TERAZ TAKTO: “EÚ sa mení na vojnový pakt a vedie skutočnú vojnu voči Rusku,” hovorí V. Palko

Táto vojna na Ukrajine začala ako zástupná vojna, ktorú viedla Amerika, vtiahla do nej Európu a bola to zástupná vojna proti Rusku.

No dneska je to úplne inak. Dneska už je to zástupná vojna Európy proti Rusku a vidíme dramatické rozdiely medzi správaním Ameriky a Európy. Amerika už tú vojnu neplatí, už sa z nej sťahuje. Eh, Európa ju platí. Amerika sa s Rusmi už rok rozpráva. Európa sa s Rusmi nerozpráva a bráni sa akýmkoľvek kontaktom.

>> [hudba] >> Prajem dobrý deň. Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Rusko spustilo masívny útok na Ukrajinu a diplomatom v Kyjeve odkázalo, že by sa mali stiahnuť z mesta. V tom istom čase ukrajinský prezident asistuje pri pochovávaní ukrajinského nacionalistu, ktorý mal blízko k banderovcom. No a do tretice Nemecko ohlasuje, že chce mať v horizonte najbližších rokov najväčšiu armádu v Európe. Berliner Cajtung to komentuje tak, že Európa sa šmýka smerom k vojne s Ruskom.

O tejto téme budem dnes hovoriť s Vladimírom Palkom. Dobrý deň, vitajte.

>> Dobrý deň prajem. Ďakujem za pozvanie.

Pán Palko, rada vás vidím, pretože vy vždy prídete a zhrnieme celú tú situáciu a myslím, že teraz je zrelý ten čas, aby sme opäť dali eh nejaký nejakú novú eh verziu vývoja eh na Ukrajine. Ako som povedala, my vidíme, že eh Ukrajinci útočia v Rusku na kritickú infraštruktúru, padli nejaké bomby aj na sirotinec, čiže tá vojna medzi krajinami sa vyostruje. Rusi zaútočili na Kyjev. Eh, Orešníkom odkázali, že diplomati európski, alebo teda zahraniční diplomati, by sa z Kyjeva mali stiahnuť vo vlastnom záujme. Čo toto znamená?

No eh to znamená, že eh napriek tomu, že sa veľa hovorilo o nejakých mierových rokovaniach, tak v skutočnosti eh žiadny mier na obzore nie je a všetko sa zhoršuje. Eh, no a v Rusku sa už dlho v tej odbornej verejnosti diskutuje o tom, ako vlastne prebieha tá ich, ak to nazývajú teda špeciálna vojenská operácia, a nie sú s tým spokojní, lebo eh dobíjanie územia ide veľmi pomaly a eh Rusi majú pocit, že proste Európa sa ich nejako nebojí a že vlastne eh žiadny eh Európa o žiadny mier nestojí a že vlastne tá akože zástupná vojna, eh ktorú Európa teraz vedie eh voči Rusku, tak eh je v podstate nie už zástupná, ale skutočná, pretože Európa sa tak podieľa na všetkých tých vyzbrojovaniach, eh, že eh Rusi hovoria: "Veru, my už sme s nimi v ozajstnej vojne, tak prečo sa podľa toho ako nesprávame?"

A padajú tam hrozné otázky, hej, že napríklad prečo sa Rusi nesprávajú ako sa správali Američania, že jedným úderom proste vyhubili celú iránsku vládu vrátane rodinných príslušníkov. A Rusi kladú hrozné otázky, že teda prečo to akože my nerobíme, že? A prichádzajú tam teda hrozné odpovede na to.

Eh jeden známy politológ eh profesor Sergej Karaganov, ktorý nie je to nejaký krikľa, to je človek, ktorý má teda veľmi komplexný pohľad nad celým tým globálnym dianím, a on už pred niekoľkými rokmi, keď som čítal jeho texty, tak on hovoril, že eh Rusko samozrejme vôbec nebude nijak dobíjať Európu. To je úplný nezmysel hovoriť. Naopak, Rusko sa musí už odizolovať od tej Európy, lebo Európa je plná chorých ideológií, ale že eh Rusko by malo trošku akože zlomiť silu nejakým úderom raketovým >> akože na Európu.

>> Áno.

Za to, že podporujú teda eh Ukrajinu a proste tým vlastne eh spomaľujú tam ten eh ruský postup. A on hovorí teda, že dobre, keby nestačil konvenčný útok na nejaké európske cieľ, no tak potom, že aj nejaký nejaký taktický úder ako menšou jadrovou bombou. A to je to, sa každá bunka v tele človeku búri proti tomu. Tie veci sú už takto ďaleko.

>> No a eh musíme si povedať, že čo sa vlastne stalo za posledný rok eh z geopolitického hľadiska s tou vojnou.

Tá vojna na Ukrajine začala ako zástupná vojna, ktorú viedla Amerika, vtiahla do nej Európu a bola to zástupná vojna proti Rusku. No dneska je to úplne inak. Dneska už je to zástupná vojna Európy proti Rusku a vidíme dramatické rozdiely medzi správaním Ameriky a Európy. Amerika už tú vojnu neplatí, už sa z nej sťahuje. Eh, Európa ju platí. Amerika sa s Rusmi už rok rozpráva. Aj aj teraz eh nedávno pred mesiacom prebehol telefonický rozhovor medzi Putinom a Trumpom. Eh, rozprával sa Lavrov s Rubiom. Európa sa s Rusmi nerozpráva a bráni sa akýmkoľvek kontaktom.

>> Pritom ale ozývajú sa hlasy v Európe, jednotliví lídri, fínsky prezident, eh, belgický premiér, eh, ozývajú sa tie hlasy v Európe veľmi silno, že poďme sa s tými Rusmi rozprávať.

Áno, tam je tam eh takéto hnutie, ale asi je to v nejakej menšine >> takto. V skutočnosti, v skutočnosti ale k tomu nemôže dôjsť, pretože eh kľúčovou postavou je ukrajinský prezident Zelenský. Čiže keď ho sledujete, že ako sa správa, tak vidíte, že on proste rokovať nechce. Eh totižto eh keď chcete s niekým seriózne rokovať, tak sa podľa toho začnete primerane správať. To znamená, že aj keď to je protivník a nemáte ho radi alebo nenávidíte, ale keď s ním chcete rokovať, tak eh dáte mu najavo takú nejakú elementárnu taký elementárny rešpekt. Áno. Ale to Zelenský nerobí. To znamená, že uráža Putina, kde môže. Však v podstate jeho vec, ale >> ale znamená to, že rokovať nechce.

A prečo je to tak? No takisto Rusko sa až tak až tak neponáhľa, pretože Zelenský nechce rokovať preto, lebo si myslí, že ruský postup je tak pomalý, že v podstate nie kam ponáhľať a stále má nejakú nádej na to, že eh sa môže tá situácia obrátiť ako v prospech Ukrajiny. A ten ruský postup je pomalý aj preto, lebo ako podpora Európanov zbraňová voči Ukrajine je naozaj enormná, čo sa týka dronov. Táto vojna sa stala už dronovou vojnou. Niekedy pred dvomi rokmi a teraz už to vyložene dronová vojna. A Ukrajina je zásobená drónmi eh z Európy a preto to proste Zelenský chce skúšať ďalej.

Putin sa tiež neponáhľal, lebo tie svoje ciele zo začiatku vojny, začiatku invázie, proste splnené nemá. Čo chcel? Chcel neutrálnu Ukrajinu, ktorá nebude v NATO. A má ústny prísľub od Trumpa, ktorý mu to povedal pred rokom. Eh, americká bezpečnostná stratégia z jesene. Tá hovorí, že NATO by sa už vôbec nemalo eh eh rozširovať nielen na Ukrajiny, ale už proste nikde. Tak to je pre Putina nejaký úspech. Ale na papieri v nejakej medzinárodnej zmluve nemá nič, lebo tieto veci sa dajú zvrátiť.

>> Nemá.

Okrem toho musí Putin sám seba dostal aj do určitej pasce, lebo vlastne pred dvomi rokmi v júni, teraz to budú dva roky, eh pred dvomi rokmi v Sankt Peterburgu na stretnutí s pracovníkmi ministerstva zahraničných vecí, vlastne ako keby eh eh renovácioval, obnovil, že podmienky, za ktorých Rusko bude ochotné uzavrieť mier, a tam povedal, že treba rešpektovať situáciu na fronte. To znamená, že keď začala vojna v tom 22, keď rokovali s Ukrajincami, tak tam de facto nemali nejaké striktné eh teritoriálne požiadavky, čo sa týka územia.

Ale 2024 už ich povedali, lebo na summite v roku 2022 prijali ako do zväzku Ruskej federácie tie štyri oblasti Ukrajiny.

Luhansk, Doneck, Záporužie, Cherson, ale tri z nich nemajú ešte dobité, teda úplne.

Tam vždy všade chýba 20 alebo 25%.

A on povedal, že vtedy v 2024, že Ukrajina, keď sa stiahne z tých nedobytých území, tých štyroch oblastí, tak potom akože Rusi budú rokovať.

No lenže za dva roky sa mu to nepodarilo ako dobiť úplne celé.

Tak a Ukrajina nemá dôvod sa sťahovať odtiaľ, pretože tá vojna nie je taká jednoznačná v prospech Ruska aktuálne.

Áno.

A toto všetko znamená, že potom nebude nejaký rýchly mier.

Ale teraz je tam taký jeden moment.

Poďme sa pozrieť na nemeckého kancelára Mercela.

Ja som aj v úvode povedala, že Nemecko tiež má nejakú svoju predstavu, ako by veci budúce mali vyzerať, z pohľadu Nemecka napríklad aj v Európe.

Eh, premiér Fico povedal, že Ukrajina do Európskej únie áno, ale keďže keď sa dodrží všetko to, čo, tak to je príbeh dlhý ešte na x rokov dopredu a nie je to o tom, že dnes sľubom neurazíš v tomto prípade.

Tak alemecký kancelár Mercel prišiel s takým nápadom, že dať nejaký špeciálny štatút Ukrajine, aby sa mohla stať pridruženým členom Európskej únie už v januári 2027 nejakým spôsobom to vyšefiť s nimi.

Čiže ako toto máme ako čítať?

Veď to nie je možné.

Nie, nie je to možné.

Ono je to úplne neuveriteľný návrh a naprosto neprijateľný.

Prečo to Mercel robí?

No tak chce mať nejakú iniciatívu, že s niečím prichádza, navrhuje, rieši veci.

No tak chce budúť nejaký dojem, ale to sú neuveriteľné návrhy vzhľadom na stav, v ktorom sa Ukrajina nachádza.

A teraz tým nemyslím teda len tú vojnu, ale myslím to, že aj tie podmienky, ktoré treba splniť na to, aby mohla byť členom Európskej únie, ona ich nesplní ešte ďalších 100 rokov možno.

Áno.

A keď sa to napriek tomu stále bude hovoriť o nejakom pridruženom členstve, no tak tým sa strašne devalvujú tie európske hodnoty, o ktorých vlastne tá Európska únia má stáť.

Však si spomeňme, že koľko sa nás napoučovali z Bruselu, keď sme sa uchádzali o členstvo v únii, čo všetko musíme spĺňať, hento, toto, tamto.

A teraz vidíme, že hovoríme o členstve krajiny, kde korupcia je obrovská.

Obrovská.

Však celé to okolie prezidenta je skorumpované a nikto neverí, že prezident nejak o tom nevedel.

A všimli ste si, ako to utichlo?

Celý Jermak už nie je téma.

Mindič už nie je téma.

To je v tom, ako Európa začína byť majstrom v tom, ktorí sa pravú, že to nie je demokratická krajina, za ktorú sa vydávame, lebo tam sú tie hlavné opozičné strany, tie skutočné, však tie boli zakázané hneď po začiatku vojny.

To sú akože tie proruské, ale reprezentovali veľkú časť tej ukrajinskej spoločnosti.

Niektoré médiá sú zakázané, niektorí filozofi, niektorí politológovia, niektorí sú v exile.

Je tam zopár politických väzňov.

To si tiež nenahovárajme.

Ľudské práva.

No tak čo tá Európa sa s tým ako hrdila, že teda jazykové práva sa rešpektujú, no tak ten ťah proti Ruštine na Ukrajine je extrémny, a aj s náboženskou slobodou to nie je ono.

Tá jedna pravoslávna cirkev je štátom potláčaná nelegálne a v podstate kriminálnym spôsobom.

Niekedy sú jej odoberané kostoly, aby ich dostala tá druhá, ktorá je pravoslávnou cirkvou, tá nová, ktorá je lojálna voči kyjovskej vláde.

No tak ale to proste nejde.

On, ten Mercel, je ešte v jednom zaujímavý.

On tam naznačil, že členstvo Ukrajiny by mohlo závisieť od teritoriálnych ústupkov a že by sa mohlo paralelne o tom členstve a o tých teritoriálnych ústupkoch rozhodnúť v nejakých referendách.

Toto by mohlo vyzerať ako nejaká reálna politika.

Je to taký ten tlak na Kyjev možno, aby uznal stratu území, čo je ten prvý krok k tomu, že možno by sa tam niečo upratalo?

No než na to odpoviem, ešte musím, nemôžem inak, ale musím spomenúť ešte jednu vec, čo sa týka Mercelovho návrhu, že on je neuveriteľný a poviem aj to, že z toho nič nebude.

Ale viete, čo je ešte neuveriteľnejšie?

Proste reakcia Volodimira Zelenského.

Zelenský predsa povedal, že ale veď to je nespravodlivý návrh.

Rozumiete?

Predstavte si, že Mercel dá absolútne veľkorysý, taký veľký návrh, že sa nám úplne stojíme s otvorenými ústami.

A Zelenský povie, že je nespravodný.

Chcú hneď plné členstvo.

No tak ten Zelenský do toho Mercela, do toho veľkého nemeckého kancelára normálne kopol.

Musím povedať, ako sa ten môže cítiť.

Ale toto je spôsob, ako sme si my vychovali vlastne Ukrajinu, tým, že celé roky vlastne zatvárame oči pred jej prešľapmi tej ukrajinskej vlády.

No takže v podstate európski politici, rozumiete, ale veď Zelenský naozaj nimi musí pohrdať, lebo keď hlása, že pozrite sa, my Ukrajina bránime Európu, keby Rusi dobili nás, tak potom hneď začnú obsadzovať vás.

Nie je to tak, ale tí európski politici mu na to prikyvujú.

No dobre.

A nie je za tým, nie sú za tým tie peniaze, ktoré sa vrážajú do zbrojenia, lebo tak ako na Ukrajine niečo utečie tam, kam nemá, tak z toho obrovského balíka tiež nemusí sa skontrolovať každý.

Sú vždycky dôležité, ale myslím si, že v tomto nie je.

Proste tí politici si urobili zo Zelenského modlu a modla teraz do nich kope a musím povedať, že si to zaslúžili.

A teraz tomu, čo ste sa spýtali, že či tie Mercelove návrhy, že referendum nech je na Ukrajine, že teda územní ústupky a ako kompenzácia bude členstvo v únii.

No veď ono je to tak, že má to nejaké rácio v sebe, pretože všetci by sme si to aspoň želali, keby to takto nejako dopadlo.

Ale teda ten háčik je v tom, že myslím si, že po prvé ten vývoj je strašne rýchly.

Tieto návrhy Mercel povedal pred mesiacom a to už to nezodpovedá tej dnešnej situácii, lebo za mesiac sa tá situácia zhoršila, tie vášne sa zhoršili a tá antagonizmus je oveľa horší.

A okrem toho to znamená, že viete, Európska únia sa mení stále viac na vojenský pakt, ktorý by mohol byť niečo ako NATO, ale len v rámci Európy, lebo tam je tiež taká klauzula o poskytnutí bezpečnostných garancií.

To znamená, že keď napadnú členskú krajinu, tak ostatné idú na pomoc.

To je obdoba článku päť z tej severoatlantickej zmluvy.

A ak teraz to, čo hovoríte, že sa Európska únia mení na nejaký druh vojenského paktu, tak vlastne tejto vašej téze nahráva to zbrojenie a peniaze, ktoré do zbrojenia idú a naozaj to vyhlásenie, kde nemecký kancelár povedal, že nemecká armáda bude najsilnejšou armádou.

De facto my onedlho budeme mať, keď sa ten horizont, plus mínus, stretne s horizontom 100 rokov od druhej svetovej vojny.

A Nemecko zase chce byť v rámci únie hegemónom v zbrojení.

Ako vidíte to?

Ako mne sa to zdá byť, že je to ako keby až provokácia.

No, po dvoch vojnách sme sa po 100 rokoch dostali zase tam.

No, musíme si to rozobrať.

Eh, teda o tých návrhoch všelijakých, na ktoré ste sa ma spýtali, tak na tie v zásade hovorím, že netreba to brať až tak vážne a že nič z toho nie je reálne. Ale toto zdá sa, že je realita.

Európa a v rámci nej teda najmä Nemecko akože zbrojí. A o tom sa vlastne rozhodlo už eh na Európskej rade v auguste minulého roku a toto naozaj prebieha.

Viete, a čo je na tomto nebezpečné? Lebo keď hovoríme o tých rozdieloch, že ak po roku je už obrovský rozdiel v prístupe k vojne medzi Amerikou a Európou, tak eh ďalší rozdiel je v tom, že spomeňme si, ak to bolo ešte pred dvomi rokmi.

Končil tam v Amerike, v Bielom dome končil prezident Biden a Biden sa zdráhal, povedzme, urobiť také veci, že dať Ukrajincom rakety Eteks, lebo boli schopné dostreliť 300 km dovnútra Ruska. Nakoniec ich teda poskytol, ale Európania tie ešte predtým dodali tie eh Storm Shadow rakety – Briti a Francúzi.

A dneska, keď počujeme, že aké sú zámery, čo sa vlastne udialo od toho augustového summitu eh EÚ, eh čo sa týka toho zbrojenia, no tak tam sa rozhodlo a to už beží, že vlastne sa akosi integruje medzi Európskou úniou a jej štátmi členskými a Ukrajinou – sa integruje proste vývoj a výroba nových zbraní, najmä teda rakiet, či už teda útočných alebo obranných v rámci protivzduší.

A to sú tu sa hovorí o rôznych typoch rakiet, ktoré si možno nájsť na internete, čo čo to bude. A proste niektoré tie veci už bežia, už sa vyrábajú aj dodávajú.

A hovorí sa o raketách, ktoré budú mať eh dostrel 1000 km, 2000 km.

No ja tu mám číslo – viete, že prečo je tam ten nepokoj v tom Rusku? Pretože Ukrajina bombarduje tými raketami tie rafinérie a toto všetko.

Čiže my sa nebadane pre širokú verejnosť nebadane – dá sa toto definovať akože Európa útočí na Rusko?

Eh, to je práve to, o čom prebieha v Rusku tá diskusia, hej?

Pretože eh Putinovi sa vyčítajú – teda jeho meno nespomenú, ale to je jasné, že to je kritika voči tomu, ako Putin vedie tú vojnu – preto oni vlastne vyčítajú, že to už predsa nie je zástupná vojna. To nie je len to, že dám ti rakety, hej, a čo si ty s nimi robíš, to do toho mňa nič za to ja nemôžem.

Však všetci, lebo to už je spoločná zbrojná výroba tých zbraní. To už nie je, že predám ti a rob si, čo chceš, nie? To všetko robia spolu.

Okrem toho tam sa predsa dejú také veci a eh Putin na to upozornil, že eh vtedy pred tými dvomi rokmi, keď sa dodávali tie Storm Shadow rakety Ukrajincom, povedal, že však to sú už tak komplikované systémy a ich použitie tak závisí od prílevu dát satelitných eh obrazov a tak, že to už nemožno povedať, že to strieľajú len Ukrajinci.

To už v tom sú vlastne aj tí ľudia, ktorí sa na tom priamo podieľajú, na tej streľbe, na tom odpaľovaní. To už sú predsa ľudia, ktorí sú z tých západných štátov Európy, že?

Ale povedal, že Rusko prijmie opatrenia, ale neurobil nič.

Viete, ďalšie veci, ktoré sa potom udiali, eh, no bola invázia do Kurskej oblasti.

Áno. Eh, veď v poriadku. Ukrajina sa bráni ako vie. Tak zaútočila na Kursku oblasť a ťažko je to možno vyčítať, ale faktom je, že tí Európania to nejakým aj vtedy ešte aj Američania to proste podporovali a to už nie je len tak, že vám posielame nejaké zbrane.

Viete, tam je aj spravodajská podpora, ktorá k tomu patrí – účel spravodajských služieb, zase ten prílev informácií a tak ďalej.

A to už nie je celkom zástupná vojna.

A čo bolo teda najšokujúcejšie, to bol útok na tú jadrovú triádu.

Eh, to bolo pred rokom, za chvíľu to bude tuším rok.

No, tak na tie jadrové bombardéry, ktoré niekto niekoľko ich ako zničili tými dronovými útokmi, odborníci všetci hovoria, ale to nejde bez zorganizovať takúto operáciu bez účasti aj západných spravodajských služieb.

Sami Ukrajinci by to nezvadli.

To znamená, že a ďalšia vec – eh, stále som šokovaný z toho, jak malú pozornosť budil takto pred rokom bola rozsiahla reportáž v New York Times, ktorá vlastne hovorila, že ako od začiatku vojny vlastne prebieha účasť štátov NATO na tom boji Ukrajincov.

Vo Vizbadene na americkej základni každý deň sa stretli desiatky dôstojníkov NATO s ukrajinskými dôstojníkmi a dohodli, vytvorili počet cieľov, na ktoré sa bude útočiť ten deň – kam pôjdu rakety, kam pôjdu dróny, eh kam bude strieľať delostrelectvo.

A to všetko na základe teda informácií spravodajských informácií eh zo satelitov – proste, že kde je čo, tak podľa toho sa vyberali ciele.

To znamená, je to viac ako len, že podporujeme zbraňami Ukrajinu. Je to proste účasť nejakým spôsobom – priama účasť na tej vojne.

Len ono je to tak, že eh verejnosť to nevidí. Toto je niečo, čo verejnosť nevidí v televízii, že?

A preto sa na to vlastne Rusom ťažko podáva, že pozrite sa, ale Európa na nás útočí.

Ja sa ešte pozriem do toho Nemecka, lebo tu mám nejaké také jednoduché čísla.

V rokoch 25 až 29 eh Nemci naplánovali, že vynaložia 500 miliárd € na zbrojenie.

Eh, už sa otvorene v tlači hovorí o tom, že sú to preteky v zbrojení – toto, čo sa deje.

Plus nemecká vláda schválila škrty a na úkor teda – respektíve to zbrojenie ide na úkor sociálneho programu, zdravotného programu, dôchodkového systému v Nemecku, čo už v Nemecku samotnom vyvoláva nejaké pnutia aj medzi politickými partnermi, ale aj medzi eh občanmi, ktorí to vnímajú tak, že je to ako keby zamerané, že na sociálne slabé skupiny obyvateľstva – že to celé zbrojenie ide na ich účet.

A to, čo to spraví v Nemecku. Lebo na to tiež treba pomyslieť, že aj vnútri tie štáty nejak navonok konajú, ale aj vnútri sa niečo deje.

Čiže tie preteky v zbrojení, to vyzbrojovanie, to budovanie armády.

Otázka – z koho? Lebo nie tak dávno, rok, dva dozadu boli veľké články o tom, ako nemeckí muži nechcú rukovať do armády. Odmietajú.

Nemeckí eh nemeckí politici riešili, že budú robiť eh nie nábor, ale že budú normálne odvody hej do armády, že ich budú eh aj proti ich vôli jednoducho narukuješ a hotovo.

Čiže otázka je, čo je, aký je toto signál pre nás tu v Európe?

No, pozrite sa, tam je niekoľko teda niekoľko bodov, ktoré treba spomenúť.

Je zaujímavé, že tento zarputilý ťah eh ťah eh proti Rusku robia v západnej Európe politici, ktorí majú dosť malú podporu verejnosti a Merz je jeden z nich. Macron na tom tiež nie je bohoviakov a Starmer – viete, ja zase tu Merza čítam nie ako nemeckého eh kancelára, ale ako človeka, ktorý prišiel z Black Rocku napríklad.

To sú presne tie koncerny, ktoré skúpili akcie v zbrojárskych fabrikách.

Hej.

Áno, treba to povedať na rovinu takto.

Áno.

Eh, ale to chcem povedať, že keď takéto veci presadzuje eh politik, ktorú má teda malú dôveryhodnosť a nízku podporu v prieskumoch, no tak to asi sa neviem, či sa mu to podarí toto všetko zrealizovať.

Čas ukáže.

Najmä však chcem povedať jednu vec, že v čom spočíva ten ďalší obrovský rozdiel medzi Amerikou a Európou, že prečo to vlastne toto zbrojenie začínajú v Európe?

Prečo?

Lebo oni hovoria o tom, že Rusko na nás zaútočí.

Čo jeden povie takú predpoveď, jeden minister, potom nejaký riaditeľ tajnej služby a takto to stále ide.

Ale eh čo to čo to znamená, že akože Rusko má ambície, že obsadiť ako najprv dobiť celú Ukrajinu, pripojiť k Rusku, obnoviť Sovietský zväz a potom neviem čo akože ide dobíjať územie v Európe.

Však to sú nezmysly.

Čiže eh Amerika a Európa sa líšia aj v tom, ako pomenovávajú príčiny vojny na Ukrajine.

V Amerike Trump aj viceprezident Vens viackrát povedali to, čo ja hovorím roky. Aj tu som to povedal v tejto relácii.

Tak proste na začiatku dovtedy bol absolútny pokoj medzi Ruskom a západom, kým nezačal vojensko politický ťah NATO na východ až k ruským hraniciam. To znamená až na tú Ukrajinu k ruským hraniciam.

Dovtedy problém proste nebol.

A toto bol ochotný eh za Bidena a jeho predchodcov nepriznávali. Neexistuje.

Ale Trump to povedal. Trikrát to povedal.

Vens to povedal tiež.

Rubio to nepovie. On patrí k tým predchádzajúcim tej predchádzajúcej generácie, aj keď je fyzicky mladý, ale on bol neokonzervatívec.

On tiež to má akože to maslo na hlave za ten vojenskopolitický ťah na ten východ.

Eh a ale Európania v Európe to nepovie v podstate nikto.

Ten, kto to bol schopný povedať, to bol Viktor Orbán.

A trošku to hovoril aj Róbert Fico z aktívnych politikov.

Čiže Európa hovorí, no proste Rusi sú takí, je to hrozba a zaútočia.

A nie, že vojna vznikla preto, lebo my sme urobili chybu, čo sme teda urobili, a katastrofálnu.

No a ono je to potom tak, keď nepoviete, prečo problém vznikol, v tomto prípade prečo tá vojna vznikla, tak potom keď budete ponúkať falošné vysvetlenie, tak keď sa budete rozhodovať o nejakých riešeniach do budúcnosti, tak budete prijímať falošné riešenia.

A preto sa prijíma falošné riešenie, že musíme zbrojiť až do aleluja.

A teraz ešte tá ruská téza, s ktorou sa začínala tá vojna, bola, že idú bojovať proti fašizmu alebo proti nacistom na Ukrajine.

Áno.

Eh, videli sme, že v Kyjeve sa pochovávali ostatky nacionalistu Melnika a prišiel sa mu pokloniť aj Volodimír Zelenský.

Volodimír Zelenský.

No, v tomto prípade je to paradox, keďže on je etnický Žid.

A títo ľudia vlastne zmasakrovali Židov. Veď napokon tam boli tie pogromy, hej, títo ľudia typu Melník a tí jeho eh typovo.

Ale týmto ten prezident Zelenský dal eh nejakým spôsobom verejne najavo, že toto je hrdina Ukrajiny. Toto sú hrdinovia Ukrajiny, tento typ nacionalistov.

A Zelenský zdôraznil. Ja som si tu urobila takú poznámku, že títo hrdinovia z čias druhej svetovej vojny, kedy bojovali proti ruským bolševikom, majú zjednotiť národ.

Otázka je, či toto je pre nás dobrá správa, že na Ukrajine sa národ ide zjednocovať pod nacionalistickými vlajkami Banderovcov.

Eh, nie je to dobrá správa.

A poďme si to trošku rozobrať.

Eh, najprv chcem povedať jednu vec, že čo sa udialo s Melníkom, to nie je nič prekvapujúce.

Akurát, že bola to ceremónia, ktorá je mediálne viditeľnejšia, ale veď to je len už pokračovanie tradície, ktorá trvá od 90. rokov a síce, že na Ukrajine si uctievajú tých politikov alebo vojenských veliteľov ukrajinských, ktorí za druhej svetovej vojny sa snažili získať samostatnosť pre Ukrajinu, aj keď bolo potrebné sa tým pádom spojiť s Hitlerovým Nemeckom.

Dokonca prijať alebo podporiť jeho nacistickú ideológiu.

A Melník bol jeden z nich.

Musím povedať, že teda ďaleko známejšie meno je Stepan Bandera alebo Roman Šuchevič a eh tí boli musím povedať, že oveľa horší ako Melník.

Eh veď medzi nimi aj došlo nejako k rozporu.

Oni boli všetci v organizácii ukrajinských nacionalistov OÚN ešte pred vojnou.

Áno.

A eh teda Melník bol ten starší a ešte taký, povedal by som, umiernenejší a oni boli ostatní, tí dvaj ďalší, ktorých som spomenul, to boli naozaj radikáli.

Bandera bol fanatik.

Eh, keď čítate niektoré jeho prejavy, tak to sú genocidálne reči.

Áno. Áno. Presne tak.

Ale teda v súvislosti s Melníkom by som chcel povedať eh takú vec, je to veľmi kuriózne najmä tej súvislosti.

Iste ste si všimli, že za tých posledných 10 rokov sa zmenilo hodnotenie, že kto vlastne začal druhú svetovú vojnu, tak povie sa, že samozrejme, že Hitler, ale doteraz kedysi bolo to len Hitler, ale posledných 10 rokov sa hovorí: „No pozor, ale bol to aj Sovietsky zväz, hej, že Hitler zaútočil 1. septembra '39 a 17. septembra zaútočil Stalin od opačnej strany."

No však eh v poriadku, ale keď toto hovoria, tak musím povedať, že čo je zaujímavé v súvislosti s Melníkom.

Eh Melník bol najvýznamnejšou postavou v tej OÚN v tom období tesne pred tou druhou svetovou vojnou a pred napadnutím Poľska.

A on pracoval, spolupracoval s nemeckou spravodajskou službou s Abwérom ako dlhé roky a vlastne pár týždňov, pár dní dokonca pred eh útokom Nemecka na Poľsko sa eh stretol s admirálom Kanarisom, ktorý viedol Abwér.

A Nemci chceli od Melnikovcov, od OÚN teda urobili nejaké protipoľské povstanie vo vnútri tam na východe Poľska, teda na západnej Ukrajine. A to sa aj stalo.

To znamená, že keď eh Hitler zaútočil 1. septembra, tak pár dní na to eh urobili bojové militantné skupiny OÚN taký neúspešný pokus.

No tak bol neúspešný, lebo po dvoch týždňoch boli rozprášení.

Ale faktom je, že tam robili atentáty a sabotáže a proste zaútočili na Poľsko a Poliakov po boku Hitlera.

No čiže keď hovoríme o tom, že kto všetko zaútočil na Poľsko eh v septembri túto časť, tak jeden z nich bol tento človek, ktorého ostatky boli teraz slávnostne pochované.

No v každom prípade toto je hrozivá správa o tom, eh, pod akou vlajkou sa Ukrajina zmení, vedeli ste, že teda, že aké sú tie dejiny.

A, eh, no a to ešte nebolo nič, lebo Melník v podstate potom bol oslabený a presadil sa Bandera.

Aj sa OÚN rozdelilo na Banderovskú a Melnikovskú časť a tá Banderovská sa presadila.

Dokonca, viete, tam bolo tak, že Banderovci zabíjali Melnikovcov, viete, tam boli také pomery eh v tom hnutí, že oni neváhali zabíjať aj vlastných Ukrajincov, ak sa im zdali málo radikálni alebo nechceli prijať nejakú stratégiu.

Keď sa hovoríme, keď ideme do tohoto exkurzu historického, už len veľmi krátko na záver sa opýtam na súčasnosť, lebo ozývajú sa aj také hlasy, že na Ukrajine je ešte jedna veľká hrozba a to je tá, že celá táto situácia sa môže zvrhnúť vnútri Ukrajiny na občiansku vojnu, na domácu záležitosť, kde budú bojovať proti sebe presne tieto jednotlivé skupiny.

Myslíte si, že je takáto obava na mieste?

Má to svoje rácio. Neviem to až takto dopredu predvídať, ale poviem jeden paradox.

Paradox veľký je v tom, že predsa za druhej svetovej vojny oveľa viac Ukrajincov bojovalo v radoch Červenej armády proti Hitlerovi, ako bolo Ukrajincov, ktorí bojovali v tých praporoch, ako je SS Galicien alebo Nachtigal, po boku Vermachtu proti Sovietskemu zviezdu. A ďaleko viac bolo tých v Červenej armáde.

A ten vývoj terajší pritom smeruje k tomu, že tá štátotvorná idea moderného ukrajinského štátu má byť práve ten odkaz tých politikov, ktorí vtedy boli po boku Hitlera.

To je obrovský paradox.

Ale čo je najhroznejšie, že tento proces sa deje so súhlasom aj s podporou západu a to strašne poškodzuje zvyknutú dôveryhodnosť západu, pretože viete, nejaký protihuiterovský zápas to bolo niečo, čo spájalo tieto európske aj transatlantické štruktúry, a zrazu to proste prestalo platiť.

No v každom prípade formuje sa nám tu nový svet s novými pravidlami a parametrami a my to budeme sledovať.

Ďakujem, že ste prišli.

— Ďakujem. Budeme za tú pravdu bojovať naďalej. Ďakujem vám za pozvanie. Ešte raz.

— Dovidenia, pán Palko.

— Dovidenia.

— No a mojím hosťom bol dnes komentátor a bývalý minister vnútra Vladimír Palko. Ďakujeme za pozornosť a vidíme sa pri ďalšej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou. Dovidenia.