Jozef Banáš: Prístup Západu k Rusku sú majstrovstvá sveta v pokrytectve

Dobrý deň, sledujete diskusiu na palete a práve prichádza jej ďalší hosť, spisovateľ Jozef Banáš.

>> Vitajte.

Dobrý deň.

>> Pán Banáš, dávno ste u nás neboli. Ako sa máte? Počul som, že vaša kniha Trava má veľký úspech.

Jožo hovorí, že ak sa sám nepochválite, kto iný vás pochváli, tak máte tú možnosť. Tak má Jožko možno podobnú skúsenosť.

Ďakujem pekne. No, úspech na Slovensku. Tá kniha ide prekvapujúco dobre. Veľmi ma to teší a čo ma obzvlášť teší, to som naozaj nečakal, je to, že moje vydavateľstvo si myslelo, že to bude mať aj na medzinárodnom poli úspech, lebo však tým je dominantne slovenská téma, slovenská spisovateľka.

Nuž, ale to, čo sa ešte na začiatku roka ukazovalo ako veľký sen, sa naozaj splnilo. Vyšla v Egypte v arabčine. Čiže dnes je román o jednej z najvýznamnejších slovenských spisovateliek v takmer polmiliardovom arabskom svete, vyšla v Káhire, už ju mám doma v ruke.

No a oni to zhodili tak, že nebudú hovoriť, že slovenský, ale stredoeurópsky vzor — ženy, ktorá vie, čo chce v živote dokázať a ide za svojím cieľom.

Takže teším sa z toho.

>> Tak šírite dobré meno Slovenska vo svete touto formou?

>> Tak snažím sa. My sme si hovorili pred reláciou, že nebudeme sa dnes venovať tým žabomyším vojnám v politike a v parlamente, tým prekáračkám, ale skôr sa zamyslíme nad vecami v širšom poňatí, tak filozoficky, ako vám je vlastné, lebo tieto témy veľakrát zakrývajú tie podstatné veci, čo sa dejú vo svete aj u nás doma.

>> Hej.

No, v politike to je bežný inštrument. Keď sa chce nejaká téma, ktorá nie je či opozícii, či koalícii príjemná, no tak sa vytiahne nejaká iná téma podružná a tá sa mediálne potom zveličí, aby sa to tak nejak tá hlavná téma dostala do úzadia. To sa bežne robí.

No, keď sme pri tých mediálnych témach, tak mali sme tu nedávno návštevu premiéra najľudnatejšieho štátu na svete Indie pána Modiho. No a tesne predtým tu bola na návšteve nejaká taká zvláštna osoba, transvestita, ktorá sa údajne podobá na nášho premiéra.

A keď sme porovnali teraz tieto dve udalosti, ako boli mediálne pokryté, tak sme videli, že ani tretina z tej pozornosti sa nevenovala návšteve pána Modiho, ktorá je podľa mňa obrovskou udalosťou a obrovským úspechom našej diplomacie a skôr sa venovala tejto podružnej téme.

Tak neviem, to musím povedať — neviem objektívne posúdiť tú návštevu tej nejakej dámy alebo pána, neviem to a ani ma to nezaujíma. Ale návšteva pána Modiho musím povedať, že to je mega úspech slovenskej diplomacie. Tomu treba jednoznačne zablahoželať. Úplne povedané by ma zaujímalo, čo bolo príčinou toho, že takýto svetový štátnik — ja mám aj osobný veľmi silný vzťah k pánovi Modimu — sa rozhodol ako jedinú európsku krajinu počas sumitu G7 navštíviť práve Slovensko.

India je pre mňa taká srdcovka. Ja som tam bol už dvanásťkrát, naposledy vlani v septembri, keď sme išli k prameňu Gangy. A dokonca môžem sa pochváliť, že som sa, hoci na takom väčšom stretnutí, stretol s premiérom Módym, keď sme boli na 26. buddhistickej konklave. Lebo v Indii mi vyšiel román Kód jedna — teda viacero kníh, ale tento román — v najväčšom indickom vydavateľstve.

No a porovnalo tam kresťanstvo a budhizmus a na základe toho ma pozvali na budhistickú konklave, čo bolo úžasné, a na záver nás pán premiér Modi prijal.

Pre mňa to je azda v týchto časoch zložitých najvýznamnejší štátnik, čo na svete je. Pretože už len jeho osobný príbeh — on je vlastne z tej najnižšej kasty, on je šúdra — a prebojovať sa na premiérsky post, to je obdivuhodný výkon. A o to viac, lebo to je sebavedomý človek. A všímajte si aj jeho vonkajšie prejavy. On zásadne chodí v indickom národnom oblečení, čím demonštruje svoj vzťah k vlasti. On je veľmi silný národovec, nech sa povie nacionalista, ale národovec.

Čiže to, že Modi prišiel na Slovensko, tak treba zložiť klobúk a je to výrazný úspech slovenskej diplomacie.

>> Uhm.

No vidíte, ale takto to nevnímajú zjavne naše dekadentné médiá, ktoré tej návšteve naozaj nevenovali dostatočnú pozornosť. Podľa mňa a napríklad aj niektorí opoziční politici ako pani Karvašová, europoslankyňa, ktorá povedala, že vlastne keby nebolo EÚ, tak sem indický premiér ani nepríde a že je to vlastne úspech Bruselu, v podstate nie pána Fica alebo Blanára, že sem prišiel.

Ale ja sa zase pýtam — však koľko krajín EÚ je a vybral si práve Slovensko? Úplne povedané, neviem presne, kto je pani Karvášová, ale viem, kto bol Karváš.

>> Ona je vnučka.

Vnúčka, ale myslím si, že pán Karváš by nebol nadšený.

>> No, ale viete povedať — ak to povedala takúto vetu, teda si to povedala — tak presne ako ste povedali, však Európska únia má aj iné krajiny a on prišiel len na Slovensko. Takže to je jednoznačne úspech Slovenska.

No, tak čo už má povedať opozičný poslanec? Čo majú povedať opozičné médiá? No tak môžu to len kritizovať, ale myslím, že istá miera spravodlivosti by tu bola na mieste aj na ich prospech. Pretože pokiaľ takúto výraznú návštevu — lebo ja hovorím, že toto je návšteva desaťročia, najmenej desaťročia — pokiaľ takúto výraznú návštevu, lebo to bola veľká bilaterálna návšteva. To nebolo, že keby prišiel Bush kedysi, podal si tú ruku s Putinom a išiel preč, ale toto bola — však on tu dve noci spal, čo je výnimočné — takže tu by som istú mieru spravodlivosti a korektnosti zachoval, aj keby som bol opozičný politik, lebo jednoducho to je úspech. A pokiaľ oni to budú znevažovať a dehonestovať, tak sa sami budú strančovať.

>> Uhm.

Ale tu treba možno povedať, čo je príčinou toho, že prečo je tá návšteva taká dôležitá. Vysvetlí to ľuďom? Predpokladám, že najmä z ekonomického hľadiska, ale možno aj z kultúrneho, z ďalších.

No, tu si ja kladiem túto otázku. Pretože Slovákov je päť miliónov, to je jedno predmestie Dily, hej? Ale zrejme neviem, čo bolo obsahom tých rôznych memorand, čo podpisovali, a také návštevy sa chystajú dlho, dlho dopredu. Samozrejme, že ešte niekedy z jarí tam bol prezident Pellegrini, možno tam to začalo, hej? Alebo z toho, čo boli nejaké výstupy, tak mal veľmi dobrý rozhovor s pánom Módym.

Vtedy to boli nejakej téme — umelej inteligencie v Indii celosvetový kongres. No čiže podľa môjho názoru — a tam to aj smeruje — že Slovensko má veľký potenciál v informačných technológiách, umelej inteligencie a tak ďalej, kde India dnes už je svetovej špička. Všetky svetové tieto AI firmy sa sťahujú do Indie a Indovia ako aj osobnosti majú veľké osobnosti v tomto.

Čiže si myslím, že India má nejaký úmysel urobiť zo Slovenska také európske centrum svojich expanzívnych zámerov. To tak môžem povedať v oblasti umelej inteligencie.

>> Uhm.

Veľmi často hovorí opozícia aj to, že vlastne Fico vedie naše Slovensko do nejakej izolácii, že vlastne tá politika na všetky svetové strany je vlastne len nejakou ilúziou.

No ale zoberme si reálne, bol v USA na najvyššej úrovni, bol v Moskve, bol v Číne. Teraz prišiel premiér najľudnatejšej krajiny na svete. To znamená, že asi to tak nebude, že sme v tej izolácii, a potom sú izolované aj tie krajiny ostatné, o ktorých hovoríme asi podľa tvrdenia týchto ľudí.

No tak viete, keď poviete, že aj to teraz budú asi diskutovať, keď poviem objektívne, že ten slovenský premiér je naozaj akceptovaný, no tak hneď vás budú označovať, že ste nejaký Ficov fanúšik a tak ďalej. Treba povedať, že je to tak. Ja mám stále, že je akceptovaný vo svete, že to je presný opak izolácie.

Mám ale pocit, že akoby tá slovenská opozícia zaspala čas, zaspala dobu, že nechápe, vôbec nechápe, že svet sa už dnes uberá úplne iným smerom, ako je Európska únia. Dneska Európska únia už brutálne zaostáva za tým, čo sa deje na východe. Bol som v Indočíne, teda bývalej Indočíne, Burme, Thajsku, v Kambodži. Čo sa tam deje? Vietnam, čo sa deje celý ten himalájsky región. Však tam tá Čína už tak dominuje a keď sa pozriete na Čínu samotnú, tak to my ako kedysi Milan Nacica hovorí, keby sme bežali oproti, tak ich nedobehneme. Hej? Úplne iný svet.

>> Áno.

>> No a úplne iný svet, samozrejme, technologicky, všetko. To znamená, že však tam im diaľnicu vstávajú roboty a umelá inteligencia, prosím vás. Takže my, pokiaľ budeme neustále tvrdiť, že to sú naši spojenci, áno, sme v únii, sme v NATO, ale však to NATO to už je pomaly zastaraná záležitosť.

>> Takže pokiaľ my sa tu budeme bahniť v tom, že sme v únii, prosím vás pekne, tí sú už ďaleko, ďaleko. My sme už pre nich úplne nezaujímaví. To mi pripadá ako za toho socializmu, že sme čakali so Sovietskym zväzom na lepšie časy a dookola v tomto ideme, hej?

>> Čiže áno, treba rešpektovať, že sme tu. Náš najväčší partner sú krajiny únie, Nemecko a tak ďalej, ale treba rešpektovať aj to, že trend, svetový trend je úplne inde, úplne inde, akým smerom sa uberá únia.

>> Uhm.

>> Poďme teraz na ďalšiu tému. U našich južných susedov prišlo k výraznej politickej zmene. Dlhoročnú vládu Viktora Orbána nahradil Peter Maďar a vidíme, že aj tá politika sa zásadne mení, je až príliš proeurópska a začínajú sa opäť v slovensko-maďarských vzťahoch objavovať témy, ktoré sme si už mysleli, že sú dávno minulosťou. Pán premiér maďarský hovorí otvorene o Slovensku ako o Felvidéku, hovorí o otváraní Benešových dekrétov a podobne. Nevyzerá to teda na nejakú dobrú spoluprácu do budúcnosti?

>> Tak sa, ja tým, že nie som politik, tak nemusím zachovávať nejakú politickú korektnosť. Viem, že aj naši najvyšší predstavitelia by sa vyjadrili inak a nekompromisnejšie, ak by nemuseli zachovávať nejakú korektnosť. No pokiaľ sa týka toho označovania, že Felvidék, z toho by som ja až tak nedramatizoval, v istej miere, pretože pre Maďarov bolo vždy označovanie – bolo to pôvodné Maďarsko, ktoré je vlastne dnes Maďarsko. No a potom oni mali Felvidék ako Horný vidiek, to bolo Slovensko, potom bol Alvidék ako Dolný vidiek. Aj my niekedy používame archaizmy, bolo to, že Horná zem a Dolná zem.

Ale presne ako to ste povedali, to je kľúčové, že je neprípustné toto používať. Pokiaľ hovorím oficiálne o štáte, pokiaľ hovorím o Slovensku, tak on to môže povedať – pán Maďar, tak moja mama tomu hovorila Elvidék. No tak dobre. OK. A tu je ešte ďalšie, ale v oficiálnom medzištátnom styku a vo vzťahu k štátu nemôže používať takýto výraz. Ak by sme my hovorili o Srbsku, že to je Dolná zem alebo o Maďarsku, že Dolná zem. Ale tu je jeden problém, ktorý sa tu stále ukazuje, a to je jazykový problém. Maďari majú pomerne zvláštny problém – oni nemajú označenie pre Uhorsko. Oni ani nepoznajú slovo Uhorsko. Čiže keď Maďar príde a povie, že Oravský rad, Betliar, ja neviem, však, že toto je alebo bola súčasť, tak on nepovie, že to bola súčasť Uhorska, on povie, že to bola súčasť Maďarska, lebo oni termín...

>> Vás za chvíľu preruším. Áno, ja sledujem napríklad facebookové skupiny, ktoré sa venujú, ja neviem, turistickým atrakciám rôznym v Európe, a jedna taká veľká skupina pravidelne dáva hrady, zámky napríklad zo Slovenska alebo nejaké prírodné atrakcie, a pravidelne tam vidím ľudí, ktorí tam píšu v komentároch s maďarskými priezviskami, ktorí sa vysmievajú zo Slovenska, že veď to trvá len 30 rokov, čože je to za štát, hej? Že to je vlastne maďarský hrad. Čiže máte pravdu.

>> No tak samozrejme, že to, že Uhorsko trvalo 1000 rokov, hej, tak musí v tých Maďaroch vyvolávať nejaký dojem alebo pocit nejakej istej hrdosti. Prečo? Však treba to otvorene povedať. Ale tu treba povedať, že však uhorská história bola aj slovenská história, samozrejme. A tu ja musím povedať, keď už túto tému ste začali, že prečo sa my bojíme tej uhorskej histórie. Bola to aj naša história. Celý rad významných slovenských osobností boli uhorské osobnosti, hej, podobne ako Češi a Rakúšania. Ale teraz jednoducho tá situácia po Trianone sa zmenila. Svet je iný. Ten svet sa tam už nevráti.

A ja mám také odporúčanie alebo otázku. Keby som sa stretol s pánom Maďarom, tak mu to rovno opýtam, pretože si myslím, že primárnou úlohou každého vladára, ak to tak môžem povedať, by mala byť starosť o to, aby môj národ bol spokojný a šťastný. A teraz sa pýtam, či si myslí, že by Maďari boli spokojní a šťastní, alebo či budú spokojní a šťastní, ak budú v permanentnom napätí s okolitými krajinami, pretože veľká maďarská menšina je v Rumunsku, na Ukrajine, v Srbsku, čiastočne v Rakúsku, Chorvátsku, hej, všade sú nejaké maďarské komunity. V Rumunsku to je cez 2 milióny Maďarov. A čím mu stojí za to, aby sa dostali do napätia, nielen národnostného, ale možno aj politického.

A treba povedať, že v podstate, keby došlo k nejakým, nedajbože, k nejakým napätiam – hoci vyvolať nejaké spory medzi Maďarmi a Slovákmi je nie je žiadny problém. Niekde sa v Dunajskej Strede zbije Slováka v krčme alebo opačne, a už to ide. Keď sa to chytia médiá, politici, tak oheň na streche. Ale či stojí za to, aby sa dostala maďarská republika do sporu so všetkými okolitými štátmi, tými ktoré som menoval? Pretože ak by sa to schyľovalo k nejakým napätiam, no tak príde zase k malej dohode, ako to bolo za Československa, za prvej republiky, že sa dohodnú tie okolitie štáty a podpíšu zmluvu, že keby Maďari niečo začali, tak majú proti sebe všetkých okolo seba. Čiže je to trošku taký nerozum.

Ja chápem, je tu veľká história, je tu veľká kultúra, ale jednoducho to už nechápem, že tí politici maďarskí sa tejto trianovskej traumy nedokážu zbaviť, podobne ako to urobili Nemci. Hoci tam tiež si myslím, že celkom ešte s tým Schuldgefühlern nie sú vyrrovnaní, hej? Ale predsa len tí Nemci to berú tak, že áno, tak niečo sme začali, niečo sme dorobili, neskončilo to dobre.

Keby vyhral Hitler, tak to hodnotíme úplne ináč, samozrejme, ale toto Maďari by jednoducho nemali šancu ťahať, ako by som povedal, za silnejší špagát, keď by došlo nedajbože k nejakej konfrontácii.

No ale tu nejde len o tie územné nároky, ale ide aj o to, že Maďari ako keby vôbec neakceptovali, že za Uhorska tu boli rôzne národy. Predsa to boli Slováci, eh ako ste už povedali, Rumuni, eh Chorváti a podobne.

No v tom je to, je ten problém, čo som na začiatku povedal, že oni ani nemajú v maďarčine neexistuje termín Uhorsko. Oni majú len Maďarsko, hej? Čiže my keď povieme, že my sme boli súčasťou Uhorska, že Srb súčasťou, časť Sedmohradska bola súčasťou Uhorska, tak Maďar povie: to bolo súčasť, to bola súčasť Maďarska. To je veľký problém, lebo ten termínus technicus, maďarský, uhorský – predsa Uhorsko je ďaleko širší, komplexnejší výraz, ktorý zahŕňa ďaleko viac ako len Maďarsko. Ale Maďar to vníma, že to bolo všetko Maďarsko.

No a čo s tým chcete urobiť?

Uhm. Sme si tu urobili taký historický exkurz, čo je samozrejme výborné, ale ja by som sa ešte vrátil naspäť k tej otázke, že ako vidíte za tejto situácie budúcnosť tých slovensko-maďarských vzťahov?

Viete čo? Však ja tiež pochádzam čias tak z Maďarska. Moja mama bola bratislavská Maďarka. Inak to je zaujímavé, že môj dedo bol bratislavský Maďar a volal sa Jozef kráľ – ešte aj s mäkčaňom, hej? Čiže žiadny Kiraj, ale kráľ. Čiže to je tiež dôkaz, že boli – áno. Čiže to boli takí maďarskí a slovenskí Maďari.

Viete čo? Ja vždy spolieham na rozumnosť tej toho zdravého seliackeho rozumu. Teraz sme sa zhovárali o eh Kuúštík, o Timrave, ktorá je tiež z prostredia alebo žila v prostredí zmiešanom, ktoré do veľkej miery dnes stále je zmiešané. Mňa to vôbec neruší. To sa mi bežne stáva, keď som ja neviem, v Lučenci alebo tam v tých dedinkách, kde je stále ešte nejaká maďarská menšina. Teraz som bol v Dunajskej Strede, tam mi koleno operovali. No tak som išiel do lekárne vyberať liek a ona ma oslovila po maďarsky. No pretože väčšina zákazníkov sú Maďari alebo hovoria po maďarsky, a ja keď som odpovedal po slovensky, automaticky sa so mňou bavila po slovensky. Čiže toto by ma nebralo. To by som nebral ako nejaký rušivý moment. Takže a vidím, že tí ľudia tam spolu normálne fungujú, nažívajú. Len musíme dávať pozor na tých politikov, ktorí chcú vytĺkať vždycky z napätia kapitál.

Uhm. Obráťme trošku tématický list.

Európska únia začala prístupové rokovania s Ukrajinou. To znamená, že Ukrajina sa stala ako keby eh horúcim kandidátom na vstup do Európskej únie. Eh je to samozrejme záležitosť diplomacie momentálne. Vy akub diplomat to vidíte ako bývalý.

Keď som ja bol v parlamente, tak vtedy bola horúca téma turecké členstvo v Európskej únii. Potom prišli balkánske krajiny – niektoré, Srbska a tak ďalej. Toto vidím ako absolútne ako záležitosť, ktorej vôbec – ja to poviem naprosto jasne – ktorej vôbec netreba venovať pozornosť. Treba si uvedomiť, že to je len také niečo, že začať prístupové rokovania v horizonte desiatich rokov. Áno. To znamená, že tí, ktorí to odsúhlasili v Európskej rade a neviem kto to odsúhlasil, to je jedno – tak tí veľmi dobre vedia, že po prvé oni tu už dávno nebudú. Oni tu už dávno nebudú. Ukrajinské vedenie, ktoré sa akože teraz doma z toho sa snaží vytĺciť nejaké body propagandistické. Toto už dávno nebude. Čiže tí ľudia, oni teraz môžu nasľubovať tomu ukrajinskému vedeniu čo chcú, pretože oni už nebudú v situácii, že oni by to mali plniť, hej?

Čiže oni si to len ako odfajknú, lebo sa to žiada od nich. To si odfajkli. Inak dobre, však keď Ukrajina sa stane členom Európskej únie v nejakom horizonte, však to je v poriadku, aby sme mali my na východné hranici nejakého suseda, s ktorým budeme mať normálne vzťahy. Však to je prirodzené. Ale toto je – nechcem byť expresívny, povedal by som to príkrejšie – eh, že to je pre Ukrajinu. Tak áno, no. Tak Zelenský to využije. Pozrite sa, vybojoval som zase nejaké víťazstvo, nejaký úspech, ale eh tí, čo mu to sľúbili, tak to je pre nich absolútne nezaujímavé. V tom by som sa vôbec nevenoval. My v podstate dnes ešte nevieme, či Ukrajina bude v súčasnej podobe o pár rokov existovať. Vieme, že je to krajina plná nacizmu, násilia, korupcie. Takže aj toto je dosť veľký problém, si myslím. A to tí politici podľa mňa veľmi dobre vedia.

Tak nakoľko je plná nacizmu, neviem to posúdiť. Ja viem posúdiť, že keď som v roku 2005 bol oficiálnou delegáciou parlamentného zhromaždenia NATO na Ukrajine a prijal nás prezident Juščenko, prijalo nás hlavné velenie Černomorskej flotily v Sevastopole, eh ukrajinskej vrchovnej rade – všetci hovorili po rusky. Vtedy sa nikto ukrajinsky nehovoril. Čiže to na to len chce ilustrovať ten posun, ktorý tu nastal, eh v tej ukrajinizácii. A je to je to samozrejme, to už hovorím také kliše, že je to tragédia, to čo sa tam deje, pretože najviac sa z celej tej situácie radujú – kto? Anglosasi, pretože sa mlátia medzi sebou dva slovanské národy. Ešte si, ešte si oni platia aj zbrane, aby sa mali čím medzi sebou mlátiť. Čiže čiže Anglosas, ktorý v histórii vždycky bol ten, ktorý spôsobil najväčšie prúsery v histórii – či to bol Američan alebo Angličan, do veľkej miery Nemec, lebo to je všetka táto jedna skupina, eh historicky – tak tí sa z toho tešia, samozrejme.

Ja si často kladiem otázku, že čo sú to za ľudia, tí, ktorí teraz – títo lídri, to musím dať veľké úvodzovky – Európskej únie, krajiny Európskej únie, však oni predsa musia dobre vedieť, že ako to celé začalo. Oni musia vedieť to, čo Rus hovorí neustále, že pokiaľ sa jasne nepomenujú príčiny tohto konfliktu, tak ten mier proste nebude. Čiže oni to vedia a to, čo oni neustále vyhlasujú, to je – ja tomu hovorím, že to je také – to sú také majstrovstvá, minimálne majstrovstvá Európy, keď nie majstrovstvá kolektívneho západu v pokrytectve, lebo oni to presne vedia. Oni presne vedia, že nakoľko sa to Rusko provokuje – členstvo Ukrajiny v NATO a tak ďalej a tak ďalej a ďalšie a ďalšie veci, hej? A predsa to robia. Ale robia to preto, že to je ten čistý oportunizmus, pretože čo – ten britský premiér, nemecký kancelár, francúzsky prezident – však on si môže dovoliť dneska hovoriť čokoľvek, lebo on vie, že o dva-tri roky už bude dávno v minulosti. Všetci budú dávno v minulosti. Aj ten Zelenský bude dávno v minulosti. Kto nebude v minulosti – tie hroby, ktoré tam ostanú.

Uhm. Vy ste teraz naznačili, že vlastne sa ako keby opomenula tá pravá príčina tej vojny na Ukrajine, lebo sa hovorí o tom, že Rusko sa potrebuje imperiálne rozširovať a vlastne to je príčin – že tá príčina tu je niekde inde.

Áno. Tak toto je taká klíšovidná odpoveď. Keď sa pýtam, že tých ľudí, ktorí sú pripravení diskutovať na tú tému, že teda tak dobre, tak prečo ten Rus, však áno, však je to nominálne porušenie medzinárodného práva, to nie je spor, ale prečo tam ten Rus udrel? A to je tá kľúčová otázka.

To je otázka, ktorá je v podstate stále tabuizovaná, lebo vy keď položíte otázku, prečo tam udreli, tak ste automaticky Putinofil, samozrejme.

A tá odpoveď, že lebo má imperiálne ambície obnoviť Sovietsky svet a chce byť ja neviem Peter Veľký a nie som čo všetko, však je to najväčšia krajina na svete, tak či tak neviem na čo by to potreboval teda.

Absolútne nelogická odpoveď, pretože ak by ten Putin si tú Ukrajinu, hovorím to teraz veľmi zjednodušene, chcel vziať naspäť, respektíve Rusko, no tak to urobia niekedy v 93, 94, keď tá Ukrajina bola krátko po svojom vzniku, keď bola slabučká, keď bola vojensky úplne slabá, v podstate odzbrojená, tak ten Putin by lúskol prstom a Ukrajina je vybavená.

Čiže ten Putin čakal 20 rokov na to, aby sa Ukrajina vyzbrojila a potom prišiel, že ide si to zobrať.

Hej?

Čiže to je nelogické.

Proste tam jednoducho tá kľúčová vec sú bezpečnostné záruky Ruska, ktoré proste jednoznačne povedalo, že rozširovanie NATO na východ, nie nič nedodržal západ.

Všetko, čo sa dialo od zjednotenia Nemecka, hej, čo sa ešte dohodol a Kol sľúbil, že sa nebude rozširovať na to, tak sa stále rozširuje.

No a Ukrajina, to je už doslova také čosi, ako keby teraz naozaj prišlo Mexiko a povedalo by: „My ideme uzavrieť s Ruskom a s Čínou bezpečnostný pakt," a „hej, môže si Američan robiť, čo chce."

No tak čo by ten Američan spravil?

No tak bude robiť všetko preto, aby sa to nestalo.

Hej?

A ešte by tam začal v Mexiku Rus si stavať nejaké raketové základne a tak ďalej.

Však to je úplne logické.

Čiže tu jednoducho treba rešpektovať ruské bezpečnostné ambície, ktoré sa nerešpektovali.

A to, že ten Rus už potom, keď zaútočil, keď už sa to pohlo celá tá fronta, inak aj to je veľmi zaujímavé, že však ten Rus za tri dni bol s tankami už vlastne pri Kyjeve a potom došli si, že poďme sa dohodnúť.

No tak sa dohodli, že keď sa stiahnete, tak tak dohodneme nejaké priemery.

Tak Rus sa stiahol a oni to hneď obsadili a teraz to to vydávajú za nejaké veľké víťazstvo.

Ale ten Rus už keď tam napochodoval, keď už to stálo toľko ľudských obetí, materiálnych obetí, no tak samozrejme, že sú tam aj tie sekundárne, aj ekonomické, aj vojenské ciele.

Však máte v Charkove najväčší tankový závod v histórii Sovietskeho sväzu.

Stále tam je v Mariupole, ktorý už teraz tí Rusi obsadili, najväčšia ocelaréň, najkvalitnejšia oceľ na lode.

V Nikopole máte najväčšiu ruskú, teda ruskú sovietsku lodenicu, ktorá bola stavania, dimenzovaná pre celý Sovietsky svet.

Čiže oni bez Nikopolu nie sú v stave postaviť nejaký väčší krížnik, keď to mám takto povedať.

Čiže samozrejme ten Rus povedal, no tak už keď tam ideme, tak už si to zoberieme.

Tak teraz viete hovoriť, že my si budeme diktovať podmienky, za akých my vám to pustíme.

No tak to je ťažko.

To je ako keby tá Ukrajina vytlačila tých Rusov, pardon, tak si môže diktovať podmienky, ale ono tak ono to tak nevyzerá.

Tu je jedno veľké riziko.

Nechcem robiť nejakého múdreho, ale ten Rus, to si treba uvedomiť.

To by si mal každý — tento Starmer a Macron a títo nešťastníci — uvedomiť, že ten Rus si nemôže dovoliť toto prehrať.

Nemôže dovoliť, lebo ak by prehrali, tak to je koniec Ruska.

Historicky koniec Ruska.

Čo to znamená, že si to nemôže dovoliť?

Tak si to nemôže dovoliť.

Však Rusko by skončilo, by si ho rozparcelovali.

Však o to ide, sam.

Však o nič iné tu nejde.

Len Rus má suroviny.

Oni ich nemajú.

Oni majú technológie.

Ten má suroviny.

No tak chceme si zobrať ruské suroviny.

Však o čo tu ide?

To znamená, že pokiaľ toho Rusa dotlačia do krajnosti, že nebude mať inú možnosť, že mu pôjde doslova o život, o prežitie, tak on tú jadrovú zbraň použije.

Toto ma zaujímalo.

Presne.

Tam nie je žiadna pochybnosť.

On to urobí, lebo potom mu to už bude jedno.

Ak toto, ak ho budú stále hecovať, tak potom si to už musia zobrať na seba, že čo sa stane.

A vy môžete mať, viete, vy môžete mať konvenčných zbraní koľko chcete, keď teraz máte 5 000 či koľko jadrových hlavíc, však vôbec sa nie je o čom baviť.

Keď sme pri téme vojny na Ukrajine, tak samozrejme nemôžem opomenúť tie mierové snahy, o ktorých sa v poslednom čase hovorilo, ale teraz ako keby opäť idú do úzadia.

Znova sa trošku tá situácia ako keby zdramatizovala.

Vieme, že nedávno boli tie útoky dronov ukrajinských na Moskvu, čo už sú také veľmi vážne veci.

A nevyzerá to teda na ten mier.

Ako to vidíte?

Pozrite sa, kedysi to povedal ešte Clinton.

Za všetkým hľadaj peniaze.

Za všetkým hľadajte peniaze.

Však každý drón je biznis.

Každý vystrelený patrón je biznis.

Každý rozbitý tank, lietadlo je biznis.

To je spotrebný tovar.

Prepáčte, že poviem cynicky.

Aj ten vojak je pre nich spotrebný tovar.

Čiže to je to, čo som povedal na začiatku.

Im vyhovuje, aby sa ten konflikt naťahoval, pretože ide biznis a zabíjajú sa medzi sebou Slovania.

Hej?

To, že tam útočia dronmi.

Ja neviem, ja nie som nejaký, ja to naozaj na toto nie som expert, ale neviem si dosť dobre predstaviť.

Však to je otázka navádzania.

To je otázka špičkových technológií.

Tie drony musíte nejakým spôsobom naviesť na konkrétny cieľ, hej?

A nie som si istý, či Ukrajinci majú toto, majú takéto kapacity na to, aby to robili vlastnými nejakými technológiami.

Čiže hovorí sa o tých technologických centrách NATO, ktoré sú po Európe, jedno aj pri Prahe napríklad, a že odtiaľ sa to riadi, pretože Ukrajinci na to nemajú ani personál.

Čiže dá sa povedať, že je to tak priama vojna v podstate NATO s Ruskom, keď to berieme takto.

Tak vyzerá to tak.

No tak samozrejme, že to vytvorí v rámci Ruska nejaký tlak aj na toho Putina, lebo viete, vy môžete fandiť Putinovi koľko chcete, ale raz keď nemáte benzín a nemáte už základné veci, tak to už si poviete: „Chlapci, tak už sa na to vykašlite, nejak sa dohodnite a my kašleme na celý váš Donbas.

My chceme mať v Moskve benzín," hej?

No čiže toto je logické, čo oni robia, že počítajú s tým, že to môže tlaky v tej spoločnosti vyvinúť.

Pochopiteľne, že tu bude musieť aj Putin rozmýšľať alebo ruské vedenie, že čo s tým.

Pretože toto keď bude eskalovať a vidíte, že oni presne udierajú na tie kľúčové ropné centrá a tak ďalej, takže to nie je ako jednoduchá vec.

No tak dobre.

No tak to si už on musí zvážiť, že či bude trvať na tom, že si zoberieme celý Donbas, keď si ho celý nedobil alebo zastavia na tie čiary, kde sú, pretože budú musieť, viete, tam už bude každý počítať plusy a mínusy.

Ale plusy, to zase opakujem.

Tí, ktorí majú z toho jednoznačne plusy, sú tí, ktorí tam dodávajú zbrane.

Ten na tom ryžuje.

Poďme ešte na záverečnú tému.

Eh, začal platiť v EÚ migračný pakt, ktorý sa týka aj Slovenska.

Ehm, maďarský premiér s tým mal tiež problémy.

Boli nejaké politické demonštrácie, pretože sa vyslovil nejak veľmi ústretovo k tomuto migračnému paktu.

Vieme, že aký mal predtým vzťah k nemu Viktor Orbán.

No a čo teda, čo teda bude so Slovenskom?

Hrozí nám nejaká vlna migrácie, pretože vidíme už, čo sa deje v tých krajinách toho tradičného západu, by som povedal. Nemecko, Francúzsko, Británia.

Ani nehovorím, nedávno premiér Starmer povedal, že moslimovia sú úspešným príbehom a tvárou modernej Británie.

Tak čo už má povedať?

Áno, čo už má povedať.

Ale ja som aj čítal potom tie komentáre na sociálnej sieti ľudí a oni hovoria: však nech si tú Britániu nechá aj s tou rôznorodosťou. Teda my ju nechceme.