Ako to bolo s delením úplatku od Z. Kollára? | Peter Kubina, advokát B. Beňu

Tento program vám prináša Play TV, domáca zábava celú rodinu.

Prečo by nemal byť vnímaný úradný záznam zo špeciálnej prokuratúry zo 14. decembra 2020 ako jednoznačný dôkaz o nevine bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského z prijímania úplatku?

Aké motivácie mal vtedajší jeho námestník Boris Beňa, že v prvej svojej výpovedi neuviedol, že si úplatok sprostredkovaný od Zoroslava Kollára rozdelil spolu s vtedajším šéfom SIS.

Téma pre Krimi online.

Vitajte.

Hosťom relácie televízie Kanál 1 je Peter Kubina, právny zástupca Borisa Beňu.

Aj v tejto veci som rád, že ste prijali pozvanie a môžeme sa porozprávať o pomerne zaujímavom prípade, ktorý sa tak povediac v posledných dňoch a týždňoch opäť rozvíril.

Pán Kubina, vy ste označili nájdenie tohto v úvodzovkách úradného dokumentu za akýsi buď svätý gráľ alebo len obyčajnú dezinformáciu, teda, že to nie je žiadny svätý gráľ. Skúsite nám to vysvetliť, ako ste to mysleli?

>> Myslel som to tak, ako som to napísal. V podstate ono sa to prezentovalo ako keby to bol nejaký obrat, že v zásade našiel sa dôkaz neviny, ktorý bol doteraz skrývaný, tajený. A pritom nič nie je ďalej od pravdy, ako toto si myslieť.

Po prvé, ide o úradný záznam. Úradný záznam sám o sebe nie je použiteľný ako dôkaz pred súdom, takže nejde o žiadny dôkaz, ale to je to menej dôležité. To je formálne kritérium. Skôr ide o ten obsah.

Predovšetkým tu sa nestalo nič také, že by išlo o nejaký utajovaný materiál, ktorý by niekto účelovo skrýval pred kýmkoľvek. Samotný obvinený, o ktorého tu ide, môj klient Boris Beňa, o týchto okolnostiach, ktoré sa niekto pokúša vyvodiť z toho úradného záznamu, tak on o tom vypovedal podrobne pred súdom pod prísahou ako svedok na pojednávaní v trestnej veci pána Pčolinského. Pomerne vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, že ako sa teda vyvíjala jeho spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní. Že teda najskôr po tom rozhodnutí spolupracovať v zásade nemal v úmysle do toho zaťahovať iné osoby, ktoré konkrétne pána Pčolinského, s ktorým mal priateľský vzťah a bol to aj jeho nadriadený. On to chcel zobrať proste na seba celé.

Ale následne, keď bol teda konfrontovaný s tým, že iné osoby, ktoré sú v tom zainteresované, môžu vypovedať celú pravdu aj o ďalších osobách. Tak, že pokiaľ má tá spolupráca mať zmysel a priniesť želané výsledky, tak musí byť vierohodná a musí teda obsahovať celú pravdu.

Toto je štandardné poučenie, ktoré sa dáva každému spolupracujúcemu obvinenému, lebo tá tendencia, že ako keby niektoré osoby možno chrániť alebo nezaťahovať do toho, tá sa vyskytuje pomerne často. No v tomto prípade to bolo teda tak, že on tak, ako aj vypovedal na súde, na začiatku nemal v úmysle vypovedať proti pánovi Pčolinskému. Chcel ho v podstate chrániť. Ale keďže o tejto celej veci vedeli aj iné osoby, ktoré teda, ako sa aj neskôr ukázalo, potom v ich procesných výpovediach vypovedali aj o tejto osobe, tak v zásade by nebolo v súlade s tou deklarovanou spoluprácou alebo vôľou spolupracovať, keby môj klient v tejto súvislosti nepovedal celú pravdu.

Takže nebolo to ani utajované, ani to nie je žiadna senzácia. Sa jednoducho podľa mňa využíva to, že na tom hlavnom pojednávaní, kde on takto vypovedal, tak nebola prítomná verejnosť. Ja som tam bol prítomný ako právna pomoc svedka môjho klienta. A keďže nejde o utajené skutočnosti, tak to môžem aj takýmto spôsobom verifikovať.

>> No môžeme teda povedať, to bolo 20. marca 2025. Viete teda za klienta povedať, ako teda vysvetlil to v úvodzovkách chránenie alebo zobratie na seba? Lebo teda ak aj niektoré médiá alebo aj dezinformačné médiá citovali tie dve vety, že som ochotný vydať 40 000 €, prevzal som alebo teda zobral som. Tak z toho ako keby sa čítali nejaké dve verzie, tak tá motivácia vydať 40 000 aj za svojho šéfa v úvodzovkách musí byť to. To sa dá nejako vysvetliť alebo klient to vysvetľoval na tom pojednávaní toho 20. marca?

>> No po prvé, v tom úradnom zázname nie je nič uvedené také, že on by tam povedal, že už nikto iný tam nebol. On len to rozprávanie skončil ako keby pri sebe, hej. Že prevzal som od pána Kollára cez pána Makova 40 000 a teda som ochotný ich vydať pre účely trestného konania. Ale on nepovedal nič o tom, že už tam nikto ďalší nebol alebo že som si to nerozdelil s nikým. On to chcel zobrať na seba a keď chcete niečo takéto zobrať na seba, tak musíte byť konzistentní v tom, že tak poviete, že dobre, ja to celé vydám, hej?

Takže tam za tým netreba hľadať nič ani žiadnu žiaden nejaký úskok, ani nič podobné. A toto nie je prvý prípad, kedy by nejaká spolupracujúca osoba na začiatku svojej spolupráce proste rozmýšľala, že či bude niekoho chrániť alebo nebude. Tá spolupráca nie je niečo, čo teraz je. To je nejaký proces. Proste to sa deje v nejakom čase a na začiatku všetci proste rozmýšľajú, čo idem robiť, v akom rozsahu a podobne. Potom naozaj po poučení a po možných následkoch vlastne neúplnej výpovede sa tento postoj zvykne upraviť.

Tam naozaj za tým netreba vidieť nič iné, ako to, že proste on s pánom Pčolinským nemal žiaden konflikt. Boli to ľudia, ktorí spolu dobre vychádzali, mali spolu priateľský vzťah, fungovali spolu každodenne profesionálne. Boli si, dá sa povedať, ľudsky blízky.

>> A zmenil tú výpoveď potom alebo teda upravil po tom, čo sa dozvedel, že Ľudovid Mako má rozprávať, že ten úplatok mal byť rozdelený. Stále nie je jasné, že či to bol oficiálny nejaký úkon, či to bol výsluch svedka alebo bol oznámený s výpoveďou.

>> Áno. K tomuto vám viem povedať úplne konkrétne, ako sa to robí. Ja som v tomto čase ešte, keď sa toto dialo, tak som nebol ešte obhajcom pána Beňu, ale viem, aký je štandardný postup polície v takýchto prípadoch a predpokladám, že že niečo podobné sa stalo aj v tomto prípade.

V podstate, keď spolupracujúci obvinený príde s nejakým skutkom, že toto sa stalo a boli do toho zainteresované tieto tri osoby, no tak polícia vlastne potom následne realizuje operatívnu opatraciu činnosť tým, že ide vyťažiť tie ďalšie osoby, tie ďalšie dve, teda okrem toho spolupracujúceho. No a tam sa nerobí nejaký procesný výsluch. V takom prípade robí sa maximálne tak operatívne vyťaženie.

Z ktorého prinajlepšom pochádza buď úradný záznam alebo aj nič, že to zostane len v hlave operatívca, ale predpokladal by som, že k tomu azda nejaký úradný záznam aj bol a hoci som ho teda nevidel, ale štandardný postup obvyklý je taký, že sa vyťažia tie ostatné osoby a tie k tomu niečo povedia a v takom prípade, keď niektorá z tých osôb povie: „No ale toto nie je všetko, že tam ešte bol tento človek prítomný," no tak potom máte rozpor a potom sa s tým logicky musí konfrontovať tá osoba, ktorá s tým ako prvá prišla, že či naozaj tá obsadenosť personálna, ktorú spomenula, bola kompletná.

A ak teda nebola kompletná, tak treba to uviesť, pretože ak tam bude taký rozpor v tých informáciách, tak samozrejme výpoveď toho spolupracujúceho by mohla byť tá procesná výpoveď, ktorá z tohto celého vypadne, tak by mohla byť nevierohodná.

>> Rozumiem.

Čiže tu ide o to naozaj, že ja vravím, nebol som pri tom, ale takýto postup by bol štandardný.

Čiže ak niekde odznelo, že následne bol pán Beňa konfrontovaný s výpoveďou pána Maka, tak to nemyslí nevyhnutne procesná výpoveď.

Vieme, že pán Mako vypovedal procesne ako svedok na zápisnicu až potom neskôr, ako prvý vypovedal procesne pán Beňa.

Rozumiem.

Takže tá konfrontácia chápte ako niečo neformálne v rámci operatívneho vyťažovania.

Mali sme tu vo vysielaní aj pána Pčolinského, ten uvádzal, ja odcitujem tú argumentáciu, že ak by sudcovia pri rozhodovaní o jeho väzbe v roku 2021 videli aj tento dokument a mohli by si porovnať výpovede pána Beňu, nielen sudcovia špecializovaného, ale zrejme aj Najvyššieho súdu, tak polemizoval o tom, či by vôbec skončil vo väzbe.

Čiže tá existencia toho úradného záznamu — ešte sa vrátim na začiatok — skúsme vysvetliť, tak bol v tom spise alebo nebol?

Alebo vy ste ho videli, klient vedel, lebo ako keby sa teraz po šiestich rokoch ten úradný záznam objavil v inom konaní, tak bol vykonaný tento dôkaz, tento úradný záznam, nachádzal sa tam?

Bol k dispozícii, keď vypovedal pán Beňa v tom marci 2025 alebo je to naozaj nejaké novum, ktoré teraz sa objavilo z nejakého iného konania?

No, po prvé, už ako som povedal na začiatku tejto našej debaty, úradný záznam nemôže podľa judikatúry slúžiť ako dôkaz pred súdom.

Čiže keď aj sudcovi ukážete úradný záznam, tak on nemôže prihliadať ako na dôkaz.

To je vec judikatúry Najvyššieho súdu.

Takže to je vo všeobecnosti k tomu, že či je to nejaký dôkaz, na ktorý keby súd prihliadal, tak by z toho nejaký záver bol.

Eh, ja si netrúfam vôbec vyvodzovať nejaké závery, že čo by bolo keby.

Faktom je, že v našom spise ako obhajobnom advokátskom ten záznam bol a pre mňa to nebolo nič tajné.

My sme ho mali k dispozícii.

Rovnako tak predpokladám, že bol v dozorovom spise prokurátora, čo nie je to isté ako vyšetrovací spis, ale v tom spise určite bol.

No a či bol vo vyšetrovacom spise ako takom pána Pčolinského, tak to ja povedať neviem, lebo môj klient doňho nemal prístup.

On bol vylúčený na samostatné konanie.

A v tom trestnom konaní pána Pčolinského mal postavenie procesné svedka a svedok nemá prístup do spisu.

Takže my nevieme povedať, či tam bol, či tam nebol.

Ak hovoríme, že tam nebol, tak to môžeme povedať len v prípade, že veríme pánom Pčolinským.

Čo každý si môže povedať, či verí alebo neverí, ale ja hovorím iné.

Ja hovorím, že je úplne jedno, či tam bol, pretože aj keby tam bol, po prvé, nemôže slúžiť ako dôkaz pred súdom.

Po druhé, pán Beňa od začiatku v jeho výpovediach ako svedka pána Pčolinského uvádzal. Vždy keď bol dopytovaný na to, ako teda začal spolupracovať, tak vždy konzistentne v každom výsluchu, v ktorom som sa ja zúčastnil, uvádzal to, čo sa vyvodzuje z toho úradného záznamu, že teda na začiatku, keď po svojom rozhodnutí spolupracovať mal prvotne taký úmysel, že pána Pčolinského bude chrániť a kryť.

Napokon pán Pčolinský sa veľmi intenzívne zaujímal o jeho obhajobu a o jeho podmienky a podobne v tom čase.

Takže toto sa stalo a preto sa mi to prišlo tak, že čo je na tom také tajné?

Veď od začiatku sa vedelo a od začiatku sa vie, že to takto bolo.

Naposledy to takto aj bolo objasnené pred súdom, že na začiatku on chcel toho pána Pčolinského chrániť.

Tak akože čo teraz zdôvodňujeme ten úradný záznam?

To nehovorí nič o tom, že pán Čolník si tam nebol od spomín mediálnu optiku, že sa to prezentuje, ako keby dve rozličné výpovede, že na jednej strane si podelili úplatok a teraz sa objavil záznam, kde tvrdí, že prevzal sám úplatok a že si ho nechal.

>> Ale on to od začiatku vysvetlil.

On to od začiatku vysvetľoval, že prečo to tak bolo.

>> Ja len vysvetľujem mediálne pre divákov tú snehovú guľu, že kde to vzniklo.

Ešte sa opýtam, posuňme to trošičku o kúsoček ďalej.

Aj do tejto diskusie sa zapojil aj Daniel Lipšic, ktorý v danom čase bol právnym zástupcom Borisa Beňu, než sa stal špeciálnym prokurátorom.

On napísal aj Najvyššiemu súdu vysvetlenie, ako to teda bolo.

Vysvetlil aj tú časovú os, kde uvádza, že podľa neho naopak tá časová os toho, ako sa tie dôkazy alebo fakty, výpovede kreovali, že naozaj sedia, že tam nie je nič nezvyčajné.

Pán Pčolinský zase tu vo vysielaní hovoril, že no tak toto sme si mohli na tom pojednávaní vysvetliť, keďže sme žiadali, aby Daniel Lipšic bol vypočutý v tejto veci.

A dozorujúci prokurátor, ktorý teda už nie je momentálne zastupujúcim prokurátorom, pán Kysel toto odmietol.

Vy ste asi na tých súdnych konaniach teda boli.

Nie sme svedkami niečoho, čo už sa mohlo vyjasniť možno v roku 2024–25 na tých súdnych pojednávaniach?

No určite sa mohlo.

Ja som bol teda iba na jednom pojednávaní, kde on vypovedal.

My sme potom už tam nechodili ani predtým, ani potom.

Ale môj klient maximálne čo mohol urobiť, je že zbavil povinnosti mlčanlivosti pána Lipšica ako svojho pôvodného obhajcu.

To aj urobil, jednak že priamo povedal pred súdom a aj potom na žiadosť súdu doručil aj hneď na druhý deň aj písomné zbavenie mlčanlivosti.

Takže keby môj klient chcel niečo skrývať, tak povie, že nezbavuje mlčanlivosti svojho advokáta a nemohol by ho vypočuť.

Môj klient sa k tomu postavil práve opačne, že nemám čo skrývať.

Nech sa páči, vypočujte môjho vtedajšieho obhajcu.

Tu ho zbavujem mlčanlivosti.

Pokiaľ viem, obhajoba toto navrhovala.

Eh to som tam ešte bol, to bolo na tom istom termíne.

Eh a to, že ako sa k tomu postavil prokurátor a eh a prečo to odmietol, prečo teda s tým nesúhlasil, to netuším. To sa musíte spýtať jeho.

Hm.

Každopádne, sudca tým nebol viazaný, takže sudca mohol eh a podľa môjho názoru aj mal eh v tomto prípade vyhovieť eh návrhu obhajoby a teda tohto bývalého obhajcu vypočuť. To je môj názor.

Ja si myslím, že že tento dôkaz mal byť vykonaný a nič tomu nebránilo a záviselo to len od rozhodnutia súdu, či to vykoná alebo nevykoná. My sme urobili s mojím klientom maximum, čo sme mohli, aby sa tak mohlo stať.

Takže to, prečo sa tak nestalo, sa treba spýtať sudcu, že prečo teda ten dôkaz nevykonal, a potom primárne sudcu, lebo to bolo jeho rozhodnutie, a ak by to bolo nejak dôležité, tak potom aj prokurátora, že prečo s tým nesúhlasil. Ale ako opakujem, ten nesúhlasný postoj prokurátora nebol pre sudcu záväzný.

>> Dobre, vrátim sa ešte naspäť, aby aj divák eh to pochopil. Eh v čom vy vidíte tú dezinformáciu? Lebo tak nejaký úradný záznam tu je, niečo v ňom je. Eh vy ste k tomu teda dali aj ten status. V čom vidíte vlastne ako keby posun ten informačný do tej roviny, že toto už tu nie je pravda? A ešte to nadviažem pod otázkou. Eh, má to nejaký cieľ momentálne v tom časopriestore, napríklad ovplyvniť ten Najvyšší súd, alebo aby bola napríklad eh tá vec stiahnutá z Najvyššieho súdu, možno prokurátorom? Vy ste to aj v tom statuse naznačovali.

>> Eh, veľa otázok ste položili. Ja sa pokúsim ich všetky zapamätať.

>> Ale však pripomeniete mi, keď by som náhodou niečo opomenul.

Eh, no, tá dezinformácia alebo dezinterpretácia, tak je to, že presne, akým spôsobom sa dezinterpretuje ten význam a obsah toho úradného záznamu. Lebo to, že tu úradný záznam nejaký je a že teda má nejaký obsah eh teda, ktorý si každý už mohol asi aj prečítať, to nikto nespochybňuje, ani nikdy nespochybňoval eh v priebehu celého konania, ani netajil, hej, a už vôbec nie môj klient.

Ale to, čo je tá dezinterpretácia, dezinformácia, je v tom, že aký je teda jeho význam, a teda že interpretujem ten obsah ako niečo, čo niečoho vyviňuje, čo je dôkazom toho, že že napríklad môj klient klamal, hej, alebo že je to dôkaz nevinnosti, a že teraz, keby to súd videl už skôr, tak eh ho nevezme ani do väzby. Toto sú tá dezinterpretačná nadstavba, hej, eh k tomu obsahu toho úradného záznamu, ktorý je nesporný, pretože naozaj po prvé to nie je žiaden dôkaz, ako som už povedal, čohokoľvek eh použiteľný, myslím teraz procesne. A po druhé, z toho nijako nevyplýva, že by môj klient klamal, le z toho vyplýva jedine to, že v nejakom momente dňa, ktorý je tam uvedený, tak môj klient uviedol pred orgánmi činnými v trestnom konaní neprocesnou formou informáciu, že je ochhotný eh spolupracovať vo všetkých veciach, o ktorých má vedomosť alebo ktorých sa zúčastnil.

A jediné, čo z toho vyplýva, je, že v tom čase nespomenul alebo nezahrnul do toho skutku pána Pčolinského, pričom ho súčasne nevylúčil. Hej? On tam nepovedal vtedy, že áno.

Ako to vníma eh vníma klient celé toto znovuotvorenie, ako keby som povedal, toho prípadu, hoci je na Najvyššom súde a čaká sa na nejaký definitívny verdikt smerom k pánovi Čolinskému, že či potvrdí ten oslobodzujúci rozsudok v jeho časti. A eh súčasne váš klient, tam stiahnutá späť eh ten návrh na to, myslím podmienečné zastavenie. Čiže ako to vníma eh celkovo, čo sa deje? Vytvára to nejaký tlak eh na svedka a vníma to v nejakom kontexte toho, že to má všetko nejaké súvislosti?

No pozrite, na môjho klienta pána Beňu bolo tlačené systematicky od začiatku. Ak si spomínate, tak už v apríli 2021 bol tu pokus o jeho vzatie do väzby aj spolu s pánom Makom, práve za výpoveď proti pánovi Pčolinskému, kde teda to eh súdy potom aj eh súd a potom následne aj prokuratúra konštatovali, že to trestné stíhanie bolo nedôvodné, a že teda eh samozrejme do väzby vzatí neboli, obvineným bolo okamžite zrušené a stíhanie bolo zastavené.

Eh, takže môj klient je zvyknutý na to, že od začiatku čelil nejakým tlakom, niekedy viac, niekedy menej citeľným, na to, aby eh teda hm, alebo za to, že teda nejakým spôsobom vypovedal. Eh, on nikdy ani len neuvažoval nad tým, že by nejakým takýmto tlakom podľahol, alebo že by nejakú výpoveď zmenil, pretože to, čo hovorí, je pravda.

Eh a on si zároveň, ako nemá žiaden osobný záujem na tom, aby pán Pčolinský bol odsúdený alebo nejako potrestaný. Eh on je svedok v tom prípade. On si svoju úlohu, aj tú svedeckú, aj úlohu spolupracujúceho obvineného eh zákonným spôsobom riadne splnil, a zvyšok je záležitosť OČTK a súdov.

Takže z tohto pohľadu hm to eh nie nie je tu nejaká motivácia toho, aby môj klient mal nejaký záujem na niečom súdení. Samozrejme záujem môjho klienta je, aby sa verifikovala jeho výpoveď, pretože to, že on hovorí pravdu, to je v zásade v jeho záujme potvrdiť a verifikovať. Preto aj nemal problém s tým, zbaviť eh povinností mlčanlivosti svojho vtedajšieho právneho zástupcu.

Takže toľko k tomu.

>> A a súvisí to všetko s tým eh Najvyšším súdom? Lebo vy ste to v tom komentári nejak naznačili, že to všetko súvisí.

>> No to je moja domnienka, môj nejaký hodnotiaci úsudok z toho, ako sa na to pozerám. Alebo takto, keď takáto nejaká senzácia alebo niečo, čo sa chce prezentovať ako senzácia, vyjde do médií, tak to má nejaký účel. Niekedy ich je aj viac, hej?

A eh je, môže to byť od ovplyvnenia verejnej mienky až po nejaké vytvorenie tlaku na svedkov, eh prípadne aj na prokuratúru. Hej. Videli sme, že prokuratúra hneď konala na základe toho, proste urobila nejaké procesné kroky, aj to stiahnutie toho návrhu podaného vo veci môjho klienta. Eh, je to niečo, čo samozrejme >> signalizuje, že nejaký tlak tam je. Hej?

>> Hm. Áno.

A ako eh takto, ak by ako jedna z možných interpretácií, ako som aj vtedy uviedol, je to, že dosiahnuť, aby to bolo odňaté prokurátorovi Kyselovi a pridelené niekomu inému, kto to potom zoberie späť to odvolanie z toho Najvyššieho súdu. Vravím, môže to byť aj inak, ale pokiaľ ide o môjho klienta, tak samozrejme to, čo sa stalo voči nemu, tak eh odďaľuje ukončenie tej jeho veci, ale nejakým spôsobom nás to nevyrušuje, lebo tam prichádzajú do úvahy viaceré možné scenáre vývoja, a my sme pripravení na každý jeden z nich. A vo výsledku si myslím, že nedopadne určite horšie, ako sa predpokladalo na základe toho návrhu, ktorý bol späť vzatý.

Takže eh určite to nie je príjemné nikomu, pretože každý z týchto klientov by už rád tie veci mal eh mal ukončené a nejak sa sústredil, urobil nejak hrubú čiaru za svojím doterajším životom a žil ďalej eh žil ďalej riadnym životom.

Ale bohužiaľ, tak musíme to akceptovať a vysporiadame sa s tým.

Ale určite je to proste niečo, čo má za cieľ vyvolať nejakú neistotu, nejaké nepohodlie, nejaký tlak.

Takže my sme s tým vysporiadaní a teda už je to momentálne už nie v našich rukách.

My sme urobili všetko, čo sa dalo a čo sa malo a teraz budeme len reagovať podľa toho, čo urobia orgány činné v trestnom konaní.

>> Rozumiem.

Ďakujem za objasnenie tejto veci, lebo v tom priestore odznievalo veľa informácií, veľa hodnotení, veľa pohľadov.

Takže ďakujem za tento váš pohľad aj za vášho klienta Borisa Beňu.

Na záver máme štyri minúty, ak môžem odbočiť.

Dnešnej aktuálnej téme by som sa vás opýtal rád, ako hodnotíte informácie o dovolaní, teda mimoriadnom opravnom prostriedku ministra spravodlivosti v prípade právoplatného odsúdenia Jána Kalavského, exkolegu vašich klientov, takzvaných čurilovcov, bývalého šéfa operatívy NAKa, ktorý dostal päťročný trest za korupciu, vynášanie utajovaných informácií z polície a bol aj na počiatku tej vojny v polícii v roku 2021, kedy stál za mnohými výpoveďami aj proti vašim klientom.

Ako ste prijali túto dnešnú aktuálnu informáciu o tom dovolaní?

>> Hm.

Pravdupovediac, prekvapilo ma na tom jedine to, že to prišlo až teraz, lebo ja som očakával, že sa to stane bezprostredne po tom, ako sa pán Kala vrátil na Slovensko a nastúpil výkon trestu.

Ja som o tom vtedy, myslím, že niekde aj písal alebo sa k tomu vyjadroval, že očakávam nielen podanie dovolania, ale že očakávam aj proste prerušenie výkonu trestu, teda tak ako u pána Kováčika.

Dôvod, prečo som si to očakával, je, že prekvapuje ma to, že to prišlo tak neskoro.

Prekvapuje ma to, že tam nebolo aj prerušenie výkonu trestu, pretože je z toho evidentné a zrejmé, že pomáhanie rôznym právoplátne odsúdeným zločincom zo strany ministra spravodlivosti je súčasťou verejnej politiky tejto vlády.

Je to už neviem, či štvrtý alebo koľký podobný prípad dovolania, takže vôbec ma to neprekvapuje.

A uvidíme, ako Najvyšší súd rozhodne.

Ako poviem, ak by malo dovolacie konanie trvať rovnako, ako trvá napríklad u môjho klienta pána Kisku, tak to sa tak veľmi skoro neskončí.

Tie dovolacie konania zvyknú trvať dosť dlho.

A ja si netrúfam predpovedať nejaký výsledok toho dovolacieho konania.

Ja si myslím, že z toho, čo o tom viem, že za čo bol pán Kalavský odsúdený a z toho, čo viem o tom, akým spôsobom on vypovedá v tých rôznych konaniach, tak ja som presvedčený o tom, že bol uznaný za vinného, odsúdený dôvodne a zákonne.

On sa popriznával aj ďaleko ešte mnohým iným veciam, za ktoré vôbec nebol nikdy stíhaný.

On bol stíhaný vlastne paradoxne len za to, k čomu sa nepriznával, ale k veciam, ktorým sa popriznával a tých bolo ďaleko viac aj závažnejších, tak k tomu sa za to vôbec stíhaný nebol.

A to sú tie nezákonné benefity, ktoré tvrdím, že dostal.

Áno.

V podstate bol ako prvý, ktorý sedí za veci týkajúce sa vojny v polícii. Ak sa nemýlim, tak je to prvý právoplátny prípad.

>> No len on nesedí.

On práveže nie je odsúdený za veci, ktoré súvisia s takzvanou vojnou v polícii.

On sedí za korupciu a vynášanie informácií a za tie veci, ktoré o ktorých vypovedal voči mojim klientom policajtom z bývalej NAKy, tak za to obvinený nikdy nebol.

Prvá taká vec, kde bol obvinený, to až teraz s odstupom rokov, bolo v tej kauze Kajúcnika.

Tam je za niečo obvinený tiež s nimi, ale za množstvo iných vecí obvinený nikdy nebol.

A že je to môžeme povedať, že je to jediný z aktérov takzvanej vojny v polícii, ktorý sedí, hej, ale nesedí za to, čo súvisí s tou vojnou v polícii.

Nemáme viac času, aby sme sa tejto téme venovali.

Ďakujem veľmi pekne, že sme mohli okomentovať aj toto aktuálne rozhodnutie a informáciu.

Hosťom bol Peter Kubina, advokát v tomto prípade Borisa Beňu.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

>> Ďakujem pekne za pozvanie.

Pekný večer želám.

>> No a s vami, diváci, sa teším opäť vo štvrtok v Krimi online televízii Kanál 1.

Dovidenia.