Minister Takáč na TK: Boj s africkým morom ošípanych

Koľko?

Dobre, dobre.

20 sekúnd, 10.

Vážené dámy, vážení páni, vitajte na tlačovej konferencii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča za účasti generálneho riaditeľa sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Pavla Lásla, ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martina Chudého, prezidenta Slovenskej poľovníckej komory Tibora Lebockého a riaditeľa kancelárie Slovenskej poľovníckej komory pána Imricha Šubu.

Téma tlačovej konferencie: miliónová pomoc pre poľovnícke združenia.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

>> Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Vážení kolegovia, dámy a páni, ďakujem veľmi pekne, že ste prijali dnešné pozvanie na dnešnú tlačovú konferenciu, kde chceme situáciu zhrnúť a hlavne, aby sa kolegovia k tomu vyjadrili, ako Slovenská republika zvádza a hlavne zvláda boj s africkým morom na Slovensku a aby som vám poskytol základné informácie.

Dobre vieme, že niekde v polovičke roka 2019 bol prvýkrát potvrdený výskyt afrického moru na Slovensku a od toho momentu v kooperácii ministerstva pôdohospodárstva, Štátnej veterinárnej potravinovej správy a hlavne poľovníckej komory, vo veľkej spolupráci sa nám podarilo a darí zvládať tento boj s africkým morom.

Myslím si, že keď si pozerám jednotlivé krajiny v rámci Európskej únie, patríme medzi tie omnoho lepšie krajiny, ktoré dokážu zvládať a viesť tento súboj s touto zákernou chorobou.

A máme možnosť vidieť aj v týchto dňoch veľké problémy v Chorvátsku, veľké problémy vo Fínsku.

A tu chcem na začiatku povedať a poďakovať kolegom či z ministerstva, kolegom z Štátnej veterinárnej potravinovej správy a hlavne hlavne kolegom z poľovníckej komory, vďaka ktorým sa nám to darí zvládať.

A to je presne to, kde treba vyzdvihnúť aj povinné členstvo a viac ako 100-ročnú tradíciu organizovaného poľovníctva na Slovensku, lebo vďaka tomuto a ľuďom, ktorí pôsobia v tejto organizácii, sa nám to darí neporovnateľne lepšie ako v iných krajinách.

Vezmite si príklad. Pri africkom more momentálne Chorvátsko a asi aj Fínsko nasadilo vojakov a políciu na to, aby vo veľkom začali eliminovať stavy diviačej zvery v týchto jednotlivých krajinách, lebo sa im to samotne cez ich štandardné zložky nedarilo, ale nám sa to podarilo a nám sa to aj darí.

Keď si pozrieme tie mapky, keď by sme videli tú mapku Slovenska, tak dobre viete, že v roku 2019 to bolo potvrdené na východnom Slovensku, ale v zásade to východné Slovensko a tá časť celá už je premorená, situácia je tam veľmi dobrá a priaznivá a samozrejme dochádza k tomu, že táto choroba sa určitým spôsobom posúva.

Momentálne sme v situácii, kde asi z pohľadu toho posunu afrického moru, jedna z najhorších частей v rámci Slovenska je, poviem to tak, Považie, to znamená Považská Bystrica, Trenčín, možno Bánovce nad Bebravou.

A od samotného začiatku v roku 2019 bol organizovaný veľmi dobrý projekt a tým bolo to, že ministerstvo pôdohospodárstva rozhodlo o pridelení finančných prostriedkov v Štátnej veterinárnej potravinovej správe, ktorá z toho nakúpila chladiace boxy.

Tieto chladiace boxy boli zapožičané pre poľovné združenia, aby v zásade vďaka týmto chladiacim boxom mohli celoročne loviť diviačiu zver a tým znižovať počty stavov diviačej zvery tak, aby nedochádzalo k takému masívnemu šíreniu a hlavne potenciálnemu ohrozeniu komerčných chovov klasického chovu ošipaných.

Určitá časť Slovenska a poľovných združení už bola dovybavená a tým, že sa aj tento africký mor nejako posúva a hýbe v rámci Slovenskej republiky, máme na Slovensku ešte viacero poľovných organizácií, ktoré nedisponujú chladiacimi boxami.

A preto po spoločnej komunikácii a aj vzhľadom na to, ako vidíme situáciu v iných krajinách Európskej únie, sme sa spoločne rozhodli a našli sme finančné prostriedky na to, aby sme nakúpili opätovne nejaké množstvo chladiacich boxov.

A preto, tak ako som aj hovoril už vo svojom úvodnom slove, rozhodli sme sa, že vyčleníme viac ako milión eur, ktoré budú posunuté na Štátnu veterinárnu potravinovú správu, ktorá podľa tých aktuálnych cien, ktorými momentálne disponujeme, nakúpi a obstará zhruba okolo 150 kusov chladiacich boxov, ktoré budú umiestnené do poľovných združení.

Základné informácie o boxoch: cena je okolo 6500 eur, to bol nejaký základný monitoring trhu. Do tohto boxu sa zmestí zhruba 10 diviačej zvery.

Samozrejme, prioritné alokovanie týchto chladiacich boxov je do lokalít, kde je najväčšia hustota diviačej zvery aj z pohľadu aktívneho šírenia tejto nákazy. Ako som spomínal, je to Trenčiansky, ale okrajovo samozrejme Žilinský a už aj Trnavský kraj.

Kritériá, ktoré sú pre výber, kde bude pridelený tento nový box z hľadiska epidemiologických kritérií, sú: pásma zóny AMO, kde prednostne budú vybavené revíry na hranici šírenia nákazy, tak aby sme pomyselne zase ukrojili tú časť, kde sa to nejakým spôsobom šíri; denzita diviačej zvery, oblasti s nadmerným výskytom tejto diviačej zvery, kde bude väčší, radikálnejší odlov; a samozrejme tie rizikové koridory, ktoré sú v oblasti hlavne blízkosti veľkých komerčných chovov ošipaných.

Tu treba povedať, že na základné pochopenie pre každého, kto nás sleduje: keď je poľovné združenie, ktoré nemá chladiaci box a vie, že niekde na okraji už susedný poľovné združenie má potvrdený africký mor, tak aj keby chcelo loviť v aktuálnej dobe napríklad pri týchto teplotách diviačiu zver, v zásade je to nemožné. Potrebuje niekde ten kus a nie len ten vývrch, ale vlastne všetko kompletne dať niekde a schladiť alebo čakať na výsledky, lebo čakajú na výsledky zo Štátnej veterinárnej potravinovej správy a tým pádom by to nebolo možné.

Tým, že dovybavíme tie lokality hlavne, kde vnímame tú hranicu a hlavne šírenie tohto afrického moru, zabezpečíme to, že poľovné združenia, ktoré nedisponovali chladiacimi boxami, budú môcť, keď im bude poskytnutý zapožičaný chladiaci box, v zásade loviť diviačiu zver neobmedzene.

To znamená, nebudú musieť byť odkázané na to, že by bolo napríklad chlad alebo nejaké počasie.

A tým pádom sa nám opäť potvrdí to, čo sa nám potvrdilo od samotného začiatku, že tieto chladiace boxy sú veľmi dobré opatrenie tým, že sa nám veľmi radikálne darí znižovať stavy divožijúcej diviačej zvery a tým pádom eliminovať šírenie a hlavne eliminovať to, aby boli tým nakazené komerčné chovy ošipaných.

Z hľadiska príspevkov a plnení pre revíry samozrejme majú tiež svoje nejaké plnenia a príspevky, ktoré budú musieť splniť. To je samozrejme aktivita poľovníkov, história, odovzdávanie vzoriek, čiže či je poľovné združenie aktívne v tomto.

Samozrejme, príprava je nevyhnutná, lebo to nie je len tak, že to niekde hocikde zložíte.

Potrebujete mať spevnenú plochu a samozrejme privod elektriky. Bude to na základe zmluvy – zmluvný záväzok na základe zmluvy o výpožičke.

Ak by som mohol ešte pár informácií, prečo sú tie chladiace boxy kľúčové.

Už som to naznačil. Je to samozrejme jeden z limitujúcich faktorov z hľadiska skladovania uloveného diviaka do výsledku vyšetrenia.

Bez chladenia samozrejme poľovníci nemôžu loviť, ako som povedal. A tým pádom keď je chladenie, tak je intenzívnejší lov a znižovanie tej intenzity.

Ak si môžete, teraz vám ukážem. Pozrieť sa – toto je vlastne sieť chladiacich boxov, ktoré už boli zabezpečené v minulosti z hľadiska zapožičania pre jednotlivé poľovné združenia.

A presne vidíte, ako som spomínal, časť Žilinského kraja, Trenčianskeho a dole Trnavského. To sú presne tie časti Slovenska, kde ešte nie je zabezpečené v rámci jednotlivých poľovných združení tieto chladiace boxy a presne vnímame aj tam to najväčšie šírenie alebo teda ten posun do týchto častí Slovenska.

A preto sme sa rozhodli, aby sme dopredu rozmýšľali, dopredu riešili, aby sme eliminovali ďalšie šírenie.

Možno základné ešte definitívne informácie. V predchádzajúcich rokoch od roku 2019, teda hlavne od roku 2019, v prvých dvoch, troch rokoch sa nakúpili viac ako 1000 kusov chladiacich boxov. V celkovej investícii 6,5 milióna €.

Skoro až 1400 poľovných revírov bolo takto vybavených.

Vlastne hlavne ide o to, že máme potom aj 100% monitoring tejto ulovenej zvery, lebo tým, že je tam aj diagnostika a tak ďalej, presne vieme v každenom poľovnom združení, ktoré má ten chladiak, ktorý potom zabezpečuje aj odovzdanie vzoriek pri lobe divčej zvery.

Presne vie štátna veterinárna potravinová správa v zásade na kilometre, kde sa ten africký mor nachádza, lebo presne má na základe týchto dát svoj vlastný monitoring.

Dámy a páni, ja chcem v závere samozrejme tak, ako aj na začiatku, aj na záver poďakovať kolegom z ministerstva, kolegom zo Štátnej veterinárnej potravinovej správy a hlavne chcem poďakovať poľovníčkam, poľovníkom Slovenskej poľovníckej komory. A poviem, že povinnému členstvu a viac ako storočnej tradícii organizovaného poľovníctva v porovnaní s inými krajinami, vďaka ktorému sa nám pomerne lepšie a výraznejšie lepšie darí zvládať tento súboj s africkým morom. Tým, že máme tu viac ako 100 rokov organizované poľovníctvo a verím, že to bude aj takto ďalších 100 rokov pokračovať.

Ďakujem veľmi pekne.

Teraz by som asi – neviem, pán ústredný poprosil. Ďakujem vám.

>> Ďakujem veľmi pekne, pán minister za slovo. Veľmi stručne.

Dámy a páni, s africkým morom skutočne bojeme od roku 2019. Postupne sme všetky opatrenia, ktoré sme robili a robíme, by som povedal, vyšperkovali do takej úrovne, že jednoducho máme veľmi dobrú – by som povedal nadštandardnú spoluprácu so Slovenskou poľovníckou komorou.

Poľovnícka verejnosť chápe, prečo takéto opatrenia robiť musíme, akým spôsobom ich robíme a prečo je skutočne dôležité znižovanie denzity diviačej zvery.

Tá situácia na Slovensku skutočne je stabilizovaná. Nemáme len, že rozširujeme zóny, kde sa nám mor šíri. Tak ako aj pán minister povedal, tak máme presne tie oblasti, kde môžeme očakávať prirodzené šírenie.

Táto choroba sa predtým hovorila, že je rýchlo šíriaca sa choroba, ktorá veľmi rýchlo bude na Slovensku behom jedného, dvoch rokov na celom území. Nestalo sa tak aj dôsledným dodržiavaním opatrení, porozumením z toho, čo robíme, vyšetrovaním, ktoré robíme v Štátnom veterinárnom ústave vo Zvolene.

Takže my presne vieme, kde sa nám mor šíri, akým spôsobom. A opakujem, dôsledným dodržiavaním a uplatňovaním opatrení vieme túto situáciu mať naďalej pod kontrolou.

Boxy nám v tomto veľmi pomohli. Máme na to aj legislatívny základ, odporúčanie Európskej komisie – až do výsledku vyšetrenia mať uložené telá. Je to veľmi rýchle. Máme vytvorenú sieť z rôznych liniek do 24 hodín. Máme tieto výsledky, takže poľovnícka verejnosť vie následne – potom vieme uvoľniť tieto zvieratá z týchto boxov a vedia ich ďalej používať.

Chcem sa aj ja veľmi pekne poďakovať poľovníkom. Nekončíme, pokračujeme, pretože ten mor tu je. Ale ako som povedal, musíme ísť ďalej a musíme udržiavať stavy diviačej zvery na úrovni nízkej, znižovať túto denzitu, pretože keď máme nízku denzitu diviakov, tak aj mor sa nám pomerne málo šíri.

Hlavne aj keď budeme pozerať na niektoré oblasti – to východné Slovensko, časť stredného Slovenska – máme už ozdravenosť. Pevne verím, že táto situácia bude stabilizovaná.

Nehovoriac samozrejme o tom, že keď budeme mať mor pod kontrolou u diviačej zvery, tak pri šírení sa znižuje riziko potom zavlečenia nákazy do veľkých komerčných chovov.

Sami viete, že sme mali mor aj v týchto veľkých chovoch, aj v komerčných chovoch, čo potom predstavuje značné ekonomické straty.

Takže je to systém trojuholníka – chovatelia, prísne dodržiavanie opatrení, celý manažment afrického moru u poľovníckej verejnosti, veterinárne opatrenia. A som hlboko presvedčený o tom, že budeme mať naďalej túto nákazu pod kontrolou.

Ďakujem.

Prosím, pán prezident. Ďakujem za slovo.

Vážený pán minister, ste mi prítomní. Snáď takmer všetko tu už bolo povedané, ale poďme ešte aj na nejaké konkrétne čísla. Možno to bude zaujímať verejnosť aj laickú, aj odbornú.

Ide o to, že pokiaľ sa niekde v krajine objaví africký mor ošípaných, tak vo všeobecnosti, či už na základe nariadení európskej komisie alebo našich takzvaných národného programu eradikačného afrického moru ošípaných, populácii diviačej zvery v rámci Slovenska je stanovená istá hustota tej populácie, ktorá je vyjadrená číslom 0,5 jedinca na km².

To znamená, ak by sa zabezpečila takáto hustota diviačej zvery – to si predstavme tak, že to je jeden jedinec diviačej zvery na ploche 1×2 km – tak by mali byť eliminované tie potenciálne vektory prenosu afrického vírusu afrického moru ošípaných, že by mala byť ostatná diviačia populácia dostatočne chránená a zároveň by malo byť do istej miery zabezpečené veľmi účinná ochrana nielen priemyselných chovov ošípaných, ale aj chovov bežných občanov.

No, dosiahnuť takúto denzitu predpokladá mimoriadne intenzívne znížiť celkovú početnosť diviačej zvery. No a to nie je také jednoduché, hej?

Pokiaľ si uvedomíme, že Národná poľovnícka samospráva, užívatelia poľovných revírov v maximálnej súčinnosti s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ako aj so štátnou veterinárnou a potravinovou správou dosiahla isté úspechy v tejto oblasti k dnešnému dňu, tak je treba otvorene povedať, že je to len preto, že tá súčinnosť funguje nadštandardne a že my tu máme logistickú podporu aj z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Napríklad aj v podobe istých legislatívnych zásahov, v podobe stanovenia mimoriadnej doby lovu diviačej zvery určitých výnimiek zo zakázaných spôsobov, za čo môžeme poďakovať predovšetkým v sekcii lesného hospodárstva a spracovania dreva, pod ktoré poľovníctvo patrí.

No a samozrejme, že máme tu aj tú materiálnu podporu v rámci tej celkovej logistike a za to zase musíme poďakovať ministerstvu pôdohospodárstva, rozvoja vidieka a štátnej veterinárnej a potravinovej správe v podobe tých chladiarenských boxov.

Naozaj na Slovensku v súčasnosti už máme 1025 kusov týchto chladiarenských boxov rozmiestnených.

A treba povedať, že od roku 2019, keď sme začali s celým týmto projektom, tak sme dosiahli aj merateľné výsledky.

A tie merateľné výsledky dokážem v podstate odúčtovať tu pred vami v podstate niekoľkými číslami.

Keď si zoberiete, že od roku 2019 sme celkovo ulovili eh v tomto čísle nie sú úhyny, ktoré sme našli a takisto je našou povinnosťou, pokiaľ nájdeme v poľovnom reví nejaký ten úhyn, kde je podozrenie z afrického moru ošípaných, tak je povinnosťou poľovníkov tento úhyn asanovať.

Viete si predstaviť v tých horúčavách mnohokrát sú to veľmi nepríjemné činnosti a aktivity, ale robíme to.

Tak celkový odstrel, ktorý sme dosiahli v záujme zníženia celkového počtu diviačej zvery na Slovensku od roku 2019 do dnešného dňa – tipnite si asi koľko – 410 000 kusov na Slovensku.

410 000 kusov divi sme ulovili od roku 2019 a to by sa nám určite nebolo bývalo podarilo, keby sme nemali takú podporu od ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a samozrejme aj od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

A čo je veľmi dôležité – výsledkom je to, že od roku 2019, keď sa u nás objavil samotný ten africký mor ošípaných, k dnešnému dňu sme znížili jarný kmeňový stav. To je klasický poľovnícky štatistický ukazovateľ diviačej zvery na Slovensku o 42%.

Vtedy sme mali v roku 2019 okolo 45 500 divi v jarnom kmeňovom stave.

Teraz sme niekde na úrovni 25 700.

Takže znížili sme početnosť, znížili sme v podstate densitu a samozrejme, pokiaľ budeme pokračovať v takto nastolenom trende, tak som presvedčený, že dokážeme eradikovať alebo teda ovplyvniť, teda pozitívne ovplyvniť ďalšie šírenie tohto vírusu v tom zmysle, že sa nám možno podarí k istému dňu dosiahnuť aj to, že budeme môcť jednoducho konštatovať, že podarilo sa nám africký mor ošípaných potlačiť tak, ako sa nám v minulosti podarilo potlačiť klasický mor ošípaných.

Za to všetko, čo som tu povedal, patrí ešte raz poďakovanie. Pán minister vám, pán ústredný riaditeľ vám a samozrejme všetkým poľovníkom na Slovensku za to, že chápu tú spoločenskú nevyhnutnosť a že chápu to, že poľovníctvo je v podstate aj v tejto oblasti charakterizovateľné ako činnosť vo verejnom záujme.

Ďakujem vám veľmi pekne.

>> Ďakujem veľmi pekne. Najprv by som poprosil, ak sú nejaké otázky k téme.

Nie.

A mimo témy?

Áno, ak sú mimo témy, lebo by som poprosil kolegov, nech idú, aby som ich nezaťažoval možno nejakými politickými otázkami.

Takže zatiaľ ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.

>> Môžete na mikrofón.

>> No však na mikrofón.

>> Aby som ja počul aj tiež.

>> Dobrý deň. Martin Pročka, televízia Markíza. Takto pred vami malo tlačovú konferenciu Zväz výrobcov krmív k aktuálnemu stavu v živočíšnej výrobe. Upozorňujú na to, že krmivo je málo, aj pastviny sú v zlom stave. Samozrejme, zjavne to súvisí aj s aktuálnym počasím. Máme informácie, že niektoré chovy už musia redukovať stavy. Či vás teda oslovili, aby ste im nejakým spôsobom pomohli, či o tejto situácii viete?

>> Tak to je asi na konci ten záver, že či o tej situácii viem. Tak asi áno, ako minister pôdohospodárstva tým, že dennodenne sa tým zaoberám, samozrejme, tých rokovaní a stretnutí s poľnohospodármi bolo množstvo. Áno, v zásade môžeme zhodnotiť, že v rámci toho sucha, ktoré momentálne trápi Slovensko a nielen Slovensko, ale celú Európu, stavy alebo teda výsledky po žatve v niektorých častiach Slovenska alebo v rámci Slovenska sú nejaký päťročný priemer. Čiže normálne, klasické plodiny, akože pšenica, repka a ďalej – v zásade môžeme hovoriť, že je nejaký päťročný priemer, čiže tá úroda nie je zlá. Áno, ako hovoríte aj vy vo svojej otázke, najväčší problém je s krmovinami. To znamená krmivo pre hospodárske zvieratá a tam jednak problém z hľadiska nejakých senáží, to znamená kosenie lúk, trávy. No a samozrejme pravdepodobne potom problém následne aj s kukuricou, nejaké siláže. To by malo byť na jeseň z pohľadu toho, keď už teraz vidíme v akom stave je tá kukurica.

Tu treba povedať, že ten nedostatok týchto krmovín nie je len na Slovensku, ale vo viacerých krajinách Európskej únie. A ten problém vy neviete úplne jednoducho vyriešiť, lebo keby aj štát, ministerstvo našlo nejaké finančné prostriedky pre samotného poľnohospodára, že mu dám nejaké peniaze na to, on nemá kde tie krmoviny nakúpiť, lebo tie krmoviny proste chýbajú aj v iných krajinách, čiže nevie ísť napríklad do Čiech alebo do Rakúska nakúpiť si to tam, lebo aj ten Rakúšan sa snaží to nakúpiť. Čiže vnímame ten problém. Čiže musia hľadať spôsoby, ako nahradiť. Niektoré veci sa nahradiť nedajú. A dobre viete, že aj v prípade nejakého zavlažovania lúk sa nezavlažovali nikdy historicky z hľadiska hydromeliorácie alebo čo. Čiže toto je problém, ktorým sa zaoberá, verím, že aj v iných krajinách.

Samozrejme, je to téma, ktorú sme už otvárali aj na európskej úrovni veľmi intenzívne. My napríklad môžem povedať, že robíme viacero krokov zo strany poľnohospodárskej platobnej agentúry. Poviem vám jeden príklad, ktorý je – tých krokov je viacero. Poľnohospodár, ktorý je v ekológii, má živočíšnu výrobu, môže alebo doteraz mohol používať senáže alebo pokosenú luku len zo svojich, len z ekologických. My sa snažíme prijať na základe aj rokovaní s Európskou komisiou tým, že máme tu vyššiu moc sucho a tak ďalej, aby napríklad ten poľnohospodár, ktorý bol v ekológii a mal toto striktne nariadené, mohol napríklad použiť aj od niekoho iného a nemusí to byť ekologická tráva, keď to tak poviem. A takýchto krokov sa snažíme viacero. To znamená, že ich uľahčiť – ešte sú tam biele plochy, neobhospodárované niektoré časti, rôzne biopásy a tak ďalej. Je toho viacero.

My budeme k tomu robiť aj tlačovú konferenciu, ale áno, veľmi intenzívne sa tým zaoberáme, vnímame to.

Len poviem, že v tejto pozícii to nie je len o peniazoch, viete? Lebo dáte mu peniaze, nemá to kde nakúpiť. Takže áno, riešime rôzne možnosti, kde hľadať, akým spôsobom zjednodušovať im aj tie procesy, ktoré oni musia deklarovať vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

>> Uhm.

Zaoberáte sa možno aj na tej európskej úrovni už dopadom na spotrebiteľa?

>> Toto nie je téma.

Lebo myslím si, že Európska únia ako taká, keby bola v tomto jednotná, tak dokáže zvládať takéto veci. Viete, len veľakrát tá Európska únia chce všetko možné v úplne iných krajinách, tretích krajinách riešiť všelijaké situácie a nie riešiť situáciu doma.

To znamená, zoberte si len príklad toho, že v tomto roku áno, sú jedny z najnižších výkupných cien kravského surového mlieka. Ja som to už otváral asi trikrát na rade ministrov. Nielen ja, ale aj iní kolegovia – český minister, ja neviem, taliansky minister a ďalší. A Európska komisia hovorí, že ona nevidí ešte ten problém, viete.

Čiže veľakrát poviem, že u nás ten problém je evidentný, ale Európska komisia – takže snažíme sa aj tam vysvetľovať – a tie problémy s tým sucho a tie problémy s tým sú súvisiace sú v rámci celej Európskej únie, čiže musí to byť téma aj na rade ministrov.

Eh, ešte k jednej téme. Európska komisia dôrazne žiada zrušiť alebo zmeniť sporné uznesenia k zonáciám národných parkov. Táto informácia vyšla včera. Eh, či už viete, ako bude vláda postupovať?

>> To máte na mysli čo teraz v rámci zonácie národných parkov. Oznámil to štátny tajomník Filip Kufa včera, že Európska komisia má dôraznú pripomienku a navrhuje toto uznesenie prepracovať.

>> Eh, vy ste videli to uznesenie alebo ten tento stanovisko Európskej komisie? Ani ja som ho ešte doteraz nevidel, takže nerád by som sa vyjadroval k nejakým videám, ktoré sa možno nezakladajú úplne na pravde. Pokiaľ takéto niečo na stole budeme mať, tak sa tým budeme zaoberať.

Ja len viem povedať, že tak ako som to povedal aj úplne na začiatku, po schválení zonácií, ktoré boli schválené na vláde, aj v prípade prijatého uznesenia, asi o ktorom sa bavíme, ktoré tam bolo, môžem aj teraz sto percent potvrdiť, že nejde o žiadne zvrátenie Milnika, nejde o ohrozenie žiadnych finančných prostriedkov. Uznesenie, ktoré bolo schválené, nehovorí o tom, že štátne lesy prevezmú kontrolu v rámci národných parkov. To sú úplné nezmysly.

Hovorí iba o tom, že v prípade, že národné parky, keď si budú objednávať niektorú činnosť, ktorú nevedia zvládať sami u seba – to znamená svojimi kapacitami – tak si to nebudú objednávať u komerčných firiem, ale objednajú si toho štátneho podniku Štátne lesy, ktoré tieto veci budú vedieť realizovať. Myslím si, že za tých XY rokov fungovania vedia tieto veci realizovať.

Nemyslím si to, ale môžem vám povedať, že dnes podpisujeme s pánom podpredsedom vlády, ministrom životného prostredia spoločné memorandum. Eh, určite ste za to takúto informáciu zachytili. My sme na tom, kolegovia na ministerstve dlhšie pracovali. Poviem to tak, že je to memorandum, ktoré tak ako keby vysvetľuje to uznesenie, hej, kde je jasne pomenované, že správa ostov prechádza na národné parky, nie je nič ohrozené a tak ďalej. Takže myslím si, že podpísaním tohto memoranda, ktoré teda asi pravdepodobne pán minister životného prostredia zašle komisii, bude mať komisia v tom úplne jasno a nebude vedieť sa spochybniť toto.

>> Ďakujem.

>> Dobrý deň, Marko Trusina, Slovenská televízia. Ja mám otázku zase úplne z iného sudka. Eh, aká je situácia ohľadne producentov vajec? Či sú veľké prebytky, pretože aktuálne sú na trhu najlacnejšie vajcia za poslednú dobu?

>> Čiže hovoríte, že sú najlacnejšie vajcia na trhu? Lebo keď počúvam našu opozíciu, tak mám pocit, že sme najdrahšia krajina v celej Európskej únii a maslo tu stojí 4 € a mlieko tu stojí, ja neviem, asi 70 cent, čo samozrejme nie je úplne nezmysel. Hej, tie ceny sú pomerne priaznivé momentálne, ale samozrejme, že to má druhý faktor.

Eh, nevnímam, že by bol nejaký problém s vajíčkami ani tým, že sa tešme z toho, že tie ceny sú nízke. Hej? Viete, ja to má zase také dva uhly. Ja som to už spomínal aj tu pri tej mliečnej kríze. Spotrebitelia, občania aj Slovenska sa tešia, hej? Lebo proste to mlieko, viete, teraz ja som videl v Čechách cenu 24 cent, teraz na Slovensku 27 cent – krabica 1,5 litra mlieka – čo je akože extrém, 27 cent. Lebo viete, je to choré, keď mlieko je lacnejšie ako minerálna voda. Asi mi dáte za pravdu, že tá minerálna voda, čo s ňou spraví? Vytiahne to zo zeme, nafľaškuje to a posiela to do obchodu. A čo robí ten poľnohospodár alebo ten potravinár s tým mliekom? Tú kravu musí vychovať. Musí to mlieko vyprodukovať. Musí ju podojiť. Musí to ísť do tej mliekárne a musí z toho vyrobiť to mlieko, maslo, jogurty a ďalšie veci. A preto je to choré. Je to postavené podľa mňa na hlavu.

A tie ceny sú nízke. Áno. Čiže spotrebiteľ sa môže tešiť, že tie ceny sú nízke. Ale na druhej strane áno, majú problém prvovýrobcovia tým, že proste v zásade veľkej časti môžu vyrábať kravské surové mlieko pod svoje výrobné náklady, čo je problém. Takže má to dva uhly a len môžem skonštatovať, že teda občania sa môžu tešiť, že ceny sú nízke, ale samozrejme sekundárne to má aj iné problémy, ktoré vytvárajú hlavne v sektore pôdohospodárstva.

Ďakujem veľmi pekne. Prajem pekný deň. Všetko dobré.