7 dní v kocke: Strana Hlas by si mala upratať v hlave

[hudba] Sedem dní v kocke, strana Hlás by si mala upratať v hlave.

V rubrike Sedem dní v kocke zo dňa 14. augusta 2026 komentujeme hlavné témy týždňa.

Bu, bu.

[hudba] Prvý bod prehľadu venujeme jednému zvláštnemu úkazu. Progresívcom sa opäť podarilo vystavať medzinárodnú kauzu na hystérii. Konkrétne na protiruskej hystérii.

Išlo o dve testovacie cestné kamery, ktoré majú – predstavte si tú hrôzu – komponenty pôvodom z Ruska. Bezpečnostná hrozba bola nulová. Dve kamery mali slúžiť len skúšobne, dočasne na testovanie softvéru pre dopravnú políciu. Hystéria nulová nebola.

Podľahol jej nielen progresívny tábor, ktorý je od prírody vystrašený a byčovaný fóbiami, podľahol jej aj minister vnútra a po ňom generálny prokurátor. Minister vinu dal partnerskej firme Soitron, dve kamery dal odstrániť a rozprával niečo o bezpečnostných rizikách z Ruska. Generálny prokurátor zašiel ešte ďalej. Predbehol PS, ktoré chcelo podať trestné oznámenie. Dal preveriť prípad a jeho možný trestný rozmer. V nozdrách zavetril zločiny.

Čo sa teda vlastne stalo, že PS a po nich aj minister vnútra a generálny prokurátor stoja v pozore? Odpoveď: Nestalo sa dokopy nič. Vystrašeným jedincom radíme, aby sa upokojili a rozišli do svojich domovov. Áno.

NBU tvrdí, že ruské komponenty v cestných kamerách by mohli predstavovať bezpečnostné riziko. Dodal však, že by to tak mohlo byť len v prípade ich plošného nasadenia do ostrej prevádzky. A to sa nestalo. Nebolo to ani v pláne.

Stalo sa len to, že firma Soitron pracovala na softvéroch pre ministerstvo vnútra. Pri testovaní systému potrebovala použiť dočasne mimo riadneho nasadenia nejaké kamery, akékoľvek z tých, čo sú legálne dostupné na trhu Európskej únie. Po skončení testovania by zmizli z obehu obidve.

Projekt EÚ na plošné sledovanie šoférov na cestách by sa riešil až neskôr. Platil by sa z eurofondov a vyžadoval by si riadne výberové konanie na dodávateľa stoviek kamier s radarmi. Až v tejto fáze by bolo podstatné, aby sledovacia technika nepredstavovala bezpečnostné riziká, teda aby nemohla slúžiť cudzej moci na špionáž.

Panika, ktorú šírilo PS, bola predčasná a bezpredmetná. Treba však priznať, že rozhodujúcou mierou k nej prispel minister vnútra. Mal sa postaviť za partnera Soitron ako dodávateľa softvéru a mal upokojiť vystresované hlavy z PS, že nejaké dve testovacie kamery akokoľvek sporné neboli ani nebudú v ostrej prevádzke. Že ich použila súkromná firma pri svojej práci na softvéroch. No a čo to?

Nezakazujú nijaké zákony ani sankcie EÚ dovoz. Sankčné obmedzenia sa týkajú hlavne vývozu telekomunikačnej techniky do Ruska. Namiesto toho však šutaj Eštok lietal od jedného mantinelu k druhému. Najskôr tvrdil, že testovacie kamery nemajú nijaké ruské komponenty. Keď sa to ukázalo ako omyl, kopol si do Soitronu, prikázal okamžite odstrániť kamery a priznal nejaké bezpečnostné riziká, tie, ktoré vlastne reálne neexistovali.

Sám NBU predpokladá možné hypotetické riziká len pri nasadení kamier plnej prevádzky, na čom sa nepracovalo. Ani sa na tom pracovať nebude. Nasadenie sledovacej technológie pôvodom z Ruska by zrejme neprešlo cez bezpečnostné posudky.

Alebo inak: ak by to prešlo a preukázal by sa možný prístup Ruska k slovenským dátam, až potom by to bola skutočná kauza. K citlivým dátam o slovenských občanoch by nemala mať prístup nijaká tretia strana. Ani ruská, ani izraelská, ani americká. Majú slúžiť výlučne polícii, aby dozerala na dodržiavanie pravidiel.

Hovorí sa, že najhoršia je smrť z oplašenia. Šutaj Eštok ma k tejto možnosti veľmi blízko. Najskôr ukázal, že má chabý prehľad o projektoch polície. Keď sa trochu zorientoval, zahral sa na bojovníka proti ruskej hrozbe. Teda prebehol na stranu PS. Za toho potom PS ešte viac vyfackalo.

Pokiaľ ide o aktivistický zápal generálneho prokurátora, tam je to jednoduché. Ak z kauzy smrdí niečo trestné, tak zatiaľ len šírenie poplašnej správy. PS tvrdilo, že Hlas a ministerstvo chcú špehovať ľudí. Je to trochu inak.

Plošné sledovanie šoférov kamerami a radarmi presadzuje EÚ cez eurofondys. Potom progresívcami lomcovali fóbie z ruskej špionážnej hrozby. NBÚ ich však upokojuje, že v testovacej fáze rizika nevidí.

Vyzerá to tak, že odborníci z PS čoraz viac vynikajú v exorcizme. Ovešaní cesnakom, kadidlom a zaklínadlami vyháňajú diablov. Jedného sa im podarilo vyhnať zo šošovky kamery, skúšobnej kamery.

>> Marker.sk sleduje mesačne viac ako 100 000 ľudí. No len zlomok nás finančne podporuje. Ak sa vám páči obsah, ktorý tvoríme, staňte sa mesačným podporovateľom aj vy. Môžete ísť na marker.sk, kliknúť na tlačidlo podporte nás a vybrať ľubovoľnú sumu, ktorou nás chcete podporiť. Bez vás to nepôjde.

[hudba] Vzostup alternatívy.

Pri preventívnom strašení ruskou hrozbou ostaneme aj v druhom bode. Týka sa Nemecka a rastu verejnej podpory pre Národnopravicovú stranu AFD. AFD na celoštátnej úrovni predbehla Mercovú CDU a valcuje ju aj v regiónoch.

V spolkovej krajine Sasku-Anhaltsku, kde budú o pár týždňov voľby, má AFD takmer dvojnásobný náskok. Je pravdepodobné, že tam získa prvého krajinského premiéra. Dominantnú pozíciu má AFD aj v Meklenbursku-Predpomoriansku.

V Berlíne, kde budú tiež voľby, rastie socialistická Die Linke. Podpora kancelára Merza sa prepadá všade. Médiá, aktivisti a Brusel sú v strese. Vyznávači už tradične nachádzajú údajné ruské zasahovanie do nemeckých volieb. Protihybridné tímy sú v plnej bojovej pohotovosti.

Iste do nemeckej kampane nepochybne zasahujú spolu s inými hráčmi aj Rusko. V jeho záujme je podpora AFD, ktorá kritizuje zasahovanie Nemecka do vojny proti Rusku. Robiť však z Rusov silu, ktorá dokáže fatálne hýbať nemeckými voľbami a verejnou podporou pre AFD, to by bolo prehnané.

V tejto disciplíne vyniká iný veľmi vplyvný hráč. Je ním kancelár Friedrich Merz z CDU. Konkrétne Merz má mimoriadne silný vplyv na kolaps CDU a na rast AFD. Merz je totiž vysoko nepopulárny a neobľúbený zaslúžene.

Merz bol roky šéfom americkej korporácie BlackRock pre Nemecko. Tej korporácie BlackRock, ktorá masívne investovala na Ukrajine a dnes investuje do európskych zbrojoviek.

Pred voľbami Merz sľuboval, že skoncuje s nelegálnou migráciou. Po voľbách prehodil výhybku a skoncoval s niečím iným – s nemeckou finančnou a rozpočtovou zodpovednosťou. Zrušil dlhovú brzdu a vo veľkom zadlžuje Nemecko. Nie je to investičné zadlžovanie, ale zbrojárske a vojnové.

Merz chce naliať stovky miliárd € do toho istého biznisu, do ktorého investoval BlackRock akurát na opačnom konci – na konci štátnych odoberateľov produkcie zbrojoviek.

Súbežne Merz podporuje rozširovanie energetických sankcií. Výsledok: Nemcom stagnujú príjmy, rastú ceny. Nemecká ekonomika stráca dych. Veľkosťou ju v parite kúpnej sily predbehla ruská ekonomika.

Napriek finančným problémom je Nemecko pod tlakom, aby spolu s Európskou úniou lialo desiatky miliárd € na Ukrajinu. Formálne sú to vojnové pôžičky.

Reálne to budú mamutie dlhové bremená EÚ a Nemecka.

Američania sa z financovania prehratej ukrajinskej vojny stiahli.

Briti tiež.

Účty ostali na pleciach EÚ.

Zle nevyzerá len aktuálna realita, ale aj prognóza.

Merz podporuje pokračovanie vojny na Ukrajine, pokračovanie bolestivých obchodných sankcií, pokračovanie zbrojenia a vojnových šekov pre Ukrajinu.

Hoci víťazstvu Ukrajiny už neveria ani tí najpomalší.

Nemci Merza upodozrievajú, že ich okráda o budúcnosť, o perspektívu a hlavne o to, na čo boli desiatky rokov zvyknutí – o prosperitu, poriadok a bezpečnosť.

Samozrejme, nie je to len zodpovednosť Merza.

Dlhy a problémy dusia celú Európu.

Je to však práve Nemecko a jeho kancelár, kto by mohol trendy otáčať, alebo aspoň korigovať tak, aby boli únosné pre Nemcov a Európanov.

Merz však pri pomýlenom kurze Nemecka a EÚ nestláča brzdu.

Viac ho baví pridávať plyn.

Následky?

AfD je strana s najvyššou verejnou podporou.

Ďalej rastie a stavanie hrádze proti hybridnému ruskému zasahovaniu na tom nezmení nič.

Riešením by mohol byť pokus o návrat k normálnemu stavu – teda k rokovaniam o bezpečnostných dohodách, ktoré by ukončili vojnu na kontinente a k obnoveniu voľného obchodu, rastu, poriadku a budovaniu únie ako mierotvornej sily.

Žiaľ, to všetko je dnes na čiernej listine zakázaných slov.

Trvá to už dlho, od roku 2014.

Odvtedy si Európa zakazuje dohody s Ruskom o riešení konfliktu na Donbase a o bezpečnostnom poriadku na kontinente.

Zmyslom týchto zákazov bolo udržať úniu v pozícii obchodnej divízie NATO, toho NATO, ktoré je a ostane v kríze.

Dobrou správou je, že niektoré strany čierny zoznam zakázaných slov odmietajú a ich verejná podpora rastie na rekordné úrovne.

>> Chcete ešte viac obsahu od marker.sk?

Stačí odoberať marker newsletter.

Tri kliky a raz týždeň vám do emailu pošleme obsah, ktorý na našej webstránke nenájdete.

Choďte na marker.sk, kliknite v menu na newsletter a prihláste sa na odber.

V redakcii sme si istí, že nebudete ľutovať.

[hudba]

Knižnica Antonyho Fauciho.

V Spojených štátoch pokračuje mlčanie pandemického veľmajstra Antonyho Fauciho.

Hlas vedy onemel.

Odvolal sa na právo nevypovedať o vlastných zločinoch.

K slovu sa však dostávajú Faučiho archívy z čias pandémie a hromadného očkovania proti covidu.

Kongres a úrady skúmajú neverejné správy z Faučiho pracovného mobilu.

Je to výživný obsah.

Najnovšie sme sa dozvedeli, že Fauči v rámci dôvernej komunikácie pripúšťal možnú škodlivosť vakcín pre tehotné ženy.

V roku 2021 uznal, že zápalové reakcie a horúčky po očkovaní mohli teoreticky súvisieť s potratmi v prvom trimestri tehotenstva. Uznal aj to, že pri tehotných ženách treba dôsledne zvažovať nielen prínos očkovania, ale aj možné riziká.

Je to ďalší príklad, keď Fauči jedno tvrdil súkromne a niečo celkom iné hlásil verejne.

Fauči ako hlava americkej pandemickej politiky v roku 2021 odsudzoval akékoľvek kritické hlasy, ktoré mali pochybnosti o bezpečnosti očkovania novými vakcínami.

Jeho tím spolu s Bidenovou vládou postihoval aj tých, ktorí radili vylúčiť z plošného očkovania tehotné ženy alebo malé deti.

Štátny zástupca Floridy po zverejnení správy mu vyčítal, že zatajoval informácie o rizikách očkovania pre tehotné ženy a ich nenarodené deti.

Ešte tvrdší komentár mala bývalá republikánska poslankyňa Greeneová.

Fauči podľa nej patrí za mreže.

„Ak vakcína proti covidu dokáže zabiť dieťa a spôsobiť potrat, predstavte si všetky ostatné veci, ktoré vám môže urobiť. A Fauči to vedel a napriek tomu ľuďom hovoril, aby sa dali očkovať," napísala na sociálnej sieti.

Niektoré kritické reakcie na Fauciho sú prehnané.

Fauči v súkromných správach nepotvrdil škodlivosť vakcín, len pripustil túto teoretickú možnosť pre vybrané skupiny ľudí.

Problém je v tom, že Fauči aj americká vláda potláčali akúkoľvek verejnú polemiku o bezpečnosti nových očkovacích látok, obmedzovali ju a dokonca aj na vedeckej úrovni.

V súkromí Fauči vystupoval ako vedec – pripúšťal výhrady, akceptoval pochybnosti, diskutoval.

Naopak, vo verejných vystúpeniach bol autoritatívny.

Jeho vyhlásenia boli v rozpore s vedeckou zásadou zdržanlivosti.

Faučiho verejne prezentované slová neboli hlasom vedy, boli hlasom politiky – pandemickej politiky.

Tá bola v tom čase zameraná na pravidelné plošné očkovanie.

Prvá dávka, druhá dávka, bez ohľadu na vedľajšie účinky a na riziká pre niektoré skupiny ľudí.

Práve toto patrí medzi najväčšie hriechy Fauciho a celej pandemickej politiky.

Od roku 2020 bol systematicky potláčaný vedecký, teda kritický, prístup postavený na pochybnostiach a polemikách.

Boli potláčané práva a slobody, bola potláčaná diskusia.

Hlavné slovo si uzurpovali dogmatici, ktorí nezniesli otázky, vecné výhrady ani pochybnosti.

Je zvláštne, že to v mnohých prípadoch ostalo aj štyri roky po skončení pandémie.

Vyzerá to tak, že niektoré zápalové následky pandemickej či očkovacej hystérie sú trvalé.

[hudba]

Od osem päť a k jednej.

Na záver si už opäť doprajeme dobré správy.

Z dokumentu o ôsmich akceleračných zónach pre veterné elektrárne vypadlo sedem lokalít.

Ostala jediná v okrese Michalovce.

Aj to len hypoteticky.

S výstavbou veterných parkov musia súhlasiť všetky dotknuté samosprávy a to je nereálne.

Na strategické zóny pre veterné parky tlačí EÚ.

Nijako ju neruší, že Slovensko je ukážková krajina, kde to nepôjde.

Aspoň nie bez nátlaku a lámania práva.

Jednak preto, že máme dostatok nízkoemisných zdrojov elektriny – teda jadro a vodu – a potom preto, že Slovensko je husto osídlená krajina.

Tam, kde nie je husto osídlená, máme spravidla národné parky alebo ich prírodné chránené oblasti.

Napchať pomedzi to tony betónu, plastu a kompozitu na 160 metrov vysokých turbínach, to by bol zločin proti prírode aj proti človeku.

O osekanie pôvodných návrhov sa postarali dve sily.

Protesty verejnosti a minister životného prostredia Taraba.

Minister nechal jedinú lokalitu, zrejme z úcty k EÚ, ktorá chce do veterných projektov naliať stovky miliónov €.

Mimochodom, chce ich tam naliať z verejných zdrojov práve preto, že pre súkromných investorov sú tieto experimenty nezaujímavé, neefektívne, hlúpe.

Rozhodnutie Tarabovho ministerstva už oplakávajú dva spolky.

Klimatická koalícia a Slovenská asociácia udržateľnej energetiky tvrdia, že tým nahneváme úniu.

Nesplníme si zelené domáce úlohy a prídeme o stovky miliónov € z fondov plánu obnovy a odolnosti.

Oba spolky sa tvária odborne, v skutočnosti sú to však združenia aktivistov a lobistov, ktorých živia európske projekty.

Otázka, či prídeme o nejaké fondy EÚ, by pritom mala byť celkom bezpredmetná.

Podstatné je, či ide o projekty, ktoré potrebujeme.

Nie, nejde.

A či by ich výstavba bola v súlade s právom a záujmami verejnosti.

Nie, nebola.

Projekty, ktoré nechcú ani výrobcovia elektriny, ani verejnosť, sú o ničom.

Jedna zóna pre hlučné, ohýzdné a málofektívne veterné parky – to je presne o jednu zónu viac, ako by bolo primerané.

Že zelení aktivisti trpia.

Hm.

Áno.

Zastavené vetry sú vždy nepríjemné. Mali s tým však rátať. Každé podnikanie je spojené s rizikami. Dvojnásobne to platí o podnikaní v réžiokratov Európskej únie.

Ešte jedna poznámka. Chceme vás poprosiť o podporu. Vďaka nej môžeme a budeme nahrávať tento audiokomentár aj v budúcnosti. V popise nižšie nájdete číslo účtu, na ktorý môžete poslať ľubovoľnú čiastku.

Ďakujeme.