Příjezd indického premiéra byl na Slovensku událostí roku. | Martin Muránsky

[hudba] [hudba]

Naším hostom je Martin Muránský.

Vítám vás.

Dobrý deň.

Dobrý deň.

Ďakujem za pozvanie.

Martin Muránský je univerzitní profesor a v současnosti slovenský velvyslanec v České republice.

Pane velvyslanče, než se dostaneme k československým vztahům, tak prosím zůstaňme na Slovensku, protože tam se odehrála minulý týden velká událost, kdy Slovensko navštívil indický premiér Módí.

Považovalo se to, nebo považuje se to za historický moment. A jaký význam ta návštěva má pro Slovensko?

No, to je naozaj. Poviem to trošku neopatrne, návšteva roku na Slovensku. Nechcem diskvalifikovať tie iné iniciatívy. Veľmi veľký úspech diplomacie slovenskej republiky, aj premiéra slovenskej republiky, prezidenta našej krajiny.

Naše vzťahy sa vlastne potvrdili na úrovni strategického partnerstva, čo je level, kde už podpisujete naozaj veľmi konkrétne memorandá. Boli ich 11 podpísaných.

Áno. Tá návšteva bola vlastne prvou návštevou indického premiéra po roku 89. Mala aj veľmi silný historický rámec.

Mimochodom, v roku 1938 bol v tom čase veľký Gandhi so svojou budúcou veľkou politickou dcérou Gandiovou na návšteve Československa.

Áno.

A už vtedy to bola veľmi významná iniciatíva v prospech demokracie a posilnenia našich rámcov v Európe s protestom proti mníchskému diktátu a podobne.

Áno.

A myslím si, v takej tej otvorenej linke nadväzovania férových vzťahov s krajinami, ktoré nepatria do Európy, ale dnes sú možno v prvej päťke najvýznamnejších krajín v ekonomickom a politickom formáte. To všetko sú tie momenty, ktoré dovoľujú urobiť dohody napríklad v automobilovom priemysle, desať percent ciel.

Áno?

A export automobilov na Slovensku je kľúčová podmienka fungovania ekonomiky. Máte tam veľmi zaujímavú ponuku otvoriť čosi ako inštitút umelej inteligencie v rámci Indickej rady pre kultúrnu diplomaciu na Technickej univerzite v Košiciach.

Áno.

Nadväzuje sa spolupráca vo vesmírnej agende. Našu prvú družicu Cube vyviedla indická raketa hore nad nami.

Áno.

Máte tam dohody o migračnej politike, myslím pracovnej migrácii, jadrovú spoluprácu v zmysle našej expertízy v prospech Indie.

Áno?

A myslím si, že ten typ spolupráce nadväzuje na taký širší rámec obchodnej dohody Európskej únie s Indiou, áno, ktorá predpokladá taký koridor India, Blízky východ, Európa do budúcnosti ako strategickú obchodno-energetickú cestu.

Áno?

Čiže, ako sa hovorí, boli sme na ihrisku s jedným z najlepších tímov sveta, áno?

A hra sa ukázala byť veľmi dôležitá pre obe krajiny. Veľmi dôležitá.

Ale Indii s jej najsilnejšou ekonomikou, najakousi krajinou, môže nabídnuť Slovensko?

No, začneme tou strategickou podporou. Vy tú Európsku radu viete formovať aj prostredníctvom menšej krajiny, ktorá môže v istom aspekte byť tým vyvažujúcim jazíčkom na váhach, áno?

Čiže je to taká strategická iniciatíva. Máte tam, a to som zabudol povedať, veľmi zaujímavú spoluprácu v obrannom priemysle, áno, čo je vlastne kľúčová výzva pre všetky európske krajiny a India je skutočne veľmi dôležitým hráčom v zbrojárskej priemyselnej výrobe, áno?

Čiže máte aspekt, ktorý nás prepája veľmi silne, áno?

Jadrovú energetiku a vôbec pozvať Indiu do Európskej únie nie je taká malá téma, nie?

A nie je to ani, by som povedal, lacná téma, áno?

Dáva proste zmysel tomu, čo sa o nás hovorí politika na všetky štyri svetové strany, áno?

A v čase európskej recesie a takej vyhranenej pozície, ktorú zaujíma vojna na Ukrajine, je India veľmi dôležitým partnerom k tomu, aby sme mali aj ekonomickú, ale aj mierovú budúcnosť ako prioritu práve pomocou takýchto kľúčových krajín, ktoré dnes sú na svetovej scéne.

Premiér Fico zmiňoval během tiskové konference pomoc Slovenska a Róberta Fica pri uzavretí dohody medzi Európskou úniou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou.

Tak bol to ten dôvod, ten okamžik, kdy teda premiér Indie sa rozhodol navštíviť Slovensko?

Ja si myslím, že určite to bol spúšťač tej bezprostrednej návštevy a vidíte, že tá veľká politika sa deje aj cez výrazné osobnosti zahraničnej politiky, že nie sú to iba veľké štáty, áno, ale musia mať aj štátnikov, ktorí reprezentujú tie veľké štáty a pri tom deficite personálu leadership-u v Európskej únii sú osobnosti typu Róberta Fica naozaj aj z tohto hľadiska veľmi dôležité.

Ale pre históriu veľmi dobrých vzťahov s Indiou pripravil aj prezident slovenskej republiky Pellegrini, áno?

On sa myslím v roku 2023 zúčastnil Medzinárodného kongresu o umelej inteligencii v Deli, áno?

Kde bol jeden z prominentných účastníkov a myslím, že ten výkon, mať umelú inteligenciu zastúpenú cez indickú expertízu na Technickej univerzite v Košiciach, je čiastočne aj výsledkom takejto ekonomickej diplomacie, áno?

Mal výborné vzťahy aj s vedením indického štátu, s prezidentským úradom, aj návštevou, ktorá sa uskutočnila myslím rok predtým.

Čiže myslím, že to je taká dobrá komplexná, komplexný výsledok dnešnej politickej, nazvime to, vládnej garnitúry, kde sa podpísali viaceré strany na spoločnom výsledku a to je zase pre nás, ktorí žijeme slovenskou politikou zvnútra, veľmi dôležitá správa do budúcnosti.

Môže byť Slovensko takým mostom medzi Indiou a Európskou úniou? Bude to teraz v ich vzťahoch vzájomným dôležitých hráč?

Tak nechcem povedať, že jediným a rozhodujúcim, áno?

Vždycky sú vždycky sú tie veci napojené na tých, ktorí potom majú iné perspektívy, iné možnosti z hľadiska sily investícií, sily príležitostí, ktoré vedia ponúknuť, áno.

Ale myslím si, že je to veľmi dôležité aj vzhľadom na vojnu na Ukrajine, aj vzhľadom na ďalšiu budúcnosť z rozvoja Európskej únie a robiť ju súčasťou väčšej hry.

A ja netvrdím, že toto sú tí základné rozhodujúce predpoklady, ale už je to tak vidno a už je to tak potvrdené, že sa s tým naozaj bude musieť každá relevantná krajina, ktorá uvažuje o svojich možnostiach a výhodách zo spolupráce s Indiou, začať vážnejšie zaoberať.

Myslím si, má veľkú rezonanciu táto návšteva aj v okolitých krajinách, áno, takže podarilo sa niečo, áno.

Vy ste zmínil aj to, že oba státníci spolu hovořili o válce na Ukrajině. Oba zmiňovali to, že sú zastánci mírových jednání a ukončenia vojny mierovou cestou.

Môže India pomôcť pri ukončení vojny na Ukrajine?

Neviem vám to povedať dvoma vetami, áno?

Priznám sa, že to nie je moja skutočne expertíza, v ktorej sa vyznám, áno?

Ale môže podporiť mierový formát, elimináciu eskalácie vojny do väčšej vojny, kde už balistické rakety nie sú poslednou zbraňou, ktoré sa budú používať v tejto vojne, áno?

Ale hovorí sa naozaj o nebezpečenstve jadrovej eskalácie takéhoto konfliktu.

A tam sú takéto krajiny, ako je India, eh veľmi dôležité preto, aby vytvárali eh bezprostrednu spätnú väzbu a vedeli svoje zóny vplyvu presadzovať aj smerom, ktorý ide proti eskalácii vojny do formátu, ktorý by ju zaťahoval naozaj okrem eh Ukrajiny a Ruska aj ostatné krajiny eh napríklad na to do tohto konfliktu.

Čiže ten smer našej zahraničnej politiky v tejto oblasti a indickej má tento priesečník spoločný.

Poďme ke zmiňovaným československým vzťahom.

Po nástupu novej vlády. Zdá sa, že sa ty vzťahy razantne menia. Je to tak skutočne, alebo je to skôr mediálna hra, alebo mediálny pohľad?

Viete, eh takto vám poviem, že eh tie vzťahy sú eh budované dejinami. Hej. A eh myslím si, že idú naprieč eh časť týchto vzťahov v regiónoch, eh v našich spoločných rodinách, eh v našich eh dobre ukotvených historických spomienkach na Československo, hej, ktoré sa ukazujú byť naozaj dobré, hej, ten etos eh takej tej lacnej kritiky československizmu je už za nami, hej, a v dobnom zmysle sa to rozpráva dva sebavedomé štáty, hej, aj pri eh narodeninách eh 85. narodeninách Václava Klausa bola jedna z tých výnimočných eh politických rezultátov jeho pôsobenia práve založenie Modernej Českej republiky, hej?

Čiže žiadna trauma, hej?

Eh a zároveň eh prihlásenie sa k spoločne československej tradícii, hej?

Čiže to je jedna ako rovina vecí, hej?

Ale tá druhá, že nemôžete eh tak povediac bez vládnej podpory mať eh eh agendu rozvoja eh slovensko-českych a československych vzťahov eh ako niečo, čo môže bez nej fungovať.

Hej. Čiže čoraz viacej vidíme, že eh tie vlády majú nezastupiteľné miesto pri udržiavaní týchto vzťahov.

Už máme aj inú generačnú spomienku, alebo chýbajúcu generačnú spomienku na Československo. Čiže ten automatizmus, eh, že sme spolu a že rozumieme si hneď, keď sa vidíme vo vlaku, ako niektorí, ktorí majú k sebe bližšie ako ostatní, je, ja by som povedal, už oveľa menej vplyvným faktorom.

Vtedy musíte sa snažiť udržiavať tie vzťahy a robiť to cielene.

A myslím, že to je ten eh nový moment a kľúčový moment, ktorý prichádza s vládou Andreja Babiša a ktorý sa odohráva aj na prezidentskej úrovni, aj na parlamentnej úrovni, že už to povedomie, že to musíme chcieť, aby tie naše vzťahy fungovali, hej? Nielen žiť z toho, čo sme eh zarobili v minulosti na nich, hej? Je ten element, ktorý tú vládu dáva do celkom inej, oveľa významnejšej pozície k eh udržiavaniu dobrých vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi.

Čiže v tom si myslím, že nejde o mediálny produkt, že je to podmienka, podmienka možnosti toho, aby sme mali naozaj blízko aj o 10, 20 rokov k sebe.

Hej. A myslím si, že ten vládny segment je v tom nezastupiteľný.

Nezastupiteľný a mali ste dojem, že to samé chcela aj predchádzajúca vláda, pretože tu sa samozrejme objavovala rôzna kritika zo strany českých politikov tých čias na Slovensko, na jeho zahraničnú politiku. Ďalej samozrejme sa zrušili tie medzivládne konzultácie na tej najvyššej úrovni. Nicméne politici hovorili, že ako ministri sa stretávali.

Tak eh kedy nastala tá zmena?

Tak vám to, pardon, ešte len doplním, pretože vy ste vy ste v jednom svojom na svojom vypočutí, keď ste nastupoval ako velvyslanec, tak ste povedali, že nový impulz vzťahov, myslím československym vzťahom, môže dať mierové ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá sa teraz už viac ako čtyri roky bráni ruskej vojenskej invázii.

K tomu nedošlo.

Nicméne k tomu impulzu došlo.

No ale aj eh oveľa bližšej pozícii k tomu, ako má eh dopadnúť vojna na Ukrajine. Eh že netreba podporovať zbraňami Ukrajinu, ale všetkými možnými inými prostriedkami.

Hej?

Eh takto vám to poviem, že eh nehovorím o celej vláde, hej?

Eh polarizácia našich spoločností smerom k vojne na Ukrajine je nepopierateľným faktom. Máte ako keby dva eh tábory ľudí, hej, eh voličov, občanov, ktorí si v tých niektorých základných témach, čo o čom je tá vojna, prečo vznikla a ako ju ukončiť, eh nevedia hneď eh rozumieť.

Ten moment tých československych vzťahov sa stal pre istú skupinu, hovorím, nie pre celú vládu, eh eh momentom toho, ako má fungovať eh európska politika vo vzťahu k Ukrajine.

A žiaľ eh v tom čase prevadzal ten moralizujúci štýl robenia politiky, hej, že všetko pomenujete kategóriami dobra a zla, hej.

No ale keď je raz niečo o zle, tak s ním sa nebavíte a s ním nemáte o čom rozprávať, lebo je to zlo.

Hej?

Veľa sa rozprávalo o míchovskom zmierení sa, alebo keď je michovská zrada vlastne eh nesená prístupom mieru. Celý ten slovník a celý ten naratív sa zmenil novou americkou eh administratívou, kde sa ukázalo, že slovo mier je vlastne pre všetkých eh kľúčová agenda.

Hej?

Čiže skôr si myslím, že to bola taká tá prvá skúsenosť s veľmi veľkou agendou a to je vojna na Ukrajine, ktorá polarizovala aj eh vlády navzájom.

Hej.

No a žiaľ ten odkaz eh eh prezidenta Klausa a predsedu vlády Klausa v tom čase a eh predsedu vlády Mečiara, že nemiešajte naše vzťahy do žiadnej inej hry a nerobte z nich eh prostriedok na niečo iné, ako sú tieto vzťahy, sa v istej chvíli prestal naplňovať.

No a výsledkom eh eh bolo prerušenie eh práve týchto medzivládnych eh konzultácií.

Ale hovorím, eh, tú silu a dôležitosť tých vzťahov vlastne potvrdzuje dnešný politický formát a myslím si, aj tie odstredivé sily, ktoré budú vidieť tie naše vzťahy ako súčasť vyššej geopolitickej hry, tu budú znova.

Hej?

A ten eh tým to neskončilo, hej?

Eh ten dôraz, čo je dôležité a čo nie je dôležité v politike, či tá veľká geopolitika alebo tie naše vzťahy, hej, ktoré by nemali byť momentom inštrumentalizácie eh politických vzťahov medzi dvoma národmi.

Hej?

To je podľa mňa konflikt, ktorý pôjde ďalej, hej?

V možno v oveľa menšej intenzite, ako ja si želám, ale zrejme nie je to náhodný konflikt.

Čiže lebo ani polarizácia našich spoločností nie je náhoda.

Hej.

A keď to počujete z tejto strany, tak vidíte, že eh nie pre každého znie to, čo povie eh slovenský premiér ako niečo, s čím eh vie súhlasiť v tom zmysle, že to je domáca politika a rozhodnutie suvernej vlády členského eh štátu EÚ, ale nemá s našimi vzťahmi navzájom veľa spoločného, hej?

Čiže eh ako by som to povedal, eh pôjde to s nami, hej?

Budú tu tie odstredivé sily, ale ja si myslím, že tá skutočná dôležitosť tých našich vzťahov sa znova presadí aj eh eh v takýchto eh viac-menej konfliktných líniách, ktoré sprevádzajú eh nielen našu, ale aj iné spoločnosti.

Polarizácia je proste faktom, z ktorého treba vychádzať aj pri československych vzťahoch a aj oni budú súčasťou tejto polarizácie.

Takže, takže aj tak, aj keď je nová vláda vedená Andrejom Babišom, ktorý má veľmi dobré vzťahy so slovenskými predstaviteľmi, tak očakáváte nejaké tretie plochy?

Určite, lebo ste začala tou vetou, že kým nebude vyriešená eh vyriešená eh vojna na Ukrajine.

Vojna na Ukrajine so všetkými konotáciami porušovania medzinárodného práva, so všetkými ďalšími eh veľmi vážnymi dôsledkami smerom do budúcnosti, hej?

Tak ten polarizačný moment bude neustále prítomný v každej z tých našich krajín a ani Čechy, ani Slovensko nie sú v tomto výnimkou.

To si treba uvedomiť.

Nicméně vzpomeňme třeba na slova našeho prezidenta Petra Pavla ještě před volbami na Slovensku, kde řekl, že pokud vyhraje Róbert Fico, tak si zhorší vztahy mezi Čechy a Slovákom, mezi Českem a Slovenskom. To nemělo nic společného s válkou na Ukrajině, ale jsou tam i jiné momenty, ktoré by mohli zhoršiť stavy.

Že tak blízko vašej domácej politiky, lebo zrejme to čakal o vašom budúcom premiérovi, ale zrejme to nechcem komentovať ináč ako vnútropolitickú agendu.

A cieľovou skupinou určite neboli slovenskí voliči, ale niekto iný, hej?

Čiže nebudem to komentovať.

Tak my tento rozhovor natáčíme v deň, kdy sa v Maďarsku koná setkání členov Vyšegrádskej čty. Je 11:10, zatím nemáme nejaké podrobné informácie, ale ako hodnotíte túto schůzku? Ako veľký význam môže mať pre budúcu spoluprácu?

No, hlavne je dôležité, že všetci aktéri Vyšegradu sa zhodujú na tom, že Vyšegradský formát má veľmi silný význam v rámci európskej politiky, hej?

A zrejme tá tendencia dohodnúť si strategické záujmy, na ktorých sa vedia zhodnúť všetci, napríklad energetika, môže byť veľmi dôležitým aspektom toho, ako bude fungovať vyšegradské prepojenie s novými formátmi, ako je S3 a iné do budúcnosti.

Hej? Je veľmi vždy dôležité, keď premiérsky formát je k dispozícii a to, čo bolo vo voľbách, nie je tým posledným, o čom sa bude rozprávať práve na takomto stretnutí.

Takže už tie prvé neformálne kontakty medzi premiérmi, teraz hovoríme aj s novým premiérom Maďarom, boli urobené, hej, a dopadli tak, že všetci čakajú, ako sa vedia dohodnúť a na čom sa vedia dohodnúť a nie naopak na čom sa nevedia dohodnúť.

Tak a to sú tba Benešove dekrety. Myslíte si, že Peter Maďar zmierní tú rétoriku voči Slovensku?

Neviem vám to povedať. Ako jednak ten termín Benešových dekretov je veľmi široký, hej? Čo si pod tým predstaviť? Niečo iné znamená u vás, niečo iné znamená u nás. Hej?

U nás ide skôr o majetkovoprávne spory, ktoré sa tiahnu k ľudovým súdom a k zštatňovaniu majetku tých, ktorí boli v tom čase vyhlásení za vojnových zločincov. Hej?

A nebolo to, bola to významná agenda. Viazuje sa na seba čakoniec iný typ problému ako vzťah odsunu jednej veľkej menšiny k väčšinovému obyvateľstvu a tak ďalej, hej?

Tá téma nás spája. To je rozhodujúce, hej, že keď si uvedomíte, hranice Československa boli tiež predurčené postupimskými dohodami, hej, a k nim patrili aj odsuny nemeckých menšín z 12 krajín Európy a zároveň u nás išlo o maďarských spoluobčanov. Tak tá Benešova, tá téma tých dekretov vlastne z tých našich dvoch nezávislých hraníc robí jedne hranice, ktoré sú dnes, hej?

Na druhej strane čaká teraz nejaké veľké stanovisko, čo s tým asi sa nedá. Treba počkať a treba vedieť, že tá Pandorina skrinka, keď sa otvorí, tak je v nej príliš veľa toho, čo sa potom bude nedať dať nazad.

A s touto zodpovednosťou za budúcnosť geopolitického usporiadania v Európe sa treba na tieto témy dívať. Nie sú to žiadne malé témy, ale naozaj nevieš dnes povedať, ako tá téma pôjde napríklad slovensko-maďarských vzťahov ďalej.

No, nicméně Peter Maďar zmiňoval hlavne to, že na Slovensku je trestné, pokiaľ niekto bude jakýmkoľvek spôsobom kritizovať Benešove dekrety, čoho u nás nie je, čo je rozdiel medzi našimi krajinami.

A to je to, o čo Peterovi Maďarovi mimo iného ide, aby to nebolo trestné.

Viete, čo? Všetko sú to silné témy, hej, silné agendy, ale počkajme na povolebné rokovania na najvyššej premiérskej úrovni a uvidíme, čo z toho je dnes relevantný fakt a čo z toho je niečo, čo sa bude dať diskutovať a nejakým spôsobom dostávať do politických rozhovorov.

Ja by som dnes povedal, že je to téma, o ktorej veľa nevieme záväzne povedať a o ktorej sa nemá zmysel baviť predtým, ako sa v povolenej situácii, v situácii, keď sa kreuje nový formát V4 spolupráce, na ktorom majú naozajstný záujem všetci lídri, hej, lacnej energie napríklad tej, dostane do toho formátu, keď sa dajú vyvažovať záujmy a robiť politické dohody na nich.

A tá chvíľa ešte neprišla, čiže čo bolo, bolo a uvidíme, čo príde.

Ale bol to sľub Petera Maďara svojim voličom. Nebude ho chcieť doručiť?

Spýtajte sa Petra Maďara. [smiech] [lapanie po dychu]

Pána premiéra Petra Maďara.

Prepáčte, ďakujem moc, že som sa mohla vás pýtať. Díky, že ste tu.

Ďakujem ja veľmi pekne na tento rozhovor a teším sa nabudúce.

Našim hosťom bol Martin Muránský.