, nie je to jednoducho tak: "Ja to nechcem a čo ďalej?"

Takto to bolo aj pri tom Málinci, kde tam tí pestovatelia — myslím sliepok alebo niečo — povedali, že oni chcú radšej tie sliepky.

No ale ten verejný záujem by snáď mal rozhodovať, a v prvom rade, a potom v druhom rade samozrejme odborné stanoviská.

Ešte pán Šimko: "Ale pozrime sa na náhradu toho verejného záujmu. Keď pri veterných turbínach je náhradou to, že my dnes nepotrebujeme takúto elektrinu, ktorá je po prvé drahšia, po druhé nekompenzuje nám to, čo by sme potrebovali v sieti.

Tak náhradou za to môže byť vodné dielo — Malinec, keď to takto nazvem — a elektrina vyrobená z jadra.