Miroslav Kamenský: Oligarchovia nepodnikajú, oni kupujú a ovládajú. Sú nad systémom | TVOTV

[hudba] [hudba] [hudba]

Hosťom televízie OTV je pán Miroslav Kamenský.

Ďakujem pekne, že ste si našli čas pri vašom cestovaní, pretože, ako aj vaši sledovatelia a sledovateľky vedia, veľmi rád cestujete. Stále ste niekde a zajtra plánujete niekde vycestovať. Ďakujem, že ste si našli priestor pre divákov televízie OTV a môžeme sa spolu porozprávať o myslím si veľmi zaujímavej téme.

>> Tak ďakujem veľmi pekne, Lenke, za pozvanie, lebo sme si dokázali zladiť ten čas. Takže nechcem rátať zo zahraničia, ale možno keď budem teraz pri Atlantickom oceáne, tak poviem Lenke, že pošlite link a spravíme nejaké video z takého iného kúska zeme alebo zemegule. Už sa na to veľmi teším.

Pozdravujem Mtka, lebo ten je fenomenálny človek, že dokázal podporovať takú úžasnú Lenku zlatú, ako je.

Takže priatelia, diváci, fanúšikovia, fanúšičky, všetkých vás pozdravujem. Ste fantastickí ľudia a ďakujem za krásne pozdravy, ale aj podporu, čo je tiež veľmi dôležité. Majte sa krásne zatiaľ. Ďakujem pekne.

Tak poďme teda na to. Pán Kamenský, existujú analytici a autori, ktorí sa zaoberajú touto témou, o ktorej sa budeme o chvíľu rozprávať. Tí tvrdia, že City of London predstavuje mimoriadne silné centrum globálnych financií a že finančný systém ovplyvňuje geopolitiku, ale aj konflikty či rozhodnutia jednotlivých štátov.

Vy ste nedávno uviedli taký zaujímavý a myslím, že pomerne silný výrok, že vojny skončia, keď padne City of London. Ako ste to mysleli?

[odkašľanie]

>> Uhm, považujem túto tému za veľmi zaujímavú aj z toho dôvodu, že reálne toto je asi prvé video v rámci nejakého slovenského mediálneho priestoru, ktoré to lepšie popisuje. Je veľa amerických, britských a iných videí na YouTube, ale možno v tomto čase máte prioritu a ak ho dáte v reálnom čase, tak určite ste prví na slovenskom trhu.

Tak ja to poviem širšie. City of London, alebo teda Financial City, hej, lebo tam ide o tú ekonomickú silu. Ja som áno povedal: vojny skončia, keď City of London skončí pod vodou. To znamená, keď padne. A potom môžeme ešte dodať, že a kto teda zvíťazí v tej vojne? Tak to vám poviem takto: ten, kto padne posledný.

Toto je veľmi dôležité si začať uvedomovať a mnohí ľudia u nás, keďže nie je to dobre rozanalizované, že čo je vlastne City of London a aká je tam ekonomická sila, vlastne ako funguje tento ekonomický systém a ako to ovplyvňuje – či bielou politikou alebo čím najviac to ovplyvňuje.

City of London. Viete, to nie je len tá štvrť tých mrakodrapov a tých, povedal by som, výškových vežiakov, tých bankových inštitúcií, poisťovacích inštitúcií, lebo tam je tá ekonomická sila, ten ekonomický kapitál, burzy, banky, poisťovne sú poprepájané. Čiže City of London ovplyvňuje globálnu geopolitiku predovšetkým tým, že on je taký hlavný prepínač, ale aj kontrolór globálneho kapitálu.

Takže kým Spojené štáty americké presadzujú svoje geopolitické záujmy vojenskou silou – to vidíte, hej, že Američania napadnú krajinu, ktorá sa im teda páči, a pošlú tam buď lietadlové lode alebo majú tam ekonomické sankcie – City of London vládne svetu prostredníctvom finančnej infraštruktúry, pomocou istého práva a správy majetku. The City of London – Unique Financial Center.

Takže čím najviac ovplyvňuje tú kľúčovú geopolitiku? City of London v podstate má veľmi kľúčový nástroj. Najmocnejším nástrojom, tým geopolitickým tej City, je monopol na britské offshorové právo a sieť daňových rajov. Eh, to možno veľa ľudí prekvapí, že ako toto by mohlo ovplyvňovať geopolitiku, ale toto je kľúčový nástroj.

Čiže najmocnejším geopolitickým nástrojom City of London, toho ekonomického jadra, je monopol na britské offshorové právo a sieť daňových rajón.

Takže Londýn – nie len samotné mesto, ale Londýn a City finančná – je srdce finančnej pavučiny, ktorá zahŕňa britské zámorské územia a korunné závislosti. Tam patria Kajmánske ostrovy, Bermudy, napríklad aj britské panenské ostrovy. To sa bavíme o atlantickom oceáne. Bližšie pri Británii Jersey, Guernsey. Eh, táto sieť umožňuje City ovplyvňovať svet tromi spôsobmi.

Eh, lebo veľa – to, čo som zdôraznil – je rozdiel medzi USA. Oni používajú tú hrubú brutálnu vojenskú silu, to znamená rakety, zbrane a takéto veci. A menej idú na tú ekonomiku. Londýn a City of London je silný.

Po prvé, je tam kontrola a legalizácia peňazí svetovách elít. Čiže cez schémy v City of London pretekajú legálne aj nelegálne peniaze politických lídrov, oligarchov a diktátorov z celého sveta a vrátane – to podčiarkuje – Ruska, Číny, Afriky, Blízkeho východu, Ázie. Takže tam veľakrát sa spomína aj termín "London Grad" a tam sú obrovské miliardy aj ruských miliardárov alebo oligarchov a mnohí z nich tam ešte tie peniaze sa váľali ešte v čase ruského impéria. To znamená ešte do čias Leninového bolševického prevratu v Petrohrade.

Po druhé – keď som povedal prvý bod, kontrola a legalizácia peňazí svetovách elít – druhý bod je, že je tam akože ten geopolitický vplyv tým, že City of London poskytuje týmto elitám naozaj ten bezpečný prístav pre ich majetok, luxusné nehnuteľnosti, anonymné firmy. Získava Spojené kráľovstvo, čiže Veľkej Británie, Severného Írska, obrovskú páku na zahraničné vlády.

Tá páka na zahraničné vlády je kľúčová, pretože ak sa cudzí režim správa nepriateľsky, City of London dokáže ich osobné majetky zmraziť, zablokovať, čo priamo ovplyvňuje stabilitu vlád v zahraničí.

Viete, čo spravili teraz v Rusku? Zablokovali, zmrazili mnohé majetky nielen ruským oligarchom, ale aj ruské štátne aktíva. Eh, to malo priamy dopad aj na ruskú ekonomiku. Možno ak bude čas, ešte sa môžeme o tom viac podebatovať.

Takže eh ten bod: kontrola, legalizácia peňazí svetovách elít, potom určovanie pravidiel globálneho obchodu. Toto je veľmi dôležité, lebo globálny obchod nemôže existovať bez dopravy. Bavíme sa o celosvetovej doprave po zemeguli. To znamená právny monopol.

Väčšina medzinárodných obchodných zmlúv, fúzií, obchodných zmlúv, veľkých medzinárodných fúzií a prepravných kontraktov na svete sa riadia anglickým obchodným právom a spory sa riešia na súdoch v Londýne. Viete, ako to tým pádom dopadne a môžete predpokladať nejaký výsledok, keď je to anglické obchodné právo a spor sa rieši na súdoch v Londýne, čiže geopolitický vplyv.

Ak chce akákoľvek vláda – napríklad Saudská Arábia, Čína alebo Brazília – obchodovať na globálnej úrovni, musí prijať pravidlá hry nastavené v City of London. To dáva západnému svetu a hlavne, povedal by som, cudzím elitám takú neviditeľnú normatívnu moc nad globálnou ekonomikou.

Ešte tam dám do pozornosti, aby si ľudia nepredstavovali pod City of London nejakých bežných Angličanov.

To pozadie je troška zložitejšie a City of London by som oddelil od toho myslenia nejakého, že to sú nejakí občania Veľkej Británie. To je veľa oveľa zložitejšie.

A tretí bod je tam monopol. Na to ľudia úplne zabúdajú, ale je tam monopol na poistenie strategického obchodu. To sú Lords of London. A to poistenie možno ľudí šokuje, ale to poistenie má stáročia. Čiže nevzniklo to, čo viem posledných 50 rokov. Bavíme sa o poistení strategického obchodu.

Žiadna komerčná loď, ani tanker s ropou, ani nákladné lietadlo nemôže opustiť prístav bez medzinárodného poistenia. A najväčším centrom pre toto poistenie sú Lords of London.

Nezabudnite, že celosvetovo vidíte, čo sa stalo len tým, že Irán zablokoval Hormuzský príliv a zrazu 20% ropy, 20% plynu. Ani jeden kapitán nejakej veľkej lode ani majiteľ nechce prísť o tanker s dvoma miliónmi ton ropy. Nechce prísť o vlastne miliónové a multimiliónové hodnoty, vrátane lode a preparovaného materiálu, a tak radšej pristúpili na čo? Že teda budú dávať Iránu, nazvem to výpalné, dva milióny dolárov za keď ide nejaký veľký tanker, ktorý vezie stotisuíc ton ropy. A bez toho poistenia sa vlastne nechcú ani pustiť.

Takže geopolitický vplyv tej London City – ona dokáže tým rozhodnutím o neposkytnutí poistenia vlastne zastaviť export surovín z ktorejkoľvek krajiny na svete. Tento mechanizmus bol používaný aj na paralyizovanie iránskeho exportu ropy a v súčasnosti slúži na vymáhanie istého cenového stropu na ruskú ropu.

Vidíte, čo sa deje s tou, nazvem to, tieňovou ruskou flotilou, ktorá hlavne prepravuje ropu. Ale Rusi prepravujú aj veľa iného materiálu, napríklad uhlie, ale aj oceľ, železo, alumínium, hliník. Čiže bez poistenia z Londýna majú štáty obrovský problém dostať svoj tovar na svetové trhy.

Bavíme sa vo veľkom objeme, lebo pokiaľ to chcete prepravovať napríklad z Ázie do Európy, do Afriky, do Ameriky, tak lode, tie veľké transportné lode majú obrovský alebo určujúci význam pre tú prepravu, a bez poistenia – práve tohto poistenia, ktoré som spomenul cez Britániu a cez City of London – tak to nie je možné.

Čiže je tam ešte aj financovanie tej globálnej energetiky a infraštruktúry. A to je veľmi dôležitý prejav v tejto situácii.

Londýn je hlavným mestom alebo miestom, a bavíme sa o tom City of London, kde si rozvojové krajiny a energetické giganti požičavajú tie peniaze na stavbu plynovodov, rafinérií, ropovodov, ťažných väzí, alebo aj na prieskum. A tam si počúvame veľakrát aj obrovské nadnárodné koncerny alebo tie veľké korporácie, keď robia prieskumy od Arktídy až po Južnú Ameriku.

Takže geopolitický vplyv rozhodnutia týchto investičných komisií v City of London – ktorej krajine schvália napríklad miliardové úvery a ktorej nie – priamo určujú, ktoré štáty budú ekonomicky rásť a ktoré môžu upadnúť, prípadne ich dostanú do krízy alebo do stagnácie.

Takže ak sa vrátime k základnému pointu: Američania majú brutálnu vojenskú silu – to znamená rakety, lietadlá, bombardovanie a kozmické nejaké prostriedky, navigáciu – zatiaľ čo armády, myslím skutočné armády, menia hranice štátov, City of London určuje ekonomickú realitu vnútri týchto hraníc.

To znamená, City of London ovplyvňuje geopolitiku tým, že drží kľúče od globálneho poistenia, od offshoreho práva, offshore ako práva a majetku svetových lídrov. To je veľmi dôležité.

To znamená, že táto trojkombinácia robí zo City of London síce nenápadného pre bežného človeka, ale o to mocnejšieho architekta celkovo globálnych vzťahov na Zemi.

Zatiaľ len tak na úvod, ale naozaj – keď sa ma tí ľudia pýtajú, že kedy by skončila vojna na Ukrajine, a tak ako som povedal: keď padne City of London alebo keď skončí City of London pod vodou. A viete, Londýn tam je – ústia tam rieka Temža – v prípade, že by sa použili niektoré prostriedky, a to je možno na ďalšiu samostatnú reláciu, lebo to by bol vznik globálneho konfliktu a možno skutočne tretej vojny. Ale City of London je tak nešťastne situované, že nejaké dva posedy by vlastne dokázali toto celé zničiť.

Otázka je potom, ako by sa to premiestilo. Poďte ďalej.

Budeme sa venovať pádu City of London a budeme sa venovať aj tomu, kto by mohol nahradiť, ak by k takémuto niečomu došlo. Ale zameriam sa na to, čo ste povedali v prvej odpovedi.

Nicolas Saxon, jeden z takých najznámejších kritikov City of London, tvrdí, že City získalo príliš veľkú moc a vplyv na politiku, čo ste v podstate potvrdili aj vy pred chvíľočkou. Je City of London dnes mocnejšie ako mnohé demokraticky zvolené vlády? To ste v podstate aj odpovedali pred chvíľočkou, že áno. Ale ja mám takú podotázku.

Sú chápadlá aj na Slovensku? Siaha tento systém City of London aj na Slovensko, možno na našu vládu, možno na nejaké tie rozhodnutia, ktoré majú následne vplyv na tú zahraničnú politiku. Ako to vnímate? Je to nejaký uzavretý systém, alebo siaha to aj na menšie krajiny ako je Slovenská republika?

>> Nie je to uzavretý systém, je to globálny systém – celosvetový systém. A samozrejme, že to má vplyv určujúci napríklad aj na slovenskú vládu. Však aj slovenská vláda má isté dlhopisy a tak ďalej. Slovensko je v nejakom ekonomickom systéme. Keď som mu spomenul len tú dopravu globálnu, keď som spomenul tie poistenia, teraz poskytovanie úverov – však pozrite sa, City of London. Ak ste sa pýtali, či je teda silnejšie, či by mohla mať veľký vplyv – samozrejme, že má. Bavíme sa o ekonomickom vplyve. To je to kľúčové. A bez peňazí vlastne nemôžete robiť také samé rozhodnutia.

To, že my sa o tomto netvárme sa, že je možné, že je tam niekto úplne nezávislý. To by musel mať inak štrukturovaný štát a inak štrukturovanú spoločnosť a nesmelo by to byť tak všetko poprepájané celosvetovo, ako to teraz je.

Viete, tým, že my sme v Európskej únii, Brusel, potom Británia vystúpila z Európskej únie, tak City of London má, povedal by som, úplne také iné možnosti na ovplyvňovanie. Ale to ekonomicko-právne, poisťovacie, dopravné a energetické ovplyvňovanie kohokoľvek v rámci Zemegule v súčasnosti sa stále udeje. Ale aj tam bola istá transformácia a tvári sa, že napríklad naša vláda nemala by nepodliehala takémuto niečomu. Ale veď City of London má vplyv aj na Moskvu, aj na Čínu, aj na Afriku, aj na New York, aj na USA. A veď tam je obrovské súperenie.

Takže tvári sa, že my by sme boli nejako mimo toho, že my sme pre nich nezaujímaví, nie?

My sme v tých chlápadlách, eh City of London, a viete, ak eh City of London súperí s americkými elitami, pretože zatiaľ čo sila Wall Street pramení z obrovskej domácej ekonomiky USA, alebo tá domáca ekonomika USA je obrovská a sú tam technologickí giganti, myslím veľkí hráči technologickí, naozaj giganti.

Tak City of London súperí úplne inými zbraňami.

City of London má ten monopol na offshoreý svet. To znamená, City of London leží v centre tej globálnej siete daňových rajov, ako som povedal, od Kajmánskych ostrov až po Jersey, britské panenské ostrovy. Hlavne je to akože v Atlantickom oceáne, ale niekto si myslí, že a čo také malé ostrovy, čo nejaké Kajmánske ostrovy alebo Bermudy?

Hej, to je Atlantický oceán. Ale veď cez tieto uzly preteká obrovské množstvo likvidity, ktorú Wall Street nedokáže plne kontrolovať.

Čiže ak majú eh to City of London vplyv na Wall Street alebo na USA, tak si môžete byť istý, že eh nás môžu nejakým spôsobom veľmi, veľmi ovplyvňovať. Bavíme sa o ekonomických eh náležitostiach, ktoré majú vplyv na politiku.

Teraz eh ten ďalší bod je City of London. Je tam úplne flexibilnejšia regulácia. Celkovo Európa, ale aj Británia mala a má problém s reguláciou alebo dereguláciou. Ináč eh historicky najväčšiu dereguláciu v rámci tej Británie spravila Margaret Thatcher a to bol ešte nejaký 1986 rok. To bol ešte za tej Gorbačovskej éry a vlastne keď železná Lady v Londýne mala tú moc, ktorú mala.

No eh flexibilnejšia regulácia City of London, lebo New York trpí prísnymi americkými zákonmi. Tam je ten Sarbanes-Oxley Act. Eh potom tie prísne také zákony americké sa o ekonomických zákonoch odrádzajú mnohých zahraničných miliardárov a štátne investičné fondy, aj napríklad arabské z Perzského zálivu alebo tie eh tie ázijské z ďalekého východu. Tak eh oni ich odrádzajú eh keď sú tam takéto zákony, pretože City tradične uplatňuje princíp takej miernej regulácie, myslím City of London, miernej regulácie, light touch regulation, čo robí zo City atraktívnejší prístav pre medzinárodný kapitál, ktorý hľadá anonymitu.

To je veľmi dôležité, lebo ten medzinárodný kapitál vlastne sa stráca v rámci tej celosvetovej globálnej pavučiny City of London.

Je tam aj líder FX alebo fintechu. Londýn zostáva svetovou jednotkou v devízovom obchode Forex, kde sa denne obchodujú bilióny, nie miliardy, ale bilióny dolárov denne. A v rámci napríklad teraz, март posledné, alebo eh tieto posledné mesiace dozadu v roku 2026, dáta potvrdia, že Londýn predbehol New York a San Francisco a stal sa najväčším globálnym technologicko-finančným, čo je fintech, uzlom na svete, pričom európske financovanie fintechu po prvýkrát dosiahol paritu eh z USA.

Čiže eh tam sa využíva ehm keď sa vrátim k tej základnej eh pointe, veď nás strašne ovplyvňuje to, že akým spôsobom je financovaná aj City of London eh tá vojna na Ukrajine, pretože City of London využíva ten vplyv vojenských konfliktov na finančné elity. Takže vojenové krízy menia pravidlá hry. City of London v nich obratne manévruje, lebo bez poskytovania úverov a energetických zdrojov a likvidity a finančného kapitálu nemôžete efektívne a už vôbec nie dlhodobo viesť vojenský konflikt.

To je koniec. Lebo som povedal, kto zvíťazí eh v týchto vojnách, ten kto padne posledný. A tam vy potrebujete mať likviditu, ekonomiku.

Eh a viete, aj táto vojna, ktorá sa zmenila na vojnu dronov a dronovu vojnu a eh vojnu istých raketových útokov a dronových útokov medzi Ukrajinou a Ruskom.

Eh a to je výsledok, piate to je piaty rok vojny, ktorý predpokladám, že v roku 2020 asi nikto nedokázal takto eh si predstaviť, že kam to bude späť.

Eh, ak sa pamätáte, tam kedysi bolo 20, 30 dronov denne, potom bolo desiatky dronov denne, a teraz eh nie je problém, jedna, druhá sa asi vypáli 700 dronov a ktoré už nesú dosť veľkú muníciu.

Takže je tam eh City of London obratne manévruje a zároveň chce obmedziť dominantný vplyv amerického dolára a Washingtonu.

Takže napríklad, ak Ukrajina a Rusko, ak sa oslabí tá dolárová hegemónia, keď USA po vypuknutí vojny na Ukrajine agresívne zablokovali ruské devizové rezervy a odstrihli ruské banky od systému Swift, americké elity vyslali signál celému západnému svetu. Ak nebudete poslúchať Washington, vaše peniaze v dolároch prepadnú. Proste oni vám ich ukradnú.

To je jasná krádež, ktorá nemá absolútne žiadnu oporu. A eh Američania spravili to a odhodlali sa k tomu, čo sa nedialo nikdy počas takýchto vojen. Ale Američania prekročili akože všetky tieto rámce.

Hlavne, keď teda eh teraz sa nebavím o tom, že oni ukradli majetok mnohých fyzických osôb alebo oligarchov. V podstate neposlúch to, čo povedal Putin. Máme, ruskí oligarchovia majú viac ako 1000 miliárd alebo niekoľko tisíc miliárd dolárov majú von mimo územia Ruskej federácie. Vráťte to. Legislatíva vám pomôže, umiestnite investovať Rusko. Mnohí nevrátili, tým pádom ich zablokovali zase Američania.

Takže dôsledok pre USA. Eh, takéto kroky naštartujú globálnu dedolarizáciu.

Čiže krajiny ako Čína, India, Saudská Arábia, čo urobili? Začali sťahovať kapitál z USA a tým pádom je tam profit pre to City of London, lebo Londýn, ako bavíme sa City, nie ako mesto, to je to je to sú dve rôzne kategórie, ale tá finančná City of London vlastne ona okamžite ponúkla tú alternatívu a mala dať platformu. Máte tu britské offshorové jurisdikcie, máte tu inštitúcie, ktoré dokážu ten kapitál absorbovať, lebo to je dôležité, lebo ten kapitál začal utekať z USA zo strachu pred tými americkými sankciami alebo teda, že by eh takto v Amerike to jednoslúchate, ukradnú vám majetok a prípadne zavpú a to je bandický banditský systém eh ten ekonomicko-politický.

Kým USA teda strácajú dôveru ako neutrálnych strán, City, myslím to City of London sa profiluje ako pragmatický správca majetku bez ohľadu na rôzne politické turbulencie.

A napríklad aj v tom konflikte Irán, Izrael, je tam kontrola nad alternatívnymi tokmi. To znamená napríklad Blízky východ je pre to takou citlivou zónou kvôli ropnému doláru, petrodolár, ropný dolár.

Hej, to je to, to je tým, že eh v rámci ropy sa celosvetovo obchoduje v miliardach a tisícoch miliárd dolárov.

Konflikt medzi Iránom a Izraelom destabilizuje americké pozície, nielen v regióne blízkeho stredného východu, čo je vlastne západná Ázia.

A tá rola City of London, už teraz máme najnovšie analýzy zary 2026, lebo stále máme jar 2026 potvrdzuje, že írske siete na obchádzanie sankcií a predaj Európy dlhodobo tajne využívajú netransparentné finančné štruktúry v britských zámorských územiach.

To je asi šokujúce. A práve ako som spomínal, tie britské panenské ostrovy, Kajmanske ostrovy a napríklad aj londýnske nehnuteľnosti na legalizáciu príjmov.

Čiže strategická výhoda eh City of London. Eh ten City of London v mnohých konfliktoch funguje ako ventil. To je možno šokujúce, ale USA uvalia na niekoho tvrdé embargo, bavíme sa hlavne ekonomické.

Londýskí právnici, poisťovatelia, všetko tá globálna doprava.

Bavíme sa o Lloyds of London.

To je to slovo Lloyds. Zapamätajte si Lloyds of London a z hľadiska poisťovania spoločností a offshore banky. Tam nájdu často také medzery – legálne, doslova – ako financovať toky svetovej dopravy, poistiť ich a zároveň financovať. A to oslabuje schopnosť USA diktovať podmienky globálnej ekonomiky.

Aby sme si nemysleli, že City of London je ovládaná Wall Streetom – tam sú prepojenia, je tam konkurenčný boj, veľmi silný konkurenčný boj. Ale najkrajšie to vidno, keď sa bavíme o Taiwane a tiež o Ďalekom východe. Ďaleký východ je Čína, Japonsko a ďalej, ale aj Indonézia. Tam je vlastne útek kapitálu z amerického dosahu.

Napríklad riziko konfliktu – lebo tam je riziko – hej?

A ja som veľakrát povedal, priatelia: za všetkým hľadajte britské uši. Keď chcete porozumieť mnohým týmto konfliktom, hľadajte britské uši.

Riziko konfliktu medzi Čínou a Taiwanom vlastne drží americké trhy neustále v napätí. Americké technologické firmy sú 100 % závislé od tajvanských mikročipov a takáto vojna by pre Wall Street znamenala katastrofu globálnych rozmerov.

City of London prosperuje z toho, že podporuje, financuje a poskytuje úvery a rôzne energetické zdroje pre Ukrajinu proti Rusku. Zároveň vtiahnula Američanov do vojny Irán proti Iránu, Izrael proti Iránu, USA proti Iránu.

A keďže tam je ešte riziko – čiže strach z vojny o Tajvan – núti to azijský gigant, alebo kto sa nevie poučiť, čo sa stalo v rámci vojny s Ukrajinou, čo sa stalo v rámci útokov Izraela a USA na Irán a čo sa stalo s Perzským zálivom a ako upadajú emiráty. Napríklad ako upadá Kuvajt, ako upadá Bahrajn, Katar a vôbec všetky emiráty typu Abu Dhabi, Dubaj, Ras al-Chajma Fujairah – ten je pri Indickom oceáne – ako upadajú, lebo sa nepoučili, nemali plán B.

A teraz títo aj čínskych elít a tie sú veľmi silné. Bavíme sa o čínskych ekonomických elitách. Oni tiež potrebujú diverzifikovať svoje bohatstvo mimo dosahu amerického ministerstva financií. Londýnsky kapitálový trh cez indexy ako FTSE Russell spadajú pod LSEG a oni sa stávajú vyhľadávaným účelom pre investorov hľadajúcich diverzifikáciu mimo tých predražených.

Vlastne, keď Američania vojensky niekde zaútočia, tak to je viditeľné pre celý svet. Tí brití, keď to robia, a City of London, ona to robí tak v pozadí – to nemáte v správach hneď na prvých stránkach, že niekto zaútočil. Oni to robia naozaj tak, že v roku 2026 medzinárodní investori čoraz viac odporúčajú práve britské akcie ako bezpečný protipól preťaženému americkému trhu.

Nechcem ľudí otravovať, ale treba si uvedomiť, že toto sú veci, ktoré by som povedal, že ovplyvňujú – keď sa vrátim k tej základnej myšlienke – kedy skončí vojna.

Keď City of London skončí pod vodou, teda keď padne. Kto zvíťazí? Ten, kto padne posledný.

Lenže topografia londýnskej City – myslím teraz normálne územie – keď sa na to pozriete, tak tá topografia vám hovorí, že je to veľmi zraniteľné práve voči ruským Posejdónom. To sú tie v podstate jadrové drony, ak to tak môžem.

A bola by to teda situácia, ale ja som presvedčený, že ruské elity aj v Moskve, v prípade, že by došlo k ich existenčnému koncu, sa odhodlajú aj k takémuto kroku. A ten krok by bol skutočnou treťou svetovou vojnou a to by bolo niečo, čo by nás všetkých postihlo.

Nech sa páči.

Keď vás počúvam, čo rozprávate, ako komentujete túto tému, mám z toho taký dojem, taký pocit, že svetu nevládnu politici, ale oligarchovia. A možno aj na Slovensku je to tak, alebo to tak bude. Ten vplyv je čoraz väčší a citeľnejší možno na politiku. A spomínali ste aj tie medzery v zákonoch, ktoré následne podnikatelia alebo tie elity využívajú. Ja už mám niekedy pocit, akoby tie medzery v zákonoch, tie diery, o ktorých rozprávajú, boli úmyselne vytvárané, aby sa následne napomohli tým svojim elitám, ktoré ste spomínali.

Ako je to teda so Slovenskom? Mňa stále zaujíma to chápadlo smerom na Slovensko.

Áno. No, keď ste spomínali, či je City of London mocnejšia ako vlády vo svete alebo prečo, ale zadefinujme si najprv tú moc. O akej moci sa rozprávame?

City of London nie je mocnejšia ako tie veľké svetové vlády z pohľadu vojenskej sily. To je tá brutálna sila, ktorú majú Američania, hej? Rakety, námorné lode, letectvo, to všetko.

Ale City of London disponuje asymetrickou ekonomickou, právnou a ústavnou mocou. Toto je dosť dôležité pochopiť. Že asymetrická ekonomická moc je taká, že vďaka tejto moci dokážu agendy mnohých suverénnych vlád, ktoré sa tvária, že sú suverénne, zásadne ovplyvňovať, obchádzať alebo dokonca aj blokovať.

Pozrite, napríklad bývalý britský premiér Clement Attlee. A Attlee tam bol po Churchillovi. Keď Churchill po víťazstve v druhej svetovej vojne vlastne padol, Attlee sa tam dostal ako premiérom. Vy ste to povedal slovami: znova a znovu sme videli, že v tejto krajine existuje iná moc než tá, ktorá sídli vo Vesmíre – čiže to je britský parlament.

Takže ak významný britský premiér Clement Attlee povedal znova a znovu, že v Británii, v tejto krajine, existuje iná moc než tá, ktorá sídli v britskom parlamente – čo to signalizuje naozaj?

A viete, je to aj o tých istých osobnostiach. Ja stále hovorím, že na Slovensku, ale hlavne v slovenskej politike – Slovensko má 5,4 milióna obyvateľov – v slovenskej politike je podľa mňa len pár stoviek jednotlivcov a možno tisícky ľudí, ale reálne, ako som to povedal, tých štátnikov je veľmi málo.

Možno istý štátnický rozmer má práve premiér Fico.

Len otázka je, že ja som presvedčený, že oni hrajú tú hru inak v Bruseli, inak v Bratislave, inak v Moskve, inak v New Yorku. To nie je politika a zahraničná politika na všetky strany.

Veď čo si mám pomyslieť o tom, keď minister zahraničných vecí Slovenskej republiky povie, že vyzývame Rusko, aby prestalo s tým – s dronmi. Bavíme sa o tom, keď padol drón v Rumusku v Galati. A vôbec nie je preukázané, že to bol nejaký ruský drón a mnoho ďalších vecí. To je komplikované.

To je zbytočná propagandistická hra, keď vieme, že my v budúcnosti – a to hovorí aj maďarský premiér, ten nový Peter Máďar – ale aj tak sa budú nakupovať ruské lacné zdroje: ropa, plyn a železná ruda. Aj tak sa to jednoducho skončí.

A lebo inak my – eh Európa, ale aj Európska únia presnejšie, ale aj Slovensko sa stane už len nejakým skanzemom.

Veď nás svet prebieha milými krokmi. Veď sa choďte pozrieť. My Slovensko je na chvoste rôznych ekonomických ukazovateľov. Máme najvyššie ceny v mnohých krajinách. Teraz som prišiel osem krajín za 15 dní. Máme najvyššie ceny v mnohých veciach a máme veľmi nízke platy. Bavíme sa o krajinách Európskej únie. Čiže my sme na chvoste v tom, že čo Slováci zarábajú, ale potom aké majú náklady na život.

Viete, keď sa ešte spýtate, prečo má City of London takú výnimočnosť? No lebo naozaj tá City of London funguje nad vládami sveta, čiže nielen Slovenska, ale ja hovorím nad vládami sveta. Je tam nejaká samostatná britská vláda. Eh, myslím teraz, keď sa bavíme o tej Británii, ktorá pramení z tých štyroch pilierov, lebo tam vlastne tá ekonomika, tá ekonomická sila – ten supermaster – toho City of London funguje naozaj ako štát v štáte s vlastnou ústavou. Majú tam riadiaci orgán City of London Corporation a to je jeden z – to je nepretržite fungujúca miestna samospráva na svete, ktorá má pôvod v vzniku britského parlamentu. To sa bavíme o stáročiach, stáročiach dozadu. To nie je niečo, že vzniklo to za posledných 100 rokov.

Plus je tam vlastne právo voliť – majú tie korporácie v tých miestnych voľbách a tak ďalej. Čiže tam ten vplyv firiem, bánk, poisťovní je oveľa silnejší ako nejaký ten ľudový vplyv, ktorý my si predstavujeme pod nejakými voľbami.

A je tam ešte tento kľúčový moment, aby sme nezabudli – je tam aj nezávislosť. Čiže City of London má aj rôzne vlastné súdy. Ako som spomínal, že tam sa tie medzinárodné spory v doprave, poisťovacie a tie ostatné záležitosti sa riešia pred ich londýnskymi súdmi. A máme teraz na mysli súdy, ktoré priamo sú nejakým spôsobom napojené na City of London.