7 dní v kocke: Slovensko smeruje do dlhovej pasce

7 dní v kocke. Slovensko smeruje do dlhovej pasce. V rubrike 7 dní v kocke zo dňa 9. októbra 2026 komentujeme hlavné témy týždňa. >> [hudba] >> Potopený v dlhoch. Prehľad začneme najdôležitejšou vecou, ktorá zásadne ovplyvní náš život. Rozpočtom na rok 2027. Fico sa pochválil, že vláda už nebude ľudí unavovať ďalšou konsolidáciou, teda šetrením a zvyšovaním daní. Pochopiteľne. Budú voľby. Zabudol však dodať to podstatné. Bude to na úkor rastu dlhov. Slovákom hrozí, že uviaznu v dlhovej pasci. Hrubý dlh má dosiahnuť takmer 100 miliárd eur. Prekročil bezpečnú úroveň 50 až 60 % z HDP. Budeme v rizikovom pásme. A za to si treba priplatiť. Banky si budú účtovať aj rizikovú prirážku k úrokom. Prichádza to v čase, keď sa éra lacných peňazí skončila. Úroky z nových dlhov môžu byť 10-krát vyššie ako pred pár rokmi. V praxi to znamená, že budeme vrhať miliardy eur len do splátok úrokov. Budúci rok to má byť 2,7 miliardy eur. V ďalších rokoch to bude výrazne viac. Popri tom budeme staré dlhy splácať novými, pričom tie nové budú násobne drahšie. Na obsluhu dlhopisov budeme budúci rok potrebovať 12 až 15 miliárd eur. Najvyššími výdavkovými položkami už nebudú nákupy amerických stíhačiek, nové diaľnice ani 13. dôchodky. Najvyššími výdavkovými položkami budú splátky pôžičiek a úrokov. Sú to peniaze, za ktoré nepríde nijaká protihodnota. Len ich s úklonom položíme k nohám bankárov. Za to, že nám požičali miliardy. A potom ešte za to, že nám ďalšie miliardy požičajú aj zajtra. Každý rok to bude z rozpočtu vysávať peniaze, ktoré by boli potrebné inde. >> [hudba] >> Na nemocnice, podporu rodín, cesty, školy, verejné služby. Zákernosť dlhovej pasce je v tom, že znemožňuje zostaviť zdravý, vyrovnaný rozpočet. Alebo aspoň rozpočet s primeraným schodkom. To zas bude tlačiť na ďalší rast dlhov a na prehlbovanie pasce. Vyskočiť sa z toho dá len tromi spôsobmi. Silným hospodárskym rastom, vysokou infláciou alebo drastickým, bolestivým šetrením. Teda konsolidačnými balíčkami. Keďže Európu dusia sankcie, drahé energie a vojnové výdavky, na hospodársky rast môžeme zabudnúť. S dlhom sa budeme musieť vysekávať konsolidačnými balíkmi. Nielen národnými, po novom aj európskymi. Lebo aj EÚ pláva v pôžičkách, ktoré bude treba splácať. Z našich vreciek. Aby sme nešírili paniku a pesimizmus, treba spresniť, že Slovensko ešte stále nepatrí k vysokorizikovým krajinám. Sme kdesi v strednom pásme. Držíme sa hlboko pod dlhovým priemerom eurozóny aj EÚ. V eurozóne je to s dlhovým bremenom takmer 90% HDP. V celej EÚ vyše 80% z HDP. Najhoršie sú na tom stále Grécko, Taliansko, Francúzsko a Belgicko. Tam dlhy vysoko prekročili 100% HDP. Slovensko sa drží pri úrovni 60%. To je ešte stále možné riešiť. Slovenská republika dlho patrila k štátom s relatívne zdravými financiami. Držala sa v bezpečnom pásme. Najväčší skokový zlom prišiel počas pandémie za vlády Igora Matoviča. Slovensko s dlhom vyletelo z bezpečného pásma do rizikového, nad 60% HDP. Spôsobili to plošné lockdowny, ktoré devastovali menších domácich podnikateľov. Následne vláda vrhala stovky miliónov eur na plošnú pandemickú pomoc, odškodné za vypínanie ekonomiky, plošné testovanie, plošné očkovanie zadarmo. Dlhu vtedy extrémne rýchlo stúpol o viac ako tretinu. Pandémia a pandemické opatrenia pridusili celú Európu. Slovensko však v chaotickom míňaní a zadlžovaní predvádzalo pozoruhodné tempo. Z finančne zdravej krajiny sme sa stali finančne nalomenu. Za dva roky. Za Ficovej vlády to pokračovalo vo voľnom behu bez zásadnejšieho obratu. Konsolidačné balíky boleli, no nepriniesli odmenu v podobe zdravších štátnych financií. Aj vlk hladný, aj ovca roztrhaná. Budúci rok to má podľa návrhu rozpočtu pokračovať. Pointa? Po voľbách na zrejme čakajú spartanské roky. Finančná drezúra, ktorá pribrzdí tempo zadlžovania. Aby sme boli konštruktívni, navrhujeme jedno z riešení. Mohli by sa zaviesť vyššie dane na produkty obsahujúce cukor, nasladené nápoje, na ultra spracované potraviny, na trvanlivé potraviny naliate konzervantmi. Teda na to, čomu sa vo svete hovorí junk food a trápi potravy, ktoré spôsobujú ochorenia. Popri tom by mohlo prísť nižšie daňové zaťaženie čerstvých organických potravín. Pomohlo by to posilniť nielen verejné financie, ale aj verejné zdravie. >> Marker.sk sleduje mesačne viac ako 100 tisíc ľudí. No len zlomok nás finančne podporuje. Ak sa vám páči obsah, ktorý tvoríme, staňte sa mesačným podporovateľom aj vy. Môžete ísť na marker.sk, kliknúť na tlačidlo "Podporte nás" a vybrať ľubovoľnú sumu, ktorou nás chcete podporiť. Bez vás to nepôjde. >> Keď sa protesty zvrhnú. >> [hudba] >> Vo Francúzsku už týždeň protesty, ktoré sa zvrhli do krvavého násilia, chaosu, ničenia majetku a do útokov na políciu. Úrady hlásia takmer 1000 zranených policajtov, stovky zranených študentov, desiatky vypálených škôl a zničených budov. Pôvodne pokojné protesty proti zanedbávaniu škôl vyrástli do revolučných rozmerov. Prezident Macron a jeho vláda sú pod útokom zľava. Za násilnými protestmi sú zradikalizované skupiny progresivistov, migrantov, odborov, antifa klanov. Médiá aj úrady si lámu hlavu, čo sa stalo a o čo im ide. Dovolíme si tvrdiť, že ide o súbeh troch faktorov. Jeden je vojnový, druhý migračný a tretím sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými rodinami. Francúzsko, ako sme spomínali v bode jedna, patrí medzi najviac zadlžené krajiny. Dusia ho, tak ako celú Európu, obchodné protiruské sankcie, predražené energie, vojnové a zbrojárske výdavky v miliardách eur. Vláda je nútená škrtať investície do sociálnej siete a škôl. Druhým faktorom sú problémy spojené s migráciou. Postihujú Nemecko aj Francúzsko veľmi podobným spôsobom. Štátne, respektíve verejné školy už nie sú starý dobrý štandard. Zaplňujú ich deti migrantov. Následky výučba a kvalita vzdelávania tam viazne. Tempo je pomalé. Riešenia? Bohaté rodiny umiestňujú deti do elitných súkromných škôl, ktoré majú vysoký rating pri prijímaní žiaka na vysokú školu. Rodiny, ktoré si súkromnú školu nemôžu dovoliť, sú odkázané na verejné školy a na ich mizernú úroveň s nízkym ratingom pre prijímanie na vysokú školu. Na verejných školách chátrajú budovy, výučba aj ich celková kvalita. Protestujúci študenti žiadajú investície do verejných škôl, aby sa obnovila aspoň základná kvalita a žiadajú, aby deti zo súkromných škôl neboli zvýhodňované pri prijímaní na vysoké školy. Problém je v tom, že chcú nemožné. Vláda zaťažená vojnovými dlhmi nemá na investície do škôl. Aj keby na to mala, nič sa nezmení. Školy zaplavené prisťahovalcami s habou francúzštinou nikdy nebudú mať takú kvalitu vzdelania ako elitné súkromné školy. Vo výsledku to znamená, že bohatí Francúzi mali, majú a budú mať náskok. Tí chudobní si zas musia v lavici prisadnúť k Abdulovi a ísť vo vzdelávaní jeho nie veľmi svižným tempom. Mladí Francúzi protestujú proti sociálnej nespravodlivosti, proti drastickým rozdielom v delení bohatstva a proti politike vlády, ktorá uprednostňuje investície do vojny pred investíciami do domácej spoločnosti a škôl. Tento útok na systém je pochopiteľný. Francúzsko aj EÚ si roky nahovárali, že ich politika je progresívna, ľavicová, sociálne zameraná, posadnutá rovnosťou a právami. Bola to lož. Ich politika je zameraná na kŕmenie vojnových konfliktov zbraňami, na zbrojenie, na sankcie, na ochranu elít a korporácií, na ignorovanie záujmov väčšiny. Politika Francúzska a EÚ je sociálna len v pózovaní. V skutočnosti je, podobne ako veľká časť progresivizmu, krajne elitárska aj krajne pravicová. A drvia ju rebélie zdola. >> Marker spustil newsletter. Získajte bezplatný prístup k prémiovému obsahu len pre odberateľov newslettera. Stačia tri kliky a získate možnosť sledovať obsah, ktorý na našej webstránke nenájdete. >> [hudba] >> Pálenie mostov. >> [hudba] >> V lete prezident Zelenský ohlásil 40-dňovú operáciu tajnej služby SBU. Bola zameraná na bombardovanie ruských miest, vrátane útokov na civilné ciele, obchodné sklady. Výsledkom mal byť tlak na Rusko a vynútenie prímeria s podmienkami, ktoré bude diktovať Ukrajina a s ňou EÚ ako sponzor dronových útokov na Rusko. Skutočný výsledok je, žiaľ, celkom iný. Taký, aký očakávali realisti. Rusko pritvrdilo v odvetných úderoch. Najnovšie začali ruské drony ničiť mosty v Kyjeve. Rusko opäť vyzvalo západných diplomatov, aby urýchlene opustili Kyjev. Ruské médiá tvrdia, že je to sľubovaná odveta za dronové útoky na Moskvu, Petrohrad, obchodné sklady, železnice a snaha narušiť ukrajinské vojenské zásobovanie. Ukrajina tvrdí, že je to ničenie civilnej infraštruktúry, terorizovanie mesta a porušovanie pravidiel vedenia vojny. Je to tak. Pravidlá sa porušujú už dlho a všetkými stranami konfliktu. Z jednej strany sa útočilo na Nord Stream, na ruské železnice, na Krymský most. Z druhej strany sa útočilo na ukrajinskú energetiku, ukrajinské železnice a najnovšie aj na kyjevské mosty. Pravidlá aj zábrany padli už dávno. Teraz vojna smeruje do finálnej fázy. Je smutné, že to zašlo tak ďaleko. Mierový proces napriek snahám americkej vlády vyhorel. Spory sa len o to, či vyhorel bombardovaním Moskvy, ktoré sponzorovala EÚ, alebo bombardovaním Kyjeva. Smutné je aj to, že Ukrajina ani EÚ neponúkajú nejakú realistickú stratégiu. Skúšali to s tlakom na Rusko, ktorý neviedol k cieľu. Viedol k odvete a vystupňovaniu vojny. Čo teraz? Teraz lídri EÚ skúšajú opäť to isté, čo roky nezaberá. Nemecký kancelár Merz vycestoval do Kyjeva. Na Zelenskom bolo vidieť znaky vyčerpania a zúfalstva. Práve to bol zrejme dôvod, prečo prišiel Merz osobne do Kyjeva po ruskej výzve, aby sa diplomati stiahli mimo mesta. Merz potrebuje Zelenského udržať v bojovom nasadení. Ukrajine sľúbil, že diplomati ostanú v Kyjeve a priniesol miliardu eur. Ďalšiu miliardu sľúbila EÚ. V súčte je to desatina toho, čo naliehavo žiada Ukrajina. Vyčerpaný nie je len Zelenský a Ukrajina. Vyčerpaná je aj EÚ, Francúzsko, Nemecko. Dochádzajú im zdroje na pokračovanie vojny. Desiatky miliárd eur zhoreli bez požadovaného výsledku. Lenže nič iné ako pokračovanie konfliktu nemajú európski lídri v ponuke. Zmohli sa len na sľuby o ďalších vojnových šekoch pre Ukrajinu. Tradične k tomu pribalili mediálnu výzvu, aby Rusko okamžite ukončilo vojnu. Pritom asi vedia, že vojny sa neukončujú siláckymi odkazmi cez médiá, ale rokovaniami a dohodami. Teda tým, čo EÚ minulý rok potopila. A potápa to aj dnes. 40-dňová operácia SBU s bombardovaním Ruska sa otočila na tragédiu v Kyjeve. Európa na to nemá odpoveď. Mimochodom, podporné pózy a gestá európskych lídrov nie sú odvážne ani solidárne. Sú alibistické a pokrytecké. Ak by pristúpili na rokovania s Ruskom a na prípadné mierové dohody, bolo by to pre nich bolestivé. Museli by si priznať, že zlyhali a nedosiahli nič z toho, čo 12 rokov sľubovali. Ak tlačia na Ukrajinu, aby ešte vydržala bojovať, bude to bolestivé a kruté len pre Kyjev a Ukrajincov. Alebo pre európskych daňových poplatníkov. Stratégia EÚ je zúfalá a zároveň zbabelá a cynická. Európa urobila chybu, keď opakovala Bidenovskú lož, že vojna na Ukrajine je nevyprovokovaná a Putin je ako druhý Hitler. Tá lož výborne zabrala na mobilizáciu síl a zdrojov proti Rusku, na úkor prosperity Európanov. Lenže dnes tá lož bráni lídrom EÚ pristúpiť na priame rokovania s Rusmi. Konzumenti propagandy, na smrť vydesení z fašistov, by im to nikdy neodpustili. >> [hudba] >> Žaloba proti Pfizeru. >> [hudba] >> V poslednom bode prehľadu si doprajme jednu dobrú správu. Štát Florida zažaloval Pfizer a jej riaditeľa Bourlu za klamlivú očkovaciu kampaň z čias pandémie. Prokurátor vyčíta Pfizeru, že zamlčal zistenia, ktoré spochybňovali heslá o bezpečnosti a účinnosti nových vakcín proti Covidu. Marketingová kampaň Pfizeru bola klamlivá. Prokuratúra predložila konkrétne dôkazy. Pfizer vedel o možných rizikách očkovania pre tehotné ženy. Alebo o možných škodlivých účinkoch na mladých mužov. Časť z nich po očkovaní trpela zápalom srdcového svalu s trvalými následkami. Ďalší po očkovaní mRNA látkami hlásili hlbokú žilovú trombózu, nešpecifické zápaly, vysoký krvný tlak. Pfizer vedel aj to, že nové vakcíny nebránia šíreniu infekcie ani ochoreniu na Covid. Napriek tomu cielil kampaň na mladých, na tehotné ženy, na deti. S prísľubmi, že pravidelné plošné očkovanie bude priepustkou na slobodu k normálnemu životu. Očkovanie malo byť prejavom zodpovednosti voči druhým, hoci veda nič také nepotvrdila. Jednoducho, očkovacia kampaň bola postavená na dezinformáciách o bezpečnosti a účinnosti vakcín, ktoré prešli len skráteným testovaním. Treba spresniť, že Pfizer robil vlastnú komerčnú kampaň hlavne v Spojených štátoch, s cieľom maximalizovať zisky. V EÚ to bolo inak. Tú kampaň pre Pfizer robili politici, hlavne progresívni, vlády, aktivisti, médiá, najaté celebrity. Zároveň robili antikampaň potláčaním kritických hlasov. Vyvrcholilo [smrkanie] to segregáciou neočkovaných. Kto pri nových vakcínach váhal, bol zavretý. Kto nezaváhal, dostal priepustku na slobodu, zadarmo. Cieľom bolo dosiahnuť čo najširšie plošné očkovanie a potlačiť pandémiu. No dialo sa to v čase, keď bolo vo vedeckej komunite známe, že sezónne očkovanie nebráni šíreniu nákazy a môže spôsobovať celý rad nežiaducich účinkov, vrátane dlhodobého zápalového poškodenia zdravia. Kampaň vakcína je sloboda bola manipulatívna a dezinformačná. Že úmysly boli dobré? Iste. Mnohí manipulátori, dezinformátori a cenzori majú tie najlepšie úmysly. Na následkoch ich činov a ich fanatizmu to však nič nemení. Ak v Spojených štátoch žalujú za klamlivú kampaň Pfizer, v Európe by sa patrilo za to isté žalovať po niektoré politické a mediálne autority. Robili to isté, akurát nie zo súkromných zdrojov, ale z verejných. >> [hudba] >> Ak ste dopočúvali až sem, chceme vás ešte poprosiť o podporu. Vaša finančná pomoc nám dovolí v nahrávaní audiokomentárov aj v budúcnosti. V popise nižšie nájdete číslo účtu, na ktorý môžete vložiť ľubovoľnú čiastku. Do poznámky, prosím, uveďte audiokomentár. Ďakujeme vám.