Teraz Taraba: Podcast 17/2026

Dobrý deň.

Musím začať dnešný podcast naozaj neuveriteľným konštatovaním denníku N a aktualít, ktoré priniesli článok, kde dotáciu, ktorú vodohospodárska výstavba – to je podnik, ktorého akcionárom je ministerstvo životného prostredia – sa rozhodli poslať napríklad do obcí Malinec a Ladky na vybudovanie kanalizácie a vodovodov.

Predstavte si, že tieto opozičné médiá už ani len pomoc, ktorá ide ľuďom na to, aby sa im lepšie žilo, najmä v oblastiach Slovenska, kde je zdroj pitnej vody, o ktorom tak všetci veľmi často hovoria, že Malinec je zdroj pitnej vody, a predstavte si, že tam nemajú kanalizácie.

A viete prečo tam nemajú kanalizácie?

Pretože Budaj, keď vyládzol spolu s tým jeho štátnym tajomníkom Kionom, tak zobrali peniaze, ktoré na tento účel obec Ladky mala. Tieto peniaze im stiahli naspäť na ministerstvo a oni, ktorí dnes tak veľmi hovoria, že treba riešiť kvalitu vody na Malinci, tak najnovšie kritizujú to, že sme teda týmto obciam pripravení pomôcť.

Takže ak toto je, ako oni nazývajú, korupcia – teda normálna práca politika verejného činiteľa v prospech ľudí – tak sa k takejto korupcii teda hlásim a môžem všetkých ubezpečiť, že v nej budem pokračovať, pretože toto je jediný dôvod, prečo som vo funkcii: aby ľudia videli výsledky našej práce.

Rovnako som veľmi rád, že vodohospodárska výstavba sa rozhodla dať aj dotáciu – keď to tak poviem – zo svojho zisku ministerstvu kultúry, pretože kultúra naozaj je ekonomicky podvýživená.

Robíme všetko preto na tomto rezorte, aby sme pomáhali aj iným rezortom, ktoré nemajú také finančné zdroje.

Nevidím dôvod, prečo by sme nemali pomoc aj ministerstvu kultúry.

Preto som rád, že sme aj vypísali Modernizačného fondu. To znamená, že to sú európske peniaze, výzvu, ktorá je určená napríklad na schátralé kultúrne domy, na galérie, na knižnice, proste na kultúrne inštitúcie, na ktoré neboli a predpokladám, že ani v dohľadnej dobe zo štátneho rozpočtu nebudú žiadne významné peniaze.

Takže ak mňa denník a aktuality chcú kritizovať aj za to, že donášame výsledky ľuďom, tak je to len dôkaz toho, že ich nezaujíma, či sa realizujú alebo nerealizujú veci prospešné pre ľudí, ale jediné, čo im vadí, je to, že to nerobia ich miláčikovia z opozície.

To, čo ma osobitne teší, je to, že sme veľmi výrazným spôsobom pokročili v príprave odstraňovania najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku.

Vyhlásili sme medzinárodný tender v európskom vestníku na odstránenie najväčšej environmentálnej záťaže na strednom Slovensku v lokalite Predajná.

Mimochodom, je to na hranici národného parku.

Toto by malo trápiť opozíciu viac: že máme národný park na hranici, v tesnej blízkosti ktorého je najväčšia environmentálna záťaž, ale my sa tu bavíme o tom, či môžeme alebo nemôžeme lyžovať v Tatrách na sedemdesiatročných svahoch.

A rovnako som rád, že medzinárodný tender sme spustili aj na odstránenie druhej časti PCB látok, ktoré sú v Chemku Strážske.

Tá prvá časť už bola spálená vo Viedni.

Inak si predstavte, čo by robila opozícia so mnou, keby my sme spaľovali nejakému rakúskemu regiónu PCB látky v Bratislave.

Tak asi takto si uvedomte, že ako Slovensko dopadlo – že my nemáme zariadenia na zneškodňovanie týchto odpadov – ale nevadí nám, že tuná za hranicami sa to páli, pretože sa to robí absolútne profesionálnym, moderným spôsobom a nepredstavuje to žiadne riziko.

Tá spaľovňa je tuná neďaleko centra Viedne.

Prosím pekne.

Tretia environmentálna záťaž, ktorú sme spustili, sú Vlčie hory. Je to pri Hlohovci.

Som rád, že pán primátor ma vyzdvihol: že som tam nikdy nebol sa fotiť a rozprávať, čo s tým všetko urobíme, ale prišiel som až keď som oznámil, že ideme s tým reálne robiť.

Tender bol vyhlásený.

A viete čo, čudujte sa, svete, kto sa najviac ozýva? Aj spoločnosť Envís – teda títo lobisti, ktorí sa snažili zvolať environmentálny výbor svojho času prostredníctvom pani Štólovej. Lenže nakoniec jej to nepodpísali ani jej kolegovia z opozície, lebo to už považovali za silnú kávu – že nejaká súkromná firma si objedná zvolanie výboru pre životné prostredie, aby zisťovali údaje, že kedy, kde akú zákazku budú môcť mať.

No a najviac sa teda sťažuje po médiách spoločnosť Envís, lebo sme si dovolili dať zákonom stanovené, ale veľmi prísne kritériá, kto sa týchto súťaží môže zúčastniť.

A chcem to povedať veľmi jasne: my nemáme záujem rozdávať peniaze kdekomu, aby sa tvárili, že idú zneškodňovať zatiaž.

My chceme, aby sem prišli do tej súťaže najrenomovanejšie európske firmy, ktoré také zneškodňovanie environmentálnych záťaží realizovali, ktoré majú na to referencie, ktoré majú dostatočný finančný kapitál, aby sa nám nestalo to, že trošku sa tam pohrajú s nejakou zeminou a potom zrazu po nich zaľahne zem – že to dopadne tak, ako keď sa kopalo Višňové 25 rokov a menili sa tam firmy jednu za druhou, pretože nikto nevedel dorobiť.

Takže takéto odstránenie environmentálnych záťaží nás nezaujíma a preto sme dali veľmi prísne kritériá, ktoré sú v súlade so zákonom a sú nasmerované áno na tých najlepších na európskom trhu, pretože my chceme robiť s tými najlepšími. Čo samozrejme nebráni ani rôznym lokálnym firmám – keď teda sú také kvalitné, nech sa nakontaktujú na tých, ktorí reálne tie skúsenosti majú, ktorí to niekedy aj robili, ktorí nám vedia zdokladovať, kde v Európe presne takýto typ chemických látok bol zneškodnený a akým spôsobom.

A samozrejme, keď sú takí kvalitní, nepochybujem, že ich ktokoľvek nebude mať problém zavolať do konzorcia.

Osobitne som rád, že rokovania, ktoré intenzívne vedieme so spoločnosťou Slovalko o znovu spustení výroby na strednom Slovensku, verím, že už budúce rokovanie vlády nájdu konkrétnu kontúru.

Viete, že sedemdesiatročná tradícia výroby hliníka zastala po tom, čo Hegerova vláda odmietla poskytnúť tejto spoločnosti v čase, keď boli enormné ceny elektrickej energie, konkurencieschopnú dotačnú schému, ktorá platí v iných štátoch Európy.

Takto by som to jednoducho nazval.

Slovensku sa podarilo nájsť riešenie, keď 35 percent príjmov do environmentálneho fondu – chcem povedať, nie sú zdrojom štátneho rozpočtu, nie sú ani platené ľuďmi, ale sú platené súkromnými firmami, ktoré musia platiť emisné povolenky, teda dane – a z týchto peňazí sa vyzbiera určitý objem peňazí.

A z týchto peňazí teraz implementujeme kompenzačnú schému vo výške 35 percent.

To znamená toľko peňazí sa znovu vráti priemyslu, od ktorého sa tie peniaze vybrali.

A tento priemysel ich bude môcť používať na to, aby dokázal buď modernizovať svoju výrobu, aby znižoval energetickú náročnosť svojej výroby, alebo aby dokázal vykompenzovávať určitú zložku ceny elektrickej energie.

Naša komunikácia s Európskou komisiou, ktorá musí schváliť túto dotačnú schému, je nádejná.

Verím, že do konca júla by mohol tento kompenzačný rámec byť schválený.

Preto očakávam, že možno už na najbližšom rokovaní vlády predložíme implementačnú dohodu so Slovalkom, že predĺžime nejaký základný rámec kontraktu na odber elektrickej energie, ktorý musí byť postavený na trhovom princípe.

Nebude to žiadna dotácia, bude to dlhodobý kontrakt, ktorý bude odzrkadľovať výrobné náklady, primeranú mieru zisku a najmä stabilitu odberu, pretože to, čo je pre nás kľúčové, aby ktokoľvek, kto bude odoberať elektrickú energiu za akéhokoľvek zdroja, kde je štát vlastníkom, aby ju mohol odoberať iba na základe toho, čo vyrába.

To znamená, ak nebude vyrábať, nedôjde ani k žiadnemu reexportu alebo predaju elektrickej energie, ktorá bude naďalej vo vlastníctve Slovenskej republiky. Toto je absolútne kľúčový princíp.

To znamená, nemôže sa udiať to, že by sa zazmluvnila nejaká elektrická energia, nejaký obnos, fabrika by nevyrábala, ale tú elektrickú energiu by predávali a s ňou obchodovali. Takže myslím, že sme sa na týchto rámcoch veľmi jasne dohodli a s takýmito zadaniami pôjdeme aj na vládu, aby sme ich o tom informovali.

Reštart priemyslu, reštart výroby hliníka, ktorý je teda jeden zo základných zložiek automobilového priemyslu alebo aj zbrojárskeho priemyslu, ktorý tak veľmi Európska únia chce podporovať a rozširovať, dáva obrovskú príležitosť, že Slovensko nielen sa vráti na mapu tých hlavných producentov, ale že vrátime ten život, ktorý zastal v lokalite Žiaru nad Hronom a pomôžeme aj tam ľuďom, ktorí absolútne nelogicky museli prijať správu.

Ja si to pamätám ešte, keď sme organizovali ako opozícia, ja osobne takýto happening na podporu tejto spoločnosti, aby zo Slovenska neodchádzala, tak vtedy približne 500 zamestnancov tam ledva prišlo 10 s tým, že už nikto ani neveril tomu, že sa tá fabrika dá zachrániť. Takže som veľmi rád, ak svoj nejaký prísľub, ktorý som vtedy dal, že ak niekedy budem mať možnosť prinavrátiť túto výrobu, že sa tak stane, tak verím, že sme veľmi blízko toho.

Rovnako môžem potvrdiť, že rokujeme aj s japonským investorom Nipon Steel, ktorý sa teda stal vlastníkom košickej oceliarne. Musím žiaľ skonštatovať, že technický stav tej oceliarne naozaj nebol vyhovujúci, nie je vyhovujúci na to, aby dokázali konkurovať dnes na nejakých medzinárodných trhoch a vyžaduje to obrovskú mieru modernizácie.

Ale to, čo je dobrá správa, že rokovania s japonským investorom taktiež napredujú z nejakej takej počiatočnej váhavej pozície, kedy aj zvažovali, či vôbec preberú túto fabriku a či ju náhodou nezavrú. Tak mám nádej, že Slovensko aj na základe veľmi profesionálneho prístupu ministerstva životného prostredia, ktoré rokuje s japonským investorom o modernizácii celých tých oceeliarní, na čo by mohli byť použité európske peniaze, to chcem zdôrazniť, zo štátneho rozpočtu nepôjde ani cent.

Tak na základe týchto rokovaní verím, že Slovensko získa opäť obrovskú mieru investícií a staneme sa lídrom aj v modernej výrobe ocele.

Na rokovaní vlády som rád, že sme mohli prezentovať výsledky, ktoré sme dosiahli pre východné Slovensko. Bolo to viac ako 29 miliónov €, ktoré boli rozdané do rôznych projektov, predovšetkým do úpravovní vôd. Napríklad takmer 50 miliónov € išlo do úpravní vôd na Starine.

Som rád, že vláda zaviazala ministerstvo životného prostredia, aby sme znovu sa zamýšlali nad tým, aby sme mohli vystavať nový záložný zdroj pitnej vody na východnom Slovensku, ktoré je veľmi zraniteľné, čo sa týka kvality a stability dodávok vody. Vieme, že ešte stále veľké lokality východného Slovenska sú bez vodovodov a myslím si, že každý rozumný hospodár má predovšetkým zachytávať nadzemnu vodu a nie sa spoliehať na podzemnú vodu.

A práve preto oceňujem, že vláda nás zaviazala, aby sme opätovne spustili rokovania s Európskou komisiou ohľadom toho nezmyselného zákazu, ku ktorému sa zaviazala vláda pod vedením ministerstva životného prostredia pod Budajom, kedy zakázali realizáciu projektu Tichý potok. Dnes, keď každý vidí, aké je veľké sucho, tak zrazu všetci hovoria, čo s vodou.

No lenže dobrý hospodár sa na takéto veci musí pripravovať roky dopredu a nie až keď je problém na stole. A preto myslím si, že nikto v Európskej únii nemôže nerozumieť tomu, že ľudia potrebujú piť, že potrebujú mať zdravú a pitnú vodu a my to riešenie máme a s týmto riešením do Bruselu pôjdeme.

Druhú vec, ktorú chcem oceniť, je to, že sa veľmi významne pohli dopredu všetky tie sľuby, ktoré pred dvomi rokmi som dal starostom na Domaši. Je obrovská príležitosť pre rozvoj aj cestovného ruchu na východnom Slovensku, ale predstavte si, že roky to tam vyzeralo tak, že môj predchodca napríklad im neotvára ani na základnú poštu. Žiadali ho, aby dostali do nájmu nejaké pozemky, aby ich mohli kosiť, aby sa o ne mohli starať. Nikto im z tohoto ministerstva ani len neodpísal, nikto im nedal žiadne pozemky do nájmu.

Preto som rád, že celá lokalita Domaše je už dnes z tohto pohľadu vysporiadaná. Starostovia majú majetkové vzťahy k tým pozemkom, starajú sa o ne, kosia ich. Následne si predstavte, že nemohli ani žiadať peniaze na také projekty, ako sú cyklotrasy, pretože na to, aby ste mohli žiadať peniaze, musíte najskôr mať nejaký vzťah k tým pozemkom. Ale keďže za Budaja im nikto ani len neodpísal, tak nevedeli žiaden nájomný vzťah k tým pozemkom mať.

Preto verím, že sa pohne aj tento projekt výstavby cyklotrasy do zdárného konca.

Osobitne chcem zdôrazniť, že sme výrazne pokročili aj pri takej palčivej otázke, ako je vybudovanie kanalizácií na Domaši. Predstavte si, že máte zdroj pitnej vody a výsledok toho je, že nemáte tam kanalizáciu. Veď to je neuveriteľné. A miesto toho, aby toto bolo prioritou, tak doteraz to každý zanedbával. Ale posunuli sme sa veľmi výrazne dopredu.

Obce dostali aj peniaze na projektové dokumentácie. Slovenský vodohospodársky podnik rovnako začína onedlho s projektovými prácami a následne sa bude môcť prejsť k realizácii.

Som veľmi rád, že aj revitalizácia všetkých tokov, ktoré robíme v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, ide podľa harmonogramu. Dokázali sme z 24 miliónov, ktoré boli projektované ešte za Budaja s Kičom, ušetriť neuveriteľných 12 miliónov €. Predstavte si, že sa tvárili, že je niekde 600 000 kubíkov zeminy. My sme zistili, že ich je tam približne 300 000 kubíkov. Takže takto vyzeral manažment prác, ktoré tu v minulosti sa pripravovali, samozrejme za to pripravoval predovšetkým na súkromné firmy.

Ja som rád, že sme mohli zakomponovať do týchto jedinečných úloh Slovenský štátny vodohospodársky podnik, jeho odborníkov a naozaj tá firma dokázala to, čomu nikto neveril, vysporiadať pozemky, zadovážiť techniku, poskytnúť odborníkov a to, čo sa plánovalo 24 mesiacov, stihli za 12.

To, čo je dôležité, je to, že rieka Morava získa obnovu tých starých ramien, sústavy starých ramien pri tomto toku s tým, že budú zaplavované. To znamená, voda sa dlhšie bude držať v tom priestore. Verím, že tam sa prinavráti život. Už rieka Morava nie je používaná ako dopravná tepna. To znamená, vytvorí sa aj priestor na väčšie aj turistické využitie celej tejto lokality.

Tým, že tá voda trošku spomalí, tak aj v prípade nejakých výraznejších prísunou tej vody bude tá protipovodňová aktivita ešte lepšia ako v minulosti.