Tlačová konferencia predsedu vlády SR Roberta Fica k samitu EÚ v Bruseli

Časť v programe Európskej rady je diskusia o Blízkom východe.

Všetky ostatné závery, ktoré sa dotýkali Ukrajiny, konkurencieschopnosti či rozpočtu, už boli dohodnuté a schválené. Preto si myslím, že je správne teraz o nich informovať. Robím tak aj preto, lebo chcem ešte ísť naspäť na stretnutie pokiaľ ide o Blízky východ.

Potvrdzujem, že máme dohodnuté stretnutie na agentúre, ktorá vedie exekúciu na Slovensku voči projektu Fórum. Chcem sa jednoducho spýtať veľmi jasne, či podobných príkladov na Slovensku je viacej, pretože máme s tým obrovský problém.

Zisťujeme, že mimovládne organizácie zneužívajú rôzne dotačné mechanizmy, nechávajú si opakovane preplácať faktúry, dokonca používajú tieto dotácie na súkromné účely. Je to smrteľná kombinácia, ak sa to deje u nás na Slovensku a nedajbože sa to deje aj na európskej úrovni.

Preto budem s príslušným komisárom a príslušnými ľuďmi na túto tému hovoriť a to bude úplný záver môjho pôsobenia tu v Bruseli. A je to presne v súlade s tým, čo som aj hovoril, keď som definoval na integračnom výbore, aké mám ciele, priority a čomu sa mienim venovať.

Ale poďme k samotnému summitu, ktorý sa blíži ku koncu.

Nielen v záveroch Európskej rady, ale môžem povedať, že takto mu bolo aj včera prakticky celý deň – dominovala téma Ukrajiny za účasti ukrajinského prezidenta pána Zelenského, s ktorým som sa stretol osobne. Bolo to druhé osobné stretnutie po Arménsku. Predpokladám, že opäť bude možnosť sa nakrátko stretnúť v Gdaňsku na konferencii o obnove Ukrajiny.

A vrátim sa dvoma slovami k tomuto stretnutiu. Myslím, že ma poznáte – som zástancom dialógu a preto je mojou povinnosťou viesť dialóg aj s ľuďmi. Preto vítam, že takéto možnosti sú, pretože v tejto veci je to pragmatickejšie a efektívnejšie ako nejaké výmeny papierov alebo komunikácia cez telefón. Privítal som túto možnosť a opätovne som sa sústredil na spoluprácu medzi Slovenskom a Ukrajinou. Mňa predovšetkým zaujíma, kedy bude môcť prebehnúť ďalšie rokovanie spoločnej komisie, v ktorej teraz spoločne pracujeme.

Chcel by som veľmi jasne povedať – uznávam filozofiu, že každý, kto sa má záujem stať členom Európskej únie, sa môže prihlásiť. A na konci dňa sú to potom členské krajiny, ktoré príjmu alebo nepríjmú. Preto nemôžeme brániť nikomu, aby sa pokúšal o takúto európsku perspektívu, a už vôbec nie.

Ja som však veľmi jasne zdôraznil, že sú tu nula skratiek, odbočiek, nejakému zvýhodňovaniu nikoho. A pre mňa v tomto – Čierna hora, Albánsko, ktoré sú najlepšie pripravení, a pokiaľ ide o Ukrajinu, pokiaľ ide o skúsenosti zo vstupu do Európskej únie – tak sme pripravení, ale proces je dlhodobý, obrovský dlhodobý proces, pretože tých podmienok, ktoré bude treba splniť, je obrovské množstvo.

Včera tá diskusia bola mimoriadna z toho pohľadu, či máme viesť dialóg s Ruskou federáciou alebo vojnu. Vystúpil som a ocenil som, že sa objavila informácia, že ľudia okolo predsedu Európskej rady pána Koša vytvárajú akýsi diplomatický komunikačný kanál s ruskou stranou. My tento kanál potrebujeme ako hrom. Teraz nehovoríme o negociácii, hovorím o komunikácii. To je veľký rozdiel.

Všimnite si – spadne nejaký drón, tam sa niečo stane. Teraz informoval grécky premiér o incidente v súvislosti so situáciou a tam sú obrovské problémy. Preto je komunikačný kanál nevyhnutný a dôležitý a v tomto podporujem predsedu Európskej rady, že týmto krokom posunuli veci dopredu.

Je niekoľko premiérov, ja medzi nich patrím. Možno taký jeden z najhlučnejších som, a to je otázka dialógu a negociácií. Teraz neriešime otázku, kto by to mal byť, ako by to malo vyzerať. Riešime tému, či to vedie ku zmieru pred vojnou. A v tomto duchu som aj včera vystúpil na zasadnutí.

To nie je nastavené dobre, pretože budeme svedkami pokračovania tohto vojenského konfliktu. Som o tom jasný – zabíjanie ľudí na jednej aj druhej strane. No a ak by to mohlo viesť k nejakému mieru alebo trvalému mieru, tak určite to vláda Slovenskej republiky urobí.

V noci bola extrémne zaujímavá diskusia – geopolitická spolu s konkurencieschopnosťou. Dovoľte mi jeden krátky príklad, ktorý všetci dobre poznáte, pretože my si kladieme otázku – preboha, čo budeme robiť? Vidíme, že Čína uteká míľovými krokmi v mnohých oblastiach.

Pamätám si na obdobie z minulosti, keď to možno bola priemyselná špionáž – keď Čína nakúpila nejaký výrobok, okopírovala ho a potom ho vyrábala. Ale dnes je problém, že Čína je vpredu, aj vo vývoji je vo vede, jednoducho sa stáva svetovou špičkou. Toto začína byť základný problém.

Takže som včera pripomenul samozrejme náš starý známy príbeh. My nariekame v Európskej únii, že Čína nám uteká alebo že Čína preberá nejakú prioritu v mnohých oblastiach. Tak stačí, ak sa vrátime do toho nešťastného príbehu producenta hliníka na Slovensku v Žiari nad Hronom.

Počúvajte, ja som úbohý právnik. Ja nie som technik, ale viem, čo je hlúpe a čo nie je hlúpe. Minimálne ako právnik to vieme rozlíšiť.

Máme ekologickú modernú fabriku, ktorá vyrábala 17% všej produkcie primárneho hliníka v Európskej únii. 17%. Sme krajina, ktorá 85% elektrickej energie má bezuhlíkovej. Máme spojenia so všetkými susedmi. Sme čistým vývozcom elektrickej energie. No ale kupujeme elektrickú energiu za 100 € a viac za megawatt.

Tak ekologicky perfektná, dobrá fabrika, ktorá produkovala 17% celkovej produkcie hliníka v Európskej únii, musela byť zatvorená kvôli nám, kvôli Európskej únii, kvôli nezmyselným klimatickým cieľom, ktoré sú nastavené.

Ešte raz – akú máme odmenu za to my Slováci, že máme 85% elektrickej energie bezuhlíkovej, bez uhlíka, máme spojenia a sme dokonca vývozcu elektrickej energie? Ako odmenu? Máme 100 alebo 110 € za 1 megawatt a musíme zatvárať perfektné ekologické fabriky.

Výsledok? Dovážame hliník z Číny. Nehovoriac o tom, že emisná stopa v Číne je päť alebo šesťkrát vyššia, ako je v Žiari nad Hronom, kde sa investovali obrovské peniaze.

Čiže na vyplakávanie – jednoduchá odpoveď: poďme znížiť ceny elektrickej energie. A zase sme v tomto nič neurobili. Zase čakáme do 15. júla, čo predĺži komisia. Pokiaľ ide o systém emisných povoleniek, je všetko komplikované.

Som rád, že prešiel návrh od rakúskeho spolkového kancelára, ktorý navrhoval, aby systém bezplatných povoleniek išiel aj po roku 2030.

Takže ja nepatrím medzi tých, ktorí vyplakávajú v súvislosti s Čínou. Ja si realitu Číny absolútne uvedomujem, aj preto, že s touto krajinou udržiavame strategické partnerstvo. Viete, že som mal tú príležitosť, ktorú možno nemali iní premiéri – stretávať sa opakovane s čínskym prezidentom pánom Sí Ťin-pchingom. Ja verím, že príde okamih, kedy navštívi prezident aj Slovenskú republiku.

My si uvedomujeme, že to je supermoc, ktorá sa uchádza o svoje ciele vo svete, a nariekanie to nepomôže. Jednoducho my sme urobili hrubú chybu doma a teraz za ňu platíme a plačeme.

Takže odpoveď je – my sami môžeme urobiť v Európskej únii rozhodnutie znížiť ceny elektrickej energie. Pýtam sa, či to vôbec niekto chce.

Všetci hovoríme o jednotnom trhu, ako všetko funguje, ale keď sa pozrieme na ceny elektrickej energie vo Francúzsku a porovnáme to s Poľskom, s Českom, Slovenskom, dokonca s Talianskom, tak zabudnime na to, že existuje nejaký jednotný trh s elektrickou energiou.

Tretia oblasť, ktorej sme venovali dnes od rána pozornosť, je – ja tomu hovorím rozpočet Európskej únie, pretože tie cudzie slová, ktoré únia tak rada používa, ľudia ťažko vnímajú, pokiaľ nepracujú profesionálne v tejto oblasti.

Rozpočet na ďalšie roky, počnúť s rokom 2028, prvýkrát sa dostáva do dimenzie úplne totálnej zmeny. Jednoducho má to byť úplne inak, ako to bolo doteraz.

Je tu záujem na jednej strane aj navýšiť celkový objem tohto rozpočtu. Tie čísla sa pohybujú od 1 bilióna 985 miliárd k 1 biliónu približne 450 miliárd €. Tam sa niekde momentálne pohybujeme.

To číslo prišlo tak z komisie, ako potom prišlo aj z nego boxu, ktorý predstavilo cyperské predsedníctvo.

Problém je, že komisia navrhuje zníženie obálky, pokiaľ ide o kohéziu – to znamená odstraňovanie regionálnych rozdielov – a rovnako obálku, pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku.

Okamžite sa vytvorila skupina priateľov kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov. My zohrávame v tejto skupine veľmi aktívnu úlohu. Je nás tam 16 dohromady a tvrdíme, že odstraňovanie regionálnych rozdielov nie je iba podstata Európskej únie, ale že v tom vidíme aj obrovskú príležitosť pre konkurencieschopnosť. Nemôžeme postaviť odstraňovanie regionálnych rozdielov proti konkurencieschopnosti.

Sú aj iné argumenty, ktoré hovoria, že poďme znížiť obálku na odstraňovanie regionálnych rozdielov. Poďme znížiť obálku na poľnohospodársku politiku a poďme dať viacej peňazí do obrany. Poďme dať viacej peňazí na nejaké nové priority, ktoré prichádzajú do úvahy.

Bude to veľmi náročné postaviť rozpočet, lebo vidíme dva rozdielne svety v Európskej únii a to je pochopiteľné. Sú to tí, ktorí sú čistými platcami do rozpočtu, a sú to tí, ktorí nie sú čistými platcami do rozpočtu Európskej únie.

Pokiaľ ide o slovenskú vládu, by bolo jasné. Po prvé, patríme do skupiny priaznivcov odstraňovania regionálnych rozdielov. Rovnako si myslíme, že nemôžeme oslabovať spoločnú poľnohospodársku politiku.

A tu som opäť požiadal, aj som vo vystúpení povedal, že pri konkrétnych krokoch a pri formovaní parametrov spoločnej poľnohospodárskej politiky nesmieme zabúdať na to, že Slovensko je postavené na veľkých farmách. To je jednoducho špecifikum a toto špecifikum musí byť zohľadnené, pretože inak budeme brutálne poškodení.

Už teraz slovenskí farmári nedostávajú toľko, ako dostávajú farmári v západných krajinách Európskej únie, a táto diskriminácia musí skončiť.

Na druhej strane my sa nebránime novým prioritám. Ak niekto príde a povie, že poďme vytvoriť fond konkurencieschopnosti, o ktorom sa teda hovorí, dobre, ale tento fond konkurencieschopnosti nemôže byť postavený na tom, že ho dostanú iba výnimoční. Ak ja mám výnimočný produkt alebo chcem robiť niečo výnimočné, dostanem na to z fondu peniaze. Potom to ešte viacej bude prehlbovať regionálne rozdiely.

Aj tento fond konkurencieschopnosti musí zohľadňovať nejaké geografické rozloženie síl. Nemôže to byť iba o tom, že ja som perfektný vo vede a výskume, dostanem viac. Ja nie som perfektný, tak dostanem menej.

Nebránime sa pochopiteľne ani návrhom napríklad na posilnenie východnej – nazvime to – hranice Európskej únie. Sú tu krajiny a my to plne rešpektujeme, tie Baltské krajiny, Poľsko a ďalší, ktorí majú hranice s veľmi citlivou kritickou oblasťou. My nakoniec sme susedmi s Ukrajinou.

Preto ak takýto návrh príde na posilnenie – nazvime to nejaké východné partnerstvo alebo nejaké projekty pre posilnenie, pre interkonektivitu medzi Ukrajinou a Európskou úniou – tomuto sa brániť nebudeme, pretože aj my môžeme z toho na konci dňa profitovať.

Téma je aj ako zabezpečiť nové zdroje. Lebo ak hovoríme o tom, že chceme zvyšovať objem celkového rozpočtu, tak musíme hovoriť, odkade zobrať ďalšie peniaze. Sú to nejaké nápady?

Teraz je tu nápad mať nejaké príjmy z elektronického odpadu. To vyzerá byť taký šampión, ktorý by mohol prejsť. Nevyzberaný elektronický odpad by mohol byť zdrojom príjmov, ale sme ďaleko.

My sa dnes bavíme len do konca roku 2026 o dohode. Ak dosiahneme všetky potrebné legislatívne akty tak, aby od 1. januára 2027 boli konštruktívni hráči, budeme si strážiť samozrejme naše záujmy, ale zase uvedomiť, že len dohoda nás posunie k tomu, že budeme mať rozpočet Európskej únie.

Zachytili ste, že sa nám rozbehol migračný pakt. Ja chcem veľmi jasne zdôrazniť, aby neboli žiadne pochybnosti. V roku 2024, keď sa hlasovalo o 10 legislatívnych kusoch alebo iniciatívach, ktoré prakticky tvoria tento balík, boli sme proti dvom a pri ôsmich sme sa zdržali. Čiže vláda Slovenskej republiky nepovažuje tento migračný pakt za správny. Tento migračný pakt absolútne odmietame.

A teraz ešte utekám hore, dávam priestor na dve, tri otázky na diskusiu o Blízkom východe. Schválili sme všetky ostatné veci, ktoré sa týkali Moldavy, ktoré sa týkali – neviem – boli tam veci, rôzne drobnôstky, ale myslím si, že teraz ešte bude možno aj taká ostrejšia diskusia na tému, čo na Blízkom východe, ako budeme reagovať na mnohé porušenia, na mnohé krízové situácie, ktoré tam vznikajú.

Potom ešte skúsim teraz stihnúť stretnutie s príslušným komisárom ohľadne dotačných schém, ktoré sú zneužívané a ktoré sú dnes predmetom exekúcie zo strany Európskej komisie.

Nech sa páči, dve, tri otázky.

>> Karolína Kočerová z STVR.

V súvislosti s Čínou a konkurencieschopnosťou únia stále viac hovorí, ako koná. Jedna vec je teda zabezpečiť, aby európske firmy vedeli konkurovať tým čínskym, a druhá, popritom teda vyvstáva aj otázka, či by únia nemala sprísniť svoj postoj voči Číne. V akom duchu sa teda niesla včerajšia debata? Či je zhoda medzi členskými štátmi?

>> Pani redaktorka, nemôžeme mať všetkých za nepriateľov. Nie, ja nepovažujem Rusko za smrteľného nepriateľa, ale zdá sa, že Rusko je pre Európsku úniu smrteľný nepriateľ. Ideme teraz sa pustiť do Číny. Tak dobre, samozrejme, že si musíme chrániť svoje vlastné záujmy. To je úplne v poriadku.

Ale ja som vám dal príklad z tej hlinikárne, kde to je naša hlúposť. To nemá nič spoločného s Čínou. Jednoducho Čína zistila, že sme prestali vyrábať hliník, lebo sme hlúpi. No tak nám samozrejme nám ho dováža a my ho musíme kupovať, lebo sa ho nedostatok alebo nevieme ho dostatok vyrobiť na území Európskej únie.

Musíme ísť samozrejme viacej do výskumu a do vývoja. Musíme jednoducho rozmýšľať, do akej miery sme schopní nahradzovať určité produkty, ktoré z Číny prichádzajú.

Včera boli zverejnené šokujúce štatistiky o podiele, čo všetko Čína je schopná vyrobiť, čo všetko je schopná vyviesť do sveta.

Ja vnímam Čínu ako partnera, ako príležitosť a nie ako nepriateľa.

Ja verím, že takto by sa mala postaviť k Číne aj celá Európska únia.

>> Pán premiér Andrej Matčák, denník Pravda.

Len takáto vlastne doplňujúca vec k tomu, čo ste hovorili o tom stretnutí vlád medzi Slovenskom a Ukrajinou. Vlastne ste vravel, že by to mohlo byť do konca júna, čiže sa to posúva.

Áno.

>> No v zásade no a momentálne sa to posúva.

Áno. Pretože ten program je taký, aký je teraz. To nemá nič spoločné s tým, že jednoducho hľadáme vhodný termín, ale je politická dohoda, že vláda bude. To je pre mňa dôležité. Hľadáme ešte miesto. Sú tri lokality, o ktorých sa bavíme: Bratislava, Kyjev, Ľvov. Hľadáme niekde nejaké riešenie.

>> A tá otázka druhá – na čo sa týka MFF, teda rozpočtu. Viem, že nebudete si určite prezrádzať nejakú negociačnú taktiku, ale chcel by som sa vás opýtať, kde možno vidíte priestor na to, aby od niektorých tých požiadaviek, ktoré máme a nejakým spôsobom ich prezentujeme, kde vieme možno ustúpiť, lebo v konečnom dôsledku asi budú musieť ustúpiť všetci.

>> Áno, určite bude musieť ustúpiť každý. S vami súhlasím. My sme ale súčasťou takého spoločného hnutia v rámci Európskej únie. My nestojíme teraz niekde sami a nebúchame po stole, že keď toto nebude, tak nebudeme podporovať rozpočet. Sme súčasťou skupiny, ktorá má 16 krajín – 16 krajín, čo je väčšina zo všetkých členských štátov Európskej únie, kde máme rovnaký názor na význam kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov a spoločnej poľnohospodárskej politiky ako tradičných politík. S touto skupinou sa pokúsime nájsť kompromis s tými, ktorí majú na to iný názor. Ale áno, kompromisy budú nevyhnutné.

Len znovu chcem zdôrazniť, nejdeme do toho sami. My sme boli iniciátormi. Dokonca si pamätám, že v niektorom z mojich predchádzajúcich volebných období alebo vládnych období sme robili v Bratislave skupinu priateľov.

>> Ktorého roku?

>> 2016 sme robili skupinu priateľov koézie.

>> Od 2012 vlastne existuje?

>> Áno, existuje tá skupina. Takže toto je cesta nášho presadzovania záujmov, lebo vieme, že sami nepresadíme nič. A plus V4 – V4 má v tomto úplne rovnaký názor. Všetci štyria sme sa stretli na koordinačnom stretnutí včera u talianskej premiérky a toto bude nepochybne aj predmetom rokovania v Budapešti – 23. júna zasadnutie V4.

>> Poprosím ešte pane.

>> Dobre, posledná.

>> Nech sa páči, ešte – ja sa chcem ešte dopýtať. Dobrý deň, k tej Číne záverom tej diskusie, ktorú ste včera mali, bol vlastne mandát pre Európsku komisiu, aby pracovala na nejakom toolboxe, na nejakých opatreniach voči Číne, ktoré by dokázali vybalansovať tie...

>> Jeden premiér to povedal presne, že musíme odmietnuť protekcionizmus, ale potrebujeme protekciu, teda ochranu. My sa musíme chrániť. S tým ja súhlasím. Ale tá ochrana nemôže byť v nejakých umelých prekážkach. Tá ochrana musí byť v tom, že budeme lepší a šikovnejší. Ja som za takúto férovú súťaž. To je presne to isté ako v slovenskej politike. Nech vyhrajú lepší a skúsenejší a nie podvodníci. Takže takú istú filozofiu zastávam aj pokiaľ ide o vzťah k Číne.

Znovu: vláda Slovenskej republiky si váži veľmi dobré strategické vzťahy s Čínou. Myslím si, že na Slovensku prebieha významná investícia – napríklad baterkáreň v Šuranoch. Nakoniec Volvo je v čínskych rukách, ktoré sa dnes stavajú vo Valalíkoch pri Košiciach. Máme záujem s ňou spolupracovať ďalej. Myslím si, že sme pomerne veľa dosiahli. Máme bezvízový styk, pokiaľ ide o cestovanie našich turistov. Prudko stúpol počet ľudí zo Slovenska, ktorí sa zaujímajú o Čínu. My chceme ďalej rozvíjať naše vzťahy, samozrejme rešpektujúc plnenie našich povinností a záväzkov, ktoré máme ako členská krajina Európskej únie.

Čiže áno, buďme šikovnejší, lepší a ja predpokladám, že toto je úloha Európskej komisie, aby prišla s nejakými návrhmi, ako byť lepší a šikovnejší. Ale ak sa pozriem na hliník, tak som trošku pesimistický.

>> Ďakujem.

>> Ďakujem pekne.