TERAZ TAKTO: “Ministerka zámerne brzdí výstavbu novej jadrovej elektrárne,” tvrdí P. Líška

Veľmi skoro, keď sa bude takto zdržiavať, že veľmi skoro asi tých Američanov trpezlivosť prejde a budú mať ako tie ďalších projektov.

Oni majú v Európe, Poľsku majú tri bloky stavať, v Bulharsku dva, už sa ozvali samé Fíni, Švédi a takto ďalej.

Takže to ako jednoducho momentálne povedal by som až neprimeraný hlad po stavbe jadrových blokov.

>> Uhm.

Tak ako bolo to nedávna to zaznávania brzd.

>> Áno, ale to, že sme si aj v Európe zlikvidovali výrobcov jadrových blokov a teraz zrazu akože chceme.

[hudba] >> Prajem dobrý deň.

Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Premiér Róbert Fico kritizuje pomalé tempo výstavy nového jadrového zdroja.

Ministerka Denisa Saková mu oponuje, že chce ešte ďalšie analýzy o tom, aká je situácia s výstavbou novej jadrovej elektrárne, ale aj o tom, čo Slovensko momentálne rieši, či potrebujeme alebo nepotrebujeme veterníky.

Budem hovoriť so splnomocnencom pre jadro Petrom Lškom.

Dobrý deň, vitajte.

>> Dobrý deň.

Eh, pán Liška, splnomocnenec vlády. Eh, vy vidíte teraz, že je to mimoriadne horúca téma, pretože premiér Róbert Fico eh pred niekoľkými dňami povedal, že my nepotrebujeme veterníky.

To, čo vlastne eh väčšina ľudí, aspoň to tak vyzerá, odmieta výstavbu eh veterných parkov.

Eh, na druhej strane povedal a kritizoval, že to tempo výstavby nového jadrového zdroja je naozaj pomalé. Eh viazne to, mešká to, eh došlo k nejakému posunu časovému.

Budeme hovoriť aj o tom, že kam sa až eh časovo vieme dostať, aby to neohrozilo vôbec tú výstavbu.

Do toho reaguje ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá chce ďalšie analýzy o tom, či je eh tam primeraná cena za odkúpenie podielu ČZU.

My to teraz vysvetlíme divákom, ale najprv začnem tým, že eh ako to vidíte vy s tými veterníkmi?

Ja viem, že ste splnomocnencom pre jadrovú eh energiu a pre tento jadrový eh zdroj, ale poďme divákom vysvetliť eh lebo zelená energia je jedno aj druhé, len teraz otázka je, že aký je tam rozdiel.

>> No samozrejme, že eh ja okrem jadroj energetiky sa zaoberám aj energetikou ako takou všeobecne, pretože v energetike som veľmi dlho už.

No a ten rozdiel, že prečo veterné a alebo prečo jadrové bloky, tak ten je vcelku pre mňa akože jasný.

Veterné elektrárne sú jednoznačne závislé od počasia, ale to nielen to eh to, že potom ešte niektorí alebo väčšina ľudí to proste nechce mať za svojím domom, eh lebo to nepôsobí dobre, to už akože neviem ja posúdiť takúto eh takýto vplyv na ľudské zdravie.

Ale tá zásada energetická je to, že veterními elektrárňami alebo čítajme fotovoltickými elektrárňami nie sme v stave zabezpečiť elektrinu počas 24 eh hodín, 7 dní, 12 mesiacov v roku.

A poviem len taký malý detail, ktorý sa myslím, že tak často nespomína.

Je o tom, že keď sa pozrie na nemecký portál Energia Vende, čiže energetická zmena, kde majú eh každý deň aj každý mesiac súčet MWh vyrobených fotovoltikou, vetrom.

A keď ich čítame za jún a sčítame napríklad za november, tak ten pomer tých MWh je 8:1.

To znamená, že v lete vyrábame osemkrát viac elektrín a to nie je len z fotovoltiky, to je sčítané fotovoltika plus vietor >> a v novembri len jednu osminu z tohoto všetkého.

To znamená, že ak by sme chceli mať sústavu na fotovoltike a vetre postavenú, museli by sme mať osemkrát viac tých zdrojov, ako máme teraz.

Takže tá investícia do vyrovnania potrieb z fotovoltiky a vetra je ako eh fakt akože asi neakceptovateľná.

To znamená, že lepšie je pre nás výhodnejšie skutočne mať zdroj, ktorý nezávisí od počasia, ktorý vieme riadiť, regulovať a tak ďalej.

To sú v prvom rade jadrové elektrárne v tomto okamžiku.

>> No, čiže konsenzus, hej, kombinácia.

Tá to jadro je základ a ten zvyšok sa môže doplniť potom zelenými zdrojmi typu obnoviteľnými typu veterné, solár, batérie, pre tie špičky.

>> Áno.

>> Do určitej miery.

Do určitej miery áno.

Sa to dá.

Sústava proste vie koľko znesie, pretože vždycky k týmto zdrojom je treba spraviť tú kompenzáciu.

To znamená tie zdroje, ktoré budú vyrovnávať tie výkvy, ktoré v týchto zdrojoch závisia od počasia.

Poďme na ten jadrový zdroj, lebo ono to začalo tými škriepkami, že kto to vlastne má stavať.

Vyšiel z toho americký Westinghouse.

Opoziční politici sa pýtali, prečo v tom nie sú kórejskí partneri.

Eh to sa vysvetľovalo dookola stále, čiže tam už asi eh nie sme, ale teraz bol nejaký harmonogram eh prípravy, výstavby a ten harmonogram eh nám niekde zostal visieť.

Proste mešká to v porovnaní s tým, čo sa deje, lebo vidíme tam tú roztržku na úrovni alebo teda pôsobí to tak zvonku, že premiér a ministerka hospodárstva eh nie sú na jednej línii, čo sa týka výstavby nového jadrového zdroja.

Čo sa deje?

No tak námietky voči novému jadrovému zdroju sa objavili v prvom rade od pani ministerky a samozrejme teraz sa objavili aj od iných politických subjektov a nedávno mali demokrati takú veľmi eh zrušujúcu tlačovú besedu, no [smrkanie] kde vykladali o tých 100 miliónoch, ktorý je ten rozdiel a tak.

Takže >> poďme najprv povedať, že o čo tých 100 miliónov ide, lebo my tu máme jednu spoločnosť, >> ktorá sa volá JES a v nej má 49% podiel eh česká energetika.

>> Česká.

Český.

Áno.

ČEZ.

Áno.

>> A ide o to, že vlastne ten podiel ČEZu treba vykúpiť, respektíve padlo také rozhodnutie a eh rieši sa cena.

Za akú cenu a práve to aj pani ministerka rieši, že chce ešte nejaké ďalšie analýzy primeranosti tej ceny, za ktorú sa to odkúpi.

To len hovorím divákom, aby vedeli, kde sa hýbeme.

>> Áno.

Ale áno, len k tomu malé doplnenie, pretože často sa objaví taká poznámka, že prečo napríklad ČEZ bol dobrý začať s ním stavať alebo pripravovať stavbu jadrovej elektrárne a preto prečo teraz nie je dobrý pre nás.

Áno.

V roku 2009 ani v ČEZu nebola zrovna priaznivá situácia na to, aby sa stavali nové jadrové bloky z rôznych dôvodov.

A veď dnes, keď ČEZ už vybral dodávateľa pre dva bloky v Dukovanoch, eh, čo je kórejská KHNP, tak dnes jasné, že ČEZ nemá záujem stavať na Slovensku, podporovať eh takýto blok a podobne.

Takže eh viac-menej >> to konkurencia, hej?

>> Áno, je to konkurencia.

Je to konkurenčne aj vo výrobe, určite aj v personále a podobne.

Takže eh bol ochotný predať akože svoj podiel tých 49% jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska, v skratke, a to teda je aj cieľ slovenskej vlády, že budeme mať 100% v vlastníctve túto spoločnosť a stavanie bude vlastne 100% réži slovenskej vlády.

Eh to, že sa proste urobil nejaký ten výber, eh kto to môže byť a takto to vyšlo celko akože jednoznačne, tam nie sú nejaké diskusie.

>> To bol ten Westinghouse.

>> To bol ten Westinghouse.

Áno.

Ale to je eh pri tom výbere ten Westinghouse je len malá časť toho projektu.

Povedzme cenovo je zhruba 30%.

Lebo ten zvyšok môžeme vyberať alebo keby sme teda nestáli s tým projektom, tak by sme už vyberali.

Jedna je pretože Westinghouse bude dodávať len zariadenia primárneho okruhu, čiže reaktor, parogenerátory, čerpadlá a ďalšie, ale sekundárnu turbínu môže dodávať niekto iný, lebo Westinghouse nedodáva turbínu ani sekundárne zariadenie sekundárneho okruhu.

Takže môžeme si akože vybrať, buď by to mohla byť francúzska turbína Arabela alebo Siemens alebo niekto. Proste ten, kto vyrába turbíny na vlhkú paru.

Takže to je možnosť výberu ďalšej časti toho projektu.

A potom to, čo je ešte povedal by som, cene viac ako 50%, je takzvaný staviteľ. To je spoločnosť, ktorá bude potom tieto zariadenia, ktoré všetky dodajú povedzme Westinghouse a povedzme francúzska spoločnosť s Arabelom, tak tí tu budú montovať a riadiť vlastne celú stavbu a tam je viac ako 50% ceny a tam môžeme vyberať z takýchto uchádzačov o túto časť projektu.

To sú napríklad kórejská firma Hyundai alebo Samsung alebo je to Daavo, ktoré to takto stavia v Dukovanoch. Alebo Alstom, americká firma, alebo proste tam je možnosť vybrať z troch, štyroch, piatich, ak by sa teda prihlásil a bol by záujem.

Takže nie je to — priestor je v subdodávkach napríklad aj pre slovenské firmy.

>> Samozrejme, ako tento spôsob, aký sa bude stavať modulárny spôsob, tak tie časti modulov, ktoré sa volá tomu, že stratené bednenie, čiže tam sa dodá modul na stavbu a doňho sa budú dávať betón.

Takže tam je veľa prác zase na tom na Šanungu, na tých prvkoch, ktoré budú držať železobetón a samozrejme k tomu aj tie zariadenia, strojné, technologické a tak.

Takže je tých možností pre slovenské firmy ako dosť.

Jasné, že nebudeme my u nás vyrábať čerpadlá, armatúry špecializované alebo niečo také, ale presne túto časť stavebnu a tú tých podporných konštrukcií, tú železiarsku, to by sme u nás mohli vyrábať akože pomerne vo veľkom.

No v tomto príbehu opäť pamätáme si, akým spôsobom sa Westinghouse riešil a doniesol na Slovensko. Tá informácia bola návšteva premiéra v Spojených štátoch u prezidenta Donalda Trumpa.

No a teraz sme sa dostali do takého trošku absurdného príbehu, že na jednej strane tu hovoríme, že nie ruské, nie čínske, tak to bude americké, ale aj to je problém. Aspoň to tak vnímam na tej politickej úrovni, že problém je už všetko.

Máte tu tabuľky a máte tam čísla. A my teraz tu hovoríme o tom, že vlastne ministerka odkladá rozhodnutie kvôli tomu, že chce dostať čísla, že chce dostať nejakú verifikáciu toho, či tá cena toho podielu ČZU, o ktorom sme hovorili teraz, je primeraná alebo nie.

Spomínali ste tú opozičnú stranu, ktorá tam naznačuje, že sa niečo ukradlo alebo proste, že sa niečo niekde stratilo alebo že niekde lietajú nejaké milióny.

Tak môžete to, prosím, povedať, ako to je s tými peniazmi?

>> Áno, tá snaha o vykúpenie 49% podielu už nejakú dobu trvá. No a akcionári sa dohodli na tom, že budú postupovať tak, že si nájdu nejakú oporu v tej diskusii — že im jedna zo štyroch svetových firiem, ktoré takéto ocenenia robia, urobí takúto analýzu tej ceny a potom sa oni budú v rámci toho rozpätia, čo dá táto firma, nejako dohadovať. Pretože ani žiadna firma vám nedá presný presnú cenu toho Goodwilu, ktorý je v tomto prípade v spoločnosti JE, čiže tej príležitosti postaviť tu blok — tá lokalita, všetky tie papiere okolo toho, to má proste nejakú svoju cenu, ale to sa nedá oceniť určite s presnosťou na milión.

Takže Ernest Jung vypracoval nejakú analýzu, štúdiu a povedal, že celých 49% môže stáť odtiaľto potiaľto.

A tam sa potom stretli akcionári a dohadovali sa o cene, pretože to je ako akýkoľvek iný obchod. To sú dve firmy, spoločnosti, ktoré sú konkurenčné, ktoré nie sú nejako spriaznené, takže tie sa musia nakoniec na nejakej tej cene dohodnúť.

Takže dohodli sa na nejakej tejto cene, čo bola tých približne 190 miliónov a povedal sa, že ok, dobre, tak za to sa to vykúpi. Dohodol sa ešte nejaký splátkový kalendár a podobne.

Pri týchto rokovaniach bola sama pani ministerka.

To sa ukončilo niekedy pred rokom.

No a od toho septembra sa v podstate nič nehýbalo.

>> Prečo?

>> Neviem prečo, pani ministerka proste nekonala nijako.

>> No a tá analýza NSBanky je?

>> Áno, tá je už pred rokom hotová.

No a zrazu okolo Vianoc — tam som mal prvé stretnutie s pani ministerkou 8. januára, to mám presne zaznačené — kedy povedala, že táto cena je vysoká a že cena môže byť tak nanajvýš polovičná ako z tej ceny, čo tam bolo dohodnuté, a že treba spraviť novú analýzu a novú analýzu a tak ďalej.

Pričom ona ako ministerka mala k dispozícii aj peniaze, aj ľudí. Mohla si objednať takúto analýzu u niekoho, ale mohla si to nechať spraviť, ak sa to dá.

Tam som hovoril, že k tomu netreba žiadnu analýzu už robiť, že stačí k tomu zdravý rozum. Pretože keď niekto dá do spoločnosti 118 alebo 117 miliónov a teraz povie, že dobre, dohodnutí sa, že po 15 rokoch dostane z toho 190, pričom tie peniaze boli použité na vykonanie všetkých tých analýz, tých prác administratívnych a inžinierskych, ktoré treba k začiatku stavby.

Takže tá spoločnosť JE má teraz — mala pôvodne len 16 hektárov, teraz má 120 hektárov na tú stavbu vykúpených, vlastných. To nie je, že dohoda, že to vykúpi, keď to bude čo len strategická investícia alebo podobne. Odkúpené vlastné má všetky doklady, dokumenty.

Teraz už len chýba rozhodnutie o umiestnení stavby podľa stavebného zákona a tam sa myslím dnes, lebo zajtra odovzdávajú posledné dokumenty, aby sa aj toto rozhodnutie mohlo urobiť.

Takže neviem, prečo sa čakalo až do januára s týmto.

No a keď som povedal, že to sa mi nezdá, že aby mali dostať tí, za ktorých peniaz to všetko urobilo ešte menej ako dali, no tak to nemá ani logiku a na to ani nikto nemôže pristúpiť.

No ona teraz tvári, že je záchrankyňa, obhajkyňa práv a peňazí Slovenskej republiky, ale celé to jej konanie vedie k zdržovaniu toho projektu a každý mesiac držania proste niečo stojí.

Keď zoberieme, že čo stál pred 10 rokmi takýto blok, bolo to povedzme okolo 8 miliárd. No dnes stojí takmer dvakrát viac.

To znamená, že ak my zdržíme sa ďalších pár rokov, no tak tá cena bude len a len narastať.

Takže tá škoda, ktorá sa robí momentálne, ide podľa mňa do stoviek miliónov a nie je to nejaká diskusia o tom, či 100 miliónov, 90 alebo 190.

Čiže problém je v tom, že ministerstvo by si malo nechať, ak už teda nesúhlasí s tou cenou, spraviť vlastnú analýzu.

>> Ale veď to mohli urobiť dávno. Prečo to rok? Prečo to neurobili a prečo to rok neurobili?

>> Neviem.

>> No tak treba sa ich spýtať, prečo to rok neurobili.

Ale vlastná analýza, ja neviem, akože čo chcú robiť, akú vlastnú analýzu, pretože to, čo sa napríklad odolávajú demokrati a myslím, že aj pani ministerka, je, že ČES si ocenil 49% podiel v JESE na sumu 95 miliónov €.

Ocenil?

Áno.

A ak to, že to teraz chce predávať za 190?

To s tým 190 prišiel ČES.

Z tých 190 bolo dohodnuté medzi ČES-om a JAVIS-om, že za toto ČES predá svojich 49% akcií v JESE.

Ale v účtovníctve ČEZ-u, kde ČES ako taká spoločnosť je medzinárodná, musí postupovať podľa európskych štandardov účtovných a tam ten pôvodný vklad 117 miliónov sa nejakým spôsobom za tých 15 alebo 16 rokov zmenil na zhruba 96–97 miliónov €.

Áno, zatiaľ čo podľa českých účtových štandardov tých 117 miliónov, čo bolo pred 16 rokmi, aj dnes 117 miliónov, lebo to bola takzvaná finančná investícia.

To nebol nejaký nákup zariadení, či to je finančná investícia.

A tá podľa účtovných zákonov sa proste nemení, zostáva rovnaká podľa českých alebo aj podľa slovenských pravidiel.

Takže oni zobrali tých 95 alebo 96 miliónov z tých účtovných závierok, čo mal ČES ako konsolidačnú závierku zo všetkých svojich dcér a všetkých svojich aktivít.

No a operuje s ňou, že to si ČES-ák nacenil, ale to si ČES-ák nenacenil.

Tak ako vlastne požadujú tieto účtovné európske pravidlá, že z tých 117 miliónov sa stane 96 miliónov po tých 16 rokoch.

Nepoznám samozrejme tieto pravidlá.

To určite účtovníci takí, čo sú zbehli v týchto svetoch, či tam je rozdiel medzi českými a európskymi pravidlami a my musíme dodržať tie európske.

Nie.

No prečo by sme mali dodržiavať?

Čože nás je potom, ako si oni robia účtovné pravidlá?

Pretože podľa účtovnej hodnoty sa málo čo predáva výnimočne.

Keď zoberiete napríklad auto, tomu sa dá dobre rozumieť.

Auto sa odpísuje štyri roky.

Po štyroch rokoch má vlastne účtovnú hodnotu nula.

Áno, ale svoju hodnotu má.

Keď napríklad firma to chce predať svojim zamestnancom, tak formou aukcie to predá a tie ceny tých áut sú 10 000, 12 000 alebo koľko.

Áno.

Ak to je ten istý príbeh, hej, s týmto podielom.

To je niečo podobné, pardon, že áno.

Niečo podobné, že v účtovníctve je to podľa tých európskych pravidiel takáto hodnota.

S tým ČES nič nenarobí, keďže je medzinárodná firma.

Áno, ale zatiaľ čo invest pre Slovensko používa české pravidlá, tak pre neho tých 117 miliónov je stále 117 miliónov, lebo podľa týchto pravidiel sa to nemení.

No a čo sa stane, ak ten podiel sa neodkúpi?

Ak sa bude naťahovať to odkúpenie toho podielu?

Už ste povedali, že tie ceny rastú tým časom, ako sa to odkladá.

To ako, že neviem celkom odhadnúť, ale možné je viacero takýchto scenárov.

Jeden zo scenárov je taký, že sa proste ten akože umŕtvy a všetky tie dokumenty, čo boli vypracované, budú k ničomu, budú založené a zostanú tak.

Čiže žiadna stavba nebude.

To je možné.

Vieme. Druhá možnosť je napríklad to, že ČES povie: dobre, tak ja ten svoj podiel predám niekomu, kto dá ešte viac ako vy.

Uhm.

Tak že predá a môže tam byť nejaký ďalší partner, ktorý poviem bude finančne dostatočne silný a povie: ja odkúpim aj tých slovenských 51% a budem tu stávať akože blok, pretože dnes je po takýchto lokalitách hľadané akože proste lokality nie sú bežne pripravené na stavbu jadrovej elektrárne, ako zatiaľ čo tieto Bohunice skutočne sú nielen papierovo, ale aj fyzicky.

Uhm.

Eh, teraz ste povedali jednu vec, že mohol by sa stať aj takýto scenár, ale to zase predpokladá, že opäť sa posunie ten celý termín ďalej do budúcna.

Čo znamená to zdržiavanie projektu?

Čo to znamená, ak sa projekt zdrží o rok alebo o dva alebo o viac?

No, každé zdržanie tohto projektu samozrejme narastá cena potom tej realizácie.

Čím neskôr sa začne, tým tá cena bude vyššia.

To je po prvé.

Po druhé, samozrejme, tá doba výstavby sa môže ešte predlžovať, pretože kritické sú takzvané komponenty s dlhodobou lehotou, ako napríklad reaktorová nádoba, parogenerátor, kompenzátor objemu a ďalšia, tam možno aj turbína, lebo dnes napríklad na plynové turbíny sa čaká nejakých sedem–osem rokov.

Uhm.

Len tam sú také plynové turbíny, nie?

To tu asi tú paru, ako sú tieto.

Takže keď my napríklad o rok neskôr si objednáme takýto komponent, tak keď sme ho pôvodne mohli dostať za päť–šesť rokov, tak ho teraz môžeme dostať za 10 rokov neskôr.

To znamená, že každý rok zdržania v tejto príprave môže znamenať ukončenie tej stavby o päť rokov aj viac, možno.

Takže no, povedzme o päť rokov neskôr.

Čiže tá stavba mala plánovane ako cieľom ju ukončiť v rokoch 35–40, niekde tam.

A eh, už teraz vieme povedať, že sa tam nestihneme do toho časového horizontu trafiť.

Tak akože ťažko toto povedať, kde sa s tým, keď sa nič nerobí, viete, akože my nemáme vybratého ani toho staviteľa, nemáme ani notifikáciu s Európskou úniou pre Európsku komisiu prerokovanú.

Takže ja neviem odhadnúť momentálne, že keď rok sme stáli, vlastne za ten posledný rok sa neurobilo nič.

A len keď poviem prípad prvej etapy tohto projektu, čo bol takzvaný FEED — Front End and Engineering Design — od začiatku do konca.

Inžiniersky design, to je ten začiatok, prvý, kde sú vlastne nejaké také zosúladenie toho projektu s lokalitou a tak.

Nie sú tam žiadne veľké akože práce, ale je to treba v prvom kroku urobiť.

Tento FEED projekt NATO Američania povedali, že oni dajú na to peniaze — 5 miliónov.

Dodnes sa proste táto zmluva nepodpísala.

Eh, začiatkom roku, myslím vo februári alebo v marci, keď už bola pripravená zmluva na túto časť projektu, tak ministerstvo hospodárstva na takúto malú zmluvu dalo 130 strán pripomienok, že aká je tá zmluva zle pripravená, že to všetko treba zmeniť a tak.

Kto pripravoval tú zmluvu?

Američania.

Áno, bol Američan.

Bol nejaký spoločný.

Bol.

Návrh bol americký, samozrejme, že z našej strany právnici JAVIS-u a je to akože, pretože to je malá zmluva, to nie je akože nič tam.

Okrem toho tam sú všetko práce pre tú americkú stranu, nie akože pre nás.

Takže čo si oni urobia v tej zmluve, to bude proste ich výhoda alebo naopak ich nevýhoda a podobne.

Takže tam nehrozilo nejaké, že oni voľačo neurobia a potom budeme za to my musieť nejakým spôsobom pikať.

Takže tá zmluva bola, nechcem povedať akože na banálnu robotu, ale skutočne na takú fakt akože nevýznamnú z hľadiska toho celého projektu, a tých 130 strán pripomienok odpovedal tomu, že jednoducho takýto projekt sa podpísať nemôže a nemôže a nemôže zo strany ministerstva.

Áno, 130 strán pripomienok.

Dobre.

Môže sa stať, môže sa stať, že ak teraz vidí, popisujete to, akým spôsobom to má nasypaný piesok do toho mechanizmu a drhne sa to celé ten proces, môže sa stať, že sa nakoniec nič nepostaví?

To sa treba spýtať na tých vyšších politických miestach, ako sa zachovajú.

Tak ste splnomocnencom pre eh [smiech] jadro, tak mali by ste mať viac informácií, ako máme my dnes.

Dobre.

Áno. V dnešnej praxi je článok zase pani ministerky, kde zase opakovane to isté, ako je tá cena vysoká a ona potrebuje férovú cenu a neviem čo všetko.

No a medzi tým iným, že aké by mohlo byť riešenie, sa to posunie na ministerstvo financií alebo na úrad vlády? A že na úrad vlády by to mohol tento vládny splnomocnenec ako riadiť.

Áno.

Ale s týmto bolo už toho 8. januára, keď sme tam došli do sporu o tej cene, že ako je to stanovená, cena za tých 49% akcií, tak vtedy povedala premiérovi, že pán premiér, nech to podpíše pán splnomocnenec a nech to on si zoberie na seba.

No ja som mu otvoril, že áno, je bez problémov, nevidím tam nijaký problém.

V tom okamžiku ona touto cestou prestala ísť, pretože bolo evidentné, že nešlo jej o to riziko, že by na ňu bola nejaká neadekvátna cena za tých 49% akcií, ale ona proste má záujem tento projekt brzdiť.

No počkajte, ste teraz povedali, že ministerka Saková má za úlohu tento projekt brzdiť.

Neviem, či za úlohu či záujem.

Takto ste to povedali.

Tak teraz ja len citujem záujem brzdiť.

Uhm.

Prečo?

No treba sa aj spýtať, prečo? Kto má záujem na to, aby sa takýto projekt na Slovensku nestaval? A prečo to robí takými skutočne povedal by som detinskými argumentami? Ako napríklad porovnanie obchodu medzi ČEZom a českou vládou o odkúpenie akcií z Dukovian 2, ako to bolo aj s tým, že ako je to ohodnotené v účtovnej závierke a prečo sa to predáva za hodnotu, ktorá je vyššia ako je účtovná závierka? A potom to sú proste také a áno, tých 130 strán pripomienok takisto.

Čo hovoríte, že sú to len nejaké dôvody, ako oddaľovať rozhodnutie?

Áno. Len proste zdržovanie toho projektu.

Čiže naznačujete, že táto vláda má pred sebou ešte rok v ideálnom prípade, voľby sú tak nejako budúci rok na jeseň, čiže za ten rok do volieb sa môže stať, že sa nič neudeje v tomto príbehu?

To neviem.

A ak sa nič neudeje v tomto príbehu v tom najbližšom roku alebo sa to bude takto zdržiavať? Že veľmi skoro, keď sa bude takto zdržiavať, tak veľmi skoro asi tých Američanov trpezlivosť prejde a budú mať iné projekty.

Oni majú v Európe, v Poľsku majú tri bloky stavať, v Bulharsku dva, už sa ozvali samí Fíni, Švédi a ďalej.

Takže to je momentálne až neprimeraný hlad po stavbe jadrových blokov.

Uhm.

Tak ako bolo to nedávno toto zaznamenanie brzd.

Áno, ale to, že sme si v Európe zlikvidovali výrobcov jadrových blokov a teraz zrazu chceme. Tak to je dôsledok aj toho.

No tak áno, je to proste tak.

Takže ak to skončí, neviem samozrejme ani len odhadnúť, ale viem, že toto zdržianie vlastne rok sa to všetko zdržalo alebo takmer rok od septembra minulého roku, keď to bolo všetko jasné.

Takže to je skutočne neadekvátne, neospravedlné, neospravedlniteľné, ako ak takéto niečo sa tu deje.

Ďakujem, že ste prišli, lebo ten vhľad do toho zákulisia je zaujímavý.

Uvidíme, či sa ten príbeh pohne niekam ďalej.

Uvidíme, ako bude ďalej vyzerať tá debata o tom, kto by mal rozhodovať v tejto veci výstavby nového jadrového zdroja a ako na to budú reagovať možno americkí partneri, ako ste naznačili.

Ďakujem, že ste prišli.

Dovidenia.

Ďakujem.

Dovidenia.

Mojím hosťom bol dnes Peter Lška.

Ďakujeme za pozornosť a vidíme sa pri ďalšej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Dovidenia.

[hudba]