L'uboš Blaha: Už aj poliaci majú plné zuby ukrajincov! Odkazujem priamo z Varšavy!

Srdečne pozdravujem z Varšavy, priatelia. Som tu na veľkej konferencii ľavicových vlastencov, ktorí ma sem pozvali ako hlavného rečníka. Veľmi sa teším, že aj v Poľsku sa prebúdza alternatíva voči liberalizmu a vojne.

Neuveríte, ale môj kamarát, poľský ľavicový politik Mateus Piskorský sedel tri roky vo väzbe, lebo si na neho vymysleli, že je ruský agent. Nikto ho nikdy neodsúdil. Už takmer sedem rokov čaká na súd. Ale takto ničia život človeku len preto, že chce mier s Ruskom. Toto by radi robili aj na Slovensku, ale to by museli zavrieť polovicu národa.

V Poľsku stačí, keď ukrajinská ambasáda na niekoho ukáže prstom a ten ide do basy. Ľudia toho už majú plné zuby. Majú tu milióny ukrajinských migrantov, ktorí tu robia kriminalitu a berú ľuďom prácu. Zdvíha sa tu obrovský odpor. Podobne ako u nás.

Na Ukrajine oslavujú banderovcov, ktorí surovo vyvraždili 100 000 Poliakov vo Volini a tým istým Ukrajincom poľská vláda posiela zbrane. Šialené.

Mateš Piskorský bol kedysi poslancom ľavicovoagrárnej strany Samoobrana. Lídra tejto strany Andžeja Lepera našli doma obeseného. Tak ako v prípade Milana Lučanského u nás. Nikto tu neverí, že si to urobil sám. Mal naplánované stretnutia, chcel bojovať za svoje ideály, ale takto to končí, keď sa vzopriete neoliberálnemu establishmentu. Buď vás strčia do väzby, alebo vás zasamovraždia. Ide z toho hrôza.

Ja som rád, že som mohol podporiť poľských vlastencov a ľavičiarov, ktorí chcú mier. Smer je pre nich veľkou inšpiráciou. Chystajú dokonca preklad mojej knižky Antiglobalista. Ďakujem za to.

Dejú sa veľké veci v Európe, keď sa prebúdza už aj Poľsko a Nemecko. Držme si palce, priatelia. Ľencer Emos.

Priatelia, každý rok tu niekto cíti potrebu roniť slzy za obete útoku na americké ciele 11. septembra. Áno, bola to tragédia. Zomreli tisíce ľudí. A teraz si predstavte, čo cítia Srbi, ktorým americké bomby v roku 99 pozabíjali tisícky ľudí a stovky detí. A čo cítia Iračania, ktorí kvôli americkej invazii prišli o vyše milióna ľudí? A čo cítia Iránci, ktorým Američania povraždili 165 malých dievčat v škole a ďalšie tisíce ľudí?

A čo Palestínčania, na ktorých pácha Izrael genocídu a Američania pritom asistujú? Čo cítia Kubánci, ktorí kvôli zločineckej americkej blokáde stoja na prahu humanitárnej krízy? A čo cítia Venezuelčania, ktorým uniesli prezidenta a teraz im kradnú ropu? Čo cítili všetky obete amerického teroru v Latinskej Amerike? A čo cítili tie milióny Vietnamcov, ktoré zabíjali Američania?

A keď je už dnes 11. september. Pýtam sa, čo cítil Salvador Aende, keď mu presne v tento deň v roku 1973 americká CIA zorganizovala vojenský prevrat v Čile a on bol zlikvidovaný ako demokraticky zvolený prezident.

Na tieto obete amerických vojen a amerického imperializmu nikto nemyslí, ale pri dvojičkách z New Yorku si všetci povinne utierajú slzy. Je to pokrytecké. Áno, v dnešný deň treba myslieť na obete terorizmu, ale predovšetkým na obete amerického terorizmu po celom svete.

A na záver len jedna otázka do plaču. Najnovšie sa zistilo, že Netanyahu a izraelské tajné služby vedeli dopredu o útoku Hamasu z októbra 2023. Potrebovali však zámienku na genocídu. A ja sa pýtam, nepotrebovali aj Američania v roku 2001 zámienku na vojny v Iraku a v Afganistane? Len sa pýtam.