TERAZ TAKTO: “Politici kazia všetko, čo sa dá, poplatky u lekára sú ich vizitkou,” hovorí M. Šóth

Pretože aj teraz ombudsman a aj politici útočia na ambulantných poskytovateľov.

Vyberáte poplatky.

Kto sa kedy opýtal, že či ten poskytovateľ má finančné zdroje na to, aby zabezpečil chod tej ambulancie?

A nemocničný lekár ten príde do práce, ten sa nemusí zaujímať o to, či má sestričku, či má s čím pracovať, či má čo robiť, či má nejakých pacientov objednaných, nemá objednaných.

On to vôbec nemusí riešiť.

Ambulantný poskytovateľ musí toto všetko zmanažovať sám.

Prajem dobrý deň.

Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Slovenské zdravotníctvo je zadarmo. Takáto je oficiálna téza.

Realita je však úplne inde.

Skúste sa dostať na špecializované vyšetrenie na presný termín. Možno ho dostanete o osem mesiacov, možno ho dostanete o rok.

V prípade, že ste ochotní zaplatiť, dostanete ho vo veľmi krátkom čase.

Je to dobré, je to zlé.

Znamená to to, že naše zdravotníctvo nejde dobrým smerom?

Ako to vyzerá v zahraničí?

Je za tým pomyselným plotom zelenšia tráva?

Pýtať sa budem lekára, prezidenta Asociácie súkromných lekárov Slovenska Mariána Šota.

Dobrý deň, vitajte.

Dobrý deň.

Ďakujem pekne za pozvanie.

Pán doktor, som rada, že ste prišli, že sme našli čas, lebo viem, že ordinujete veľa.

Áno.

Áno.

Rozprávame sa teraz o poplatkoch v zdravotníctve.

Diskutuje sa to veľmi široko.

Každý je pacient alebo má v rodine pacienta a je veľké pobúrenie z toho aj po správe ombudsmana, že je akýsi taký šedý sektor v tých poplatkoch, že mnoho lekárov vyberá tie poplatky takpovediac pod stolom bez papiera.

Niektorí to robia aj tak.

Niektorí to robia poctivo a povedia, že je to poplatok za manažment pacienta.

Chcete kardiológa napríklad v Bratislave?

Rozčuľoval sa kolega, nebudem ho menovať, ktorý prvýkrát sa dostal do situácie, že potrebuje kardiológa a bolo mu povedané: buď budete čakať niekoľko mesiacov na termín niekde štandardne, alebo ak to potrebuje rýchlo, čo je teda väčšinou záležitosť toho, že chcete to mať čo najskôr v poriadku, tak zaplatíte 70 € za manažment pacienta.

A teraz je to dobré, je to zlé?

No v prvom rade treba povedať, že veľká väčšina ambulantných poskytovateľov má ten terminál na platbu kartou, pretože veľká väčšina ľudí platí kartou.

To znamená, že už nejaký blok tam je.

Tým pádom hovorím, že to, že to dostáva niekto pod stolom alebo že nedostáva blok, to je mýtus, pretože každý poskytovateľ nejakým spôsobom ten blok o tom, že ten pacient zaplatil nejakú platbu v ambulancii, dáva.

Druhý mýtus: že platí za termín. Pretože bohužiaľ v minulosti sa stalo, že pacienti mali slobodnú voľbu vybrať si objednanie pacienta za nejakú malú sumu.

To bolo.

Tým pádom mal aj ten pacient fixovaný ten termín, že si ho vážil, vedel, kedy tam má prísť.

Bohužiaľ, politická garnitúra nám tieto platby zrušila.

Napriek tomu, že veľká väčšina pacientov si žiada túto službu, tak samozrejme firmy, ktoré boli na to stavané, ktoré mali správnych právnikov, pochopili, že objednanie na presný čas nebude existovať, tak vymysleli, že to je manažment pacienta, kde sa vlastne skrýva tento poplatok, lebo poplatok za objednanie pacienta je bezplatné, je to súčasť výkonu.

Za to nemôžete pýtať peniaze.

To nemôžeme pýtať peniaze, ale tým, že pacienti žiadali si túto službu, pretože pokiaľ máte niečo zabehnuté a teraz uprostred vám niekto niečo zruší, tak budete hľadať všetky možnosti, aby ste sa k tejto službe dostali.

Tak úprimne, viete, teraz to takto poviem: deväť z desiatich pacientov, keď sa ich opýtate, či si chce prísť ráno o 6:00 zobrať časenku a stáť tam v rade pred zavretou poliklinikou – bohužiaľ aj takéto praktiky sú – tak nechce, lebo ten svoj čas si človek váži väčšinou viac ako to, že ho strávi celý deň niekde na poliklinike.

Čiže to objednanie, pokiaľ mám aj ja svoj taký privátny prieskum, to objednanie ľudia by uprednostnili.

Určite áno.

My by sme osobne aj to riešili v rámci tejto témy ohľadne poplatkov cez ombudsmana, že my by sme veľmi radi privítali možno aj tú politickú vôľu vrátiť to objednanie pacienta na presný čas za nejakých 50 €.

Po prvé, pacient by si to vážil.

Po druhé, my by sme mali fixovaný ten termín pre toho pacienta.

A po tretie, nemusíme sa skrývať za to, že napíšeme na lístok, že objednal sa na presný čas manažmentom pacienta.

Nemusíme to takto skrývať.

Prečo to musíme takto robiť?

V prvom rade nám robia zle politici.

Po prvé, kazia všetko možné, čo sa tu dá. To znamená aj to objednávanie na presný čas.

Druhá vec je, že útočia na ambulantných poskytovateľov, že vyberajú nelegálne poplatky a neviem čo všetko.

Ďalšia vec je: nikto nehovorí o tom, že my musíme nejakým spôsobom držať krok s ústavnou zdravotnou starostlivosťou, kde tie platy či už sestrám alebo lekárom sú natoľko vysoké, že my ten personál nedokážeme udržať.

A tretia vec je: nikto si neuvedomuje, koľko to stojí v tej ambulantnej sfére, že to nie je úplne zadarmo.

A teraz ste otvorili niekoľko tém a ja to pôjdem balíček po balíčku, len aby naši diváci vedeli, že my sa tu budeme rozprávať ešte aj o iných veciach.

Čo je legálne, čo nie je legálne, aké sú argumenty za poplatky, aké sú argumenty proti poplatkoch.

Proste všetko toto preberieme.

Ale vy ste teraz otvorili jednu vec.

Spomenuli ste kolegov v ústavoch, teda v nemocniciach. Presnejšie povedané.

Už moji diváci vedia, že tam je ten platový automat.

Ten lekár dostáva peniaze.

Teraz budem citovať analytika, tuším Tomáša Salaja, že dostáva peniaze len za to, že príde do roboty, že tam proste je.

Áno.

Dostáva plat.

Dostáva plat.

Vy tu zastupujete súkromných lekárov.

To sú všetky tie ambulancie, ktoré sú mimo nemocníc v podstate v tom privátnom sektore.

A tu je dôležité povedať, že to je podnikanie v tejto oblasti a ten pacient si tiež legálne – samozrejme legálne podnikanie – a ten pacient si vlastne musí uvedomiť, že vy musíte zaplatiť nájom za ambulanciu, leasing za prístroje, aby ste ho mohli vyšetriť, plat sestričke, plat sebe, elektrinu. Na čo som zabudla.

No proste toto všetko, celý tento balík vy síce dostávate kapitačnú platbu, pokiaľ ste všeobecný lekár.

Áno, všeobecný lekár dostáva nejaký spor.

Zubári, minimálne gynekológovia, všeobecní lekári, primárni pediatri dostávajú nejakú sumu paušálnu, ktorá je akoby kapitačnou platbou a potom sú výkony, hlavne v tej špecializovanej zdravotnej starostlivosti, ale je to aj v gynekológii, aj v stomatológii, aj v primárnej pediatrii, aj u všeobecného lekára.

Sú výkony, ktoré sú hradené nad rámec tej kapitácie.

Tá kapitácia vlastne v týchto odboroch je vlastne stabilizácia toho poskytovateľa, že je dostupný kvází v priebehu tej ambulantnej doby.

Nemôže si sám on povedať, že ja dneska robiť nebudem.

Musí si nájsť za seba náhradu, musí si nájsť zástup.

To znamená, že primárne tá zdravotná starostlivosť musí byť dostupná a na to tá kapitačná platba by mala byť.

Ja som to len chcela vysvetliť tak, aby bolo jasné, že vy v ambulanciách nie ste ako ten pán doktor v tej nemocnici, teraz nič proti nim, ktorý si všetky tieto nájmy, výplaty sestričky platiť nemusí špeciálne a dostáva tam plat za to, že tam pracuje.

Vy to máte trošku iné.

Čiže vlastne aj to hospodárenie musí byť iné a ak to teraz prežením, tak ma opravte, ale musíte robiť systémom, že veľa pacientov za ten deň, aby ste si vyrobili na ten deň. Je to tak?

Je to do určitej miery aj tak a musí ten poskytovateľ rozmýšľať, že z tých finančných zdrojov, ktoré dostane zo zdravotných poisťovní, ako z toho bude fungovať.

To znamená, že v tomto prípade by som ešte podotknul, že sme v asociácii súkromných lekárov, ale sme zmluvní lekári zdravotných poisťovní.

Bohužiaľ tá situácia odklonu k úplnej privátnej sfére je veľmi vysoká a ten tlak je veľmi veľký.

A prečo to robia doktori? Že idú, že sa odpoja od zdravotnej poisťovne a ako u zubárov sme zvyknutí, že je väčšinou plná úhrada.

Ale to je otázka zvyku.

To je otázka zvyku a v tej špecializovanej zdravotnej starostlivosti to vidím – od západu na východ sa postupne táto vlna šíri.

To znamená, že tí ambulantní poskytovatelia, ktorí už v súčasnej dobe pochopili, že cez zdravotnú poisťovňu, keď za výkon špecialista sa dostane 10, maximálne 11 €, z toho odvedie dane a neviem čo, z toho má zaplatiť sestričku, nájom a to, čo ste všetko povedali.

Druhá vec je – je limitovaný ešte revíznymi pravidlami zdravotnej poisťovne, čo všetko môže v tých 11 € spraviť.

A keď si zoberieme, že u kaderníka, ktorý zaplatíme niekde 20, niekde 30, je asi ťažko, ale tá suma môže byť niekde omnoho väčšia.

Videla som, koľko stojí barber v Bratislave. Pretočili sa mi oči.

Áno.

Takže presne o tomto je – že za 11 € musí poskytnúť komfort tomu pacientovi, vyšetriť ho, dať do toho svoj um, svojich šesť rokov štúdia a plus ďalších atestácií a on za to dostane 11 €.

Čo je aj pre toho pacienta optimálnejšie, keď ten lekár bude mať viacej času naňho, povedzme za nejakú vyššiu sumu, nebude viazaný ani tými revíznymi pravidlami.

To znamená, že nemusím mu povedať, že viete čo, ja vám toto ale nemôžem už spraviť, lebo to už na to mi revízne pravidlá nešahajú a ja z toho, čo môžem vám spraviť, je len toto.

Čiže je to komfortnejšie pre toho pacienta ísť k nezmluvenému poskytovateľovi, ktorý je na priamu platbu.

Ja chápem, že máme určitú skupinu obyvateľov, ktorí budú rozmýšľať, či do tohoto biznisu pôjdu a zaplatia povedzme nejakú sumu viacej alebo budú mať komfortnejší stav alebo pôjdu cez tú zdravotnú poisťovňu a tým pádom budú zase oklieštení tým.

A ten poskytovateľ je ešte viazaný tými revíznymi pravidlami.

Pokiaľ to on zle vykáže tých 11 €, tak to ani zaplatenie nedostane.

Pravda, ale je teraz pár čísel, aby sme to nejakým spôsobom dostali do nejakej relativity. Objem poplatkov v ambulanciách dosiahol pol miliardy ročne.

Narástlo to od roku 23 o 79 %. To je tá vlna, o ktorej hovoríte, že ide zo západu na východ, že sa odstriháveajú a vlastne je všetko poplatkové.

Jednak to – a jeden ten prieskum nehovorí presne o tých poplatkoch ako takých, pretože my sme aj rozporovali tento prieskum, ktorý hovoril o tých 500 miliónov kvôli tomu, že v tomto balíku, alebo v tejto schéme toho prieskumu nebolo rozšpecifikované, za čo tie peniaze sú.

Či stomatológ, či sa jedná o gynekológa, všeobecného lekára, špecialista.

A my sme rozporovali aj v tom, že či to je platba za to, že pacient dostal nejaké potvrdenie, vyšetrenie alebo neviem čo u všeobecného lekára, či to je za nejakú liečbu, ktorú dostal na tej ambulancii, ktorá nie je hradená zo zdravotného poistenia, či to už je kolagénová injekcia do kolena.

Áno.

A druhá vec je – je to iba paušalizované, zrátané, že toľkoto sa v prieskume vybralo.

Tak keď to zrátame krát 20 krát 365 dní, tak je to takáto suma za rok a za päť rokov je to takáto suma.

Čiže podľa nás, za asociácie súkromných lekárov, musím povedať, že tento prieskum nie je úplne štandardný a my sme opakovane hovorili, že toto nie sú presné čísla, ktoré hovoria o tom, koľko tých finančných zdrojov sa v tej ambulancii vyberie a koľko je to vlastne pre tú ambulanciu ako príjem, pretože pokiaľ ste zaplatili nejakú infúznu súpravu alebo tú kolagénovú injekciu do toho kolena, tak automaticky to nie je váš príjem.

No v každom prípade, podľa toho prieskumu, ktorý teraz rozporujete, 30 % pacientov odložilo alebo zrušilo návštevu lekára kvôli tomu, že sa obávali poplatku.

Tie ceny sa dotýkajú najmä dôchodcov, nízkopríjmových domácností, čo je problém chronicky chorých pacientov, ktorí chodia na časté kontroly, rodín s deťmi, kde tiež tie náklady sa prepočítavajú na iný počet ľudí v domácnosti.

A pri tejto dvojrýchlostnej politike to znamená, že jedna časť si môže dovoliť tie poplatky, zaplatí si ich a nečaká, tá druhá časť sa nedostane tak rýchlo a k takým kvalitným lekárom jednoducho.

A tá jedna návšteva je zhruba 70 až 100 €.

Je to dosť peňazí na slovenské príjmy?

Je to dosť peňazí.

Áno.

Otázka, že či dôchodcovia majú na to – ale to teraz nebudeme riešiť, lebo dôchodcovia často majú aj rodiny, deti a tie deti si myslím, že to riešia.

Niekedy to riešia tie deti namiesto tých starých rodičov.

To hovorí aj ten zákon jednoducho. Tak ako rodič sa stará o vás, keď ste neplnoleté dieťa, tak vy sa staráte o rodiča.

Je to zákon. Vy sa máte povinnosť postarať o toho rodiča.

To teraz tiež nie je našou témou. Mohli by sme o tom rozprávať veľmi dlho.

Ale sú potom aj také psychologické dopady, ktoré z tohoto vyplývajú. Pacienti sú frustrovaní, obávajú sa toho, že nedostanú.

Stretávate sa s tým v ambulancii, že vám to pacient takto povie, že bože môj, čo to bude stáť, bojím sa, nemám na to?

Určite áno, ale v tomto prípade zase si myslím, že tento zemiak bol hodený na tých ambulantných poskytovateľov, pretože toto je skôr téma na tých politikov – ako zabezpečiť, aby tí dôchodcovia, tie nízkopríjmové rodiny mali zabezpečenú zdravotnú starostlivosť v rámci zdravotného poistenia, tak aby mali túto zdravotnú starostlivosť dostupnú, pretože aj teraz ombudsman a aj politici útočia na ambulantných poskytovateľov – vyberáte poplatky.

Kto sa kedy opýtal, že či ten poskytovateľ má finančné zdroje na to, aby zabezpečil chod tej ambulancie?

A nemocničný lekár, ten príde do práce, ten sa nemusí zaujímať o to, či má sestričku, či má s čím pracovať, či má čo robiť, či má nejakých pacientov objednaných, nemá objednaných.

On to vôbec nemusí riešiť.

Ambulantný poskytovateľ musí toto všetko zmanažovať sám.

Ja hovorím príklad aj Banskej Bystrice. Keby to bolo také úplne lukratívne, ako si každý myslí, že ambulantná sféra je lukratívna, prečo Banskobystrický kraj dotuje plúcnu ambulanciu svojimi finančnými zdrojmi, aby tú plúcnu ambulanciu tam mal? Keby to bolo také lukratívne, tak to robiť nemusí.

Ale v každom prípade otáčame ten kormidlo smerom k tým poskytovateľom, že oni sú tí zlí, ktorí to vyberajú. Oni iba zabezpečujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

A teraz treba povedať tebe, že oni, to znamená vy, keď vás tu mám, vy súkromní lekári ste tí zlí, hamižní, pardon za výraz, nenažratí, ktorí idete zdierať tých pacientov. Takýto je naratív, ktorý počúvame aj zhora z niektorých politických poschodí.

Na druhej strane, ak ten zlý, nenažratý doktor si povie, že už neudrží tú ambulanciu, lebo jednoducho tie poplatky aj pre neho išli hore a tú ambulanciu zavrie, tak potom čo je lepšie?

No pýtam sa tiež, že čo je lepšie, kde sa dá nájsť taká tá stredná cesta, lebo to nie je vyhrážka, že zavrie jednoducho, keď mi niečo nevychádza, tak to nebudem robiť. To ostatné firmy skrachovali alebo zbankrotovali, alebo že ten človek, lekár, keď tam zavrie tú ambulanciu špecializovanú, ako teraz ste povedali, tú plúcnu napríklad, hej, že je dotovaná.

Jednoducho sú špecialisti na Slovensku, ktorí sú úzky profil — podpultový tovar doslova.

Myslíte, že to bude tak zle?

Eh, osobne sa obávam toho, že eh udržateľnosť dostupnej zdravotnej starostlivosti bude na Slovensku a tým nechcem šíriť nejaké poplašné správy, aby to tak nebolo brané, ale musíme si dať pozor na to, aby sa nám skutočne nestalo, že tí špecialisti nám odídu do tej úplne privátnej sféry.

A ja mám z toho ako vnútorne veľké obavy, že vidím tú dvojkolajnosť v tom, že buď tí poskytovatelia úplne zrušia svoje povolenie na prevádzkovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, alebo prejdú do privátneho sektoru a nejakým spôsobom budú zabezpečovať ten chod.

Ale nie je to na našich pleciach.

Ale ten pacient nezmizne.

No pacient nezmizne, skôr bude pribúdať a skôr možno aj táto situácia skôr tých ľudí frustruje, lebo nejakým spôsobom ich stále nabáda, že ako to má byť a ako to nie je.

A to, čo ste povedali, že za rohom tá tráva zelená nie je, eh že za rohom tá tráva zelená. Tak treba si uvedomiť, že my sa vlastne približujeme k tomu západnému svetu, kde sa špecialistovi čaká tri, päť, šesť mesiacov, kde sa čaká jeden, dva roky na gastrofibroskopiské vyšetrenie, kde mám pacientku z Kanady, ktorá hovorí, že na zalistovanie k všeobecnému lekárovi sa čaká päť rokov len za to, že si ho vezme do kapitácie.

Tak ako — toto je náš cieľ?

A čo tí ľudia potom robia, keď čakajú tak dlho na to, že vôbec si nájdu všeobecného lekára? Kam chodia k doktorovi, keď sú...

No nechodia k doktorovi, chodia buď — lieky presúvajú sa do drogérií a z lekární sú voľne dostupné. To znamená, že v mnohých západných krajinách nemáte problém si kúpiť antibiotiká bez problémov.

Tým pádom mnohokrát my sme v zlých číslach, lebo predpisujeme antibiotiká. Keď si ho kúpi v lekárni alebo v drogérii, tak to nikoho nebude trápiť. Nebude v zozname, že si kúpil antibiotiká. My riešime, že antibiotickú preskripciu a neviem čo.

Takže aj po tejto stránke treba brať, že blížime sa k tomu, že vo Veľkej Británii sú ešte nejaké centrá pre astmatikov, ktorí sa dusia a neviem čo. Takže pokým sa dostane on k špecialistovi pneumológovi, tak automaticky má možnosť si niekde toto nájsť.

Ale to nie je cesta, ktorú by sme sa chceli uberať.

My sme mali na Slovensku veľmi dobre a máme ešte veľmi dobré zdravotníctvo. Máme dostupnú zdravotnú starostlivosť.

A keď budeme takto pokračovať, tak je otázka, či to dostupné zdravotníctvo bude aj u nás naďalej.

Ale nie je to otázka toho, aby sme toto bremeno hádzali na ambulantných poskytovateľov, ktorí sa nejakým spôsobom snažia udržať tú zdravotnú starostlivosť v medziach toho, že bude čiastočne uhrádzaná zo zdravotného poistenia a čiastočne bohužiaľ si aj pacient musí za tú službu priplácať.

No len potom treba povedať, že to nie je bezplatné, hej?

Ale to zase nie je vaša vec. To je opäť odkaz politikom, zákonodarcom.

Povedzme, pomenujme to na rovinu, lebo logicky, ak tá ústava hovorí, že je to bezplatné, no tak ten človek logicky si nárokuje bezplatné.

Áno.

Pokiaľ mu to politici budú stále takto hovoriť a stále mu to nejakým spôsobom opakovať, že je to bezplatná zdravotná starostlivosť, on automaticky ten svoj hnev prenesie na tých ambulantných poskytovateľov.

Áno.

My sme po ruke a sme adresní.

A my ako ambulantní poskytovatelia nefungujeme v systéme nemocnice, že nemocnica nás zastane, nemocnica sa schová. Eh, ja som to pohovoril na príklade. Eh, ústavný lekár, keď dá výpoveď, tak dá výpoveď. Nikoho, to jeho osobného to netrápi, ale ja ako lekár na ambulancii alebo akýkoľvek špecialista na ambulancii, keď zaverie dvere, tak my sme adresní voči tým občanom.

U nás budú klopať, u nás budú búchať. Prečo? A ja viete čo? Ja potrebujem lieky, ja potrebujem toto, ja potrebujem tamto.

Ako je to normálne. Ja to nehovorím, že to je niečo špatné, ale my nedokážeme nejakým spôsobom ani tú vládu tlačiť do toho, eh vyhrážať sa spôsobom, že my zavrieme ambulanciu, my zavrieme, my nezarobíme, ambulancia skončí a pacient nebude mať žiadnu zdravotnú starostlivosť a sekundárne tá nemocnica eh klakne, lebo vlastne nebude musieť všetko zasanovať za tie ambulancie a tým pádom nebude mať šancu ani pracovať.

To som presne chcela povedať, že ak my tu teraz hovoríme o pacientoch, to sú väčšinou ľudia 50 plus, hej? To vtedy.

No áno, ale dobre, povedzme to tak, že oni sú, berme celé spektrum, ale teraz ja chcem zobrať špecificky tú staršiu skupinu ľudí, ktorá ešte bola zvyknutá z minulého systému na to, že mali toho obvodného pána doktora, ktorý im dal papier, oni išli na polikliniku alebo do nemocnice a tam im dali rentgén, ja neviem čo, vyšetrenie, ktoré potrebovali, hej, eh, ortopedické alebo akékoľvek.

A oni to brali tak, že všetko je to štátne.

No len teraz je to také, že idete do nemocnice, tam vás zoperujú, dajú vám prepúšťaciu správu do ruky a povedia: "Nájdite si špecialistu vonku." Oni už túto službu, že vás budú ďalej sledovať v nemocnici, jednoducho nerobia, lebo takto je to nastavené.

Lebo takto je to nastavené, že ten človek jednoducho príde tam, dostane, čo potrebuje, a potom musí ísť inde a ten systém by ho mal nejakým spôsobom vyriešiť.

Ten systém sú súkromné ambulancie. Tak to je.

Eh, čiže tí ľudia toto možno nechápu, viete, že si hovoria, že však to bolo štátne. Veď vy to musíte.

Vy ste štátny a vy im neviete vysvetliť, že ale ja sa tým živím, ja podnikám, ja musím takto podnikať, lebo mňa žiadny štát ako nemocnica neprikryje.

Eh, je to presne tak.

Eh, ja ešte k tomu poviem, že tá schéma tej spolupráce medzi ambulantnými poskytovateľmi a ústavnými je vlastne v tom, že eh my zhruba 70% eh zdravotnej starostlivosti poskytujeme v ambulanciách.

Stalo sa to, že ambulantní poskytovatelia skoro vo veľkej miere, povedal by som, že 70, 80, 90% sú privátne eh ambulancie, ktoré ale pracujú pre zdravotnú poisťovňu.

A 90% diagnostiky sa robí na týchto ambulanciách.

Pacient, keď je vlastne zdiagnostikovaný, ide na operačný výkon do nemocnice a vráti sa po operácii alebo po nejakej hospitalizácii naspäť k tomu ambulantnému lekárovi, ktorý to zase ďalej pokračuje v tom.

Čiže my musíme všetci v rámci toho zdravotníctva navzájom spolupracovať a po tejto stránke veľmi ťažko vysvetliť ľuďom, ktorí to berú, že lekár pre nich je rovnaký, či je v nemocnici, ambulancii, hocikde.

Pre nich je to lekár a oni vôbec nechápu ten rozdiel.

To znamená, že aj k nám, keď pacienti prichádzajú a pýtajú sa: "Prečo vám sem nespravili toto?"

Hm, poviem, to si platíme my.

Hm.

Poviem aj tú klimatizáciu, ktorú máte v čakárni, platím ja.

Sú z toho niekedy veľmi prekvapení.

A potom druhý model eh je, keď eh je nejaký nepokoj v ústavných zdravotníckych zariadeniach, tak zase sa to prezentuje: "Veď ste si vybojovali veľké platy, pozor, pozor, to si vybojovali ústavné zdravotnícke zariadenia."

My sme privátna sféra a my žijeme z toho, čo dostávame zo zdravotného poistenia.

Preto to vysvetľujem teraz, lebo naozaj obzvlášť tí starší ľudia, ktorí si pamätajú ešte ten bývalý systém, tak tomu takto rozumejú.

Pán doktor, poďme si teraz povedať, ako tak veľmi prakticky, aby ľudia vedeli, tí, čo nás teraz pozerajú, čo je legálne a čo nie je legálne v ambulancii? Kedy je legálne a ako sa čo sa môže platiť, vyžadovať platba a čo nie a ako to má celé prebehnúť?

Eh, je to ešte veľmi rozdielne u všeobecného lekára a špecialistu, pretože eh v roku, neviem, 12, 13, prebehla takáto transformácia týchto poplatkov a eh sú vlastne u všeobecného lekára alebo aj u špecialistu dva ceníky.

Jeden ceník je za služby, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia.

To znamená, to sú poplatky za eh čo ja viem, zbrojný preukaz pre potvrdenie, vodičák, zbrojný pas, neviem čo všetko.

A potom je skupina výkonov, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa.

To znamená, ja chcem predoperačné vyšetrenie. Teraz aby to nebolo zle, eh idem si dať operovať uši, lebo sa mi zdajú veľké, tak chcem kratšie, krajšie.

Tak sú to kozmetické výkony.

Potrebujem k tomu predoperačné vyšetrenie.

Toto nie je hradené zo zdravotného poistenia a toto je uhrádzané.

Samozrejme, ani jeden člen Asociácie Lekárov nebude vyberať poplatky a podmieňovať platbou úhradu výkonu zdravotnej starostlivosti.

Po tejto stránke to, čo je hradené zo zdravotného poistenia, nesmie byť hradené súčasne aj inou platbou.

Ale samozrejme máme x výkonov, ktoré sú iba čiastočne uhrádzané.

To isté bola eh kauza pred rokom alebo koľko, že onkologickým pacientom nebola hradená infúzná liečba.

No, ako k tomu ten poskytovateľ mal prísť?

Musel dať tomu pacientovi zaplatiť tú infúznu fľašu, lebo on ju takisto musel kúpiť a nebola hradená zo zdravotného poistenia.

Čiže toto sú výkony, či teda platby, ktoré sú za doplnkové služby, by som to tak nazval.

A treba si uvedomiť, tak ako keď ideme na dovolenku, že si prečítame menu aj s cenami, kde kade ideme, tak samozrejme každý poskytovateľ má ceník na dverách alebo na výväzke, aby to nebolo, že iba dvere sú tie zdrojom informácií.

Tak je tam uvedené, koľko a za čo bude musieť pacient platiť.

No, ale teraz ten onkologický pacient s tou fľašou, on si to nevybral ako na dovolenke menu.

Hej.

To teraz povedzme si rovno, že on, ako väčšina tých pacientov, si dobrovoľne nevybrala, že bude chorá. Ak len teda nejdeme do... Ja len hovorím o tom, že to niekde uvidí, lebo aby to zase nevznikol u vás, ale to treba povedať, ten problém nevznikol u nás.

A druhá vec je, že každý poskytovateľ má ten ceník vyvesený.

To znamená, že len si treba niekedy pozrieť a pozrieť sa do toho ceníka, že toto stojí asi toľko.

Ja som tým chcel povedať, že keď aj idem do reštaurácie v zahraničí, pozriem si, že koľko tam čo stojí.

To znamená, že aj u toho lekára si pozriem ten ceník a uvidím, že za CRP alebo za zbrojený preukaz u tohto poskytovateľa zaplatím takú a takú sumu.

Jasné.

No čiže a nelegálne je vyberať peniaze len za to, čo je už uhradené zo zdravotného poistenia. Ten pacient na to nejako príde.

To je presne na to je ten ceník, aby si uvedomil, čo je.

A druhá vec je, na tom bločku má napísané za čo to uhradil.

Ten bloček musí dostať.

To je jasné.

Tam má napísané za čo to uhradil.

Samozrejme, eh ak nám politici zrušili objednanie, tak tam bude manažovaná zdravotná starostlivosť možno na tri riadky, ale obsah je to, že si objednal ten termín u toho lekára.

Bohužiaľ to takto je a nedokážeme presvedčiť ani jedného politika, aby toto zvrátil naspäť.

To prečo?

Netuším. Ako oni chodia, že čakajú v čakárni? Politici majú možno samostatné dvere.

Oni majú samostatné dvere.

Hm.

Dobre.

Čiže keď si to celé takto zhrnieme, chápeme, že ľudia sú nahnevaní, frustrovaní.

Chápeme aj to, že my sme frustrovaní, vy ste frustrovaný a vy musíte zakúpiť ten materiál, musíte zaplatiť všetko toto.

Áno.

Eh, robí to nejakú dvojrýchlostnú spoločnosť v tom, že niektorí sa môžu objednať, niektorí si to nemôžu dovoliť.

Akože takto teraz trochu idem do toho, eh, kam to smeruje.

Eh, nechcem hovoriť za všetkých, ale myslím si, že mnohí poskytovatelia k tomu pristupujú veľmi ľudsky.

A treba ešte povedať jeden argument, že pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá je neodkladná, to znamená, že on potrebuje toho kardiológa, tak samozrejme ten kardiológ ho vyšetrí.

To nebude, že eh on teraz to potrebuje.

Veď na to je ten sled od toho všeobecného lekára cez špecialistov až po nemocnicu, aby ten každý lekár zvážil, čo je akútne a čo je neodkladné.

To znamená, že aj moji pacienti, keď je niečo akútne, tak ja buď zdvihnem telefón a zavolám tomu kolegovi, že bohužiaľ teraz to budete musieť vyšetriť dneska alebo ak je to odkladné, samozrejme ak má pacient bolesti kolien, ktoré sú už opakovane, tak samozrejme aj keď dostane ten termín za týždeň, za 14 dní, oproti vyspelému svetu je to ešte úplne super.

Nemáte obavy ako lekár eh z toho, že to odkladanie zdravotnej starostlivosti?

Keď som hovoril o tom, že tých 30% pacientov, čo je strašne veľké číslo, že odloží tú návštevu, lebo si povie, že nemám peniaze?

Či to nezhorší celkový zdravotný stav populácie, ktorý tak či tak už je hodne... myslím, že tomu dali svoje rany či už to pandemické obdobie, keď sa odkladali vyšetrenia, výkony, narástli tam niektoré typy ochorení preto, lebo bola zanedbaná prevencia.

Slováci nie sú ľudia, ktorí chodia na preventívne prehliadky. To treba povedať ako prvé.

Čiže ten zdravotný stav ľudí, väčšina z nich asi úplne nevie, v akej kondícii aktuálne je. Či má vysoký cholesterol, či má vysoký tlak, či má nejaké iné problémy, ktoré by mal riešiť. On to nevie, nerieši, potom to ešte odkladá, lebo je to drahé.

Neobávate sa toho, že sa zhorší ten celkový zdravotný stav populácie a to potom bude si pýtať zvýšené náklady na ďalšej akútnej starostlivosti?

Určite áno. Ja si myslím, že nechcem sa dotknúť mojich kolegov stomatológov, ale keď chodím na pohotovostnú službu a pozriem sa tým ľuďom do úst, tak niekedy som veľmi zhrozený, ako vyzerá chrup našich pacientov.

A to sa samozrejme je iba jedna kocka z tej mozaiky.

To znamená, že aj tých pacientov, ktorých nejakým spôsobom motivujeme na tú prevenciu, tak oni... ja jednak určite súhlasím s tým, že náš slovenský národ nie je ten švédsky typ, ktorý bude pravidelne chodiť na tie preventívne prehliadky, aj keď sa k tomu snažíme ľudí motivovať.

Ale druhá vec je, že oni majú skôr tú obavnú poruchu, že proste ježišmária, aby ste mi náhodou niečo nenašli.

Tomu rozumiem.