Tlačová konferencia R. Fica a R. Takáča po mimoriadnom rokovaní vlády SR o riešení dôsledkov sucha

V priestoroch Agrokomplexu v Nitre.

Vítam medzi nami predsedu vlády Slovenskej republiky Róberta Fica, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Richarda Takača.

Taktiež vítam aj rektorku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity pani Klaudiu Halasovú a taktiež vítam aj predsedu Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory pána Jozefa Šumichrasta a podpredsedu SPPK pána Emila Macha.

Pán premiér, nech sa páči.

>> Ďakujem pekne.

Dámy a páni, chcem oceniť počin pána ministra pôdohospodárstva, ktorý navrhol, aby pred otvorením agrokomplexu sme mali špecializované zasadnutie vlády Slovenskej republiky a aby sme sa venovali tomu, čo sa tu na Slovensku deje v ostatných niekoľko mesiacov.

A to je enormné sucho, enormné dopady na slovenské poľnohospodárstvo.

Možno širšie sa k tejto téme budeme ešte vyjadrovať všetci na slávnostnom otvorení Agrokomplexu, ktoré bude o 10 h.

Preto mi dovoľte teraz len technicky vás informovať, čo všetko minister predložil na rokovanie vlády a ako sme sa snažili slovenským poľnohospodárom pomôcť.

Predovšetkým chcem zopakovať aj prítomnosti vysokých predstaviteľov profesnej komory a pani rektorky, že vláda Slovenskej republiky má obrovský problém s návrhom Európskej komisie, pokiaľ ide o rozpočet Európskej únie na roky 2028 až 2034 v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Vláda nemôže akceptovať, že dve najvýznamnejšie politiky, ktoré sú rozhodujúce, a to je politika kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov, a spoločná poľnohospodárska politika majú byť dotknuté obrovskými škrtmi.

To sú naozaj obrovské škrty.

A opäť vnímam, že má vyhrať vojna, má ísť veľmi veľa finančných prostriedkov na zbrojenie.

Ja by som bol nerád, keby víťazom rozpočtu Európskej únie v rokoch 2028 až 2034 boli zbrojárske firmy.

Ja si myslím, že máme iné priority, ako len vyrábať zbrane, zbrane a zbrane.

A preto aj budúci týždeň bude zasadnutie B4 v Bratislave za účasti írskeho predsedníctva, írskeho premiéra.

Budem žiadať mojich kolegov z V4 a írskeho premiéra, aby sme zaujali už 10. septembra jasný postoj, že máme vážny problém.

A keďže na dohodu je treba všetkých 27 členských krajín Európskej únie, tak každá krajina má do toho čo povedať, lebo disponuje právom veta.

Dnes predložil minister pôdohospodárstva na rokovanie päť dokumentov a ja chcem oceniť, že spoločne s ministrom financií hľadali všetky možnosti v rámci nie najlepších verejných financií, pretože stále ešte upratujeme a konsolidujeme, ale verím, že správy, ktoré teraz slovenskej verejnosti prednesieme, budú prijaté pozitívne nielen profesionálnou poľnohospodárskou a potravinárskou komunitou, ale celým Slovenskom.

Pán minister, potom ak by bolo potrebné nejaké detaily, myslím, že by si mal vysvetliť. Ja sa pokúsim to zostručniť do týchto údajov.

Predovšetkým, dámy a páni, sme schválili zvýšenie alokácie priamych platieb na kalendárny rok 2027.

Vysvetlím to veľmi jednoducho.

Predchádzajúca vláda nastavila priame platby tak, že v roku 2027 by dostali poľnohospodári veľmi málo peňazí.

Komisia zase povedala, že keďže je taká krízová situácia, aká je, tak môžeme navýšiť tieto platby v roku 2027 z finančných prostriedkov, s ktorými sa ráta na roky 2028 až 2034.

Z tohto dôvodu v roku 2027 dostanú na priamych platbách slovenskí poľnohospodári o 77,7 milióna € viac.

To je prvá dobrá správa – o 77,7 milióna € dostanú viac v roku 2027.

Ďalej sme rozhodli o vyplatení zálohových platieb na chod a animácie pre miestne akčné skupiny.

To sú tie takzvané MASYK, o ktorých sa veľa hovorí.

Máme ich 95.

Ide o predovšetkým program pre malé obce, ale mali starostovia týchto malých obcí obrovské problémy pri zabezpečení vypracovania projektov a tých počiatočných fáz.

Preto došlo k rozhodnutiu, že sa vyplatia zálohové platby.

V danom prípade je to 37 miliónov €.

Toto všetko ide cez poľnohospodársku platobnú agentúru, čo umožní starostom malých obcí, ktorí sú v tých akčných skupinách, byť podstatne efektívnejšími.

Tretie rozhodnutie, ktoré sme prijali, je zabezpečenie finančných prostriedkov na mimoriadnu podporu poľnohospodárov v súvislosti s rastom cien hnojív a energií.

Európska komisia má rezervný fond, asi 400 miliónov €.

Tento fond je na tento účel rozpustený.

Pre Slovensko z tohto fondu 400 miliónov bolo pridelených 6,5 milióna € predovšetkým na opatrenia v súvislosti s rastom cien hnojív a energií.

K tomu však platí, že krajina môže až o 200 % túto sumu zvýšiť.

Čiže ak nám z rezervného fondu Európskej komisie prichádza 6,5 milióna, tak sme rozhodli uvoľniť ďalšie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a celkovo dostanú poľnohospodári v súvislosti s rastom cien hnojív a energií takmer 20 miliónov €.

Je to 19,7 milióna.

Z toho tých 6,5 milióna ide z rezervného fondu komisie.

Ten zostatok ide priamo zo štátneho rozpočtu.

Ďalej je to návrh na zabezpečenie finančných prostriedkov na kompenzáciu škôd spôsobených suchom v roku 2026.

Dnes sa bude asi veľa hovoriť na agrokomplexoch žatve o výsledkoch.

Počul som, že nie všade to bolo rovnaké.

Je to nejaký päťročný priemer, pokiaľ ide o žatvu.

Berieme to na vedomie, ale je fakt, že niektoré časti Slovenska sú kruto postihnuté suchom.

Z tohto dôvodu oceňujem, že došlo k dohode medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom financií a 30 miliónov € bude vyčlenených priamo z našeho rozpočtu.

Očakávame, že sa rozjebe aj komisia, pretože komisia zatiaľ akoby nechcela to sucho vidieť, ale možno aj Komisia Európska pridelí nejaké finančné prostriedky.

Hlavný problém je s krmivami.

Toto všetko bude postupne treba alokovať.

Samozrejme, niekto by možno čakal podstatne väčšie sumy, ale v danom prípade ešte raz: 77,7 zvýšenie alokácie priamych platieb, ďalej 37 miliónov – vyplatenie zálohových platieb na MASYK, ďalej takmer 20 miliónov – podpora poľnohospodárov v súvislosti s rastom cien hnojív a energií, ďalej je to 30 miliónov na škody spôsobené suchom.

Toto ide zo štátneho rozpočtu.

Strategicky sme dnes dohodli ešte vážnu vec, že zriaďujeme Národnú komisiu pre vodu a sucho.

Dnes sme rozhodli politicky, to znamená uznesením vlády sme takúto národnú komisiu zriadili a do najbližšieho rokovania vlády bude musieť predložiť minister pôdohospodárstva konkrétny obsah, čo tam všetko ideme riešiť.

Toto nespadá len do kompetencie ministerstva pôdohospodárstva.

Bude tam zaradený rezort životného prostredia, hospodárstva.

Každý, kto má čo povedať.

A ja si myslím, že je správne, že to prikryjeme Národnou komisiou, pretože my sa musíme vrátiť k téme závlah na Slovensku.

Kde nájdeme finančné prostriedky?

Už som to povedal tisíckrát.

Poviem to opäť tu.

Vy ste geniálni zo zrnka pravdy upiecť trojkilogramový chlieb klamstiev.

To je – hneď som si prečítal, že my ideme platiť Čákom za nejakú vodu.

Ja neviem, kde ste na takú blbosť prišli, ale ste to zverejnili, prosím.

Našou povinnosťou je hľadať finančné zdroje, ako sa dostať k moderným závlahovým zariadeniam, pretože bez toho nemôže slovenské poľnohospodárstvo prežiť. Povinnosťou vlády je hľadať financie.

Čo píšete? Nezmysly, že my ideme komu platiť za vodu?

My nikomu nejdeme platiť za vodu. My hľadáme zdroje, aby sme dokázali technicky. To znamená – hovorím o potrubiach, hovorím o všelijakých transformátoroch a čerpadlách. O tomto sa bavíme a nie o vode, ktorá bude používaná na zavlažovanie.

Máme vodu, len potrebujeme tú vodu dostať tam, kde ju najviac potrebujeme.

Dámy a páni, chcem to povedať veľmi jasne. Tak ako táto vláda mala odvahu povedať, že rozbehneme výrobu v Žiare nad Hronom – napríklad výrobu primárneho hliníka – ako sme mali odvahu a rozhodli sme o výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach alebo mali sme odvahu na iné vážne rozhodnutia, tak chcem, aby výsledkom práce tejto národnej komisie bolo, že rozhodneme o výstavbe ďalšej obrovskej vodnej nádrže na východnom Slovensku.

Myslím si, že je povinnosťou vlády Slovenskej republiky vrátiť sa k myšlienke projektu Tichý potok. Toto všetko je pripravené po dokumentačnej stránke. My musíme mať odvahu hľadať riešenia. Nemôžeme stále len pozerať, čo mi povie nejaký zelený aktivista. Jednoducho to nie je možné.

A nemôže sa stať, že nejaký hokejista má postavenú chatu niekde a zastaví proces výstavby nejakého projektu. To jednoducho nejde.

Je mi ľúto. Keď robíme veľké projekty, obrovské projekty, tak sa to dotýka aj ľudí. Pretože ak sa má postaviť obrovská zásobáreň pitnej vody na východnom Slovensku, máme tam len starinu, my musíme konať.

Preto si myslím, že treba sa vrátiť k tomuto obrovskému projektu. Ja ho určite predložím na rokovanie tej komisie ako jeden z prvých bodov. Prehodnotíme, v akom stave je príprava, aké by bolo možné financovanie a ak padne definitívne rozhodnutie, tak vás určite budeme o tom informovať.

Ale minimálne dnes oznamujem, že navrhnem, aby sme sa opätovne vrátili k tomuto projektu a začali ho postupne prerokovávať a pripravovať, ak sa ukáže ako zrealizovateľný.

Dámy a páni, na rokovaní vlády sme sa venovali aj téme, ktorá síce nemá príliš spoločného, ale ide o geneticky modifikované rastliny a potraviny. My sme sa radili na vláde, či podáme alebo nepodáme žalobu proti nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady – to je 1388 z roku 2026 – o rastlinách získaných určitými novými genomovými technikami a o produktoch z nich.

Toto nariadenie vyvolalo veľké protesty, pretože toto nariadenie v podstate povedal, že všetko je v poriadku, že sa nemusíme ničoho obávať. Nie sú na to žiadne dôkazy. Nevieme, čo to môže spôsobiť ľuďom.

Ja to teraz skrátim. My sme sa o tom radili na vláde a rozhodli sme, že podáme žalobu proti tomuto nariadeniu Slovenskej republiky. Bude to náročná žaloba, veľmi komplikovaná, ale ideme to urobiť.

Túto žalobu podávame voči tomuto nariadeniu a potom, aby neboli žiadne pochybnosti – viete, že včera zase ako čertci z krabičky vyleteli všetci v súvislosti s dohovorom Európskej rady o takzvanej nárokovej komisii. To sú nároky, ktoré sa majú zisťovať v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Dámy a páni, už prosím sa vráťme na zem. Je úplne normálne, že za mnou príde veľvyslanec iného štátu. Za mnou príde veľvyslanec iného štátu a povie mi, že prosím vás, nerobte to, nepodpisujte toto, nerobte toto alebo tamto, lebo nám sa to nepáči. Už sa mi to stalo stokrát.

Veľké krajiny pošlú veľvyslanca a povedia: "Choďte za premiérom a povedzte premiérovi, že tejto a tejej krajine sa nebude páčiť, keď urobíte toto alebo toto a my sa potom rozhodneme, či to urobíme alebo neurobíme." Áno, aj náš veľvyslanec – ja som sa to dozvedel až včera – dostal informáciu z ruskej strany, že sa im nepáči tento dohovor o nárokovej komisii, ktorá má vzniknúť.

My sme tento dokument otvorili na rokovaní minulý týždeň. Povedal som, prerušujeme rokovanie, kým si nezistíme nejaké veci, a dnes sme dohovor schválili. Takže poprosím, zase sa všetci ukľudnite.

Dohovor je schválený. Je to dohovor Rady Európy. Je to dohovor, ktorý je nevykonateľný, ale je to dôležité politické gesto.

Čiže aj táto téma je za nami a potreboval som ju vyriešiť, pretože opäť niekto si vymyslel nezmysly, ktoré šíri, pretože nemajú čo rozprávať títo chlapci z opozície, tak obviňujú vládu zo všelijakých nezmyslov.

Pán minister, toto je asi obsah dnešného rokovania.

Ja chcem poďakovať poľnohospodárom aj pri tejto príležitosti za obrovské úsilie, ktoré vynaložili v súvislosti so žatvou. Agrokomplex je vždy takým nejakým vyvrcholením. Som sám zvedavý na atmosféru, pretože predsa len sme všetci nervózni z toho sucha a že budeme zase pod tlakom cien. Lebo keď je zlá úroda, tak vždy je to tak, ako to je.

Je zaujímavé, že keď je dobrá úroda, tak ceny neklesajú. Keď je zlá úroda, tak ceny automaticky idú hore.

Toľko k dnešnému rokovaniu. Poprosím, možno pár otázok, lebo utekáme na 10. hodinu na slávnostné otvorenie Agrokomplexu.

Jasné. Jasné.

Vážený pán premiér, pani rektorka, pán podpredseda, predseda, dámy a páni. Skoro 165 miliónov € dnes vláda rozhodla navyše pre sektor pôdohospodárstva a skôr vyplatené finančné prostriedky – skoro 165 miliónov €.

Chcem poďakovať pán predseda vlády, tebe, celej vláde a hlavne aj ministrovi financií za to, že pán predseda, táto vláda na čele s tebou pozdvihla sektor pôdohospodárstva úplne na inú úroveň, ako to bolo možno v predchádzajúcich rokoch.

Sektor pôdohospodárstva, poľnohospodárstvo, potravinárstvo je strategické. Je to strategické. Je potrebné robiť všetko preto, aby naša bezpečnosť, sebestačnosť sa postupne zvyšovala. A preto kroky a podpora zo strany predsedu vlády a celej vlády o tom svedčia.

Skoro 165 miliónov € viacej finančných prostriedkov a skôr vyplatených pre sektor pôdohospodárstva.

Chcem, pán predseda, veľmi pekne poďakovať aj za celý sektor, za tvoje angažovanie na tej európskej úrovni. Ako možno jediný z mála premiérov, ktorý otvára tému budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Dobre viete, že minulý rok, čo Európska komisia predstavila, by znamenala pre Slovenskú republiku z pohľadu sektora likvidáciu skoro 80% poľnohospodárstva. Preto sú prirodzene silné témy – nechceme stropovanie priamych platieb. Chceme, aby potravinári boli súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky.

No a samozrejme toto všetko si vyžaduje menej byrokracie a hlavne si to vyžaduje dostatok finančných prostriedkov v európskom rozpočte.

Dovoľte mi z tohto miesta poďakovať aj každému poľnohospodárovi, potravinárovi a lesníkovi, ktorí sa budú tu prezentovať na výstavisku Agrokomplex pri 51. ročníku a poďakovať im za tú prácu počas celého roka, za dostatok nasadenia. Hlavne výsledkom sú kvalitné slovenské potraviny.

Ja som rád, že vláda dnes aj rozhodla, že eh podáva eh eh podanie na Európsky súdny dvor z pohľadu NGT eh týchto poviem pre nás neznámych eh plodín alebo vypestovaných eh rôznych eh plodín, ktoré s ktorým nemáme skúsenosti.

A som rád, že takto vláda sa postavila z pohľadu ochrany zdravia eh občanov, zvierat, samozrejme životného prostredia aj tým, že by takéto takéto eh potraviny z takýchto plodí neboli označované.

Takže Slovenská republika myslím si, že v tomto prípade správne správne rozhodla.

Takže pán predseda vlády, chcem ti veľmi pekne poďakovať za celý sektor, ako poviem, ten eh ten gazda toho sektora.

No a poďakovať aj kolegom z eh z komory, pani rektorke a všetkým stavovským organizáciám za neustály konštruktívny sociálny dialóg s či s ministerstvom, ale aj s mojimi podriadenými organizáciami, lebo len spoločnou komunikáciou sadnúť si za stôl a diskutovať vieme hľadať spoločnú cestu a výsledkom je dnes aj tých 165 miliónov € pre celý sektor.

Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.

Nech sa páči. Ak dovolíte, v krátkosti by som sa skúsil vyjriť za sektor.

V prvom rade mi dovoľte veľmi oceniť, že sme sa ako poľnohospári dneska mohli zúčastniť v tak významný deň, ktorým bezpochyby začiatok agrokomplexu je na rokovaní vlády a prebrali tam tie témy, ktoré teda na pozadí spoločenskej diskusie idú posledné mesiace a posledné dni veľmi intenzívne.

Prvou tou dlhodobou a najdôležitejšou témou, ktorú aj dneska sme sa dotkli a tú skutočne chcem oceniť a bez eh bez ohľadu na všetky okolnosti skutočne musím poďakovať, že vláda eh Slovenskej republiky drží eh slovenským poľnohospárom v Bruseli eh chrbát. Nie je to štandardom.

Pre nás témy ako silný rozpočet, stropovanie sú veci, ktoré jednoducho sú červená čiara.

Sme veľmi radi, že rovnakou červenou čiarou silný rozpočet, stropovanie, špecifika Slovenského poľnohospodárstva budú v takzvanom negoboxe, ktorý premiéri pri schvaľovaní viacného finančného rámcu a to stanovisko, ktoré premiér tejto krajiny prezentuje, je aj stanoviskom poľnohospodárov. A to je to je vec, ktorú my skutočne musíme oceniť.

Druhou vecou je sucho a klimatické zmeny, ktorými sa eh, ktoré sleduje aj občan tejto krajiny, Európy sveta dennodenne.

Áno, Slovensko pristúpilo k tomu, čo dneska rozhodla vláda. Stanovisko slovenských poľnohospodárov vie, výsledky sucha nie sú ani tak v sípkach a z tej žatvy, ktorá bola zobraná.

Eh, bavíme sa o nejako v niektorých plodinách priemer, niektoré plodiny možno -10 - 15% podpriemer, ale to nie je problém to, čo sme zožali a to, čo je to, čo je v sípkach.

Problémom je to, čo je na poli a čo zbierame teraz. Problémom sú kukurice, siláže, slnečnice, cukrové repy a do budúcna problém s tým.

My nie sme schopní a nie sme v stave siať jesenné plodiny, ako je repka, ako je pšenica.

Skutočne veľmi oceňujem nielen prístup celej vlády, lebo asi niejednoducho sa vláde dneska rozhodlo, že z tohtoročného štátneho rozpočtu a zo zdrojov tejto krajiny v tak ťažkom konsolidačnom roku vláda rozhodla o tom, že v podstate dostaneme 44 miliónov € navyše k tomu 6 miliónov zdrojov z Európy.

Ďalšie eh či už sú to predávky alebo 77 miliónový balík, ktorý bol spomínaný, skutočne tu chcem oceniť prístup celej vlády na čele s pánom premiérom a samozrejme špeciálne poďakovanie patrí aj eh ministrovi ministrovi financií.

Som veľmi rád, že aj dneska dúfam s českým kolegom eh pánom Martinom Šebestiánom, ministrom, si tieto veci budeme budeme vedieť porovnať.

A paradoxne ja možno by som ešte chcel povedať eh občanom, lebo pre nich to robíme celé, aj to, že v dnešných dňoch si môžu stále kúpiť mlieko za 1€49 € a že si respektíve maslo za 49 € si dokážu kúpiť litrové mlieko za eh necelých necelých 40 cent na pulte v dnešnom dňoch je aj to, že jednoducho tí poľnohospodári to stále robia a aj tieto peniaze, ktoré sú nám vyčleňované, je práve to, že dokážeme stále na pult prinášať eh kvalitné a cenovo dostupné potraviny.

Nie sú to peniaze, ktoré my si zoberieme a niekde niekde ich posunieme ďalej.

Čiže pre občanov to robím a ešte raz mi skutočne dovoľte poďakovať za tie zdroje, ktoré dneska pre slovenských poľnohospodárov boli vyčleňované.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Nech sa páči.

Pani rektorka, nech sa páči. Ja dovoľte, aby som sa teda vyjadril za akademickú obec a jednak aj za našu poľnohospodársku univerzitu.

Ja možno v takom širšom kontexte. Eh, včera pán premiér odštartoval víziu Slovenska 2040.

My sme už ako univerzita veľmi intenzívne spolupracovali na tomto strategickom dokumente a už tam sme definovali mnohé problémy, ktoré aj tu dnes eh sú riešené.

Je to veľmi dôležité, aby práve tá odbornosť a odborníci eh dohliadali možno aj na rozhodnutia eh politikov, keď to tak nazvem a potrebujeme jednotlivé problémy vidieť v súvislostiach.

A to je aj dnešný problém, ktorý avizujeme dlhé roky a máme my mnohé štúdie aj z predchádzajúcich rokov, že nedostatok vody v krajine a sucho je problém, ktorý nás už teraz dobehol naozaj v veľmi širokom kontexte.

Ja som vďačná za národnú eh komisiu, ktorej určite budeme eh aktívne spolupracovať.

Mnohé opatrenia možnože budú alebo určite budú aj eh si vyžadovať legislatívne zmeny, možnože organizačné zmeny.

My máme problém sucha a problém vody roztrieštené minimálne medzi dva rezorty, čo nie je dobré.

My potrebujeme sa vrátiť do takej komplexnosti a to bude práve tá úloha našich odborníkov, aby sme dohliadali na to, aby sme neriešili len to riziko, ktoré príde príde a nehľadali potom financie na odškodnenie, ale aby sme predchádzali tým problémom, ktoré nás eh v krajine čakajú.

Tých eh projektov je veľa, len sú roztrieštené. Eh riešime ich v rámci rôznych inštitúcií, aj rezortných, ale aj samotných ministerstiev.

Voda nemá kataster. Voda nemá hranice.

Voda voda je jeden eh jeden ucelený problém, ktorým sa potrebujeme pozrieť úplne zhora.

Takže naša úloha určite odbornosti nielen našej univerzity, ale aj spolupracujúcich inštitúcií bude v tom, aby sme možno práve to tento krízový stav, ktorý máme a je to už krízový stav, nás donútil eh sa pozrieť na túto problematiku úplne inak, možno iným okom.

Mnohým sa to určite páčiť nebude, lebo budeme naozaj musieť eh vstúpiť aj možno do zabehnutých procesov, ktoré treba eh zjednotiť a ktoré budeme v tej krajine vidieť.

Nebude to nebude to určite rok, bude to trvať niekoľko rokov.

Máme mnohé príklady zo zahraničia, z Českej republiky, ale aj z iných krajín.

A to, čo sme sa tu aj bavili o závlah, áno, ale to sú takých 20% toho problému.

My v prvom rade potrebujeme zadržať vodu v krajine a ten manažment eh vody v krajine eh vyriešiť.

Eh skúsenosti máme to, čo tu bolo hovorené o arabských krajinách.

Ja len si dovolím eh podporiť, že my ako univerzita spolupracujeme s arabskými krajinami, s Izraelom, Uzbekistanom, čiže práve tými krajinami, ktoré majú problém s vodou a potrebujú ho eh vyriešiť.

Tak to sú pre nás aj v mnohých spôsoboch projektoví partneri na to, že tie technológie majú vymyslené, majú vymyslené monitorovacie systémy.

My sami na univerzite mnohé testujeme z Indie autonómne systémy, takže ja by som sa dovolila, ak si to môžem dovoliť, naozaj sa pozrieť na to z toho hľadiska, že máme sa inšpirovať od tých, ktorí naozaj majú mnohé veci vyriešené, vymyslené a my len ich potrebujeme osadiť do našej poľnohospodárskej krajiny alebo do celkového manažmentu krajiny.

Takže za nás asi toľko. Ďakujem.

>> Ďakujem veľmi pekne, pani rektorka. Teraz vzhľadom na krátkosť času a ďalší pracovný program poprosím vás dve otázky k téme. Vidím tetu, mikrofón máme TA3.

>> Dobrý deň. Podstová Monika, televízia TA3. Ja by som chcela z toho praktického hľadiska: píše sa v návrhu, že vlastne to odškodné nebude od výmery pôdy, ale od preukázanej škody. Že možno a na koho sa majú tí farmári obrátiť a ako to budú musieť preukazovať?

>> Ďakujem veľmi pekne. Toto budeme všetko my analyzovať. My budeme zbierať dáta z pohľadu hydrometeorologického úradu, kde bolo sucho, aké bolo sucho. My budeme zisťovať, kde aké boli úrody. Toto všetko sa nahlasuje a v zásade tieto finančné prostriedky, či to pôjde cez zvýšené ceny hnojiv alebo to pôjde cez sucho, v zásade budú dostávať automaticky. To znamená, že nebude to nejaké problematické a komplikované pre samotných žiadateľov.

Pán Macho, možno keby ste vedeli predbežné škody. Viem, že je to ťažko, lebo sme ešte neukončili vlastne žatvu, takže možno...

>> Tak ako som povedal, problém je momentálne na poli a problém momentálne zbierame. Toto všetko sa bude vyhodnocovať tak, ako sme sa bavili, hovoríme o desiatkach miliónov €. Dneska zo štátneho rozpočtu v podstate jednorazovo nám bolo pridelených k tým existujúcim peniazom a k tým, ktoré sa realokovali z Európskej únie, skoro 43–44 miliónov €.

Čiže tá čiastka je na začiatok za nás postačujúca, ale hlavne je to umenie možného. My sa bavíme o nejakých reáliách štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Takže toto všetko budeme vyhodnocovať. Poľnohospodári presne vedia, o čom hovorím: o kukuriciach, o silážiach, o tom, kde je teraz problém, o mliečnej kríze. To sú všetko veci, ktoré sú spojené a budú predmetom týchto diskusií ďalej.

>> Ďakujem. A ešte jednu vetu. Pani kolegyňa, ja vnímam napríklad pozitívne aj prvotnú informáciu zo včera o tom, že Európska komisia začína hľadať finančné prostriedky na odškodňovanie v rámci sucha pre jednotlivé krajiny, ktoré sú tým poškodené.

Dobre viete, že v tom rezervnom fonde, tak ako aj predseda vlády rozprával, bolo viac ako 400 miliónov €. Tie sa prerozdelili v rámci zvýšených cien hnojí. Slovenská republika z toho dostala 6,5 milióna, 13 dofinancoval, čiže skoro 20 miliónov idú na hnoja. Čiže v rámci rezervného fondu nula.

A my sme prirodzene viacerí ministri hovorili Európskej komisie: keď vie únia nájsť finančné prostriedky, napríklad 90 miliárd na zbroj­nenie na Ukrajine, minulý týždeň ďalšie miliardy išli na Ukrajinu na zbrojenie, tak musí nájsť, že stovky miliónov eur na odškodenie poľnohospodárov. Však my si nemôžeme ohrozovať európsku potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť.

Preto vítam kroky, že Európska komisia začína o tomto diskutovať a verím, že teda sektor ako taký aj na Slovensku poľnohospodári budú môcť byť odškodnení aj z európskych zdrojov. My budeme ako ministri určite na rade ministrov na to tlačiť.

>> Ja by som na úvod ešte poprosil, pokiaľ máme otázky na premiéra ešte k tejto téme. Slovenská televízia, vidím, že má mikrofón. Ja vás, pani redaktorka, vidím, že tam je mikrofón. Kolegovia, niečo?

>> Lukáš DV, televízia. Pán premiér, 30 miliónov pôjde na tieto opatrenia priamo zo štátneho rozpočtu. Čo to teda znamená pri tých rokovaniach o budúcom štátnom rozpočte? Kde sa bude možno škrtať?

>> To je z tohto roku. To je tohtoročný rozpočet.

>> Čiže tam ešte je niečo alebo sa muselo teda niečo škrtať?

>> Pán redaktor, my sme zodpovedná vláda. Prosím, nepozerajte, že máme nejakú prázdnu špajzu. My máme rozpočet schválený. Vždy pri rozpočte rátate s tým, že dochádza k zmenám parametrov, môžete mať vyšší výber daní. Sú rôzne možnosti, ako získať zdroje. Minister financií potvrdil, že bez ohrozenia cieľov v roku 2026 je pripravený pomôcť Slovenskému poľnohospodárstvu takouto sumou.

Čiže hovoríme o zdrojoch, ktoré budú vyplatené tento rok zo štátneho rozpočtu schváleného na rok 2026. To nemá nič spoločné s budúcim rokom. O tom sa len budeme rozprávať ďalej.

Viete, tam je moment dôležitý pre nás, že každý očakáva politickú dohodu o tom viacročnom finančnom rámci, teda o tom rozpočte Európskej únie na roky 2028 a 2034 do decembra, čo tiež bude výrazne ovplyvňovať aj naše uvažovanie o štátnom rozpočte na rok 2027. Ale toto sú zdroje z tohto roku.

>> Ďakujem.

>> A neohrozí to teda aj nejaké rokovania o tom budúcom rozpočte? Zrejme asi pán minister bude žiadať aj viac peňazí.

>> Pán redaktor, znovu: klasický minister pôdohospodárstva už teraz rokuje s ministerstvom financií za svoju kapitolu a bojuje a vie, že má moju podporu. My urobíme všetko preto, aby neboli škrty. Pokiaľ ide naopak, aby sme tomuto sektoru pomáhali tak, ako mu naďalej pomáhame.

Čiže my budeme rokovať o rozpočte ako obyčajne. To znamená každý minister za svoju kapitolu, plus pozeráme na priority, ktoré potrebujeme prednostne ufinancovať a toto je všetko ešte predmetom rokovania.

Naopak, my si musíme sadnúť a povedať si, že ak prídeme s nejakými návrhmi na tú Národnú komisiu pre vodu a sucho, no tak to budete vyžadovať nejaké zdroje. Ja uvediem len taký malý príklad, ktorý ma zaujal. Teraz nechcem hovoriť o veľkých projektoch typu, neviem, Tichý potok. Ale to musí prísť rozhodnutie jednoducho tak, ako sme to urobili pri jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohovniciach. Musí prísť rozhodnutia. Povieme, ideme stavať. Ja nevylučujem, že takéto rozhodnutie príde a nie v neskorom čase.

A vrátim sa k drobnostiam, ktoré vieme riešiť. Napríklad Poliaci, ak mám správnu informáciu, teraz rozhodli, že ak si ľudia doma kupujú také malé zádržné nejaké sudy — ja to neviem nazvať, na to existuje nejaká pojmológia — tak môžu si to kúpiť bez DPH. Samozrejme, že nás to nič nebolí, pretože dnes to nikto na Slovensku dohromady nekupuje. Čiže nebudeme mať žiadny výpadok na DPH.

Ak povieme, že tieto výrobky, tieto produkty si budete môcť kúpiť o 20 % lacnejšie, tak to môže byť atraktívne, čo bude umožňovať ľuďom zbierať dažďovú vodu a používať ju na rôzne účely — od povedzme toho najjednoduchšieho, že tú vodu budú potom používať na zalievanie trávnika alebo nejaký záhonov — alebo po nejakú sofistikovanejšiu, že budú ho splachovať. Ja neviem, ale to sme asi príliš ďaleko z pohľadu nejakých technológií, takže tam budeme rozmýšľať pri rozpočte na budúci rok, že na čo všetko.

A preto tá Národná komisia sa musí rýchlo stretnúť a povedať, toto naviac potrebujeme. Takéto legislatívne opatrenia, opatrenia, ktoré sa týkajú finančného charakteru.

>> Dobrý deň, Gabriel Kajrová 360.

Pán premiér, chcela by som sa spýtať na spresnenie toho, čo ste povedali, respektíve uzavretie tej témy. Bude či nebude teda PPP projekt so Spojenými arabskými emirátmi?

>> Ja neviem, pani. Na rekonštrukciu závlahových systémov, respektíve či bude vôbec tá rekonštrukcia, z čoho sa to bude financovať a z čoho sa teda bude financovať tá nová vodná nádrž?

Pani redaktorka, viete, ja nie som platený za to, aby som, prepáčte za expresívny výraz, vysvetľoval sprostosti, ktoré neustále publikujete. Ešte raz.