Zákon nenapadla Starokatolícka cirkev, ale OZ, napojené na liberálnu Utrechtskú úniu. Zacharová v HS

Sú tu ľudia, ktorí si poctivo robia účtovníctvo, poctivo vykonávajú prácu, za ktorú dajme tomu poberajú tie verejné dotácie.

A potom žiaľ sú tu ľudia, ktorí ten zákon takýmto spôsobom porušujú, obchádzajú.

A treba povedať, Európska prokuratúra bola prvá, ktorá poukázala na nezákonné konanie projektu Forum pani Šimečkovej.

Milé dámy, vážení páni, dnešné pozvanie do štúdia hlavných správ prijala spolomocníkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti pani Simona Zacharová.

Dobrý deň želám veľmi pekne.

Ďakujem, že ste prišli.

>> Dobrý deň, ďakujem vám pekne za pozvanie.

>> Pani Zacharová, my sa v štúdiu vidíme už po druhýkrát. Teraz budeme preberať celkom zaujímavé témy, možno aj taký posun z toho minulého rozhovoru, ale poďme po poriadku.

Pán Dobrovodský pred niekoľkými týždňami rozvíril vody. Napadol kórum na registráciu nových cirkví 50 000 nových členov. Vraj je to diskriminácia.

Hádam jednal pán Dobrovodský z nejakej vlastnej iniciatívy alebo to bolo na poput niekoho?

>> Čo sa týka tejto témy, tak poďme po poriadku. Poďme si povedať fakty.

Áno, pred myslím, že dvomi týždňami pán Dobrovodský na podanie občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku napadol zákon o zriaďovaní náboženských spoločností a cirkví s tým, že ide o zásah, neprimeraný zásah do slobody prejaviť svoju náboženskú príslušnosť.

No tam je treba povedať a vrátiť sa možno aj do histórie, čo to vlastne tá starokatolícka cirkev je, ako sa to delí.

My máme totižto na Slovensku dve entity v tomto konkrétnom prípade a to je Starokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá bola — ja si pomáham, aby som bola presná a exaktná — ktorá bola registrovaná ako cirkev a náboženská spoločnosť od roku 1995. Má približne podľa štatistík, ktoré som si preverovala, 1800 членов.

Čo sa týka občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku, tí sú registrovaní ako občianske združenie, nie ako náboženská spoločnosť alebo cirkev, ale ako občianske združenie — mimovládna nezisková organizácia od roku 2017.

Práve na popút tohto občianskeho združenia napadol na Ústavnom súde pán Dobrovodský tento zákon.

Jedna zásadná vec — aby sme si to priblížili aj našim divákom — tá stručná časová os.

Základný zákon, ktorý prišiel o zriaďovaní cirkví a náboženských spoločností na Slovensku, bol v roku 1991.

V roku 1992 sa zaviedla požiadavka kóra 20 000 členov, riadnych členov nejakej cirkvi alebo náboženských spoločností.

Až v roku 2007 bola táto požiadavka riadne vsunutá do zákona alebo riadne uzákonená.

V roku 2017 sa novelou zákona 20 000 kórum zvýšilo na 50 000 členov náboženských cirkví, ktorí spĺňajú podmienky, že sú plnoletí občania a majú trvalý pobyt na Slovensku.

Preto aj pokiaľ by bola nejaká pochybnosť, že ako je možné, že starokatolícka cirkev na Slovensku má iba 1800 členov, nespĺňa tú podmienku.

Nuž, kedysi to tak bolo. Tá história tejto legislatívy, tohto zákona, sa vyvíja.

A ja by som tu chcela upozorniť na jedno riziko, ktoré by otvorenie tohto zákona — v prvom rade musím povedať, že ja nevidím žiadnu politickú alebo spoločenskú požiadavku na otvorenie tohto zákona.

Nič také som v priestore, či už v mediálnom, politickom, spoločenskom, nezaznamenala.

>> Takže v podstate je to najmä tá iniciatíva toho OZ.

>> Áno.

Áno.

A je tu potrebné povedať a identifikovať jedno veľké riziko a nebezpečenstvo, pred ktorým sa štát musí chrániť a musí chrániť svojich občanov, či veriacich alebo neveriacich.

Pokiaľ by dajme tomu sme zákon otvorili a bola by tu nejaká vôľa znižovať toto kórum, no tak je potom tu veľký otáznik, či si tu náhodou možno nepustíme niekoho, kto by dajme tomu chcel vykonávať nejakú inú činnosť alebo by sa chcel venovať možno nejakým iným aktivitám.

Ono totižto, keď je cirkev registrovaná, keď je to náboženské, registrované náboženské spoločenstvo, patrí do ekumenickej rady, môže vykonávať liturgiu, môže sobášiť, môže chodiť na školy, môže chodiť do nemocníc.

Takže bola by som veľmi opatrná, ako sa narába s týmto zákonom.

Myslím si, že legislatíva je nastavená veľmi dobre.

A opäť len zopakujem to najdôležitejšie. Štát je povinný sa chrániť pred rôznymi subjektami, pred rôznymi sektami a je povinný chrániť veriacich aj neveriacich občanov tejto krajiny.

>> Podľa vás to kvórum 50 000 členov nie je predsa len trošku príliš vysoké? Tých 20 000 už bolo takých, že celkom OK. Čo si vy o tom myslíte?

>> Nie je mojou úlohou nejakým spôsobom komentovať alebo sa vyjadrovať k tomu, či je to kórum vysoké alebo nie je. To by som nechala skôr na legislatívcov.

Pán Dobrovodský, keď sa k týmto veciam vyjadroval, on spomínal tiež nejakú konkrétnu cifru, aké by tam bol počet tých členov, alebo to nebolo?

>> Celku zaujímavá vec.

Vieme, že Slovensko je asi jediným štátom v rámci Európskej únie — opravte ma, ak sa mylim — ktoré nemá mešitu.

V podstate aj zvyšovanie kôra bolo v tom čase najmä kvôli tomu, že migrácia, radikalizácia moslimov, ktorá prebieha najmä v mešitách — to vieme, sú skúsenosti západnej Európy — takže ten zákon asi bol naozaj na mieste.

Ak by nebol, tak už by sme tu mali možno aj takéto komunity.

>> Ono samozrejme ústava garantuje každému jednému človeku slobodu vierovyznania, slobodu prihlásiť sa k svojej náboženskej prívržnosti a tak ďalej.

Toto je v poriadku.

Pokiaľ by samozrejme vznikali nejaké iné zámysly, iné záujmy, opäť štát to musí vyhodnocovať a musí sa k tomu postaviť čelom.

>> Možno by sme si mohli povedať ešte o tých starokatolíkoch ako takých. Spomínali ste, že jednak je tu riadne registrovaná cirkev ešte z 90. rokov a potom je tu nové OZ, ktoré vzniklo 2017. Dobre si pamätám?

>> Toto občianske združenie bolo registrované v roku 2017. Áno.

>> Aký je medzi nimi rozdiel? Lebo starokatolíci sú jedni aj druhí.

>> V prvom rade to, že starokatolíci na Slovensku je občianske združenie, ako som povedala na začiatku. A starokatolícka cirkev je registrovaná cirkev, náboženská spoločnosť.

V druhom rade ja sa nepasujem do úlohy a nie je mojou úlohou ani možno komentovať exaktne a presne, ako by som povedala odborne, kde sa tieto cirkvi nachádzajú alebo kde sa prelínajú, ale z informácií dostupných, ktoré mám, starokatolíci na Slovensku, občianske združenie sú vetvou delegatúry utrechtskej únie, ktorá je tá liberálna vetva tohto náboženstva.

Čo sa týka homosexuálnych manželstiev, zachytil som niekde, že oni vyznávajú aj takéto hodnoty.

>> Hľadiac z mediálneho prostredia a ktoré som teda zachytila aj od predsedu tohto združenia, tak je to pravda.

>> Takže nie sú starokatolíci ako starokatolíci zjavne.

Presne tak.

>> V akom štádiu je to momentálne?

Teda pán Dobrovodský spravil taký nejaký prvotný výstrel.

Rieši sa to nejak ďalej? Pripravuje sa legislatíva alebo nejaké podania?

>> Ústavný súd posudzuje toto napadnutie.

Dobre. Nechajme sa prekvapiť, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Poďme na ďalšiu tému, ľudí veľmi zaujíma. Mimovládky.

Vieme teda, že čo sa týka projektu Fórum pani Šimečkovej, tak tam bolo mnoho informácií – platenie telefónov predsedovi PS, teda jej synovi, ktorý o tom ani nevedel údajne. Je to také zvláštne, ale nechajme to tak.

Keď sme tu mali pred niekoľkými mesiacmi šéfa úradu vlády pána Gedru, tak spomínal, že kontrola mimovládkou bude prebiehať priebežne a štát sa bude sústreďovať najmä na tých najväčších poberateľov dávok a teda dotácií. Ako je to s tými kontrolami? Priebehajú stále? Sú nejaké nové zaujímavé zistenia?

>> Opäť sa vráťme na tú časovú os a na začiatok roka 2026. Audit, ktorý sa konal na začiatku tohto roka, kontroloval prideľovanie dotácií. Kontroloval, či vlastne niektoré schémy neboli preplácané duplicitne, triplicitne, čo sa nakoniec aj ukázalo.

Na základe zistení, ktoré tento audit na začiatku roka priniesol, teraz konajú príslušné orgány.

Čo sa týka auditu, ktorý prebieha teraz, alebo teda kontrola mimovládnych neziskových organizácií, to bol vlastne to bola reakcia pána premiéra na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý stopol zákon o mimovládnych neziskových organizáciách. Pán premiér vtedy prišiel s materiálom na vládu, kde uznesením vlády zaviazal všetky ministerstvá vykonať kontrolu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré teda spolupracujú s tými ktorými rezortmi. Rezultát by mal prísť v auguste.

Ja som veľmi samozrejme zvedavá, veľmi podrobne sledujem túto tému, nakoľko patrí do agendy úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Takže tá reakcia pána premiéra bola správna.

>> Takže kontroly naďalej prebiehajú, výsledky v auguste.

>> Výsledky budú v auguste. A je to v zmysle tej platnej legislatívy, ktorá platila predtým, než teda Ústavný súd stopol ten nový zákon o mimovládkách.

Pokiaľ sa pýtate na novelu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách alebo teda zákon o zahraničných agentoch, ako ho médiá pomenovali, tam je ten status vlastne taký, ako bol pred podaním poslaneckého návrhu zákona pánom Lučanským, ak si dobre spomínam, v apríli roku 2024.

Tá genéza vlastne myslím si, že je známa verejnosti. Tá príprava toho zákona sa nejako vyvíjala. Bolo to dosť aj mediálne samozrejme pretraktované, ale Ústavný súd rozhodol ako rozhodol.

Ale Ústavný súd, musím povedať, že dal za pravdu – budem tvrdiť mne a úradu, ktorý vediem, v tom slova zmysle, že transparentnosť a kontrola financií mimovládnych neziskových organizácií, zákonná kontrola, je absolútne na mieste a štát si má strážiť a má kontrolovať verejné financie, ktorými dotuje mimovládne niskové organizácie alebo tie, ktoré poberajú granty, dotácie, príspevky a tak ďalej. Určite áno.

Tá netransparentnosť je aj na európskej úrovni. Vieme, že aj tam rôzne inštitúcie vydali vyhlásenia, že nakladanie s týmito prostriedkami je maximálne netransparentné. Malo by sa s tým niečo robiť a podobne to funguje asi aj u nás.

A vieme z toho, čo bolo zatiaľ nejak vynesené na svetlo sveta, že najviac asi kričia tí najväčší poberatelia z príspevkov. Je to tak.

>> Je to veľká téma, ako ste aj povedali. Nie je to len na slovenskej úrovni, ale je to téma európskej, povedala by som, až celosvetovej úrovni, pretože ten svet sa vyvíja. Žijeme dobu digitálnu, žijeme veľmi zrýchlenú dobu, žijeme dobu, kde sa nachádza veľmi veľa finančných prostriedkov práve v treťom sektore alebo v mimovládnom sektore.

A musím povedať objektívne, ono je to v poriadku. Pokiaľ je organizácia, ktorá spĺňa zákonné podmienky určitej grantovej výzvy nejakého národného projektu a tak ďalej, a štát si túto službu nedokáže zabezpečiť, no tak je na mieste, aby tá organizácia, inštitút, asociácia a tak ďalej pristúpila, pridala ruku k dielu a podieľala sa na tvorbe verejnej politiky, ktorá na konci dňa vyústí do pomoci ľuďom na Slovensku.

Ale opäť, pokiaľ organizácia berie nejaké peniaze z verejných prostriedkov, tak je na mieste, aby tieto verejné prostriedky vydokladovala presne podľa účelu, na ktorý boli určené. A to na to slúžia zmluvy, ktoré sú neskôr zverejnené v centrálnom registri, registri zmlúv.

Sú známe občianske združenia, napríklad folklórne, ktoré dostanú 7 900 príspevok a sú veľmi šťastné, pretože majú komplet nové kroje a podobne. A potom sú zas mimovládky, ktoré majú luxusné priestory v centre Bratislavy, dostávajú státisíce každý rok a výsledkom ich práce je jedna, dve nejaké konferencie za rok a v podstate výstupy také, že všetko Fico zle, zle, zle.

Treba povedať, že do mimovládneho neziskového sektora alebo teda do tretieho sektora ide ročne 400 miliónov. A my sme sa o tom bavili aj na našom prvom stretnutí alebo na našom prvom rozhovore.

Ja nebudem teraz komentovať tú sumu. Neprináleží mi komentovať. Opäť budem sa držať odbornej roviny.

Pokiaľ tieto verejné prostriedky, prostriedky nás všetkých, pretože to sú prostriedky daňových poplatníkov, sú použité na určitý účel – teda na plánovaný účel – tak musia byť na ten účel aj použité a riadne vydokladované.

Štát má všetky nástroje kontroly, aby si vedel skontrolovať transparentnosť financovania, aby si vedel skontrolovať transparentnosť činnosti mimovládnych neziskových organizácií. Práve na to slúži aj tento audit, ktorý teraz prebieha na všetkých ministerstvách, na všetkých rezortoch a ktorého výsledky budeme vidieť v auguste.

Keď sa rozprávam aj s kolegami zo zahraničia, pristupujú k tejto aktivite, k tejto agende veľmi zodpovedne, lebo aj minulý rok auditorský dvor audítorov vydal správu, kde apeloval na jednotlivé členské štáty. Prosím vás, alebo teda žiadame vás, aby ste si kontrolovali prostriedky, ktoré prerozdeľujete do mimovládnych neziskových organizácií, do partnerov, s ktorými zmluvne spolupracujete.

>> Hm, hm. V akom štádiu je vlastne momentálne ten zákon po tom, ako to stopol Ústavný súd? Pripravuje sa nejaký nový, novela, kde to bude inak naformulované alebo stojí to?

Ja musím povedať, že ja od prvého dňa svojej funkcie skutočne apelujem na to, aby sa na zákonné nástroje kontroly využívali, aby sa prísne dodržiavala transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. A ešte keď sa budeme rozprávať aj o tomto zákone, musím povedať, že je mi veľmi ľúto, že neprešli zmeny, ktoré som navrhovala ja alebo teda v spolupráci s úradom splnomocnenca.

či to bolo zjednotenie výročných správ, účtovných uzávierok, či to bola kontrola plnenia povinností, to znamená nejaký pokutový systém, mechanizmy zrušenia mimovládnej neziskovej organizácie, ale takisto sme navrhovali aj zverejnenie darcov od určitej sumy.

Ja si myslím, že ten priestor tu stále je.

Ja som pripravená kedykoľvek na základe našich odborných bodov a teda odporúčaní, ktoré sme pripravili v spolupráci aj s inými krajinami, aj s medzinárodnými organizáciami, pretože nás na to upozorňovali medzinárodné organizácie.

Či to bola OECD, alebo to bola Benátska komisia, alebo to bola finančná akčná skupina.

Jasne hovoria: dodržiavajte transparentnosť v zákonnej forme a pripravte sa na to.

Takže ja si myslím, že na úrade sme na to veľmi pripravení a budem vítať akúkoľvek odbornú debatu, ktorá by sa opäť otvorila.

Čo sa týka tohto zákona, je nám zbytočné ísť nejakou formou alebo sa zaoberať zahraničnými agentmi a tak ďalej.

To nám nič nerieši.

Štát musí vidieť, ako peniaze pretekajú, na aký účel sú použité, pretože opäť, keď sú to naše verejné prostriedky, tak štát má povinnosť ich kontrolovať.

Ale momentálne je to odložené niekde do šuflíku a nerobí sa s tým aktívne.

Stav je taký, ako bol pred podaním poslanneckého návrhu zákona Adamom Lčanským, teda spred tej doby, apríl, ak sa nemýlim, 2024.

V duchu toho známeho „topiaaci sa aj slámky chytá" – opozícia a samozrejme aj s ňou spriaznené médiá pred niekoľkými dňami vytiahli v úvodzovkách veľkú kauzu syna pána premiéra, ktorý šéfuje agentúre súkromnej a tá zabezpečuje pre stranu Smer rôzne podujatia a vravielia, že je to v podstate to isté ako keď pani Šimečková platila telefón svojmu synovi.

Ale toto prirovnanie asi dosť pokrivkáva.

Čo si o tom myslíte?

Viete čo, ja by som nekomentovala nejak významne túto iniciatívu médií, médiá opozície, pretože agentúra, ktorá vykonáva, ktorá zabezpečuje aktivity politickej strane Smer, neporušuje žiadny zákon.

Koná absolútne zákonne.

Práve projekt Fórum pani Šimečkovej je ten, ktorý porušil zákon, či už sa budeme rozprávať o subvenčnom podvode alebo ďalších teda podozreniach trestného činu, ktorý spáchal, pretože projekt Fórum zobral peniaze, respektíve splnil určité kritériá a dostal grant na základe niečoho, čo mal splniť podľa zmluvných podmienok.

Tam bola nejaká aktivita.

Ja si nemyslím, že v tej zmluve, či už to bolo s Fondom na podporu umenia alebo s nejakým iným rezortom, bolo napísané, že Projekt Fórum bude platiť elektrinu v bydlisku pani Šimečkovej alebo súkromný telefónny účet, teda SIM kartu Michala Šimečku.

Nie, synovi.

Áno, tam oni tie médiá najmä dosť opomínajú to, že pani Šimečková teda dostávala peniaze na konkrétne projekty, ktoré musela dopredu nachystať, kdežto Smer dostáva peniaze zo štátneho príspevku a potom si zabezpečuje svoje aktivity a jedna z nich je aj táto.

Ale to je štátny príspevok, ktorý politická strana dostane riadne za výsledok v demokratických voľbách.

Toto je absolútne – tu sa nemôžeme ani baviť o nejakej paralele alebo nejakej podobnosti.

Myslím si, že to bola trošku nešťastne zvolená mediálna komunikácia z prostredia opozície, takisto ako bola svojho času veľmi nešťastne zvolená komunikácia ruského zákona, ak si spomínate.

Vyvolalo to rôzne protesty.

Keď som sa spýtala aktérov alebo keď som sa verejne pýtala aktérov: no tak ukážte mi nejakú komparatívnu analýzu ruského zákona a slovenského návrhu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách – tak na druhej strane zostalo ticho.

Takže myslím si, že mnoho politiky by sa nemala až tak veľmi riešiť marketingovými heslami a marketingovými kampaňami, pretože to nie je žiadny výsledok pre ľudí, to ľuďom nič neprináša.

Ale pokiaľ by som ešte mohla sa vyjadriť k projektu Fóru, mne je úprimne ľúto, že práca mnohých ľudí na Slovensku – my máme veľa organizácií, ktoré sú v teréne, ktoré sú v území po Slovensku, ktorí robia sociálnu prácu, humanitárnu prácu, sanujú rôzne aktivity, ktoré štát buď nestíha spraviť, alebo jednoducho na to nemá know-how, nemá na to kompetencie.

A práve žiaľ, takéto prípady prekrývajú a dávajú do úzadia tú prácu poctivých ľudí.

Ja to musím povedať verejne.

Konanie pani Šimečkovej veľmi poškodilo mimovládnej občianskej spoločnosti alebo mimovládnemu neziskovému sektoru.

Sú tu ľudia, ktorí si poctivo robia účtovníctvo, poctivo vykonávajú prácu, za ktorú dajme tomu poberajú tie verejné dotácie.

A potom žiaľ sú tu ľudia, ktorí ten zákon takýmto spôsobom porušujú, obchádzajú.

A treba povedať, Európska prokuratúra bola prvá, ktorá poukázala na nezákonné konanie projektu Fórum pani Šimečkovej.

Tam boli nielen tie telefóny pre jej syna a takisto elektrina, ale spomínalo sa aj falšovanie bankových výpisov a rôzne iné veci.

Očtk konajú v tomto – v akom je to stave?

Ja predpokladám, že určite áno.

Predpokladám, že – počkajme si na výsledok.

Myslím si, že ten výsledok bude, ale ešte aby som mohla povedať – zase budem spomínať tú transparentnosť, ale to je alfa a omega celej vlastne celej agendy mimovládnych neziskových organizácií: byť transparentný.

Pokiaľ využívam verejné zdroje, tak štát má právo vidieť, ako tie peniaze, ako je s tými peniazmi nakladané.

Zákon má platiť pre všetkých – či pre malé komunitné združenie niekde v Sabinove, v Čaci, alebo v Rimavskej Sobote, pre veľkú nadáciu s rozpočtom päť až šesť miliónov a aj pre projekt Fórum matky Michala Šimečku.

Poďme ešte na tretiu tému a to je zákon o lobingu.

Čo je tam nové?

Čo sa týka zákona o lobingu, tam by som sa tiež opäť vrátila do histórie.

Vždy je dobré vedieť, ako ten sled udalostí vznikal, ako nasledoval.

Na lobing som upozornila, dovolím si tvrdiť, prvá ja v roku 2024 – bolo to po rade vlády pre vládne neziskovej organizácie na tlačovej besede, kde vtedy, keď sa kreoval ten zákon o mimovládnych neziskových organizáciách, tak vlastne sa vypustili zahraniční agenti a prišiel v podstate tromi vetami ako keby zarámcovaný – nechcem povedať, že zákon, ale Klaus o lobingu.

A ja som vtedy na to reagovala s tým, že lobing nesmie byť takto vložený do zákona o mimovládnych neziskových organizáciách, kde nepatrí.

Lobing je taká komplexná, taká ťažká téma, že jednoducho musí mať svoju individuálnu právnu úpravu.

Napríklad takí Nemci sa – ak to tak poviem – potili s prípravou zákona o lobingu dvadsať rokov.

Prijali ho, ak si správne spomínam, v apríli roku 2022 v takej forme, aká je dnes.

Čo sa týka napríklad zákona o lobingu v Spojených štátoch amerických, takisto tento zákon sa dlhé, dlhé desaťročia vyvíjal, editoval, novelizoval.

Je to skutočne ťažká téma.

Preto je neprípustné, aby bola právne rámcovaná nejakými tromi vetami niekde v zákone.

Ja som svojho času pozvala na Slovensko autora zákona o lobingu z nemeckej spolkovej republiky, ktorý sa zúčastnil okrúhleho stola, ktorý sa konal tu v Bratislave.

Organizoval ho pán štátny tajomník Michal Kaliňák.

Takisto na tomto okrúhlom stole bola prítomná bývalá ministerka spravodlivosti Nemeckej spolkovej republiky.

Boli tam prítomné právnické špičky, boli tam prítomné veľké organizácie relevantné, ktoré majú čo k tejto téme povedať.

Boli tam prítomní koaliční a opoziční poslanci a to bol taký, myslím si, veľmi dobrý a správny formát a kickoff tej odbornej debaty o zákone o lobbingu.

Ako som povedala, gestorom tohto zákona je pán štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák.

Lobing, respektíve to zákonné rámcovanie tejto činnosti je dlhoročná téma v našej krajine.

Pokúšali sa o to mnohé vlády, niektoré vlády to mali dokonca aj v programovom vyhlásení vlády.

Je to téma, na ktorú nás upozorňujú odborníci, aby sme skutočne k nej pristupovali komplexne, aby sme pristupovali k nej veľmi odborne.

Ja som čítala jednu veľmi dobrú analýzu z Iniciatívy za právny štát Rule of Law, ktorá hovorila, aby sme skutočne dbali na to, ako presne sú jednotlivé názvy, jednotlivé termíny uzákonené, kto je lobista, kto je lobovaný, čo je lobistický kontakt a tak ďalej.

Toto sú všetko veľmi dôležité body a kritériá toho, aby jednoducho ten zákon bol dobre vypracovaný.

Ja som nielen teda splnomocnenkyňa vlády, ale aj gestorka agendy otvoreného vládnutia, ku ktorému sa Slovenská republika hlási od roku 2011.

A to je práve to, že ľudia majú právo pripomienkovať tvorbu verejných politík, pripomienkovať zákony cez Slowlex, ktorý máme. Mimochodom, Slowlex je jeden z najkvalitnejších, najlepších nástrojov na participáciu ľudí na veciach verejných v Európe.

Ja keď som v Nemecku rozprávala o tom, ako funguje Slowlex, tak musím povedať, že tí Nemci boli z toho veľmi pozitívne prekvapení, že niečo takéto mám, lebo sami to nemajú.

Takže nie všetko je na Slovensku zlé. Práve naopak, ja by som tvrdila opak.

Ale súhlasím s tým, že podľa gestora zákona potrebujeme zákon o lobbingu, pretože nás k nemu vyzýva aj Európska komisia.

A ja verím, že zákon o lobbingu bude pripravený v súlade s princípmi transparentnosti, že bude pripravený s princípmi predvídateľnosti, otvorenosti a nebude žiadnym spôsobom zasahovať do práv a bude teda rámcovať tie zákonné povinnosti, ktoré ten lobista aj lobovaný bude mať.

>> Ten lobing je naozaj veľká téma, ako ste aj vy povedali. Asi by bolo naivné si myslieť, že rôzne veľké záujmové skupiny nebudú chcieť tlačiť na politikov alebo na ľudí, ktorí majú v rukách moc, aby teda dosiahli svoje záujmy.

Čo sa týka časového rámca, vedeli by ste nejak upresniť, kedy by tá legislatíva mohla byť na svete?

To nie je otázka na mňa. Neviem, nakoľko nie som gestor tohoto zákona, takže zatiaľ tieto informácie nemám, ale určite sa o tom aj vaši čitatelia, vaši diváci dozvedia čoskoro.

Ja by som predsa len ešte povedala, ono ten lobing nie je až taký veľký problém.

U nás sa lobbing vníma ako niečo negatívne.

Presne tak, ako sa vnímali napríklad aj zahraniční agenti.

Ale zahraničný agent je riadny termín technicus v zákone o zahraničných agentoch v Spojených štátoch.

Ja som ešte späť hovorím v tej histórii, či to bol minulý rok alebo predminulý rok, viedla o tom dlhé debaty.

My to máme spojené opäť s niečím negatívnym, s niečím možno vplyvovým, podvratným a tak ďalej.

V Amerike je to naopak.

Je to riadne pomenovanie človeka, ktorý sa musí prihlásiť do registra o zahraničných agentoch.

Tento register spravuje ministerstvo spravodlivosti v Spojených štátoch a na základe tejto registrácie môže tá entita, či už je to mimovládna nezisková organizácia, alebo je to firma, alebo je to jednotlivec, môže komunikovať s vládnymi inštitúciami a s vládnymi predstaviteľmi vlády Spojených štátov amerických.

Takže tam to berú trošku bez žiadnych emócií.

Myslím, že tak by sa to aj malo brať a takto by sa mal brať aj ten lobbing, pretože lobista nemusí vždy vyvolávať len tú zlú konotáciu alebo negatívnu konotáciu.

Lobistov po kapitole vo Washingtone behá denne, ale sú označení.

Sú riadne označení — lobista, ktorý vykonáva takúto a takúto aktivitu, zastupuje takéto konzorcium alebo takúto veľkú spoločnosť alebo mimovládnu neziskovú organizáciu.

To isté je aj v Bruseli.

V Bruseli takisto, či už je to v europarlamente. Pokiaľ sa chcete s niekým rozprávať s predstaviteľom Európskeho parlamentu alebo s predstaviteľmi Európskej komisie, musíte byť riadne evidovaní v registri a vlastne tým odkrývate svoju identitu a svoju činnosť, ktorú idete presadzovať, vykonávať v spolupráci s tým partnerom na druhej strane, či už z komisie alebo z europarlamentu.

>> Áno. Ide najmä o to, aby to bolo v rámci nejakých pravidiel a transparentne a práve to by mal tento zákon zabezpečiť.

>> Presne tak. Ja to poviem ešte raz. Tá transparentnosť je základ všetkého.

Či je to v súvislosti s verejnými prostriedkami, či je to s činnosťou, pretože aj to je veľká téma, ktorá sa mimochodom preberá na európskej úrovni, a to sú politické ovplyvňovania, vplyvové činnosti, ovplyvňovanie verejnej mienky.

My tu dnes jednoducho tie javy máme.

Každá krajina je zodpovedná, aby sa zákonne vysporiadala s týmito skutočnosťami a s týmito aktivitami, ktoré prichádzajú.

Tá doba sa vyvíja, takže je to prirodzené, že jednoducho musíme naskočiť na tú aktuálnu vlnu a ako štát sa chrániť pred negatívnymi vplyvmi, ktoré by mohli prísť.

Pani Zacharová, veľmi pekne ďakujem za to, že ste k nám prišli a podelili sa o zaujímavé informácie.

Veľa vzdoru v ďalšej práci. Všetko dobré a pekné leto. Užite si.

>> Ďakujem veľmi pekne a takisto prajem pekné leto vašim čitateľom a sledovateľom.