TK Právo na pravdu: Zmeníme spôsob cestovania v Bratislave

Dámy a páni, vážení zástupcovia médií, dovoľte mi, aby som vás privítala na dnešnej tlačovej konferencii politickej strany Právo na pravdu s názvom "Zmeníme spôsob cestovania v Bratislave".

Na dnešnej tlačovej konferencii vystúpia Zoroslav Kollár, predseda politickej strany Právo na pravdu, Zuzana Krajčovičová ako kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja a Anton Bitner ako odborný garant.

V tejto chvíli odovzdávam slovo predsedovi Zoroslavovi Kollárovi.

>> Dámy a páni, dobrý deň prajem.

Keď sa dnes pozriete na Bratislavu a Bratislavský kraj, vidíte kraj, ktorý kolabuje pod ťarchou vlastnej dopravy.

Každé ráno tisíce ľudí stoja v zápchách a trávia hodiny v autách namiesto toho, aby boli so svojimi rodinami alebo pracovali.

Všetci o tom rozprávajú.

No doterajšie vedenie kraja a mesta robili len kozmetické úpravy.

Ukázalo sa, že súčasné vedenie vie asi len maľovať čiary.

Naša strana Právo na pravdu hovorí jasne: ak chceme skutočnú zmenu, musíme začať uvažovať ináč.

Musíme využiť to, čo nám príroda dala priamo pod nos a čo doteraz celé desaťročia ignorujeme.

Pozrite sa na Dunaj.

Je to obrovská širokú dopravná tepna, ktorá preteká priamo srdcom nášho hlavného mesta a spája celý Bratislavský kraj od západu na východ.

Na Dunaji nie sú semafory.

Na Dunaji nie sú ranné zápchy, nehody, ktoré ochromia celé mesto ani rozkopané cesty.

Dnes vám nepredstavujeme iba nejaký lacný predvolebný sľub, pretože o tejto alternatíve som počul už rozprávať veľa politikov za ostatných 30 rokov.

Predstavujeme vám na rozdiel od tých pred nami strategický projekt nadnárodného významu, ktorý zmení tvár mobility v našom kraji.

Naša kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja Zuzana Krajčovičová prináša riešenie, ktoré spája ekológiu, moderné technológie a absolútny komfort pre občanov.

Odovzdávam jej slovo, aby vám predstavila náš plán mobility pre 21. storočie.

Zuzanka, nech sa páči.

>> Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

Dámy a páni, ako kandidátka na predsedníčku Bratislavského samosprávneho kraja, ale aj ako odborne spôsobilá osoba pre posudzovanie vplyvov navrhovaných činností v životnom prostredí, tu dnes stojím s jasným plánom.

Ľudia v regióne to povedali úplne jasne: vráťme Bratislavu, vráťme náš kraj k Dunaju, využijme to, čo tu máme.

Voda nepozná zápchy a voda je prirodzený zdroj aj prepravy.

Jej predvídateľný a spoľahlivý čas cestovania je presne to, čo ľudia v regióne chcú, ale aj potrebujú.

Skôr ako vám predstavíme náš plán, by som veľmi rada poďakovala aj našim externým odborníkom, ktorí nám pomáhajú s plánmi regionálnej dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji a ktorí sú tu dnes s nami.

Je ním pán inžinier Bronislav Weigel.

Je dlhoročný odborník na verejnú dopravu a dopravné inžinierstvo v Bratislave.

Od roku 1980 pôsobil v oblasti projektovania a riadenia dopravy najmä v dopravnom podniku Bratislava, kde zastával viaceré riadiace funkcie vrátane riaditeľa úseku prevádzky a techniky a člena predstavenstva.

Dlhodobo sa venuje rozvoju MHD v Bratislave a podieľal sa na viacerých koncepčných materiáloch mesta.

Je autorom a spoluautorom odborných príspevkov zameraných na modernizáciu verejnej dopravy, preferenciu MHD a rozvoj udržateľnej mobility.

Rovnako tak je tu s nami pán inžinier William Šestina.

Pán Šestina patrí medzi najvýznamnejších slovenských odborníkov na železničnú a mestskú koľajovú dopravu.

Počas viac ako 50 ročnej kariéry pôsobil v dopravnom podniku Bratislava, na Štátnom dráhovom úrade aj na ministerstve dopravy Slovenskej republiky, kde sa podieľal na technickom rozvoji a schvaľovaní nových typov električiek a ďalších dráhových vozidiel.

Dlhodobo sa venuje modernizácii mestskej koľajovej dopravy, legislatíve dráh a bezpečnosti prevádzky.

Za svoj prínos získal ocenenie "Osobnosť železničnej a mestskej koľajovej dopravy na Slovensku" za rok 2014.

Ďakujem, že ste sem dneska prišli.

Aby som sa vrátila k našemu projektu.

Náš projekt Dunajskej vodnej elektriky – to je tento projekt, čo sme na začiatku ukázali – nie je žiadna vyhliadková plavba pre turistov raz za hodinu.

Je to plnohodnotný nosný systém verejnej dopravy, ktorý s jasným plánom začneme integrovať priamo do bratislavskej integrovanej dopravy.

Čo to znamená pre bežného človeka?

Ak máte predplatený napríklad 30-dňový alebo ročný lístok, na loď nastúpite len za minimálny symbolický poplatok.

Z Devína sa dostanete k Slovenskej národnej galérii za necelých 45 minút bez stresu v klimatizovanom ekologickom katamaráne s WiFi pripojením, kde si môžete v pokoji prečítať správy alebo napríklad vybaviť aj emaily.

Navrhujeme dve hlavné linky.

Linka západ prepojí centrum mesta s PKO, Lanfrancony, Devínom a potiahne to až do rakúskeho Heinburgu, čo prinesie skutočnú cezhraničnú mobilitu.

Linka východ zasa obslúži rastúce južné mesto Lido, Danubianu, Vojku a Gabčíkovo.

Chceme, aby prístavisá boli prestupnými bodmi.

Prídete do parkoviska, napríklad v Vojke alebo na Devínskej ceste, sadnete na loď a na Lanfrancony plynule prestúpite priamo na električku smerom do mesta.

Alebo si môžete so sebou vziať aj bicykel a napojiť sa na cyklotrasu.

Tento projekt ide samozrejme aj ruka v ruke s rozvojom mesta.

Nová štvrť Lido Petržalka prinesie tisícky nových bytov.

Naším cieľom je prepraviť 1,6 milióna cestujúcich ročne.

A prečo?

Práve preto, lebo v Bratislave a v bratislavskom regióne chceme čistejší vzduch, menej áut, moderný kraj a odbremeniť obyvateľov kraja, aby netrávili čas v zápchách, ale s rodinami.

O tom, ako tento ambiciózny plán chceme zrealizovať, vám povie môj kolega Anton Bitner.

Anton, máš slovo.

>> Ďakujem.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni.

Vitajte na dnešnej tlačovej konferencii.

Čo sa týka samotného projektu, Dunaj nás nerozdeľuje, Dunaj nás spája a toto je hlavná myšlienka tohto projektu, kde vieme využiť to bohatstvo, ktoré máme.

Ideou je, že budú použité katamarany plne elektrifikované na elektrický pohon.

To znamená, že spĺňame najprísnejšie kritériá, ktoré sú kladené pre Slovensko v oblasti vodnej cesty.

Čo sa týka porovnania s inými krajinami, v Londýne sa dennese prepraví 18 000 ľudí, v Nemecku v Hamburgu 12 000, v Holandsku v Amsterdame 100 000, v Benatkách 60 000.

Twins City Liner, ktorý určite poznáte ako dopravu medzi Bratislavou a Viedňou, dennese prepraví 400 ľudí, to znamená ročne nejakých 80 000.

Náš cieľ je pri obsadenosti na úrovni 60% prepraviť dennese 4,5 až 5 000 obyvateľov.

Čo sa týka jednotlivých plavidiel, bavíme sa o plnohodnotných elektrických katamaroch, ktoré majú maximálny ponor 1,15 m. Dunaj vďaka Gabčíkovu nikdy neklesne pod 2 m. Dojazd tých katamara mv je na úrovni 120 km.

Benefit cost ratio projektu je niekde na úrovni 5 až 7 €.

To znamená, za každé euro, ktoré bude investované do tohto projektu, Bratislava a Bratislavská župa dostane späť 5 €.

Len na porovnanie – Petrožalská električka má benefit cost ratio na úrovni niekde 2,5 až 3.

Dunajskú vodnú električku treba vnímať ako spojnicu, ktorá spája jednotlivé časti ako nosná konštrukcia, ako chrbtica, ako kostra.

Hlavný bod bude prístavisko pri Slovenskej národnej galérii na Vajanského nábreží, kde sa využije už existujúca technológia.

Prvá zastávka smerom na západ je Peko – rozvojová zóna.

Druhá zastávka je Lafrancony – botanická záhrada, Mlynská dolina a blízke okolie.

Štvrtá zastávka je Devínska cesta.

Piata – hrad Devín.

Šiesta je Heinburg.

To znamená, že bude priestor pre ľudí, ktorí dochádzajú denne do Bratislavy.

Linka východ – Slovenská národná galéria, Lido (to znamená novú vystavaná štvrť blízko Klokočovej ulice), Danubiana, Hamuliakovo.

Keď hovoríme o Hamuliakove, myslíme Kalistov, Kalinkovo, Čilistov a Šamozín, Vojku Kyselicu a Gabčíkovo.

Tieto linky majú kapacitu prepraviť denne pri obsadenosti na úrovni 60–65% do 5000 obyvateľov.

S tým, že tieto zastávky budú fungovať ako takzvané multimodálne huby. To znamená, že bude tam parkovisko, dobíjačka na elektrické vozidlá, parkovanie pre bicykle plus nejaké občerstvenie a sociálne služby.

Tento model je nastavený v troch etapách.

Ráno od 5:00 do 9:00 je zvážanie pendlerov alebo dochádzajúcich do Bratislavy do centra.

Cez deň od 9:00 do 16:00–17:00 bude primárne fungovať ako turistická atrakcia.

Zároveň večer od 16:00 do 20:00 bude zase rozvážať dochádzajúcich do satelitov. S tým, že cez víkend – piatok a sobota – je pripravená varianta eventových podujatí, akcií, večerných plavov.

Samozrejme, 60% kapacity bude využitá na dopravu občanov z blízkeho regiónu do centra, ale zároveň je to aj kultúrno-turistická motivácia – to znamená hrad Devín, Heinburg, Danubiana, prípadne vodné dielo Gabčíkovo.

Takže kapacita bude využitá v priebehu celého dňa a hlavne pre víkendových cestujúcich alebo návštevníkov ponúka nielen kultúrne pamiatky, ale aj turistiku.

Každý si vieme predstaviť, že ráno v sobotu sa vyveziem vodnou električkou do Heinburgu. Na bicykli zídem 75 km do Gabčíova, cestou sa zastavím na obed v Danubiane a večer tí zdatnejší môžu dobicyklovať do Bratislavy alebo sa môžem zase vodnou elektrickou doviesť do centra mesta.

Ďakujem pekne.

>> Ďakujem, Antón.

>> Dámy a páni, počuli ste to? Máme pripravený jasný plán a hlavne máme odvahu tento projekt aj zrealizovať. Bratislava a jej kraj už nemusia naozaj stáť v zápchách. Vieme vám sľúbiť 100% splniteľné – a to je to, že na Dunaji vám súčasný primátor a ani súčasný župan žiadne cyklopruhy nenamaľujú.

Rovnako tak chcem vyzvať súčasného župana Juraja Drobu a súčasného primátora Matúša Vala, aby skutočne prestali na cesty len maľovať cyklopruhy, ale začali konečne riešiť, ako sa obyvatelia nášho regiónu efektívne prepravia za prácou a domov. Ľudia nemajú tráviť čas v autách a zápchách, ale naopak s rodinami.

Ďakujem vám veľmi pekne.

>> Metky, mám jednu otázku, alebo možno aj dve. Je to veľmi ambiciózny projekt. Prečo si myslíte, že dodnes nebol realizovaný? To je jedna otázka. Druhá otázka je – akú máte predstavu o financovaní a kedy by bol pilot, kedy by to bolo reálne spustiť?

>> Ďakujem za otázku. Na tú prvú časť vám odpoviem ja a potom poprosím môjho kolegु Antona, aby odpovedal.

Takýto projekt už ste možno zachytili, že tu niekedy pred pár rokmi bol. Bolo to niekde okolo roku 2018–2019. Bol to takisto ambiciózny projekt, ale do tohto projektu sa pustili obce a ako viete, obce majú problém v dnešnej dobe si vystavať čo len kanalizáciu, a nie ešte takýto ambiciózny projekt. Takže tieto obce treba naozaj pochváliť za to, že mali tú odvahu a chceli to riešiť.

A práve tu prichádza ten problém – a to, na čo poukazujeme, chcem vám povedať, je to, že tieto obce nemali podporu regiónu. A toto je naozaj ambiciózny projekt a je potrebná podpora regiónu, aby to ten región zastrešoval. Takže práve preto si aj myslím, že my to dosiahneme, pretože naozaj toto bude pod regiónom.

Anton, ešte by som ťa poprosila.

>> Jasné. Čo sa týka financií, máme pripravených viacero finančných modelov. Treba zobrať do úvahy, že 1 km diaľnice stojí približne 5 miliónov €. Tam ten rozpočet záleží od toho. My zatiaľ počítame s tým, že budeme mať dve linky, štyri vozidlá na každú linku – to znamená osem vozidiel. Vieme využiť už existujúcu infraštruktúru. To znamená, že keď sa bavíme o realistickom rozpočte niekde na úrovni 85 miliónov €, tak podiel mesta a bratislavskej župy by bol na úrovni 10%.

Ostatné vieme využiť financovanie z eurofondov, vieme využiť Európsku investičnú banku, vieme využiť aj spoluúčasť tých developerov, ktorí sa budú podieľať – Lido, PKO. Viete, že sa chystá nejaká nová verzia zimného prístavu. To znamená, že ten model máme pripravený, vieme čerpať ešte z rozpočtového obdobia do roku 2027.

Čo sa týka pilotnej verzie – to znamená prvá linka SNG–Devín, kde už sú hotové aj mola, aj prístaviská, aj to zázemie – by mohla byť spustená v letnej sezóne 2027.

>> Ešte jednu otázočku by som mala. A bude to celoročné, alebo je to viazané nejak na ročné obdobie?

>> Nie, bude to. Oprot tomu je ten rozdiel medzi City Liner Bratislava, ktorý robí 80000 ľudí ročne. Toto bude integrované do mestskej hromadnej dopravy a bude to celoročne vďaka Dunaju. Vďaka Gabčíkovu máme stabilnú hladinu Dunaja po celý rok. To znamená, že toto bude celoročne fungovať. S tým, že keď sa bavíme o povodniach, tak posledné povodne boli v auguste 2024, keď vytopilo Slovenskú národnú galériu napríklad. To som si odžil. Odvtedy je stav Dunaja stabilný.

Len na ilustráciu – v Hamburgu, čo je oveľa severnejšie mesto ako Bratislava, táto lodná mestská doprava funguje 130 rokov bez prerušenia. To znamená, že keď sa bavíme v rámci rizika, keď sa bavíme, že päť dní do roka by bol výpadok, tak to je maximum, čo vieme pri zvýšenom stave Dunaja akceptovať.

Ďakujem.

>> Ďakujem pekne.

>> Ďalšie otázky? Dobrý deň, Vágner Fiči, médiá. Prosím vás pekne, ja by som sa chcel opýtať, či máte spravený aj nejaký rozpočet prevádzkových mesačných, prípadne ročných nákladov.

>> Anton, tiež poprosím ťa, ty si to dával dokopy.

>> Ďakujem. Samozrejme, máme urobený komplet capex. To znamená, že máme rozpočítané náklady na výstavbu tých plávajúcich pontónov, mól a zabezpečenia tých multimodálnych hubov. Samozrejme, že máme rozpočítané aj kalkulácie pokiaľ ide o prevádzku.

To znamená, že ten Kapex alebo prevádzkové investície sú rozpočítané na životnosť tých lodí 25 rokov. Pričom keď sa bavíme o ekológii, tak vieme tam ročne ušetriť 7000 ton CO2. S tým, že keď sa porovnáme so City linerom, ktorý prevádzkuje len takzvanú mimo mestskú veľkú dopravu, tak toto je čisto integrované, to znamená do MHD. To znamená, že bude tam priestor, kapacita tých katamaranov je na úrovni 120 až 150 osôb, s tým, že je tam 25 až 30 miest pre bicykle.

Takže áno, prevádzkové náklady.

Samozrejme, že ja osobne som za to, že mestská hromadná doprava Bratislavy by mala byť bezplatná a tým pádom by sa vyriešila problematika dochádzania, parkovísk a ekológie. Ale samozrejme, že tam bude určite spolučasť aj župy a spolučasť mesta ako takého.

Ďakujem.

Pokiaľ už nemáte ďalšie otázky, tak ďakujeme za pozornosť.