MAINSTREAMOVÝ DETOX

20:28

STŘEDA 18.LISTOPADU18.LISTOPAD 2026

Jedlo nie je nepriateľ. Ako si k nemu nájsť zdravý vzťah? | Boris Bajer, lekár, odborník na výživu

Kanal1

Jedlo nie je nepriateľ. Ako si k nemu nájsť zdravý vzťah? | Boris Bajer, lekár, odborník na výživu

Přepis videa

Zobrazit / skrýt přepis

Môže nám snaha žiť zdravo aj škodiť? A prečo niekedy robíme presný opak toho, čo nášmu telu prospieva? Mojím hosťom je lekár a odborník na výživu Boris Bajer. >> Boris, vitaj. Prajem ti pekný deň. >> Ďakujem za pozvanie. Som rada, že si tu, lebo tie témy sú naozaj zaujímavé pre mnohých ľudí, podľa mňa možno aj pre všetkých. Ale čo by som sa aj rada najprv ťa spýtala, je to, že ty si lekár a rozhodol si sa eh študovať medicínu z takých naozaj veľmi osobných dôvodov. K tomu sa dostaneme možno potom, ale to bolo dávno, pred x rokmi. A čo ťa ale na tvojej práci stále baví, keď sa začala týmto spôsobom? Tak nezvič, nie úplne bežne. >> Asi všetko a stále vyhádza viac. Ako keby ja to zhrnem v rýchlosti. Ja som študoval medicínu. Nikdy som nechcel robiť tú klinickú časť eh sedieť každý deň v ambulancii. Čiže po medicíne to bolo pomerne jednoduché. Ja som si dal taký ročný úplný, že hajates mimo medicíny, kde som nejak hľadal, že čo ďalej. Potom som našiel eh tému, ktorú robili na Slovenskej akadémii vied v rámci PhD z fyziológie a patologickej fyziológie. Tá téma bola, že vplyv dietoterapie a fyzickej aktivity na kardiometabolické rizikové faktory, čiže ako vplýva výživa, pohyb na zdravie. A tam som vtedy nejak zacítil také vnútorné >> ťahanie, že toto je presne to, čo vlastne chcem robiť, čo sa snažím robiť. Akože venovať sa tomu dlhšie. Ja som prvé články o výžive publikoval 2007 2008 roku, keď som sa dostal vlastne na medicínu. Takže eh bolo to také, že super, tak idem si robiť eh PhD. Tam sme v ambulancii riešili pacientov, ktorí potom 8em až 12 týždňov eh išli, že výživa, pohyb a všetko toto a zistili sme, že to môže fungovať lepšie ako lieky. A vtedy to bolo také ako keby ešte sa o tom hlasno nehovorilo tak ako teraz, že vlastne to cvičenie a ten a tá tá výživa majú obrovské benefity pre zdravie a kvázi každým tým každou tou etapou tej medicíny eh je to zaujímavejšie a zaujímavejšie aj teraz, že keď prišla tá AI, tak je to, že ešte zaujímavejšie, lebo stále sa otvára ten strom a ako keby už veľa vecí vidíme hlbšie, ale veľa vecí zase vidíme sme oveľa širšie. Ešte veľa vecí nevieme a to je na tomto zaujímavé. >> Inak to fakt je zaujímavá téma, lebo veď sa aj hovorí a hovorili to rôzni múdri ľudia už veľmi dávno, že si tým, čo ješ. >> To, čo zješ, to si ty. A to v podstate naozaj platí a začína sa to naozaj aj vedecky potvrdzovať. Však v podstate ty si bol pri zrode toho, ako hovoríš, že začal si robiť na tej slovenskej akademii vied vlastne tie práce o tom. Tak skús skús povedať, že že prečo to jedlo a tá výživa pre ľudské telo, prečo je to tak veľmi dôležité? >> By som povedal, že nebol som pri zrode toho, že boli predo mnou predchodcovia vrátane mojich školiteľov. Eh, ale prečo je to dôležité? My si to vysvetlíme veľmi jednoducho. Máme auto, máme nejaký pohon toho auta a každý má nejaký ten svoj pohon. Ten pohon je u všetkých prakticky rovnaký. Sú to, že sacharidy, čiže cukre, bielkoviny, tuky a do toho máme ešte nejaké také tie doplnkové látky, vitamíny, minerály, rôzne chemikálie, najmä toho prirodzeného pôvodu, ako sú polyfenoly, potravinové a iné, ktoré eh do toho robia taký ten, že olej do toho auta a teraz, že chladiaca kvapalina a podobné, ale akože ten ten fuel toho to to, čím vlastne telo funguje, tak to To je, že dajme tomu, že tá stavebná látka, že to sú tie bielkoviny, to je tá kostra toho auta, to je to, z čoho to auto je robené a potom, že čo z čoho žije, tak to je buď ten ten benzín alebo ten diesel alebo teraz elektrika, hej, ale teda, že pohon. Tak to sú tie tie cukre a tuky. A teraz ako keby vieme v rámci tej modernej výživy, že kedysi sa tak odporúčali, že nízkotuková strava, potom bola, že nízkosacharidová strava a teraz vieme, že je to prakticky jedno, keď je tá strava minimálne spracovaná a vyhýbame sa niektorým konkrétnym veciam plošne, ale potom individuálne bude tam veľká akože veľké spektrum. Tu sa už líšime od toho auta, ako keby, že tam by sme museli namiešať ten benzín s tým s tou naftou v rôznych pomeroch u toho človeka, čo v aute nemôžeme spraviť. Ale auto je neživé a my sme živí. >> Áno. Ale to to čo si teraz povedal, tak eh ono v podstate eh eh z toho také na mňa ide, že treba zachovať ako keby určitú rovnováhu a treba mať eh eh treba vlastne všetko s mierou ako keby robiť. Netreba sa koncentrovať na tú výživu tak, že dobre, nebudem jesť to mastné, nebudem jesť to sladké, ale možnože skôr takú rovnováhu medzitým zachovať. Ale ono to nie je úplne ľahké, keď človek eh možno chce nabehnúť na taký iný spôsob života a iným spôsobom sa stravovať, tak má pocit, že to je veľmi všetko zložité. Je to naozaj také zložité, že alebo iba na začiatku? Ne, nemyslím si, že to je zložité a ako keby, že všetko s mierom je v poriadku, ale my už máme nejaké vedecké dôkazy rôznych druhov potravín, ktoré majú, že benefity plošne. Ono individuálne sa naozaj bude meniť ten jedenček, ale tak poďme sa bájiť plošne. Eh, keďže to nie je individuálna konzultácia toho konkrétneho človeka, tak eh podľa mňa záleží od toho, že aký je ten chíč toho človeka prioritne, že keď niekto chce chudnúť, čo drá väčšina ľudí príde do tej v úvodzovkách zdravej stravy, že chce schudnúť, tak to nie je pre mňa eh dlhodobo udržateľná činnosť v zmysle zmeny výživy a často tí ľudia schudnú aj keď tá výživa nie je vyvážená, hej, že že vie schudnúť akoukoľvek hlúpou diétou a tá strava, nemôžem ju nazvať, že zdravá strava alebo vyvážená strava. Čiže väčšina ľudí sa dostane do toho cez to chudnutie. Ak je tá priorita to človeka napríklad, že príde nám pacient, ktorý mal infarkt miokardo ako 40ročný a nechce, aby sa mu to zopakovalo, chce ešte žiť, chce žiť 10, 15, 20 rokov minimálne, chce zažiť vnúčatá, chce si ešte niečo porobiť, oddýchnuť si. Tá motivácia je úplne iná a toho človeka nezastaví, že ježiš, ráno si musím pripraviť housené vločky alebo vajíčka, teraz si musím na večeru dať pozor, kedy jem to posledné jedlo, že nebudem každý deň do seba eh tlačiť klobásy, párky, šunku a a konzervy a podobne. Čiže podľa mňa je to hlavne o tomto. Čiže stačí, aby sa človek možno mal rád a aby tá motivácia bola taká, že chcem byť hlavne zdravý a chcem sa cítiť dobre a popritom aj bude mať menej kýl, keď sa niekto či cíti možno, že má nadváhu a že je obezný, tak tá to možno tá nadváha by nemala byť teda tou hlavnou motiváciou, ale motiváciou hlavnou má byť niečo iné, nejaká možno taká životná radosť, že to telo sa cíti naozaj inak, keď eh má dobrú výživu a potom spolu s tým má ten človek rados, že aj tie ký idú dole. A hmotnosť je akože druhotná záležitosť dole k tomu podobnu. No ale vieš, ono ja tak si všímam, že eh súčasný svet sa možno trošku tak aj zbláznil, že ľudia sú niekedy posadnutí tým, aby jednoducho zdravo žili a všetko si tak aj sledujú. Sledujú kalórie, sledujú spánok, ako spia. Na to sú už rôzne zariadenia, sledujú kroky, si počítajú, že koľko ich urobia za deň a mnohé iné veci. merajú si cukor, merajú si tlak, proste všetko si merajú. A eh to je také paradoxné podľa mňa, lebo ono ich často toto všetko ako keby dobré, čo pre to svoje telo robia, ich zároveň aj veľmi stresuje. Aj ty to tak vnímaš, že nemalo by sa to teda takto robiť až tak >> ako veľmi často zisťujeme, že jeden aj druhý extrém nie je úplne optimálny. Za mňa v tomto prípade je to, že môže to byť v poriadku, len ten výsledný efekt toho ma zaujíma, že či to toho človeka naozaj stresuje a riadi sa tými hodinkami, tými prstenami, tým cukrom, alebo to iba vníma ako nejaký širší obraz, ktorý ku ktorému možno nemá žiadnu emóciu, že neutrálne sa pozerá na to. Vieš, že ja napríklad si sledujem spánok, to je spánkový prsteň a pozriem sa na tie dáta a zaujíma ma, zaujímajú ma tie trendy, ale keď mi jedenkrát ukáže prsteň, že máš 55 zo 100 skóre spánkové, ale ja sa cítim dobre vyspatý, tak mne to nespraví žiadnu úzkosť, žiadny stres. proste beriem to, že niečo sa tam udialo, hej, že možno možno naozaj eh môj imunitný systém s niečím bojuje alebo čokoľvek, ale že nebudem sa riadiť tým prstenom takisto ako nebudem sa riadiť tým kontinuálnym googlezovým monitorom alebo ja neviem nejakými nejakými hlúposťami, čo si človek nalinajkuje, že takto musím vyzerať môj deň, lebo ten deň to ešte načrem do toho, ako eh to ovplyvnili sociálne siete, že často ľudia sa inšpirujú životosprávou ľuďmi, ktorí majú úplne iný život ako oni. Čiže mne, keď bude radiť o zlepšení spánku eh 50ročný eh vedec, ktorý nemá deti, ako je napríklad jeden veľmi obľúbený v Amerike, tak eh úplne nezistí, akú mám ja, aký mám ja ten život, aké máme tie rána, aké máme tie večere, keď máme dve deti. tak ako nejakých 20ročný fitnesák nebude chápať, aké je to mať rozbehnuté biznisy, mať deti, mať rodinu a starať sa aj o iné veci ako sám seba. Ale ľudia to často zabúdajú a čerpajú informácie z takýchto zdrojov a sú potom demotivovaní z toho. >> Uhm. >> Že nemôžu ráno vstáť, eh, oddychovať, meditovať 10 minút, potom si zapísať žurnál, potom sa nahrievať infralampami, potom si ísť zacvičiť, eh potom sa ísť prejsť so psom, eh zase meditovať, dať si saunu, oddychovať, lebo akože niekto, kto sa tým živí, že toto propaguje niekde na sociálnych sieťach, má úplne iný život ako tí ostatní. Ale to máš pravdu a ľudia do toho možno tak aj spadnú, ani nevedia ako, lebo ich niečo priťahuje na tom človeku, sa im páči, ako možno akým spôsobom žije. A toto si vlastne oni vôbec neuvedomia a potom majú pocit, že zlyhávajú, že sú nie je dostatočne dobrí, možno až, že sú proste neschopní to takisto robiť a to im zase prináša ten stres a už to je zase to zacyklenie. Takto to nejak bude asi, však? Čiže treba dávať asi pozor na to, že koho si vyberám, ako si povedal. A hovoril si o tom spánku. Spánok alebo nespavosť je dnes celkom rozšírená záležitosť. Čo to spôsobuje, keď človek eh nespí dobre? >> Tak má konsekvencie na celom tele, že to by sme mohli rozobrať naozaj hodinu, že ktorý orgán, ktoré tkanivo nie je tým ovplyvnené. Odpoveď je, že všetky sú tým ovplyvnené. Najvýznamnejšie, čo z hľadiska tých dát máme, sú ovplyvnené metabolické zdravie v zmysle rizika obezity, v zmysle rizika diabety a inzulínovej rezistencie, v zmysle rizika srdcocievných ochorení aj v zmysle rizika rakovinových ochorení, čo je naozaj veľká škála a popritom samozrejme úzkosť, depresia, eh zmeny nálad, eh atď atď. Takže naozaj celé telo. Čo by som povedal k tomu ako nie úplný expert na spánok, pretože na to sú samostatní experti, neurobiológovia a spánkoví biológovia a neurológovia, ktorí sa venujú spánku, tak tie informácie, čo mám z tých rozhovorov s nimi, sú tie, že asi najpodstatnejšie je chodiť zaspávať a stávať zhruba v tých istých časoch, ideálne celý týždeň. Čiže nerobiť, že pondelok až piatok mám takto, sobota, nedeľa, mám inak, lebo si tým desynchronizujem tie svoje vnútorné hodinky, ktoré ovplyvňujú potom zvyšky tela, orgánov a tak ďalej. Takže akože každý deň by som mal mať zhruba taký istý a potom nejak, že fungovať, že tieto vnútorné hodinky, spánok, spánok je evolučne ohromne fascinujúca záležitosť, že sme sa z toho nevyvinuli aj cez to za tie naozaj, že >> uhm >> miliardy rokov evolúcie stále musíme spať. Tri a väčšina zvierat musí spať. Hej? Cica niektorí cicci sa na to adaptovali, napríklad delfíny, že spí pol mozgu, pol mozgu nespí, ale akože my nie sme delfíni, žijeme úplne iný život, čiže stále musíme chodiť spať. Pritom je to paradoxné v tom, že my keď spíme, sme strašne náchylní na čokoľvek, hej? že vlastne v prírode, keď keď spí zviera zčaj je riziko, že bude že jednak buď nejaký predátor ho dostane, keď spí, alebo že nejaký druhá druhý eh eh čo chce byť alfasamec, ho chytí zozadu a proste eh vybaví ho, aby mal potom samiceón, hej? Že akože to je to je veľmi nepotrebné v zmysle toho fungovania tých zvierat. Aj cez to spíme stále. Aj ľudia stále spíme a hoci by sme mohli za tých osem cca hodín robiť iné dôležité veci, hľadať jedlo, rozmnožovať sa, socializovať sa a tak ďalej a v skutočnosti spíme. Čiže tam z toho vidíme, ako je dôležitý spánok. Čiže eh tá tá pravidelnosť je asi naj najzákladnejšia, že jasné, že aj tá dĺžka spánku je dôležitá, že aspoň tých sedem osem hodín spánku mať denne. To je taký ten priemer v populácii. Budú ľudia, ktorí môžu spať menej. Je to naozaj minorita. zhruba 1%, že budú zdraví aj cez to, že spiaš päť hodín, ale je to naozaj, že takmer nikto na svete. A potom sú ľudia, ktorí musia spať aj viac, pretože tá ich životná situácia momentálne tomu naznačuje, že musia spať viac. Čiže je to podľa teba v poriadku, eh, keď hovoril si o tom, že životná situácia človeka niekedy nejak tak ehm prijme k tomu, aby že ten človek potrebuje viacej spať. Tak má si to ten človek dovoliť viacej spať, lebo tomu ako keby telo signalizuje, že ty to teraz potrebuješ, tak si to dovoľ, urob to, lebo to telo potrebuje sa regenerovať alebo niečo. >> Jasné. Ja poviem napríklad z hľadiska tých mojich spánkových cyklov, ktoré si eh sledujem už, že päť rokov, viem, že keď sa nám narodilo, že jedno alebo druhé dieťa a potom ten spánok je fragmentovaný, to je to je veľmi významný problém v tom spánku, ten tá fragmentácia toho spánku. A práve vtedy viem, že my chodíme spať proste s deťmi medzi 8, 9:00 a zobudíme sa možnože po deviat hodinách, ale v skutočnosti toho spánku, keď sa v noci zobudíte tri, štyri, päťkrát, niektoré hlavne ženy, ktoré dojčia aj viac, tak eh akože je to problém, hej, že to nemôžete spať, že byť osem hodín v posteli. >> No to si ja pamätám. Ja som to vždy robila tak, keď boli moje deti takéto malinké, že som vždy spala vtedy, keď spali oni. A aj keď možno všetko stálo v tej domácnosti, stálo, no tak muselo to počkať. Mala som pocit, že toto je lepšie, >> keď ja budem trochu oddýchnutejšie a potom sa to všetko urobí naraz, lebo to >> moje telo si to vyložene pýtalo a myslím, že takých žien je asi všetky. Asi všetky to tak majú, lebo ako vieš, že je to fakt náročné, nie? Lebo to sa človek naozaj nevyspí plnohodnotne. No ale ja by som sa vrátila ešte možno eh k tej strave a k obezite eh k tomu ako, lebo aj ty si hovoril, že ľudia chodia najčastejšie s tým, že by chceli schudnúť, ale hovorí sa, že to je len disciplína, že to len ty musíš byť disciplinovaný a nejsesť a jesť poriadne to, čo ti povie nejaký odborník, že máš jesť. Je to ale naozaj tak alebo eh tam vplýva na to aj možno genetika a iné veci? Lebo vieš, môžu byť dvaja ľudia, ktorí robia to isté a jeden schudne a druhý ani moc nie. >> Hej. Aj ja sa vrátim k tomu, že aj tá genetika ovplyvňuje disciplínu toho človeka, že disciplína sa dá zčasti naučiť, zčasie nie. A áno, je pravda, že sú ľudia, ktorí že zjedia menej ako ich dajme tomu, že identicky jedinec inými génmi, ale chudnú rozdielne. Niektorí takí vyslovene ukladači, tam môže byť, že otázka stovky kalórií denne, že sa vedia prispôsobiť to t zníženému kalorickému príjmu. A to je akože veľa, hej, že 500 600 KK, keď sa stane niekomu, že má toho čierneho petra v génoch, tak eh darmo budem hovoriť vtedy o nejakej disciplíne, lebo toho človeka to frustruje v zmysle toho, ako fungujeme v civilizácii, že my žijeme teraz vo veľmi obezitom gnom prostredí. Jednak eh akože to lobí v zmysle potravinárstva eh je všade, hej, že že jedlo, chutné jedlá na nás eh akože vyskakujú odčadiaľ. Každý chce predávať svoje jednak potraviny, jednak samozrejme fastfoody a aď atď. Takže je veľmi ťažké, hej, že ide človek do nákupného centra a zaňajú tam nejaké šišky niekomu, že musí mať veľmi dobré odhodlanie, aby tomu akože odolal, ale odolal tomu nie, že v ten deň, ale že každý deň deň svojho života, >> aby eh sa vyhol tomu potravinárstvu. Čiže to je prvá vec, hej, že my žijeme v obecitokom prostredí, kde ktoré že to funguje naozaj, keď si človek pozrie. Ja keď som sa rozprával s mojou prababkou, ktorá sa narodila 1800 niečo, hej, že to bol úplne iný svet, úplne iný svet a už len takých 500 rokov dozadu, 1000 rokov dozadu neexistovalo, že niekto sa pozrel a v okolí kilometra mal nekonečné množstvo kalórií prakticky zadarmo. Buď si to musel naozaj, že vypestovať, obrať, eh, spracovať alebo uloviť alebo zabiť. A a tie potraviny, ktoré vtedy vznikli, tak eh boli oveľa menej spracované, menej kalorické ako teraz. Zase naopak, keď taký nejaký lovec išiel loviť eh kedysi a to teraz ešte je zopár takých kmeňov, lovcov a zberačov, tak oni musia ísť niekedy štvať tú zver, že kilometre až desiatky kilometrov, potom s ňou bojovať a potom ju naprorcovať a odniesť naspäť. A to berie strašne veľa energie. Čiže my sme nastavení na to, aby to telo vedelo šetriť energiu a pomerne eh s obľubou prijíma tú energiu a priberá, pretože toho človeka zachová, kým sa rozmnoží. A to je to, čo genetiku najviac zaujíma. >> Uhm. Čiže človek musí mať také odhodlanie, aby odolával všetkým tým pokušeniam, ktoré sú. >> A hm hovorí, že disciplína. Áno, ale dá sa na to nejak ako keby zvyknúť, že už možno po nejakom čase už nebude také ťažké to odolanie? Určite áno. Tak ja hovorím z vlastných skúseností, ale vždy tam bude niečo a vždy to okolie bude definovať toho človeka, že že ťažšie sa odoláva, keď to máte doma, ťažšie sa odoláva, keď to robia ľudia okolo vás a keď sa obklopete ľuďmi, ktorí to robia okolo vás. Hej? Čiže keď pôjdeš napríklad s kolegami do každý deň po práci si sadnúť a všetci konzumujú proste hot dogy, americké hot dogy, rebierka, eh pivečko sem, pivečko tam, veľmi ťažko si ten človek nedá, lebo jednak sociálne bude začať byť izolovaný a jednak akože eh to vidí okolo seba. Čiže akože ľahšie sa tomu tomu podá. Čiže tam je to presne o tom, že možno nájsť si, že upraviť si to to prostredie, to vonkajšie, že mimo toho vnútorného prostredia, že nasť si tú hlavu, mať aj trošku nastavené to vonkajšie prostredie, odkomunikovať s rodinou, odkomunikovať s kamošmi, s priateľmi, ktorí keď sú normálni, tak to pochopia. >> Uhm. Aby nepokúšali zbytočne a neponúkali sa doma veci, ktoré eh nebude ťažko odmietnuť. Ale ty máš naozaj vlastné skúsenosti z obdobia, keď si mala asi 14, 15 rokov, máš skúsenosti s bulimiou, máš skúsenosti s prejedaním sa, čo sú naozaj vážne veci a sú to obrovské skúsenosti pre človeka a určite aj pri tvojom eh súčasnom povolaní. Eh povedz možno, čo sa čo sa stalo v tvojom živote, že si sa musel potýkať s takýmito nepríjemnými vecami? Ja som bol ako dieťa taký tučnučký. Mohli by sme to kľudne klasifikovať podľa dnešnejšej klasifikácie ako obezita do nejakých 14 rokov. Potom som schudol a tam sa začína, že tie poruchy príjmú potravy a ten vzťah s jedlom sa zhoršuje, keď človek schudne, začne byť atraktívnejší a a potom, keď priberá naspäť, tak začne byť menej atraktívny a začne to vnímať ako keby aj cez tento vonkajší svet, hej? že keď je mladší, najmä keď je mladší, >> a ľudia mu začnú chváliť, že ako dobre vyzeráš, >> eh baby začnú na vás zmúrkať, tak akože tí ľudia sa začnú do toho, že ok, tak toto asi je lepšie a a teraz toto si musím odopierať, odopierať, odopierať. Tam začnú vznikať často tie pruchy príjmu potravy, čo je pozitívne, že sa s tým dá pracovať, ale musí človek nájsť ten normálny vzťah z jedlu. eh, že keď si nájdem ten normálny vzťah k tomu jedlu a zistím, že je, že keby som sa teleportoval fakt tých 1000 rokov dozadu a niekomu by som povedal, že eh jedlo, ktoré zjem, vyvraciam alebo že ho odmietnem zjesť, lebo to má veľa kalórií, tak by na mňa pozerali, že ako ešte raz. >> Uhm. To by nepochopili, >> hej? Že že ešte raz. Tu máme, tu máme kašu na stole, čo máme raz za týždeň a a to sme radi, že to máme to jedlo, hej? Čiže ako keby to jedlo nás má vyživovať a akékoľvek jedlo je náš priateľ, hej, že neexistuje, že aj aj tie parky nie sú na to, aby nám uškodili. >> Uhm. >> Hej, že majú nás nejakým spôsobom vyživiť. To, že či si ich dáme pravidelne alebo nepravidelne, je iná otázka, ale keď si človek dá proste akékoľvek jedlo, tak by fyziologicky by to nemalo tomu človeku spraviť negatívny vzťah a negatívny stav v tom tele. >> Uhm. Čiže ty hovoríš, že v podstate cez to eh cez cez tie poruchy príjmu potravy, ktoré si mal a cez to eh fakt tie nepríjemné veci, ktoré si prežíval, si si tie nejakým spôsobom musel upratať v sebe vzťah k jedlu. No ale vieš, teraz odstupom času, keď o tom hovoríš, tak a ešte si aj odborník a medicínu si vyštudoval, to je také iné. Ale keď sa vrátiš do toho času, tak čo bolo tým zlomovým momentom, že si začal takto uvažovať, že toto nie je dobré, čo sa mne deje a ja to chcem inak a čo mám urobiť? >> Tak vedel som, že to nie je v poriadku, lebo som to musel skrývať. Eh, moji rodičia to tiež nevedeli do kým som napísal prvú knihu vlastne. >> Takže eh ako keby >> eh v tom momente som začal vnímať, že keď to musím skrývať a viem, že by z toho bol problém, tak asi to nie je v poriadku. A a nejakým spôsobom tá informatizácia postupná mi zlepšila ten vzťah s jedu. On nebol, že hneď v poriadku, že keď aj prestala tá bulímia, že keď človek prestane vracať, tak to neznamená, že začína mať hneď v poriadku to ten vzťah s jedlom, že to trvá roky, kým si človek nádejm určite >> rokm >> nájde vzťah jedlo. Ale ja som musel ísť na to, že pokus omyl a volá sa skúsenosť, ale dnes už tí ľudia majú informácie aj rôzne guideliny, ako to urýchliť. ten vzťah >> a musia sa možno aj rozhodnúť, že že už to tak nechcú, ale keď je človek v takej situácii, lebo to je aj psychické, vieš, to >> niekedy človek sa nerozhodne a potrebuje proste druhú pomoc. Potrebuje napríklad byť hospitalizovaný. >> Uhm. Že až tam spadne, aby aby sa možno niečo v ňom vnútorne stalo a začal možno na tom pracovať. Ale ty si povedal, že rodičia sa dozvedeli z tej tvojej knižky Medicína výživy až po veľa rokoch, že eh čo s tebou bolo. A to je také zvláštne inak, lebo museli byť z toho asi aj takí prekvapení a zaskočení, však, že ich syn takéto mal a oni o tom ani nevedeli. To ako vás doma toto prešlo? Pamätáš si? Pamätáš si to asi ešte však? >> Jasné, že si to pamätám. Tak bola to ťažká debata. >> Hm. A boli asi z toho smutní. Neboli >> akože z čoho? >> No z toho, že že oni nevedeli o tom. Tak už teraz už keď sa to dozvedelo, ty si bol zdravý človek a mal si sa v svojom živote dobre. Čiže to to je to je dobré. Ale pre nich vlastne to uvedomenie si, že ty keď si mal tých 14, 15 a oni tu vieš, lebo rodičia sú tu ako pre tie deti, aby im pomohli, keď keď je deťom zle a že oni to ani nevedeli. A to sa už ako keby nedá vrátiť, vieš, že čo čo sa v tých rodičoch eh muselo odohrať a čo čo si im ty v podstate povedal, aby si ich možno upokojil, aby sa netrápili ďalej preto, lebo už sa nie je dôvod teraz trápiť. Vtedy ako dieťa som si myslel, že vlastne budem mať z toho ja nejaké problémy a že to nepochopia. >> Uhm. >> Ale pochopili asi nie napokon takto spätne, keď ste sa o tom rozprávali. >> Je to iné ako keď to človek podľa mňa rozpráva ako dieťa, hej? Že ja neviem ako by zareagovali vtedy, že to už je ani nepodstatné to nejakým spôsobom riešiť a rominovať to. Takže my sme si tie veci vysvetlili a >> tak to je dobré, že ste sa k tomu vrátili v podstate, ale ty si si pomohol v podstate sám, tak to je naozaj obdivuhodné. A poďme ešte ale k takej veci, ktorá podľa mňa veľmi súvisí aj s tým stravovaním a aj s tou výživou a to je starnutie, lebo to je tiež téma, ktorá ľudí veľmi zaujíma, lebo nikto nechce zostarnúť, každý chce byť stále krásny a mladý. Dá sa to cez tú stravu tomu pomôcť alebo sú má to fakt limity? >> Ja som eh v tomto, že biologický skeptik aj optimista. Skeptik v tom, že existujú dokonca aj veci, ktorí sa venujú starnutiu organizmu starnutiu buniek, ktorí tvrdia, že to zvrátime a budeme žiť 400 až 450 rokov. Ja z hľadiska toho, ako, že čím viac študujem ten organizmus a a čím viac vidím, ako je to náročné, ako je to proste ako tomu nerozumiem, že čím viac študujem, tým viac tomu nerozumiem, tak si myslím, že je tam natoľko veľa rôznych tisícok prepojených biologických procesov, že keď nájdeme aj keby že nájdeme nejaký liek na nejakú časť toho starnutia, alebo tam je akože veľa tých tých koláčikov, že prečo telo starne, prečo bunky stárnu. Prečo zomierame? Že tam je naozaj, že starnutie buniek, skracovanie telomer, eh fragmentácia DNA a rôzne, že eh zmeny mikrobiómu, zmeny na salových bunkách a aď aď, ale eh ako keby, že nemyslím si, že nájdeme niečo, že zrazu to zvrátime na v celom tele. Ja som v tomto skeptik, ale v čom som veľký optimista, je v tom, že teraz ideme na to zle. Teraz ideme na to z hľadiska tej reaktívnej medicíny zle, že vieme z tých dát za posledných minimálne 10 rokov, že predlžujeme život, ale nie je život v plnej kvalite. Čiže už ľudia aj u nás kedysi sme očakávali, že sa dožijú tak 73 rokov, teraz už je to zhruba 80, bude to určite viac, ale ten život v plnej kvalite života tam ostáva zhruba tých 56 58 rokov. Takže my ako keby predlžujeme život, ale nie tú kvalitu života. A to je znak toho, že my riešime ľudí napríklad, že ten diabetes riešime vtedy, keď je už neskoro, že to riziko na srdce riešime vtedy, keď je už neskoro. To riziko rákoviny riešime, keď je už neskoro. Čiže taká tá, že skorá agresívna prevencia je oveľa kľúčovejšia pre tú dlhoovekosť ako všetko ostatné. A ono sa to začína naozaj na tom na tom tanieri. Začína sa to pri tom cvičení a pri tom dobrom spánku a samozrejme aj pri tom emočnom zdraví, lebo človek môže zostarnúť s kvalitným telom, ale s nekvalitným duchom a to tiež nechce človek. Čiže to sú také štyri aspekty, ktoré predbiehajú tú akútnu medicínu, tie lieky, doplnky výživy a rôzne iné látky a iné prístupy, eh, ktoré sú tiež veľmi podstatné, esenciálne, základné, ale v zmysle tej kvalitnej primárnej prevencie nie sú pre tým ostatným, čo som spomenul. >> A čo si myslíš o doplnkoch výživy? Všelijaké kolagény, vitamíny. >> To je tiež otázka na možno hodinové rozobratie, lebo tých doplnkov výživy je, že desiatky tisíc a a eh stovky druhov. Takže hovorím, že asi ideálne, že individualizovať >> uhm >> tú potrebu a drá väčšina ľudí nebude potrebovať tie doplnky výživy a drá väčšina doplnkov eh nedáva zmysel, ale nemajú žiadne vedecké dôkazy relevantné pre človeka. >> Uhm. Čiže mnohé sú len marketing a treba si asi overovať, čo si človek do seba dáva, ak teda má tú potrebu to robiť. A hm eh hovorili sme a neviem, či sme hovorili už, ale dnes eh si spomenú možno aj vlastne ten eh to trávenie vlastne, aby bolo dobré, črevný mikrobióm v podstate, lebo hovorí sa, že eh to brucho je ako keby druhý mozog a hovoria to aj viacerí lekári, že to aký máme stav eh toho trávenia a vlastne toho brucha, že od toho sa odvíja v podstate celé naše zdravie a dokonca aj naša psychika nejaká aj naša nálada. Čiže fakt je to také dôležité. >> Tak je to jedna z tých dier v tele, kde sa dostáva vonkajší svet. >> Uhm. >> Hej. Čiže cez ústa dostávame druhú väčšinu vonkajšieho sveta a tým pádom tam je epicentrum aj imunitného systému. Logicky ten mikrobióm je tiež taká komplexná, komplikovaná vec, že čím dlhšie to ľudia študujú, tým vidia, ako je to komplikovanejšie, ako iba, že pozerať sa na nejaký kmeň, doplniť nejaký kmeň a vybavené. A ale vieme, že ten mikrobióm je zrkadlom veľmi často toho zdravia. Ak nejde o nejakú, že špecifickú disbiózu v tom, že že človek má tam nejaký problém napríklad po antibiotikách. >> Uhm. >> Eh, že keď mal nejaké širokospektrálne antibiotiká, ktoré že niekedy človek potrebuje na záchranu života a eh niekedy sú predpisované zbytočne ako širokospektrálna antibiotika a skrátka, že ovplyvní to ten mikrobiom nejakým zlým smerom. Tak eh tak drá väčšina tých ľudí bude profitovať z toho, čo robí v tej životospráve, že keď má správny pohyb, správnu dávku pohybu, ktorá nie je príliš veľa pre to telo z hľadiska možností to regenerovať a kompenzovať, nie je ani príliš málo, aby to proste nemalo žiadny efekt, bude mať tú dobrú stravu, bude mať ten spánok a tú reguláciu stresu, pretože ten mozog je priamo spätý s tým črevom. >> Lebo veď pravda, lebo keď má človek nejaký stres alebo trému z niečoho, tak kde to cíti? v bruchu. >> Ale to je logické, lebo my tam máme blúdivý nerv, ktorý ide rovno z mozgu tadiaľto cez srdce >> a aj cez eh a a tam je veľký plexus, taký plexus, neviem ako sa to po slovensky povie, veľká sieť tých nervových zakončení, ktoré inervujú celé to črevo, celý ten žal

Zobrazena první část přepisu (28 000 z 31 024 znaků).