Generál Viktorín: UKRAJINU OTRIASA KORUPCIA: Budú voľby počas vojny? | TVOTV

Hosťom televízie OTV je generál vo výslužbe pán Jozef Viktorín, odborník na vojenskú diplomaciu a legislatívu a člen predsedníctva hnutia Republika.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Dobrý deň.

Ďakujem za pozvanie samozrejme a pozdravujem vás v štúdiu aj všetkých tých, ktorí nás budú počúvať.

Aj my vás taktiež pozdravujeme a taktiež aj divákov, ktorí nás v túto chvíľu sledujú.

Pán generál, Ukrajinský národný protikorupčný úrad v stredu ráno oznámil, že spustil rozsiahlu operáciu spojenú s údajnou zločineckou organizáciou, do ktorej sú zapojení súčasní aj bývalí zákonodarcovia, vysokí predstavitelia prezidentskej administratívy.

Ukrajinské médiá informovali, že Národný protikorupčný úrad prehľadal priestory spojené so zástupkyňou vedúceho prezidentskej kancelárie Irinou Mudrovou a poslancom Vadimom Stolárom. Spomínajú sa aj ďalšie mená.

Vyšetrovaný má byť aj bývalý poslanec ukrajinského parlamentu Maxim Mikitas. V prípade sú menovaní aj úradníci ministerstva spravodlivosti a zástupcovia bánk.

Pán generál, ako to komentujete? Následne si môžeme prejsť aj iné pohľady, možno aj z pohľadu Bruselu, ktorý neustále podporuje tú Ukrajinu. Môžeme si aj to prejsť, ale najskôr váš osobný pohľad a pohľad možno aj ako člena hnutia Republika.

Viete, je to veľký paradox. V podstate sa potvrdzuje, a paradox by som to ani tak nenazval, ale to slovo mi tam pasuje z jednoduchého dôvodu, lebo my na Slovensku máme takú veľmi populárnu pesničku, že korupcia, škandály, kam sme sa to dostali.

A ja by som toto doprial pánovi prezidentovi Zelenskému, nech si to púšťa od rána do večera, lebo tá korupcia na Ukrajine všetci vedia, že je obrovská. Reakcia medzinárodného spoločenstva a jednotlivých krajín je mimo Spojených štátov, nie je skoro žiadna.

Zoberme si, že po nástupe Trumpa – to je pozitívny krok, toto musím povedať – ktorý Američania povedali, že dobre, čo my sme vám dali obrovské množstvo peňazí v miliardach. Sú to peniaze občanov Spojených štátov, tak dobre, spravíme inventúru, kam tie peniaze išli, a tak ďalej, a tak ďalej.

A vtedy vznikol obrovský problém. Vtedy vznikla zmena farby prezidenta Zelenského, lebo vedel, že samozrejme sa prevalí kopa iných záležitostí.

Korupcia medzi politikmi na Ukrajine je v podstate vec každodenná. Žiaľbohu, vidíme tam, že je tam bojomoc. Vidíme, akým spôsobom všetci vedia, že moc znamená peniaze, respektíve získanie tej moci, a je to potvrdenie. Potrebujete na to znova peniaze.

Čiže ja sa nedivím, že tie korupčné škandály sa tam odhaľujú, aj keď je tam vidno, že sa tam bojuje na dvoch, možno na troch stranách. Každý chce, každý má tú ambíciu byť pri moci a rozhodovať.

A svojím spôsobom aj ukrajinská spoločnosť je unavená z vojenského konfliktu s Ruskom. Ľudia v podstate už to nevnímajú ako hlavnú prioritu, že stále byť vo vojne s Ruskom, ale práve naopak, už vyzývajú otvorene aj vládu, aj prezidenta Zelenského, že treba hľadať mierové riešenie. Nehľadať prímery, ale mierové riešenia s Ruskom.

Lebo si myslím, že tá opotrebovacia konflikt, ktorý dneska prebieha, výrazne poškodzuje Ukrajinu a hlavne tých ľudí, ktorí zostali na Ukrajine a ktorí jednoducho nemajú finančné prostriedky, ako sa z toho dostať.

Keď si započítame, že korupcia je na takých najvyšších miestach – keď som videl počul tú jednu nahrávku, ktorú naše médiá priniesli – že v podstate tam ten tlak, to bola tuším zástupkyňa šéfa kancelárie Zelenského, meno nie je podstatné, ktorá telefonovala do banky, lebo sa to týka bankového sektora, že tie peniaze rýchlo potrebné, aby boli na účte a rýchlo prevedené na nejaký iný účet, tak ukazuje na to, že ozaj tá korupcia siaha na najvyššie miesta.

Ja vytýkam v tomto. Musím podotknúť, že ako som povedal, ten pozitívny krok, ktorý spravili Spojené štáty s tou inventúrou – tak ja som nikde nezachytil, že by Európska únia sa snažila spraviť inventúru tej pomoci, ktorú tam jednotlivé národné štáty pod vlajkou Bruselu zaslali, ako bola využívaná, kde boli peniaze investované, do akej miery bolo vynakladanie tých finančných prostriedkov, ktoré Ukrajina dostala z európskeho spoločenstva, efektívne, respektíve kto a či sa niekto na tom obohatil.

Takýto proces nevidím. Vidím iba v podstate klapky na očiach. Smer Ukrajina a pomoc za každú cenu. Je to na úkor Európy, ktorá slabne.

Vieme, že je slabá. A dneska práve to, že je Európa v takom stave, v akom sa nachádza – že je slabá v ekonomike, že je slabá v udržiavaní vzťahov, že je slabá. Keď si zobereme na rozlohu územia Európy a počet obyvateľov, mi nevychádza, že prečo sme takí slabí my Európania.

No potom sa musíme pozrieť na politikov, a tí politici z Bruselu jednoznačne – ich politika spravila z Európy to, čo dneska Európa je. V podstate nie je partnerom skoro pre nikoho.

Zahľadenosť do Ukrajiny spôsobuje v podstate – ak by som to nazval takto – ma Zelenský vidí, že môžem, dostanem, a môžem, a teraz sa to prevalí v takýchto korupčných škandáloch.

Pardon za taký dlhý komentár.

Pán generál, v podstate ste mi už aj odpovedali, čo na to Brusel – že v podstate nerobí žiaden audit, čo sa týka tej pomoci Ukrajine.

Zelenský sa pokúsil v minulosti – určite si to pamätáme všetci – že sa pokúsil obmedziť právo týchto agentúr, respektíve činnosť týchto agentúr, ktorí odhaľujú takéto korupcie a nelegálne finančné toky. Na jeho snahu zrušiť takéto agentúry, takéto úrady sa strhli na Ukrajine, v ukrajinských mestách rozsiahle masívne protesty.

A čo je najväčší paradox, v týchto dňoch – myslím, že to bolo tento piatok – Volodimír Zelenský vymenoval 11 sudcov Najvyššieho protikorupčného súdu a piatich sudcov do odvolacieho senátu, čo je krok potrebný na to, aby Ukrajina získala od Európskej únie 250 až 300 miliónov €, v rámci programu Ukrajinský nástroj.

Chceli by ste sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť?

To len potvrdzujete, respektíve toto, čo ste skomentovali, len potvrdzuje to, čo som ja svojím spôsobom povedal, lebo samozrejme Zelenský je medzi dvomi kameňmi, to si treba zobrať, možno medzi tromi.

Nechce stratiť moc – to po prvé – chce si ju udržať a chce hrať politiku vo vnútropolitickej scéne takú, ktorá by mu pomohla ešte byť silnejším. Dneska už nie taký silný, ale byť silnejším, než si všetci dneska my predstavujeme, že je.

To znamená, že chce mať ten vplyv na tú vnútornú politiku a vytvára a hrá tú dvojtvárnú úlohu. To znamená, že dovnútra vyšetruje korupciu. Prečo?

Aby Európska únia pochválila, aby nám uvoľnili ďalšie finančné prostriedky, aby sme splnili možno nejaký ďalší krok k tomu asociovanému členstvu do Európskej únie, respektíve členstvu Európskej únie, čo je hlavná priorita pre Zelenského. A dovnútra musí hrať tú úlohu takú vybalansovanú, aby si nepostavil proti sebe ozaj tých najväčších oligarchov, tí, ktorí sú v pozadí v tej vnútornej politike na Ukrajine.

A toto je veľmi náročná úloha.

Čiže vyhovel Bruselu, ako hovoríte vy.

Áno, fajn, ale na druhej strane tie procesy, ktoré na Ukrajine vidíme, ktoré dneska aj komentujeme, ukazujú jednoznačne na tom, že je tam rozpor s realitou.

To znamená to, čo rieši Brusel ako pozitívne — áno, jednak vytvorili odvolácia a tak ďalej, vyšetrujú korupciu a podobne. To je to, čo ten Brusel vidí, respektíve chce vidieť.

Ale akým spôsobom to vnútorne prebieha, aké sú tam zápasy vnútorné, to v podstate nevidí medzinárodné spoločenstvo. A dovolím si tvrdiť, že nevieme to odhadnúť ani my do takej miery, aby sme mohli jednoznačne povedať, akým spôsobom je ten priebeh vyšetrovania korupcie, odhaľovania korupcie na najvyšších miestach pod samotnou kontrolou Zelenského, respektíve niektorých z iných skupín, ktoré s ním nie sú spokojné v poslednom období.

Pán generál, ako to komentujete, že takéto korupčné škandály, aké vidíme na Ukrajine, nekomentujú u nás na Slovensku, respektíve zo strany politikov, ktorí by radi videli Ukrajinu v Európskej únii?

A taká ešte podotázka: budete ako republika trvať na tom, aby Ukrajina nebola súčasťou Európskej únie ako plnoprávny člen?

Jednoznačne áno.

Začnem tou druhou otázkou, respektíve odpoveďou na druhú otázku. Jednoznačne áno.

Európska únia tak ako dneska existuje — preto podčiarkujem slovo dneska — existuje, prijímala nejednoté členské štáty za veľmi tvrdých a prísnych podmienok. To sa týkalo aj Slovenskej republiky, nielen celého vyšegrádskeho priestoru.

A ja dneska nevidím priestor na to, aby Ukrajina sa stala členskou krajinou a už vôbec nie asociovaným štátom v rámci Európskej únie.

Jednoducho, Európskej únii všetci hovoria, že to prinesie ekonomiku, že obnova Ukrajiny a tak ďalej. Len zabúda sa na to podstatné. Ukrajina nie je partner do dialógu. Ukrajina ako veľký štát s množstvom obyvateľov si bude chcieť — a vidíme to dneska v podstate dennodenne — určovať svoje vlastné pravidlá, keď sa niekde dostane.

V niektorých prípadoch pri jednotlivých zasadeniach Európskej únie to vyzerá, akoby Zelenský diktoval, čo sa bude preberať, ako bude Európska únia rozhodovať a tak ďalej.

Takže jednoznačne hovorím nielen za seba, ale myslím si, že aj za republiku v tomto smere. No, ale hlavne je to môj osobný názor. Ukrajina dneska do Európskej únie určite nepatrí.

Keď má Európska únia existovať v nejakom modeli do budúcnosti, tak prosím, sú tam nejaké kritériá. Je potrebné, aby si Ukrajina tými kritériami prešla, aby ich splnila, respektíve ukázala, či vie splniť alebo nevie.

Tu uvádzam príklad Turecka. My nemôžeme na jednej strane byť benevolentní napríklad k tomu, čo je na Ukrajine, a na druhej strane skoro 30 rokov v podstate klamať jeden zo štátov. A to hovorím ako príklad Turecko, kde sa začali samotné rozhovory, prešli asociačným procesom, prešli neviem čím všetkým možným — tou skúškou — a potom bol ten proces zmrazený a zastavený.

Dneska všetci vieme, od začiatku sa vedelo, že to Turecko do tej Európskej únie nepôjde. Čiže to je tá neúprimnosť zo strany európskych lídrov smerom k svojim obyvateľom Európy a smerom k tým štátom, s ktorými začínajú komunikovať.

Netýka sa to len Turecka, ale aj balkánskych krajín, ktoré taktiež...

Jasné, samozrejme. Ja som vytiahol len jeden príklad.

Áno, rozumiem. To len na okraj toho, že sa to týka viacerých krajín a chápem, že si to dal ako príklad, pretože je to také najvýraznejšie.

Ešte jedna otázka, ak dovolíte, k téme. Bývalý minister obrany Michailo Fedorov uviedol, že je potrebné prijať akési opatrenia, aby sa na Ukrajine organizovali voľby. Ešte zatiaľ nepovedal, či aj on by bol jedným z kandidátov, ale predpokladá sa, že áno vzhľadom na svoju momentálnu popularitu. Prezidentská kancelária na margo jeho vyjadrení a jeho slov, respektíve to, že vyzval verejne na usporiadanie volieb, uviedla, že Fedorovmu chýba v podstate taký cit na realitu.

Sú situácie, pán generál, keď napriek vojnovému stavu došlo v určitých krajinách k voľbám, respektíve zmene možno politického režimu. Je možné usporiadať takéto voľby podľa vášho názoru?

Eh, vieme. Musíme sa pozrieť reálne na situáciu, ktorá na Ukrajine je, a na ich legislatívne opatrenia. V čase vojnového stavu prijali taký úzus, že sa voľby organizovať nebudú.

Vzhľadom k tomu ja neviem si osobne predstaviť, ako by sa organizovali voľby, keby boli na Ukrajine v súčasnom stave — na Donbase napríklad v častiach, ktoré sú obsadené ruskými vojenskými jednotkami a tak ďalej.

Čiže chápem iniciatívu Fedrova absolútne, to jeho politickú ambíciu, ktorú sa chce presadiť — že hovorí, že treba voľby urobiť — a nepozerá sa práve na tieto legislatívne prekážky, ktoré mu nastavujú, lebo je to veľmi populistické aj z pohľadu oslovenia ukrajinskej verejnosti, ktorá samozrejme sa dožaduje volieb.

Takisto ľudia sú už nespokojní, už to hovoria nahlas. A jednoducho sedem rokov je pri moci prezident Zelenský. A predlžovanie toho konfliktu — ktorý samozrejme on tvrdí, že Ukrajina nemá záujem o predlžovanie konfliktu, ale jednotlivé praktické kroky hovoria o niečom inom — svedčí o tom, že by chcel byť pri moci čo najdlhšia.

V tej otázke, čo ste vy hovorili — že či v niektorých krajinách sa to deje, že je konflikt a robia sa voľby — ale je to v podstate taký, by som povedal, kontrolovaný prevrat, respektíve puč. Skôr by som spomenul, že sa to dotýka hlavne afrických krajín. Nevidím v našom okolí v Európe, že by takéto niečo prebehlo v prípade, že existuje nejaký vojenský konflikt, nejaká veľká kríza, ktorá ohrozuje samotnú spoločnosť, ktorej by tie voľby mali prebehnúť a ktoré by mali byť organizované.

Čiže áno, v Afrike sú tam mnohé štáty, kde to takto prebehlo, ale hovorím — to súviselo s politickým kontrolovaným prevratom, respektíve púčom.

Uhm. Eh, predsa ešte jednu otázku, respektíve takú poznámku k našej téme by som si dovolila, už keď sme pri tých škandáloch — vy ste začali pesničkou a ja budem možno v tom duchu pokračovať. Existuje taká jedna chorvátska pieseň, kde sa spieva, že bohatí sa aj tak o seba postarajú.

A tým by som rád nadviazal na jeden monštruózny projekt pod pohorím Bruning Pass neďaleko obce Lungen vo Švajčiarsku.

Podnikateľ Thomas Gaser stavia obrovský komplex podzemných trezorov určených na ochranu majetku najbohatších ľudí na svete. Trezor pre bohatých, ktorý sľubuje, že odolá akémukoľvek útoku. Informuje o tom švajčiarsky portál SVI.

Výstavba v podstate je už v plnom prúde a po dokončení bude prístup obmedzený iba pre niekoľko osôb, ktoré budú do toho trezoru vchádzať s určitými kontrolami, viacerými bezpečnostnými previerkami.

Tento sklad prirovnávajú ku švajčiarskej národnej banke, čo sa týka úrovne ochrany.

To len na margo toho, že svet nie je polarizovaný iba názorovo, ale predovšetkým na základe toho, kto má aké finančné zázemie.

Chcete to okomentovať alebo prejdeme k ďalšej téme?

>> Zachytil som to v médiách. V podstate nemám na to nejakým svojím spôsobom názor, ale Švajčiari sa vždy snažili zbohatnúť na základe rôznych projektov a tento projekt smeruje k tomu hlavne, aby to pomohlo tým bohatým zo švajčiarskej strany, ktorí tento projekt budú organizovať, lebo to nie je lacná záležitosť. Niekto to musí zaplatiť a tak ďalej. A to sa nebavíme o miliónoch, bavíme sa o miliardach.

Do akej miery to bude úspešné, nechajme sa prekvapiť, ale súhlasím s tým, že to je klasický postup Švajčiarska v čase konfliktov, v prípade možných budúcich konfliktov a tým nechcem prejudikovať samozrejme ohrozenie bezpečnosti v Európe v budúcom období.

Tak prejdeme na ďalšiu tému.

Iránske veľvyslanectvo v Indii v utorok na sociálnej sieti X označilo Kaliforniu za svoje nové územie, územie Iránu v reakcii na to, že americký prezident Donald Trump zverejnil obrázok, ktorý zobrazuje Hormúzsky prieliv ako nové americké územie.

Na Trumpov príspevok reagoval aj námestník iránskeho ministra zahraničnej veci, ktorý uviedol, že mylná predstava Trumpa o Hormúzskom prielive bude čoskoro opravená alebo ju opravia oni.

Je dôležité k tomu ešte poznamenať, že Kalifornia, ktorá sa spomína, najmä oblasť Los Angeles, je domovom najväčšej koncentrácie ľudí iránskeho pôvodu mimo Iránu.

Ako to komentujete? Ako komentujete túto výmenu názorov?

>> Schyľuje sa k ďalšiemu bodu eskalácie. Ja si myslím, že samozrejme dneska to tzv. prímerí – respektíve bolo potvrdené na 60 dní a bolo nejakom 45 dní prerušené a povedal, že sa nebude predlžovať.

A ten stav, v ktorom sa dneska vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi nachádzajú, sú predznamenané aj tým, že na jeseň čakajú Spojené štáty voľby, regionálne.

To znamená, že toto je veľká výzva aj pre Trumpa. Každý konflikt, ktorý by dneska vojenský znova eskaloval do takej miery, že by začali zomierať ďalší americkí vojaci, by republikánovej samotnej na popularite nepridalo.

Dneska sa už predpokladá, že aj tieto voľby sa môžu stať veľkým neúspechom pre republikánov a môžu stratiť pozície tak v Kongrese, ako v senáte.

To len na margo tej vašej otázky.

Z druhej strany ja to vidím takú detskú hru zo strany Spojených štátov, ale hlavne zo strany Iránu, ktorý to prijal a reagoval na to tak, ako ste to komentovali. Jednoducho – keď Hormúzsky prieliv alebo časť Hormúzského prieplynu je územie Spojených štátov, tá Kalifornia je naša a máme na to adekvátny argument, v úvodzovkách adekvátny, lebo v Hormúzskom prielive nie je žiadny Američan. Žiadny Američan tam nebýva, ale v Kalifornii, ako ste spomenuli, je veľká iránska komunita mimo Iránu, ktorá sa nachádza v Spojených štátoch.

Je to také trošku smiešne a úsmevné z môjho pohľadu. Bolo by to ešte viac smiešnejšie, keby to nebolo také vážne.

Áno, tá eskalácia predpokladám, že bude nastať. Dneska sa Irán, tak ako to potvrdili iránski predstavitelia, nachádza na vrchole svojej vojenskej sily a povedali, že sú pripravení na každú eskaláciu zo strany Spojených štátov.

Vidíme, čo sa stalo námorníkom, ktorí mali byť na misii šesť mesiacov. Boli skoro celý rok. Výsledok tej eskalácie predtým, v tom čase a útokov zo strany Iránu na vojenskej základni na Blízkom východe spôsobili značnú stratu logistických vojenských kapacít pre Spojené štáty, čím trpela celá operácia, ktorú Spojené štáty smerom na Hormúzský prieliv a smerom na Irán sa viedli.

Ukazuje sa, že Spojené štáty stratili dôveru štátov na Blízkom východe z hľadiska toho, že im garantovali – tým, že si tam budovali základne – ich vlastnú vnútornú bezpečnosť. Ukazuje sa, že to v tejto chvíli nie sú schopní zabezpečiť v takej miere, do akej sa zaviazali.

Na druhej strane, samozrejme Irán využíva aj tú záležitosť, že ten problém, ktorý je v komunikácii, po takom, by som povedal porozumení, v úvodzovkách porozumení medzi Izraelom a Spojenými štátmi, pokrivkáva. Výsledkom čoho je samozrejme oslabovanie pozície Spojených štátov a vyslovená verejná komunikácia zo strany Izraela, že my budeme robiť to, čo považujeme za nutné, a nikto nám do toho nebude hovoriť bez ohľadu na to, že Spojené štáty sú náš najväčší priateľ a partner.

>> Pán generál, ako sa hovorí – ak by to nebolo tragické, bolo by to komické.

No bude to ešte zaujímavé sledovať aj čo sa týka Ukrajiny tých korupčných škandálov, aj čo sa týka vývoja volieb, ktoré by mohli v nadchádzajúcom období možno prísť, možno nie.

Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať a budeme sledovať aj situáciu ohľadne Iránu a Spojených štátov. Ako ste povedali, krajiny stratili dôveru v USA.

Veď vidíme aj na rôznych zväzoch, ktoré sa vytvárajú, vojenských zväzoch. Moslimské NATO sa v súčasnosti tvorí. Už sú tam traja členovia, spomínajú sa ďalší.

Uvidíme, či sa to bude rozširovať alebo nie, či v ďalších častiach sveta budú vznikať nové, a v podstate následne aliancia NATO stratí akýkoľvek význam.

Môžeme túto tému prebrať nabudúce. Ak budete mať priestor, budem veľmi rada.

>> Určite, veľmi rád. Len jednu poznámku by som možno ešte dal, aby ste spomenuli.

>> Vytvorenie takzvaného moslimského NATO alebo vytvorenie organizácie NATO 2. Tak sa to v médiách pomenúva.

>> Áno.

>> Ja by som chcel povedať jednu takú poznámku, ktorá sa dotýka eskalácie vzťahov. Na to netreba zabúdať medzi Tureckom a Izraelom.

Keď si zoberieme, že Sýria po odchode Asada si postavila politické vedenie – je to normálny, v úvodzovkách normálny štát, taký, ak má byť so všetkým, čo k tomu patrí. Dokonca veľa štátov Sýriu v tom súčasnom politickom zložení uznalo, a Izrael napriek tomu tam robí útoky s argumentom, že sa bráni proti Turecku, preto bombarduje niektoré vojenské základne, ktoré sa nachádzajú v Sýrii.

Myslím si, že toto je pozornosť, ktorá do budúcna môže vyvolať ešte veľké napätie a spôsobiť ešte väčší oheň na Blízkom východe, si dneska vieme predstaviť. Už vidíme ten oheň, ktorý je, ktorý vznikol z konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi.

>> Ďakujem pekne. Ešte raz prajem pekný deň.

>> Podobne aj vám všetko dobré.

>> Ďakujem.