Michal Milo: Vadí mi, že Matovič porušuje GDPR

Pán Milo, vy ste účtovník aj právnik.

Keď by ste mi vedeli povedať o tom, čo strany potrebujú, aké podmienky spĺňať teraz, pretože sa blížia komunálne voľby a podmienky sú dosť prísne?

Tak v každom prípade musíme rozdeliť, či si kandidatúru vedie človek osobitne sám – súkromná osoba alebo strana osoba či stranícky. Tie pravidlá sú teda podobné, ale nie totožné.

V každom prípade treba dávať si pozor hlavne na ustanovenia zákona o volebnej kampani, ktorý jednoznačne hovorí pravidlá pre komunálne voľby a ako sú určené konkrétne pravidlá pre každý jeden okruh aj z komunálnych volieb.

Najväčší pozor treba dávať na financovanie. Jednoznačne určite tam patrí financovanie, patrí tam označovanie volebných predmetov. Treba dávať pozor na to, čo je vlastne volebná kampaň, kedy začína, kedy musí skončiť a rôzne také nuansy, ako napríklad zahrnúť do výdavkov na volebnú kampaň aj výdavky vynaložené 180 dní pred vyhlásením volieb a podobné záležitosti. Čiže aj 180 dní pred vyhlásením volieb sa to počíta do výdavkov vynaložených na volebnú kampaň.

Čiže vlastne človek, keď odštartuje samotú kampaň, nie je viazaný na deň vyhlásenia volieb. Ak teda vynaloží nejaké finančné prostriedky, ktoré použije za týmto účelom a urobí to 180 dní pred dňom vyhlásenia volieb, musí to zahrnúť do celkovej sumy vynaložených prostriedkov.

Čo je také paradoxné – zákon o volebnej kampani hovorí presne, kto koľko finančných prostriedkov môže použiť. Štandardne teda obmedzuje primátorov, starostov, starostov mestských частí a samozrejme županov. Samotná hodnota, ktorú môžu použiť, sa odvíja od množstva obyvateľov danej časti alebo samosprávneho kraja – koľko teda ľudí tam býva.

Čiže povedzme príklad pre Žilinu – je to obec do 100 000 obyvateľov, takže pre kampaň na primátora je táto hranica maximálne 100 000 €.

Čo je teda zvláštne, že zákon neustanovuje hranicu pre poslancov mestského zastupiteľstva a pre poslancov vyššieho územného celku. Tí môžu minúť koľkokoľvek.

Ako je to s kampaňou tretích strán alebo s použitím tretej strany pri internetovej reklame a kampani? Lebo aj tam boli sprísnené podmienky.

Takže pokiaľ niekto prijme napríklad reklamu alebo akýkoľvek inak vyčísliteľnú službu v rámci volebnej kampane, považuje sa to za bezodplatné dodanie. Takéto bezodplatné dodanie je potrebné vyčísliť v cene jeho trhovej a zahrnúť do tej čiastky vynaložených nákladov.

Čiže nejde iba čisto o peniaze použité samotným kandidátom, ale aj o prijaté takéto bezodplatné plnenia. Lebo napríklad Meta sprísnila podmienky pre politickú kampaň, pre politickú reklamu a už to neumožňuje.

Čo teraz – ako niektoré strany alebo opozícia to zrejme bude možno pre nich nevýhodné, pretože mali veľa sponzorovanej reklamy na internete. Toto už nebude možné teraz.

A keď hneď tretia strana, ktorá sa rozhodne niekomu robiť priamo alebo nepriamo kampaň – ako sa to bude vedieť dať zaregistrovať v účtovníctve alebo zaregistrovať, že či to bola platená alebo neplatená kampaň tretej strany?

No, je to všetko na tom kandidátovi a potom na štátnej volebnej komisii, ktorá takéto veci môže preverovať. To znamená, že ten kandidát si sám má viesť evidenciu aj týchto bezodplatných plnení a má ich vyčísliť reálne. Štátna volebná komisia je teda orgán, ktorý kontroluje a zisťuje, akým spôsobom to prebiehalo. Čo sa týka nejakej vymožiteľnosti, tak to nechcem ja hodnotiť. Nepracujem tam.

A čo sa týka samotnej Mety alebo Facebooku – minulý rok v októbri Meta pristúpila k obmedzeniu politickej reklamy, platenej politickej reklamy. Urobila to na základe toho, že Európska únia prijala opatrenia ohľadom takejto reklamy a dosť doprajala vlastne po týchto poskytovateľoch, teda po Mete, že by zodpovedali za samotný ten obsah. Meta teda nejakým spôsobom chcela preniesť túto zodpovednosť na tých samotných užívateľov, ale to im nešlo. Tak teda v Európe pristúpila ku kroku, že zakázala túto reklamu úplne.

Pokiaľ by ale niekto takúto reklamu chcel spustiť a nie je to napríklad z kanála toho samotného politika, tak ono to vyhodnocuje AI.

Čiže ak ono zachytí, že to je politický obsah, a ono nejde dokonca iba o politický obsah, ide aj napríklad o spoločenské témy a trebárs kultúrne témy, ktoré môžu ľudí rozdeľovať. Čiže nie je to vyslovene, že ja sa teraz dohodnem s niekým a on mi zaplatí reklamu na Facebooku – to AI to stopne alebo ani nepustím.

My sme to dokonca skúšali teda na takých nejakých skúšobných profiloch, nazvali sme ho s nejakou politickou stranou, dali sme tam obrázok a podobne – niektoré zastavila tá Meta automaticky. Niektoré bežali dva dni. Fakt, dva dni to bežalo pekne. Padalo nejaké eurká a potom to AI stoplo. Keď sme skúsili to opakovanie, tak to upozornilo a potom dostal ten profil úplne bán.

Keď hovoríme o tom AI, už v minulých parlamentných voľbách bolo vidno, že boli použité rôzne alebo nahraté videá cez umelú inteligenciu, kde boli použité tvárenie politikov, novinárov, nejaké telefonáty tam boli. Ako vieme toto identifikovať alebo ako by ľudia mali pristupovať k tomu, čo vidia na internete a ako si overia, čo je AI, čo nie je?

No, mali by veľmi dobre rozmýšľať nad tým, čo počujú, lebo hlavne predpokladám, že bude možno aj v komunálnej, ale hlavne v parlamentných voľbách veľa diskreditačnej kampane. Bude určite, aby jej nebolo viac ako tej klasickej. Možno aj tam spejeme. Treba hlavne dobre rozmýšľať a pozerať nad tým, čo vidím a či tomu verím – rozmýšľať kriticky. Nie všetko sa dá overiť, ale neveriť hneď bezhlavo všetkému.

Ako je to s predajom upomienkovými predmetmi, ktoré budú alebo často kandidáti rozdajú – zapaľovače, perá, tašky, nejaké šíšky, čaje? Som videla v minulosti. Ako tam musí byť podchytená tá reklama, ako sa to účtuje?

V podstate sa to určuje veľmi jednoducho. V rámci volebnej kampane je rozdelených niekoľko okruhov, myslím osem, deväť, kde sa zaraďujú vynaložené prostriedky podľa samotného okruhu – či ide o nejaké volebné letáky, plagáty, či ide o vysielanú reklamu trebárs v rozhlase alebo v televízii, a takisto aj takéto volebné predmety.

Tie volebné predmety musia byť označené dodávateľom a odberateľom s konkrétnymi údajmi. Teda, v prípade napríklad samotného kandidáta, ide o meno, priezvisko, obec, kde býva – nie konkrétnu adresu. Ale pri tých malých volebných predmetoch sa uvádza v podstate v skrátenej verzii. Hej, tam, kde by sa na nejaké malé pero nedali napísať všetky takéto údaje – ako napríklad na zapaľovači – som to ešte nevidela napísané.

Malo by byť, ale len v skrátenej verzii. Teda, že kto je objednávateľom tej politickej reklamy, a ako je to napríklad s plagátmi, či niektorými city lightmi a polepkami na autách.

Je to v poriadku, len to treba zahrnúť do tých výdavkov. Netreba to opomenúť, aby z toho potom nebol problém vo vzťahu ku tej štátnej volebnej komisii alebo k neprajníkom.

Ako to funguje, keď je nezávislý kandidát, samostatne niekto stranícky? Ako to funguje s transparentnými účtami, lebo tam musí byť transparentný účet.

Pokiaľ vedie kampaň strana, tak má transparentný účet vytvorený. Riadi sa zákonom o volebnej kampani a riadi sa zákonom o politických stranách a hnutiach. Pri kandidátovi, ktorý je nezávislý alebo si vedie svoju kampaň sám – lebo nemusí byť nezávislý, ale môže sa strana rozhodnúť, že nebude spracovávať všetky údaje všetkých svojich kandidátov.

Tomu sa ani nečudujem, pretože ľudia vedia robiť aj kiksy, keď sú v niečom prvýkrát, trebáš nemajú to v poriadku. Ak má strana mnoho kandidátov napríklad v tých komunálnych voľbách, tak potom je to veľmi prácne dávať to celé do poriadku, tak oddelegujú, že nech si ich kampaň vedie sám.

A pokiaľ stranícky kandidát si vedie kampaň sám, tak potom naňho platia pravidlá, ako by bol nezávislý. A transparentný účet.

Transparentný účet musí používať kandidát na primátora, starostu, starostu mestskej časti a poslanca, pardon, predsedu vyššieho územného celku. Poslanci, či mesta alebo mestské časti, transparentný účet nemusia mať.

Čoho by sa mali alebo aké sú nástroje, čoho by sa mali títo kandidáti, či už nezávislí alebo stranícky, vyvarovať alebo na čo by si mali dať pozor?

Určite platba v hotovosti bez dokladu.

Hej, to je asi jasné. To je úplný ten red flag, ako vravia mladí. Pretože pokiaľ už je jedno, či to je z nejakej vlastnej iniciatívy štátnej komisie alebo niekto dopraje nejaký podnet, pokiaľ existuje preukázateľne trebáš nejaký billboard alebo niečo hmotné skutočne, že bolo v tej politickej kampani použité a neexistuje k tomu doklad, tak je to jasné porušenie zákona o volebnej kampani.

A toto, čo sa teraz rozprávame, existuje na to nejaký manuál? Lebo to si musí každý prácne vyhľadať?

Strany vypracovávajú pre svojich kandidátov manuál, ale on aj existuje. Volá sa zákon o volebnej kampani a nie je až taký dlhý. Zahŕňa kampaň od prezidentskej až po tieto komunálne. Čiže pokiaľ si to niekto chce naštudovať, nie je to písané nijako zložito. Je to fakt pekne napísané, čiže nájdu si to priamo v tom zákone bod po bode. A tam sú aj tieto účtovné veci, nuansy.

Účtovné veci tam nie sú, ale vlastne správa o výsledku vynaložených nákladov je veľmi jednoduchá. Tá štátna komisia to robí pekne. Nie je to žiadne podvojné účtovníctvo, dokonca ani jednoduché.

Oni vlastne najneskôr do 30 dní od skončenia volieb vydajú štruktúrované tlačivo, kde si človek len vypíše, do ktorého okruhu koľko peňazí investoval. A podklady k tomu si musí držať päť rokov a potom na výzvu komisie predloží tieto doklady. Čiže nie je to nič zložité, čo by si tí kandidáti nevedeli urobiť sami. Rozdelia si osem rubrik obalu a budú si faktúrky zakladať podľa riadku alebo čísielka toho daného nákladu.

A vlastne tá komisia musí dojsť len k rovnakému číslu, ako on uviedol. Ale nie sú tam žiadne zložité účtovné práce pri tom.

A komisia to zvykne aj kontrolovať?

Komisia zvykne kontrolovať na podnet. No, keď niekto, že môže byť to súčasť nejakej diskreditačnej kampane, že máme podozrenia na toho, tak tam sa pošle ako keby kontrol.

Áno.

Ale sami od seba som sa nestretol nikdy s tým, že by vyslovene to chceli kontrolovať.

Vaša firma – vy máte taký zaujímavý projekt aj čo sa týka ponuky práce pre mladých ľudí. Keby ste vedeli povedať viac, ako vy fungujete v Žiline, počujete?

Áno.

Máte účtovnú firmu.

Účtovnú firmu. A v podstate fungujeme tak, že ja som hrdý Slovák a páči sa mi, keď Slováci, šikovní Slováci ostávajú doma alebo sa vracajú domov. Tak v rámci našich firemných peňazí nemíňame všetko, nekupujeme jachty, a ponúkame, keď nám vznikne pracovné miesto, ponúkame ho aj mladým, najmä najradšej študentom, ktorí napríklad študujú na Slovensku externú formu, ale pracujú vonku.

No a snažíme sa im zabezpečiť také podmienky, aby sa im oplatilo vrátiť. K čomu teda je slušný primeraný plat? Dostávajú k tomu firemný byt, kde bývajú v podstate iba za energiu.

Aha.

Takže my si, alebo môžem povedať ja, v podstate odtrhávame od úst aj ten samotný nájom. A sú tam investované peniažky, o ktoré nikto nepríde. Nikto im tie byty nedarováva. Ale keď pracuje, tak dostane auto staršie, nie najnovší Superb, ale trebáš päť, šesť, sedem ročný golfík a takýto byt.

To je niečo ako koncept nájomného bývania, ktoré podporuje premiér, pokiaľ viem. Že tam tiež podporuje tých ľudí, aby pracovali v zdravotníctve a teraz odovzdávajú nejaké byty pre zdravotníkov.

Áno.

Je to obdobné, akurát zo súkromných peňazí.

Áno.

A keď sme si dohadovali rozhovor pred mesiacom, pán Milo, tak vlastne ma predbehol Igor Matovič. Som videla, lebo on spravil s vami rozhovor skôr ako ja. Videla som aj nejaké videá postrihané na sociálnych sieťach. Tak ako sa vám s ním diskutovalo?

Na jednej strane bol slušný, čo som bol prekvapený, lebo ja som ho prvýkrát v živote naživo videl. Na druhej strane ťažký oriešok. On tú svoju diskusiu hrá čisto na svoju vlastnú bránku. To znamená, on vám mikrofón do ruky nedá. Na každú odpoveď, alebo skôr na každú otázku, ktorá trošku reže do živého, sa odpovedá: lebo Fico a Fico tiež a Fico kradne.

No a ja som tam vlastne ani nebol kvôli tomu, že by som podporoval pána Matoviča. Ja som skôr názorový oponent. Vôbec som tam ani nebol s tým, že idem s ním debatovať. Ono to vzniklo tak, že mne sa nepáči, že keď sa niekto vlastne stavia do roly takého veľkého strážcu zákona, tak napríklad úplne porušujete zákony o ochrane osobných údajov, GDPR a občiansky zákonník. Oni tam bežne natáčajú malé deti a púšťajú to vonku.

A ja som toho názoru, že zákon platí pre všetkých, nie iba niekedy a nie iba pre niektorých.

Tak ja som teda sám z vlastnej iniciatívy podal na úrad na ochranu osobných údajov podnet, že by to mohli prešetriť, lebo ja si osobne myslím, že dochádza k porušeniu zákona.

Ako rozhodnú, to uvidíme.

No a keď prišli k nám do Žiliny, tak ja som chcel vidieť, či sa nejako poučili alebo nepoučili, lebo oni na sociálnych sieťach môj podnet zhrnuli iba slovami: "Úspech sa neodpúšťa."

Oni nepovedali, že zákon má platiť pre všetkých. Nie, "úspech sa neodpúšťa."

A nechcel som to vedieť z počutia, tak som sa chcel prísť pozrieť, či teda nejakým spôsobom – aj keď nie úplne zákonne, lebo dá sa to nastaviť aj tak, že dobre, aspoň je snaha – dajú tam cedulky, priestor je monitorovaný, vstupom súhlasíte so zverejnením.

Ono to tak v zákonne vôbec nie je.

Ale je to aspoň snaha. Ten človek aspoň niečo vie. Vôbec nič.

No a už keď som si to pozrel na vlastné oči a on vyzýval na tú debatu, tak bolo to silnejšie ako ja. Chcel som sa opýtať niektoré veci, ale fakty – úplne vo všetkej slušnosti a fakty.

Eh, tie odpovede som nedostal. Tie v podstate v polovici vety išiel mikrofónik preč.

A vy ste to aj tam povedali, že ich vlastne opozičná politika je postavená na tom: "Lebo Fico, lebo Fico," a na nej žiadny konštruktívny návrh – "lebo Fico."

Viete, ja som tam stál, pozeral som, a pán Jakab to aj spomínal v tom videu. Pán Jakab do mikrofónu na celé námestie kričal o tom, ako Fico ničí, ako Fico ničí živnostníkov.

Tak ja som sa aj pána Matoviča potom pri tej debate opýtal, či on zabudol na svoju daňovú revolúciu – myslím v roku 2022, ale ak netrafim rok, ospravedlňte ma – kde on chcel zrušiť Dankove paušálne výdavky živnostníkov.

Hej?

A teraz keď si to zoberieme – keď zoberieme nejakú pani s gorálkami alebo niekoho maličkého – hej, behá si po tých trhoch a urobíme príklad – ja neviem, zarobí 20 000 € za rok. Ak má aj nejaké sociálne a zdravotné odvody, eh tej pani už nevydie daň žiadna.

Eh Matovičova daňová revolúcia by tú daň vytiahla na 2700 €.

Hej?

Keby neplatila zdravotku, že to robí ešte popri zamestnaní, tak jej vyjde 500 € daň.

On zdvihol tú daň až viac ako päťnásobne a nemá problém kričať na tom námestí, že Fico ničí živnostníkov.

No, neničí. Dvihol od vody.

OK, tak dvihol od vody, ale ako to môže – viete – za mnou kričať niekto, kto ich chcel úplne zoťať? Oni používajú tie slová úplne iba ako heslá a tí ľudia prikiyvujú a hádžu do koša a tešia sa.

Využijem váš účtovnícke pozadie, eh, pretože mňa zaujala – by ste aj vyhrali nejakú poukážku na tých 200 €. Čo s ňou urobíte? Lebo niekoho som videl, že ju darovali.

Ja som najprv navrhoval eh tým pánom z OĽANO – to budem nazývať postarom, lebo zo Slovenska sme všetci – eh, že nech to dajú niekomu, komu to padne dobre.

Oni povedali, že to takto robiť nebudú. Takže zajtra budú v Žiline, eh ja zoberiem teda jednu rodinu, ktorú poznám a viem, že im to dobre padne, eh súhlasili s tým, že si ten nákup urobia.

Ale mňa to zaujímalo z účtovného hľadiska – ako sa toto dá do účtovníctva a ako je to koordinované s tými nákupnými centrami? Pretože pokiaľ viem, je to poukážka na nákup v hodnote 200 € v ľubovoľnom nákupnom centre. Ako to majú dohodnuté s tými centrami? Ako pani Šamová robí? Eh oni chcú od vás, aby ste si ten nákup urobili, napočítali a oni len prídu k pokladni, zaplatia ho v cashi.

Čiže oni nie sú dohodnutí s obchodnými centrami vôbec.

Aha. Že vy tam musíte ísť s nejakou treťou osobou.

Eh, oni prídu, oni prídu. My sme sa napríklad dohodli – v nejakom eh – pardon, nejaký stranícky člen. Áno. Príde pán Šefčík, myslím, zajtra – hej – k tomu nákupu.

On príde s kameramanom, s videom, ale on už chce, aby sme boli nachystaní, aby bolo – eh – aby tá rodinka bola nachystaná, aby už všetko mala napočítané ku pokladni a oni vlastne len dôjdu k pokladni, zaplatia, urobia videjko a odchádzajú.

Ale to sa musí zaplatiť v cashi.

A oni to budú platiť buď kartou alebo v hotovosti.

Lebo vy ste pred chvíľkou povedali, že aj v kampani napríklad má sa vyhnúť eh platba v hotovosti, ale pokiaľ viem, drobné nákupy môžu byť platené.

Ja som ja som myslel eh platba v hotovosti bez dokladu.

Hej, áno, rozumiem.

Ale eh to sa berie potom ako výdavky do kancelárie. Ako sa to potom vyúčtuje stranícky?

No, strany to môžu buď použiť eh ako výdavky na komunálne voľby, alebo eh – ale ono to nemá až tak úplne súvis s komunálnymi voľbami.

Eh ja si myslím, že sú to ich bežné výdavky na svoju vlastnú prezentáciu, ktoré oni normálne účtovne vykážu – teda na čo tieto peniaze použili pekne v účtovnosti.

Môžu to dať, že kancelária. Oni môžu dať kľudne, že poskytnuté dary napríklad alebo poskytnuté... Naúčtuje sa to ako poskytnutý dar a nemajú a nie je s tým vôbec žiaden problém.

Čiže je to vlastne legálna cesta.

Legálne. Absolútne. To ja nespochybňujem toto.

Ja spochybňujem to GDPR, ale toto je absolútne legálne.

Hmm.

Ale mňa to tak – že súkromne zaujímalo – lebo viem, že bola tá záležitosť s tými Fiatkami a tie odpisy a vlastne nikto teraz nevie, kde sú alebo ako to skončilo s tými Fiatkami.

No, behať nebehajú, niekde budú.

Eh a to sa – ako to si vie dať strana eh – ako do odpisov alebo ako sa...

Nie, nie, nie. Ona to vie eh – ako výdavok určený na tú svoju vlastnú prezentáciu, lebo to môže byť od nejakej platenej reklamy napríklad billboardu a skutočne to môže byť teda aj takáto darovaná Fiatka.

Ono je to plné a čisto zákonné.

Tak eh pán Milo, ďakujem pekne za rozhovor a budem sa tešiť niekedy nabudúce.

Ďakujem krásne.

Pekný deň.

Aj vám prajem.