Bekmatov: Milióny na reklamu a influencerov, ale nie na zamestnancov? | TVOTV

Hosťom televízie OTV je pán Artur Bekmatov, poradca premiéra Róberta Fica.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

Nech sa páči.

Pán Bekmatov, podľa najnovších informácií sa v Kauflande vyostril spor medzi odbormi a vedením spoločnosti. Odborová organizácia OZ KOVO vyhlásila štrajkovú pohotovosť. Ktoré sú tie sporné body, pre ktoré sa rozhodla konať?

Môžeme si ich na začiatok pomenovať a potom si ich môžeme tak zrozumiteľnejšie rozmeniť na drobné. V zásade sú tam tri veci, na ktorých sa nedohodli a pri ktorých nepomohol ani sprostredkovateľ z ministerstva.

Prvá otázka je finančná. Zamestnanci dlhodobo požadujú, keďže sa zamestnávateľovi darí už niekoľko rokov a to nadpriemerne, tak požadujú 13. a 14. plat, ktorý by mal vlastne hodnotu jedného plnohodnotného platu. Potom požadujú úpravu financovania sociálneho fondu, respektíve jeho navýšenie, aby mali v podstate zabezpečené bezplatné stravovanie. No a treťou otázkou je rozvrhnutie pracovného času.

Uhm, ako ste uviedli, spoločnosti Kaufland sa ekonomicky darí. My sme sa pred reláciou o tom rozprávali, že už len zo samotnej reklamy je vidieť, že spoločnosť napreduje. Aké sú vaše informácie?

No, kumulatívne za posledných šesť rokov bol ten zisk viac ako 410 miliónov €. A tu hovoríme o spoločnosti Kaufland, ktorá vlastne spadá pod spoločnosť Schwarz Group, kde zase figuruje aj spoločnosť Lidl, ktorá je takisto zisková. Čiže vidíme, že nemeckému koncernu sa tu nadpriemerne darí a myslím si preto, že zamestnanci oprávnene žiadajú, aby tie podmienky, ktoré majú, čo sa týka financií, čo sa týka možno nejakých pracovných podmienok, aby boli zlepšené.

Treba povedať ešte jednu vec, lebo dobre ste povedali, že vidno propagáciu tej spoločnosti. Vezmite si, že za posledný rok investovala spoločnosť Kaufland viac ako 30, možno 34 miliónov € do svojej propagácie alebo do sponzoringu. Vidno to nielen v televízii počas reklám, ale vidno to povedzme v športe – sponzoring reprezentácie, sponzoring rôznych ďalších športov, čo je vlastne forma reklamy. Vidno to na sociálnych sieťach, angažovaním celebrít, influencerov a myslím si, že toto je zase dôvod, ktorý vplýva na zamestnancov, keď sa oprávnene pýtajú, keď sú peniaze na toto, prečo nám zamestnávateľ neustále hovorí, že nie sú peniaze na naše mzdy?

Čo sa týka mzdy, hovoríte o 13., 14. mzdách, platoch. O koľko by sa jednalo čo sa týka navýšenia? Vieme to porovnať možno s tým investovaním do reklamy a investovaním v podstate do zamestnanca?

Uhm, no kumulatívne, keby všetkým takmer 8 000 zamestnancom pridajú ten 13. a 14. plat, tak by to vyšlo niečo cez 10 miliónov €, čo je v podstate len tretina toho, čo Kaufland investuje do svojej vlastnej propagácie.

Odborári požadujú 13. a 14. plat, ktorý by bol vyplatený jeden v lete a ďalší v zime pred Vianocami. Každý tento 13., 14. plat by mal hodnotu zhruba polovice hrubej mzdy priemernej v spoločnosti. Čiže kumulatívne 13. a 14. plat dokopy by bol jeden normálny plnohodnotný plat navyše.

Momentálne je vyhlásená štrajková pohotovosť. Zamestnanci by mali hlasovať – ešte sa nevie termín, nebol ešte určený – by mali hlasovať o tom, či pristúpia k ostrému štrajku. Čo by to znamenalo takýto ostrý štrajk? Čo by to znamenalo pre zákazníkov a možno pre chod takýchto obchodov?

No, myslím si, že toto si nikako nedokážu predstaviť ani manažéri v Kauflande, lebo s takouto situáciou sme sa ešte nestretli. Naozaj ostré štrajky – a teraz nehovorím len o maloobchodnom predaji, ale celkovo, či je to priemysel, či to služby – ostré štrajky sú sporadické na Slovensku a ak aj prídu, tak je to jedno, dvoj, možno trojdňová záležitosť.

Ešte pred reláciou sme sa bavili aj o tých mladých odborárskych lídroch a tam, keď si spomínate, ako som hovoril, ten najdlhší štrajk bol cez dva týždne. Čiže je to neporovnateľné s tým, čo sa deje povedzme vo Francúzsku, v Grécku, v Taliansku, že tam možno mesiac sú okupačné štrajky a ale na druhej strane to prináša výsledky.

Ale aby som sa vrátil späť k vašej otázke, no, môže to mať formy nejakého obmedzeného štrajku. To znamená, že budú obmedzené niektoré služby alebo budú obmedzené možno dodávky. To znamená, že nebude obmedzený samotný predaj, ale možno nejaké zásobovanie. Je možné, že budú tie predajne zavreté úplne. Toto záleží od toho, akým spôsobom teda akú podporu získajú odbory pre tento zámer ostrého štrajku a koľko zamestnancov ho podporí a koľko zamestnancov sa aj reálne do neho zapojí.

Ono to nebude zo dňa na deň. To je dôležité povedať, lebo aj tento celý spor, to kolektívne vyjednávanie, to sa v Kauflande ťahá viac ako jeden rok.

Neviem, či si možno diváci budú pamätať, že na potrebu odmeňovania už odbory v Kauflande upozorňovali už v decembri 2024. Vytvorili petíciu, ktorú dali podpisovať zamestnancom a z tých 8 000 ju podpísala takmer polovica zamestnancov. S tým, že už v tom období začal Kaufland reagovať, ale vlastne to bol prvý signál toho, že zamestnanci si uvedomujú nadpriemernú ziskovosť spoločnosti, nadpriemerné výdavky na propagáciu, ale zase podpriemerné výdavky a podpriemernu ochotu investovať do zamestnancov.

Čiže teraz bola vyhlásená štrajková pohotovosť. Termín hlasovania nebude jeden dátum, lebo to je aj u zamestnávateľov, kde máte zamestnancov pod jednou strechou, je to vždy nastavené na niekoľko dní a treba si uvedomiť, že spoločnosť Kaufland má myslím, že 88 predajní po celom Slovensku. Čiže zorganizovať už len hlasovanie bude pre odbory obrovská výzva a ak sa im to podarí už len vykonať toto hlasovanie, myslím si, že to bude úspech bez ohľadu na výsledok.

Ten ostrý štrajk samozrejme bude mať vplyv aj na ekonomické zisky samotnej spoločnosti. Preto moja nasledujúca otázka: majú dnes zamestnanci takú silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, ako to bolo možno pred niekoľkými rokmi?

Tá vyjednávacia pozícia vždy závisí od toho, o koľkých zamestnancov alebo o aké percento zamestnancov sa môžu tí vyjednávači oprieť. A to platilo, to platí dnes, to bude platiť o 10 rokov a platilo to aj pred 10 rokmi.

Na Slovensku je ten problém, že odborová organizovanosť je veľmi nízka, že ľudia si povedia na začiatku: „Dobre, čo z toho budem mať?" Ale neuvedomujú si, že nie je o nejakom okamžitom benefite alebo o nejakom okamžitom prospechu, ale je to naozaj o budovaní možno nejakého rešpektu zamestnávateľa voči zamestnancom a jeho zástupcom.

Inak sa správa zamestnávateľ, keď za ním príde odborár, ktorý má za sebou 90% zamestnancov a inak sa správa zamestnávateľ k človeku, ktorý má vo svojej organizácii možno len 10%.

Čiže odvíja sa to od toho, ako súdržní, ako solidárni vedia byť navzájom odborári alebo celkovo zamestnanci na pracovisku.

Ale myslím si, že v tomto smere sa začíname hýbať dopredu, že dosiahli sme alebo momentálne sme na niečom takom ako dno tej organizovanosti a ja som rád, že v poslednom období vidím nie veľa, ale vidím nových mladých odborárskych lídrov, ktorí práve stoja za takýmto nekompromisným postojom.

Tak ako je to v Kauflande, kde je predseda Rasťo Hruška, tak pred niekoľkými mesiacmi veľmi nekompromisne išiel do kolektívneho vyjednávania predseda v Žilinskej Ki, kde sa napokon po odhlasovaní ostrého štrajku manažment bol ochotný dohodnúť. To isté bol prípad toho najdlhšieho štrajku v histórii, ktorý som spomínal. To bola spoločnosť Gelima v Liptovskom Mikuláši, opäť mladý odborár.

Čiže v tomto smere sa vytvárajú noví lídri, ktorí si myslím, že sú zárukou toho, že aj do budúcna budeme vidieť nie taký ten typický zmierlivý slovenský postoj k zamestnávateľovi a k ochote sa dohodnúť, ale že to bude mať viac čŕt toho, čo vidíme na západe alebo na juhu Európy.

Paradoxné je, že Kaufland dlhodobo získava ocenenia ako atraktívny zamestnávateľ. Môže tento spor vplývať alebo mať nejaký dopad aj na tú značku v očiach nielen zákazníkov, ale možno aj potenciálnych ďalších zamestnancov?

Skôr si myslím, že to bude dopadať na ľudí, ktorí budú zvažovať Kaufland ako nejakú možnosť zamestnania. Myslím si, že zákazník sa správa vyslovene ekonomicky. To znamená, tam, kde sú najnižšie ceny, tam idem nakupovať. Ale keď hovoríte o tých rôznych oceneniach, ja si niekoľko mesiacov kladiem otázku, na základe čoho ich získava, lebo tie podmienky ako nie je to nejaký nadštandard oproti ostatným reťazcom, ako je Tesco, ako je Lidl alebo možno nejaké ďalšie spoločnosti. Takisto sa tam potýkajú s rovnakými problémami.

Je tam napríklad to, čo sa týka rozvrhnutia nejakého pracovného času. Tá požiadavka v sebe zahŕňa aj to, aby zamestnanci mali opätovne určené nejaké rajóny alebo nejaké kompetencie, lebo aj v spoločnosti Kaufland sa pristúpilo k znižovaniu stavov, čo znamená, že prácu za prepustených musia odrobiť ich kolegovia, ktorí tam zostali. Čo ale znamená, že nemáte uličku povedzme elektroniky, o ktorú sa stará jeden zamestnanec, ale máte zamestnanca, ktorý je na celej predajni a ktorý v podstate musí behať. Keď treba doložiť nejaké cukre alebo múky, ide tam, keď treba nablokovať, musí ísť tam.

Čiže toto je záťaž, s ktorou sa stretávajú zamestnanci v celom maloobchode a snažia sa tomu nejakým spôsobom čeliť, lebo tie tlaky sú naozaj veľké.

A povedzme, keď hovoríme o Kauflande, teraz upozorňujem, že to nie je politika celkovo manažmentu na celom Slovensku, ale v záujme zachovania nejakej dynamiky, zachovania nejakých pracovných výsledkov. Manažéri na konkrétnych predajniach to riešia rôzne.

Napríklad na niektorých predajniach bolo identifikované, že v tých zamestnaneckých priestoroch na nástenkách boli pokyny, koľko majú vykonávať práce, povedzme v akom rytme. Napríklad pokladníci mali stanovené 35 scenov za minútu. Toto mali jednoducho stanovené v priemere. A keď si to tak rozmeníte na drobné, keď sa zamyslíte nad tou situáciou, áno, beriete nejaké tovary, nejaké tyčinky, ide to pomerne rýchlo, ale vždy ten pokladník príde k nejakému tovaru, ktorému musí venovať viac času. Nie, nefunguje tam ten čerový kód, musí ho naťukať ručne alebo je to nejaké väčšie balenie, musí s tým manipulovať alebo je to nejaké pečivo, ktoré musí vyhľadať. Toto sú normálne štandardné situácie, ale na toho zamestnanca zároveň vytvárajú tlak. On má v hlave niekde vzadu v podvedomí tých 35 scénov za minútu a pri takýchto situáciách jednoducho nastáva tlak.

Čiže s týmto sa potýkajú v celom maloobchode. A potom samozrejme, keď nemáte na starosti jednu uličku alebo nejaký konkrétny rajón, nemáte v podstate stanovené ani nejaké výkony alebo kompetencie a tým pádom je na vás zodpovednosť za celú predajňu, čo sa samozrejme prirodzene tým zamestnancom nepáči.

Myslím si, že to má dopad aj na kvalitu poskytovania služieb. Neviem ako diváci alebo vy, ale mne sa čoraz častejšie stáva, že keď idem niekde nakúpiť a je jedno aký reťazec, opýtam sa niečo, hľadám, nie vždy mi vedia poradiť. Tí starší zamestnanci, ktorí tam sú a vidno na nich, že sú tam už nejaký čas, tí áno, tí sa v tom vyznajú a vedia sa orientovať aj v tých zmenách, ktoré manažment zavádza. Ale povedzme tí mladší, tam už je to horšie.

A skúste si to porovnať s obdobím možno pred rokom 89, kedy predavač, predavačka bol normálne študijný odbor na strednej škole. Vy ste museli absolvovať niekoľko rokov prípravy, aby vás pustili do predajne. Museli ste vedieť, ako rozložiť tovar, ako poradiť zákazníkovi. Čiže to bola v podstate normálne plnohodnotné štúdium. Teraz vezmú hocikoho z ulice. Oni sa ešte tým chvália, že vlastne dávame príležitosť každému, že je tam vysoká fluktuácia zamestnancov. Vezmú hocikoho, za pár dní ho zaškolia, pustia do uličky, ale je otázka, či vie plnohodnotne pomôcť tomu zákazníkovi.

Presne na tú fluktuáciu som sa chcela spýtať, že či nebude obava tých zamestnancov postaviť sa proti tomu vedeniu, že budú mať strach, že budú vymenení možno za nejakých tých brigádnikov alebo za iné osoby.

Tento strach tam samozrejme bude a myslím si, že takúto formu strachu zažívajú všetci zamestnanci, ktorí idú do nejakých nátlakových akcií naprieč celým pracovným trhom. Potom je otázka smerom k zamestnávateľovi alebo na zamestnávateľa, že keď pristúpi k tomu, že by možno v prípade nejakého ostrého štrajku alebo nejakej nespokojnosti začal nahrádzať ľudí, či naozaj si zaslúži tú pozitívnu reklamu, ktorú si kupuje tými miliónmi. Lebo v podstate bude nahrádzať zamestnancov, ktorí sú dlhoroční, skúsení, lojálni a chcú teraz len viac. Chcú možno nejaký podiel na tom spoločnom úspechu a či keď takýchto zamestnancov zamestnávateľ vymení za tých nových neskúsených – a hovoril som, že to má dopad vlastne na ten servis voči nakupujúcim, voči zákazníkovi – či je to v podstate pozitívne fungovanie, ktoré tu chce šíriť, alebo sa odhalí to, že v podstate ide mu vyslovene len o maximalizáciu ziskov.

Ja by som chcel na tomto mieste vyzvať možno divákov: keď budú nakupovať a je jedno v ktorej prevádzke a budú mať možnosť prehodiť pár slov s tými zamestnancami, aby im vyjadrili solidaritu, aby im povedali možno: nebojte sa, choďte do toho, to, čo žiadate, si zaslúžite.

Eh, možno, keby to ide do nejakého jednodňového, dvojdňového štrajku, vydržíme to, nakúpime si inde, aby – hm – aby ich skúsili podporiť, lebo naozaj to, čo teraz budú zažívať zamestnanci eh v Kauflande spolu so svojimi odborovými predákmi, nebude jednoduché.

Ale keď sa to podarí, keď si pomôžu eh vybojovať si niečo viac, to, o čom sme hovorili v úvode relácie, myslím si, že to bude slúžiť ako príklad aj pre ďalšie prevádzky v Tesku, v Lidli, eh v Jednote, ale takisto aj v iných segmentoch ekonomiky, nielen v malom obchode.

Tí zamestnávatelia, to bez ohľadu na to, o akých hovoríme, tak väčšinou je to tak, že držia tých zamestnancov na základe nejakého strachu, že keď nebude tá poslušnosť zamestnanecká, eh tak eh bude vymenené jednoducho, ako sme hovorili, eh inou osobou.

Eh vy ste v úvode spomínali, akú úlohu v tomto prípade už zohral štát, eh že bol tam eh zo strany ministerstva vyslaný eh sprostredkovateľ. Môže ešte niečo v tomto prípade urobiť?

Zamýšľal som sa nad tým, ale v zásade nejaké také plnohodnotné efektívne kroky mi už nenapadajú. Samozrejme, mohli by sa k tomu vyjadriť nejakí politickí predstavitelia. Eh, občas sa stane, že z ministerstva práce príde aj z tých politických vedúcich pozícií nejaký signál, že teda dobre, stojíme na strane zamestnancov, lebo toto je už eh v podstate za čiarou, čo sa deje.

Ale inak myslím si, že ten sprostredkovateľ – že je maximum. A ono je to na jednej strane aj dobré, lebo nie sú až tak deformované, nie je až tak deformovaný ten sociálny dialóg na pracovisku. Vždy je to o tom, že to kolektívne vyjednávanie prebieha, naťahuje sa. Povedzme v Kauflande to ide, myslím, že rok alebo rok a pol, dokonca.

Eh a tá úloha štátu by mala byť naozaj taký ten nezaujatý pozorovateľ – že keď sa dospeje do bodu, kedy ani jeden, ani druhý aktér nie sú ochotní nejako ustúpiť, nevedia sa z toho nejakým spôsobom vymotať, tak by mal nastúpiť ten štát a nejakým spôsobom to rozhodnúť alebo aspoň posunúť dopredu. A to je úloha sprostredkovateľa. Vstúpi do toho eh kolektívneho vyjednávania, keď už sa nevedia pohnúť. Naštuduje si aj eh požiadavky jednej strany, druhej strany a buď povie: áno, táto jedna strana je oprávnená, čiže treba tu niečo robiť, alebo povie eh – dávam na stôl kompromisný návrh riešenia, ktorý by ste mali prijať obidvaja podľa toho, čo som si naštudoval a vypočul, že chcete.

No a to sa stalo v Kauflande a v podstate zamestnávateľ to odmietol. Čiže to bolo vlastne zelená pre odbory, aby si povedali alebo aby pristúpili k tým nátlakovým akciám. A prvým krokom je vlastne štrajková pohotovosť, ktorá bola komunikovaná pred niekoľkými dňami.

Na záver otázka. Vašu prácu eh poznám už dlhodobo. Ste na strane tých eh zamestnancov, respektíve bojujete za ich práva. Eh čo by ste im odkázali na záver?

Nech sa neboja, nech sa nevzdávajú, nech idú do toho v podstate na plné gule. Eh vidíte, že zamestnávatelia neustále vyplakávajú, že niet ľudí. Aj keď pracujete v Kauflande a náhodou by ste tam pocítili nejaký diskomfort alebo museli odtiaľ odísť, tú prácu si vedia nájsť inde v nejakom inom malom obchode a myslím si, že treba už zamestnávateľom ukázať, že so slovenským zamestnancom jednoducho treba jednať s rešpektom a nie ako s handrou.

Ďakujem pekne, pán Pekmato, za váš čas a za všetky informácie o tejto veľmi aktuálnej a veľmi dôležitej téme. Pekný deň.

Ďakujem pekne.