7 dní v kocke: Po Čaputovej aj Pellegrini prekračuje svoje právomoci

[hudba] Sedem dní v kocke po Čaputovej aj Pellegrini prekračuje svoje právomoci. V rubrike Daga Daniša sedem dní v kocke zo dňa 23. októbra 2026 komentujeme hlavné témy týždňa. [hudba] Čudná hra Pellegriniho. [hudba] Tanková SNS už druhýkrát narazila na prezidenta. Prvýkrát sa hneď po voľbách prezidentke Čaputovej nepáčil Huliak. Vraj vybočoval zo zelenej politiky EÚ. usúdila, že jeho nomináciu zablokuje. Druhýkrát niečo podobné podniká prezident Pellegrini pri Kufovi. Odmietol ho vymenovať za ministra, akurát s iným dôvodom [hudba] a zúfalo slabým. Nejaké stíhanie vo veci, kde Kufa vôbec nie je obvinený. Reálny dôvod bude zrejme iný. Prezident Pellegrini a odvolaný minister Taraba vyzerali ako tichí spojenci. Obaja majú blízko k finančnej skupine Penta a obaja majú záujem na tom, aby ministerstvo neriadili zástupcovia SNS, ale zástupcovia inej sily, tej, ktorú nevidieť a ktorá sa nemusí zodpovedať ani strane, ani parlamentu, ani voličom. Je to jednoduché. Čím slabšia je strana opretá o voličov, tým silnejšie postavenie môžu mať iné záujmové skupiny, obchodné alebo developerské. Prezidentské zásahy do vládnej moci sú zhubné. Ak na to pristúpime ako na novú normu, podkope to postavenie vlády a parlamentu a bez toho, aby sme tu mali silného prezidenta. Jeho právomoci sú ústavne obmedzené. Bočné zásahy Čaputovej a po nej Pellegriniho neoslabujú len vládne strany a ich voličov. oslabujú aj postavenie premiéra a parlamentnej väčšiny, o ktorej rozhodli voľby. Nechceme sa zastávať Danka a SNS. Zastaneme sa pravidiel a ústavného poriadku. SNS spolu s predsedom vlády mali právo nominovať ministra životného prostredia hneď po voľbách Huliaka. Ten mal zas právo presadzovať volebný program SNS. Brzdenie zelených regulácií Bruselu, ktoré prudko zvyšujú ceny a ničia európsku ekonomiku. To isté právo majú aj teraz priovi. Slovensko má predsa parlamentnú formu vlády. Premiér nemá byť v podradnom postavení, kde sa chodí prezidenta pýtať, kto smie a kto nesmie byť v jeho vláde. A prezident sa nemá hrať na cenzora, ktorý rozhoduje, čo prejde a čo neprejde. Presnejšie, kto prejde a kto neprejde. Zrejme si to uvedomovali aj Čaputová a Pellegrini. Pri blokovaní návrhov premiéra sa hrali len na strážcov poriadku a trápili sa s odôvodneniami, ktoré mali vyzerať ako mimoriadne opatrenie na ochranu zákona. Čaputovej zdôvodnenia pri Huliakovi pritom neboli len ústavne slabé. Išli cielene proti výsledku volieb. Prezidentka Huliaka zastavila, aby nehrozilo, že SNS splní volebné sľuby a zaútočí na Green Deal, ktorého poslaním je preťať energetické väzby medzi Európou a Ruskom. Presne to isté a s tým istým zámerom zopakoval aj Čaputovej súdruh z Česka Peter Pavel. Po parlamentných voľbách zarezal Turka. Líniu diktovanú Bruselom predsa nemôže ohroziť výsledok národných volieb. To je len nehoda, ktorú treba obísť. Pokiaľ ide o Pellegriniho zdôvodnenia pri Kufovi, tie nie sú iba chabé, sú vrcholne pokrytecké. Prezident sa odvoláva na stíhanie vo veci o údajných machináciách s drevom. Trestné oznámenie podal zástupca strany Demokrati. Pellegrini tvrdí, že stíhanie vo veci by časom mohlo hypoteticky viesť k stíhaniu Kufu. Vraj v tejto veci nechce robiť definitívne rozhodnutia, len žiada premiéra, aby poslal ďalší návrh. Keďže Pellegrini formálne nespravil rozhodnutie o nevymenovaní ministra, Kufa ani SNS zrejme nemôžu podať ústavnú sťažnosť, aspoň zatiaľ. Je to krivý alibistický postoj a s vysvetlením, ktoré je zvrátené. Podľa tejto logiky predsa mohlo stíhanie v nejakej veci viesť hypoteticky k stíhaniu Pellegriniho. Myslíme tú vec mýtnik 3, kde sa preverovali podozrenia o úplatku od suchobu a výboha. Tie mali podľa svedkov skončiť u Pellegriniho ako štátneho tajomníka ministerstva financií za podporu projektu virtuálnej registračnej pokladnice. Znamenalo to, že Pellegrini sa nemá stať v roku 2023 šéfom parlamentu? Nie. Platila prezumpcia neviny. Koalícia navrhla Pellegriniho ako kandidáta na predsedu národnej rady. Následne bol zvolený. Podobný príklad z Pelegriniho strany bol Žiga. Bol podozrivý z podplácania sudkyne a bol aj stíhaný, obvinený. Napriek tomu bol kandidátom strany a koalície na podpredsedu parlamentu. Dnes ten istý Pellegrini tvrdí, že Kufa nemá byť minister, lebo mohol byť možno v budúcnosti stíhaný. Iste minister nie je volená funkcia. je menovaný, teda posudzovaný tým, kto ho má vymenovať za člena vlády. Podstata je však rovnaká. Aj pri ňom by mali platiť tie pravidlá, ktoré si v hlase nastavili pri Žigovi. Pellegriniho pokúsi podržať Tarabu alebo zastaviť Kufu a SNS sú trápne. Smrdí z nich zásah vyššej moci, no nie tej politickej. [hudba] Francúzsko a Taliansko v plameňoch. [hudba] Druhý bod musíme venovať najsilnejšej udalosti týždňa. Násilným protestom, ktoré sa z Francúzska rozširujú do Talianska a ďalších krajín Európy. Viac ako 1000 zranených policajtov a demonštrantov, podpaľovanie historických budov, ničenie áut, rabovanie obchodov, stovky tisíc ľudí v uliciach. To už nie sú len protesty, to je výbuch hnevu a nespokojnosti. Stalo sa presne to, čo sme očakávali. Už nejde o školy. Sú to protesty proti chorej politike Macrona a vedenia EÚpadku západného poriadku. Vyzerá to ako vzbúra stoviek tisíc ľudí proti extrémne vysokým cenám a životným nákladom v EÚrovským rozdielom medzi bohatými a slabšími. Protesty sú široké, masové a zároveň sú zradikalizované. Gangy s radou lavicových radikálov alebo migrantov dokázali vytláčať z ulíc políciu. Niektoré vlády zvažujú na sedenie armády. Príčinám sme venovali samostatný článok. V skrátke, jedna príčina je koreňová, hlbšia. Súvisí s úpadkom západu, ktorý už nie je baštou slobody a prosperity. Je zónou vnútorných konfliktov a úpadku ekonomického aj morálneho a súvisí aj s vlnami migrácie. Európska spoločnosť sa čoraz rýchlejšie mení zo západnej na blízkovýchodnú alebo ak použijeme historické porovnanie na bizantínsku. Tam grécka kultúra a grécka vládnuca trieda storočia ustupovala náporu moslimských menšín. Až nakoniec sama skončila v menšinovom postavení. Potom sa v multikultúrnom kotli rozstavila, zanikla. Ďalšie dôvody, tie lepšie viditeľné, sú povrchové. súvisia s prudkým rastom cien a nákladov za posledné roky a s poklesom reálnych príjmov veľkej časti rodín. Európsky trh je najdrahší na svete. Balík energií, bývania, dopravy, služieb, daní a poplatkov je v EÚ vyšší než v Spojených štátoch či Japonsku. Istý čas sa to v západoeurópskych štátoch kompenzovalo vysokými príjmami pracujúcich aj dôchodcov. To dnes už neplatí. Prepadávanie životnej úrovne urýchlila hybridná vojna. Jej náklady nesie prevažne EÚ. Energetické sankcie, zelené regulácie, staré dlhy a miliardy vrhané na zbrane a na Ukrajinu potápajú európske financie a potápajú sociálny mier. Národné vlády s tým nevedia pohnúť. Je to problém nastavenia EÚ. Od podpory slobody, obchodu a podnikania sa prešlo k podpore rozširovania NATO, obchodných vojen, sankcií, cenzúry a masívneho zbrojenia. Ma patrí k tým, ktorí si tento kurz EÚ osvojili a ktorí ho podporujú. Nijaké bezpečnostné dohody s Ruskom, nijaká vojenská neutralita Ukrajiny, nijaké zastavenie špeciálnej operácie ukrajinskej armády na proruskom Donbase. Boj. To bolo heslo od roku 2014 a je také aj dnes. Bez ohľadu na záujmy spoločnosti, bez ohľadu na verejnú mienku, tá je dnes predsa niečo ako hybridná hrozba, ktorú treba potláčať. Násilie a konflikty vo Francúzsku či Taliansku sú strašné. Zároveň sú však pochopiteľné a v istom zmysle nevyhnutné a potrebné. Ak vlády a lídri EÚ ignorujú záujmy Európanov a namiesto toho lejú miliardy na podporu migrantov alebo Ukrajiny, prídu následky, kruté následky. To, čo sledujeme v posledných týždňoch, je vzbúra Európanov. prebieha na politickej úrovni rastom AfD v Nemecku a prebieha aj v uliciach rastom radikálov v Taliansku a Francúzsku. Hovoríme to už dlho. Progresívne a vojenové nastavenie európskej politiky je cesta do katastrofy. Riešením je otočiť kurz od aktivistického k realistickému, k podpore bezpečnostných dohôd s Ruskom, k prehodnoteniu energetických sankcií, k podpore voľného obchodu a rozvoja, vrátane obnovy a rozvoja Ukrajiny. To je priorita, na ktorej treba pracovať. Ak sa to nepodarí, Európanov čakajú roky kríz, konfliktov, ekonomického zaostávania a zrýchľovania úpadku. [hudba] Karas versus Mikloško. Keď Ukrajina požiadala o ďalších 70 miliárd € na pokračovanie vojny, stalo sa niečo nevýdané. Slovenskej opozícii zaznel jeden hlas rozumu. Presnejšie hlások. Podpredseda KDH Karas po povinnej riekanke o podpore Ukrajiny opatrne povedal aj to, že Slovensko by sa nemalo pripojiť k vojnovej pôžičke, lebo nám to nedovoľuje diera v rozpočte a prudko rastúci dlh. Nemáme také možnosti ako bohatšie štáty únie a musíme hospodáriť zodpovedne v záujme našich detí a vnukov. a povedal aj to, že Európa by mala pristúpiť na rokovania s Ruskom, ktoré by ukončili vojnu. Tiché slová Karasa si zaslúžia podporu. Mali ukázať, že opozícia nie je submisívny pajác, ktorý s roztrasenou bradou plní všetky zadania z Bruselu a ktorý sa nikdy neopováži zastať sa vlastných slovenských záujmov. Karas mal pravdu. Mohutné financovanie Ukrajiny neviedlo k sľubovaným výsledkom, teda k vyriešeniu konfliktu silou. k vytlačeniu Ruska z Donbasu a Krymu a vstupu Ukrajiny do NATO vedie len k pokračujúcemu rozvratu Ukrajiny a k duseniu európskej ekonomiky. Odmietanie dohôd s Ruskom 2021 a volanie po vyriešení konfliktu silou sa ukázalo ako chyba. Dozrel čas povedať Ukrajine, že EÚ financovanie večnej vojny nemá zdroje a dozrel čas vysvetliť Zelenskému, že by sa mohol vrátiť k volebným sľubom z roku 2019. k záväzku, že konflikt na Donbase urovná dohodou, lebo organické väzby medzi Donbasom a Ruskom sa nedajú preťať vojenskou silou, ako to roky požadovali radikáli z pluku Azov či z Gruzínskej légie. Karasto samozrejme nemohol povedať až tak priamo. Povedal len minimum, no aj za to musel zaplatiť. Pokarhali ho médiá a pokarhal ho aj František Mikloško. Pobúrilo ho, že Karas povedal niečo, čo vraj nie je schváleným stanoviskom strany. Je úsmevné, že to hovorí práve Mikloško, ktorý nie je členom KDH a ktorý pri novele ústavy hlasoval v rozpore s rozhodnutím strany, lebo sa vyľakal progresivcov a médií. Zákrok Mikloška proti Karasovi neprekvapuje. Je to jeho poslanie. vždy potláčal národné hlasy a vždy sa správal ako influencer, ktorý v konzervatívnom prostredí slúži liberálnemu a progresívnemu táboru a na vyššej úrovni záujmom západných globalistov. Mikloško sa z disidenta vypracoval až na ideologický dozor. Dozerá na jednotu a poslušnosť strán Národného frontu. Blahoželáme. Čo trochu prekvapuje a zamrzí, je reakcia KDH. Vedenie sa malo zastať svojho podpredsedu a jeho práva hovoriť aj to, čo sa progresívcom okolo Mikloška ťažko počúva. Nakoniec sa však Karasa dokázal zastať len klub dôchodcov KDH Hrušovský Brodka Fronz. Zastali sa slobody slová a práva Karasa prehovoriť. Mikloškovi pripomenuli, ako podrazil stranu pri novele Ústavy. Z poslancov a vedenia strany sa však trochu konzervatívnejšieho hlasu karasa nezastal nikto. Je to smutná správa o stáve KDH, o Lexmanovej KDH, aby sme boli presní. V tej plachej strane to vyzerá tak, že tam má hlavné slovo Atlantická Miriam. Tá si ešte nikdy v živote nevyskúšala, aké to je prehovoriť suverénne a slobodne a povedať niečo iné ako jej atlantickí a americkí vychovávatelia. Už si to ani nevyskúša. Nemá na to. No že na to nemá takmer nikto v akože konzervatívnom hnutí čez jednej výnimke. Je hanebné. Lebo Matovič. [hudba] V poslednom bode prehľadu sa pristavíme pri jednej lokálnej kuriozite. Volá sa Igor Matovič. V opozícii sa trápia otázkou, či sa s ním majú stretávať alebo sa majú držať v úctyhodnej vzdialenosti. Nervozita opozície z Matoviča je, ako vravia právnici, dôvodná. Jeden z dôvodov sme rozobrali pred týždňom. Matovič behal po Slovensku so svojou tajnou ochrankou, urážal a provokoval dôchodcov. a neprestával s tým, kým nevyvolal fyzický konflikt. Zákrok ochranky Igora Matoviča. Človeku, ktorý má mentálne viac ako deväť rokov, musí byť z Matovičovej politiky zle. Väčšina lídrov opozície, aj keď nie všetci, má mentálne viac ako deväť rokov. Inštinktým im radia vyhnúť sa Matovičovi. Ten sa však k opozičnému stolu tlačí hrubou silou. Jeho strana si vyskúšala vopred rezervovať námestia vo všetkých krajských mestách na 17. novembra. aby mala monopol na mítingy. Progresivcom a ich registrovaným partnerom SAS, demokrati, KDH sa Matovič vnucuje trikmi a vydieraním. Druhý dôvod, prečo partneri z Matoviča znervózneli, je jeho nová anketa s voličmi. Nazval ju, ako to má rád, mocne, silno, mohutne, veľko, prevrat 2027. vyhlásil, že o výsledkoch ankety nemieni robiť s partnermi nijaké kompromisy. Musia to prijať. Všetko a bez pripomienok. Otázok na voličov má byť 25. Niektoré sú už odhlasované s týmito výsledkami. Zníženie platov politikov o polovicu, zvýšenie prídavkov na dieťa o 100 € zavedenie elektronického hlasovania. Na niektoré otázky z národnej ankety odpovedalo len 1000 ľudí. konkrétne na otázku o hypotekárnych prázdninách pre rodiny s malými deťmi. 1000 hlasov. To je tak desatina z počtu členov normálnych strán. Čo tým chcel Matovič dokázať? Malosť a slabosť svojej strany. V radoch opozície sa nakoniec našiel jeden dobrovoľník, ktorý sa podujal presvedčiť Matoviča, aby sa upokojil a aby nevyrábal konflikty v opozícii. Dobrovoľník sa volá Gréing. Výsledky jeho misie? Matovič mu vopred odkázal tri veci. Jeho strana je nenahraditeľná pre novú vládu. Musí to prijať SAS aj celá opozícia. O záveroch ankety Pread 2027 odmieta akékoľvek vyjednávania. Ak bude Grolling žiadať kompromisy, dohoda nebude. Matovičovi sa podarilo rozkopať opozičné strany a dobrovoľníka Grellinga ešte pred rokovaním. Je to pomsta za to, že ho odstrkujú a zároveň to je pokus, ako sa vtierať do klubu progresívcov SAS a KDH, že si jedno odporuje s druhým. To Matovič vie, no nemôže inak. Okrem pomsty je v tom aj kus marketingu. Voliči Matovičovej schránkovej strany neznášajú PS a Šimečku. Zároveň však nenávidia Smer a SNS. Matovič musí živiť konflikty proti Smeru aj konflikty proti PS. Zároveň jeho nepokojné srdce túži po uznaní. Po mieste v klube Okolo PS. Čaká na pozvánku na obed. Občas si ju vynucuje dupaním a po večeroch sníva o tom, ako by sa tam, ak by raz pozvánka prišla, zahral na gladiátora, ktorý všetkých za stolomáža a poučí o svojej veľkosti. Prevrat. To je heslo a program Igora Matoviča. Neodolal mu ani v čase, keď bol premiérom. [hudba] Ak ste dopočúvali až sem, chceme vás ešte poprosiť o podporu. Vaša finančná pomoc nám dovolí v nahrávaní audio komentárov aj v budúcnosti. V popise nižšie nájdete číslo účtu, na ktorý môžete vložiť ľubovoľnú čiastku. Do poznámky prosím uveďte audiokomentár. Ďakujeme vám. [hudba]